Preskočiť na obsah
  |  

Pre štrajk dopravcov peňazí do bankomatov hrozí Nemecku nedostatok hotovosti

Nemecko čelí nedostatku hotovosti. Dôvodom je rozsiahly trojdňový štrajk dopravcov, ktorí v siedmich spolkových krajinách dopĺňajú bankomaty.

Nedostatok hotovosti spôsobil celonárodný štrajk odborového zväzu Verdi, ktorý naň vyzval pracovníkov pracujúcich s hotovosťou a ceninami. „Bankomaty banky Weser-Elbe Sparkasse (Wespa) sa v súčasnosti už nedopĺňajú,“ oznámila banka.

Samotné banky upozorňujú svojich klientov, že ide len o krátkodobý nedostatok hotovosti. Nedostatku hotovosti má čeliť polovica krajiny, všetko však bude závisieť od náhody.

„Štrajkové opatrenia môžu ohroziť bežné zásobovanie bankomatov a pobočiek našej banky hotovosťou.“ Oldenburgische Landesbank sa sťažuje na finančné ohodnotenie, náročnosť povolania a malý počet voľných dní.

V pozadí sa formuje mzdové a kolektívne vyjednávanie pre približne 10-tisíc zamestnancov v tomto sektore. Odbory chcú zvýšiť príplatky za nadčasy, štandardizované príplatky za dovolenku a Vianoce, vyššie hodinové mzdy a minimálne 31 dní dovolenky.

(mja)

  |  

Skupina G7 odsúdila útok Iránu, Izrael má podľa nej právo na primeranú reakciu

Vyhlásenie G7 zverejnila vláda Talianska, ktoré skupine zloženej ešte z USA, Kanady, Británie, Francúzska, Nemecka a Japonska momentálne predsedá.

Lídri krajín skupiny G7 v stredu na popoludňajšom zasadnutí zvolanom Talianskom dôrazne a jednoznačne odsúdili iránsky raketový útok na Izrael. Podľa nich je stále možné dosiahnuť diplomatické riešenie konfliktov na Blízkom východe.

Lídri vo svojom vyhlásení vyjadrili vážne znepokojenie z eskalácie na Blízkom východe a zopakovali, že širší regionálny konflikt nie je v nikoho záujme.

Na zasadnutie sa cez telemost pripojil aj americký prezident Joe Biden. Krajiny G7 podľa Bieleho domu označili útok Iránu za "neprijateľný", diskutovali aj o reakcii naň vrátane možnosti uvalenia nových sankcií.

Biden novinárom neskôr povedal, že nepodporuje nálety na jadrové zariadenia v Iráne v reakcii na iránsky útok na Izrael. Skupina G7 je však podľa neho jednotná v otázke, že Izrael má právo reagovať, ale "primerane".

Spoločné vyhlásenie G7 tiež odkazovalo na plnenie rezolúcií OSN č. 2735 a 1701. Prvá z menovaných podporuje trojfázový plán prímeria v Pásme Gazy a prepustenie rukojemníkov zadržiavaných militantným hnutím Hamas.

(tasr)

  |  

K utorkovej streľbe v oblasti Tel Avivu sa prihlásilo ozbrojené krídlo Hamasu

Streľba, ku ktorej došlo v utorok večer, sa odohrala v blízkosti zastávky prímestského vlaku v zmiešanej židovsko-arabskej telavivskej štvrti Jaffa, ktorá je známa rušným kultúrnym životom a vyhľadávaná turistami.

Ozbrojené krídlo palestínskeho militantného hnutia Hamas, Brigády Izzaddína Kasáma, sa v stredu prihlásilo k zodpovednosti za streľbu v izraelskom meste Tel Aviv, ktorá si vyžiadala najmenej sedem obetí na životoch.

Hamas tvrdí, že dvaja muži z mesta Hebron na Západnom brehu Jordánu, ktorí útok vykonali, sú jeho členmi. Okrem najmenej siedmich obetí vo veku od 24 do 42 rokov si streľba vyžiadala aj ďalších 16 zranených.

Medzi obeťami je aj 26-ročný Grék, ktorý žil roky v Jeruzaleme a v Tel Avive študoval architektúru. Jedného z útočníkov smrteľne postrelil muž, ktorý vlani 7. októbra po vpáde palestínskych teroristických kománd na juh Izraela pomáhal zachraňovať zranených účastníkov hudobného festivalu Nova v Negevskej púšti.

(tasr)

  |  

Reuters: Iránsky vodca varoval šéfa Hizballáhu pred izraelským plánom na jeho zabitie

Najvyšší iránsky vodca Ajatolláh Alí Chameneí varoval vodcu Hizballáhu Hasana Nasralláha, aby utiekol z Libanonu niekoľko dní predtým, ako ho zabil Izrael pri masívnom leteckom útoku na hlavné mesto Bejrút. Informovala o tom tlačová agentúra Reuters.

Chameneí údajne kontaktoval Nasralláha prostredníctvom vyslanca bezprostredne po útoku na členov Hizballáhu pomocou modifikovaných pejždrov a vysielačiek zo 17. a 18. septembra, ktoré má podľa viacerých svetových médií na svedomí izraelská tajná služba Mosad. Izrael sa však k útoku oficiálne neprihlásil.

Chameneí podľa zdrojov Reuters požiadal svojho partnera, aby odišiel do Iránu, odvolávajúc sa na správy tajných služieb, ktoré naznačovali, že Izrael má agentov v rámci Hizballáhu, ktorí plánujú jeho zabitie.

Poslom bol podľa medializovaných informácií vysokopostavený veliteľ iránskych Revolučných gárd, brigádny generál Abbás Nilforúšán, ktorý sa v čase útoku nachádzal s Nasralláhom v podzemnom bunkri a takisto prišiel o život.

Nasralláhova smrť podľa Reuters podnietila iránske úrady, aby dôkladne vyšetrili možné infiltrácie v rámci vlastných radov, od mocných Revolučných gárd až po vysokých bezpečnostných predstaviteľov, uviedol pre Reuters ďalší vysokopostavený iránsky predstaviteľ.

Zradiť mal Iránec

Pripomeňme, že izraelská armáda údajne získala informácie o mieste pobytu vodcu Hizballáhu od iránskeho špióna, čo viedlo k úspešnému útoku na jeho pozíciu. Informoval o tom už skôr francúzsky denník Le Parisien, ktorý citoval zdroj z libanonských bezpečnostných orgánov.

Nasralláh viedol šiitskú militantnú organizáciu 32 rokov, odkedy v roku 1992 zahynul jeho predchodca Abbás Músáví pri podobnom útoku izraelského letectva.

Eskalácia napätia v posledných dňoch

V reakcii na zabitie Nasralláha, Nilforúšána a iných vysokopostavených predstaviteľov Hizballáhu a Hamasu Irán zaútočil na Izrael v utorok podvečer pomocou zhruba 180 balistických rakiet, čo sa udialo na priamy príkaz Chameneího.

Židovskému štátu sa podarilo väčšinu rakiet zachytiť a spôsobili relatívne malé škody, no Izrael neskôr v stredu priznal, že prišlo k zásahu niektorých jeho vojenských základní, pričom nespresnil ktorých.

Izrael krátko predtým začal takzvanú obmedzenú pozemnú operáciu v Libanone s cieľom likvidácie stanovíšť a zariadení na odpaľovanie rakiet Hizballáhu, pri ktorej podľa židovského štátu prišlo o život doposiaľ osem vojakov Izraelských obranných síl (IDF).

Iránske ministerstvo zahraničných vecí a úrad izraelského premiéra Benjamina Netanjahua, ktorý dohliada na Mosad, na žiadosti o komentár Reutersu neodpovedali.

(tod)

  |  

O rozklade VšZP voči ozdravnému plánu má rozhodovať M. Palkovič

Štátna poisťovňa ku koncu júna dosiahla stratu 49,1 milióna eur. VšZP koncom augusta podala voči rozhodnutiu o ozdravnom pláne opravný prostriedok.

Rozklad štátnej Všeobecnej zdravotnej poisťovne (VšZP) voči nariadeniu vypracovať ozdravný plán bude posudzovať druhostupňový orgán Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ÚDZS). Potvrdila hovorkyňa úradu Monika Beťková s tým, že v tomto prípade bude rozhodovať predseda úradu Michal Palkovič.

„Rozklad VšZP podaný dňa 28. augusta bol v súlade s ustanovením paragrafu 57 odseku dva Správneho poriadku dňa 26. septembra po doplnení dokazovania v zákonnej lehote postúpený na rozhodnutie druhostupňovému orgánu, ktorý je v tomto prípade rozhoduje predseda úradu. O tomto procesnom úkone bola VšZP ako účastník konania dňa 26. septembra upovedomená," priblížila.

Palkovič má na rozhodnutie o rozklade tridsaťdňovú lehotu. „V prípade, že druhostupňový správny orgán posúdi uvedené ako zvlášť zložitý prípad, môže o podanom rozklade rozhodnúť až v 60-dňovej lehote od predloženia veci," dodala hovorkyňa.

Úrad v auguste nariadil štátnej Všeobecnej zdravotnej poisťovni predloženie ozdravného plánu. Argumentoval, že k tomu dospel na základe vyhodnotenia aktuálnej finančnej kondície z predložených výkazov.

(tasr)

  |  

Vypočúvanie kandidátov na eurokomisárov bude v novembri

Každý kandidát na eurokomisára pôjde po určení termínu na vypočúvanie pred príslušný výbor. Ak do jeho navrhovaného portfólia spadá agenda viacerých výborov, do vypočúvania sa zapojí viac výborov.

Vypočúvanie 26 kandidátov na eurokomisárov sa bude konať od 4. do 12. novembra. V stredu o tom rozhodla Konferencia predsedov Európskeho parlamentu (EP). Noví eurokomisári by sa tak mohli ujať funkcie najskôr 1. decembra.

Schválený tak bol druhý návrh, ktorý koncom septembra interne koloval v EP. Europoslanci by mohli hlasovať o novej EK v Štrasburgu v poslednom novembrovom týždni.

Každé vypočúvanie bude zároveň obmedzené na tri hodiny, rozhodla Konferencia predsedov EP. Pôvodne bolo odporučené až štvorhodinové vypočúvanie pre kandidátov na výkonných podpredsedov EK. Keď vypočúvaniami prejdú všetci kandidáti na eurokomisárov, na najbližšom plenárnom zasadnutí EP sa hlasuje o eurokomisii ako celku, nie o jednotlivých komisároch.

(tasr)