Preskočiť na obsah
  |  

Lekár v prípade smrti herca Perryho sa priznal k distribúcii ketamínu

Jeden z kalifornských lekárov, ktorý je medzi piatimi obvinenými osobami v prípade smrti herca Matthewa Perryho, sa v stredu priznal k obvineniu zo sprisahania za účelom nezákonnej distribúcie ketamínu. Hrozí mu až desať rokov väzenia.

Herec Matthew Perry známy najmä úlohou Chandlera Binga v seriáli Priatelia zomrel 28. októbra 2023 vo veku 54 rokov na akútne účinky ketamínu a následného utopenia.

Lekár Mark Chavez je podľa CNN obvinený z toho, že poskytol lekárovi Salvadorovi Plasenciovi ketamín, ktorý bol prostredníctvom falošného lekárskeho predpisu podaný Perrymu. Plasencia tvrdí, že je nevinný, rovnako aj Jasveen Sanghová známa aj ako „ketamínová kráľovná", ktorá bola údajne dodávateľkou drogy.

Perryho osobný asistent Kenneth Iwamasa, ktorý spolupracoval s lekármi a dílerkou, už priznal vinu v súvislosti s obvineniami.

Podľa súdnych dokumentov Plasencia predpisoval Perrymu ketamín, ktorý mu jeho asistent podával.

Prourátor Martin Estrada v auguste uviedol, že obvinení si krátko po Perryho smrti vymenili správy a snažili sa zakryť svoju účasť na dodávaní ketamínu hercovi.

Polícia ešte v máji informovala, že spolupracuje s úradom pre kontrolu liečiv a poštovou inšpekčnou službou na vyšetrovaní, prečo mal Perry v tele také množstvo anestetika.

Ketamín zaznamenal v posledných rokoch obrovský nárast používania ako liek na liečbu depresie, úzkosti a bolesti. Ľudia blízki Perrymu vyšetrovateľom povedali, že podstupoval infúznu liečbu práve touto látkou. Na základe pitvy sa zistilo, že v jeho krvi bola v množstve, ktoré sa používa pri celkovej anestézii počas operácie.

Súdny lekár však uviedol, že Perry dostal v rámci liečby ketamín naposledy približne týždeň a pol pred svojou smrťou a látka sa zvyčajne metabolizuje v priebehu niekoľkých hodín. Preto táto dávka nemohla byť príčinou jeho smrti.

Perry roky bojoval so závislosťou, ktorá sa začala už počas jeho pôsobenia v seriáli Priatelia, keď sa stal jednou z najväčších televíznych hviezd svojej generácie.

(tasr)

  |  

Na školách vo Valónsku zakážu používať smartfóny

Samospráva prevažne francúzsky hovoriaceho belgického regiónu od budúceho školského roka zakáže na školách mobily, tablety a iné zariadenia s pripojením na interne. Platí to pre všetky vekové kategórie žiakov, od predškolákov až po stredoškolákov.

Na štátnych školách to platí počas celého vyučovania vrátane prestávok. Cieľom opatrenia je zlepšiť koncentráciu aj študijné výsledky žiakov a predchádzať kyberšikane.

Valónsky minister zdravotníctva Yves Coppieters označil za nevyhnutnú - pre fyzické aj psychické zdravie detí - reguláciu času, ktorý strávia pred obrazovkami takýchto zariadení, a to obzvlášť v škole. "Musíme byť odvážni a konať. Nejde o odmietanie technológií, ale o reguláciu ich používania, aby sa nestali nebezpečenstvom pre našu mládež," dodal.

Používanie smartfónov na vzdelávacie účely však bude naďalej v triedach povolené. Rovnako bude umožnené používať elektronické zariadenia zdravotne znevýhodneným žiakom, ktorí napríklad aj počas vyučovania potrebujú byť v kontakte so svojou rodinou. Používanie smartfónov na školách už obmedzili viaceré európske krajiny vrátane Francúzska, Fínska, Talianska či Holandska.

(tasr, dpa)

  |  

Trump sa podľa vyšetrovateľa „uchýlil k zločinom", aby zvrátil výsledok volieb v roku 2020

Republikánsky prezidentský kandidát Donald Trump sa „uchýlil k zločinom" s cieľom zvrátiť výsledok prezidentských volieb v roku 2020, uviedol špeciálny vyšetrovateľ Jack Smith v súdnom dokumente zverejnenom v stredu.

Bývalý prezident by podľa neho nemal mať nárok na imunitu pred trestným stíhaním.

Smith v 165-stranovom návrhu poskytol aj nové dôkazy o Trumpových snahách zvrátiť výsledky prezidentských volieb, v ktorých zvíťazil Joe Biden.

Americký Najvyšší súd v júli rozhodol, že Trump má ako bývalý prezident určitú imunitu voči trestnému stíhaniu za oficiálne činy spáchané počas výkonu funkcie, ale môže byť trestne stíhaný za neoficiálne činy.

V odtajenom dokumente Smith tvrdí, že Trump by nemal uniknúť trestnému konaniu, pretože „vo svojej podstate bol plán obžalovaného snahou o súkromnú trestnú činnosť".

„Obžalovaný trvá na tom, že je imúnny voči stíhaniu za jeho trestný plán zvrátiť výsledok prezidentských volieb z roku 2020 a tvrdí, že išlo o úradné konanie," povedal Smith. Vyšetrovateľ však vyjadril nesúhlas s Trumpovým tvrdením o nevine, pretože hoci podľa neho Trump bol úradujúcim prezidentom počas sprisahania, z ktorého je obvinený, jeho plán bol v skutočnosti súkromný. Trump sa podľa jeho slov uchýlil k zločinom, aby zotrval vo funkcii prezidenta.

„Obžalovaný so spolupáchateľmi spustil sériu čoraz zúfalejších plánov na zvrátenie legitímnych výsledkov volieb v siedmich štátoch, v ktorých prehral," uviedol špeciálny vyšetrovateľ.

Trumpova snaha o zvrátenie výsledkov podľa Smitha zahŕňala klamanie štátnym predstaviteľom, spracovávanie falošných volebných hlasov a snahu prinútiť viceprezidenta Mikea Pencea, aby bránil Kongresu potvrdiť víťazstvo Bidena. Trump podľa Smitha zapojil súkromného právnika, ktorý bol ochotný ho falošne vyhlásiť za víťaza volieb a šíriť nepravdivé tvrdenia, že voľby boli podvodné.

Smith tiež tvrdí, že keď všetky tieto snahy zlyhali, Trump v januári 2021 nariadil nahnevanému davu svojich priaznivcov, aby sa vydali do budovy Kapitolu.

(tasr, ap, afp)

  |  

Médiá: Izrael bude na raketový útok Iránu reagovať rázne po koordinácii s USA

Náčelník generálneho štábu izraelskej armády Herci Halevi vyhlásil, že Izrael odpovie na iránsky útok, pričom pripomenul, že armáda má schopnosť "dosiahnuť a zasiahnuť akýkoľvek bod na Blízkom východe".

Po zasadnutí izraelského bezpečnostného kabinetu zvolané premiérom Benjaminom Netanjahuom sa rozhodlo, že Izrael bude na útok Iránu reagovať rázne, ale predtým ho bude koordinovať so Spojenými štátmi. V stredu o tom informovali izraelské médiá.

Na zasadnutí sa okrem Netanjahua zúčastnili aj šéfovia tajných služieb Šin bet a Mosad, Ronen Bar a David Barnea, náčelník generálneho štábu izraelskej armády Herci Halevi a minister obrany Joav Galant.

Odveta Izraela za iránsky útok bude mať za cieľ spôsobiť "značné finančné škody", uviedol nemenovaný izraelský predstaviteľ, ktorého citoval denník The Times of Israel (TOI). Domnievame sa, že odpoveď "musí byť významná a musí prísť čoskoro", zdôraznil zdroj.

Americký prezident Joe Biden novinárom v stredu povedal, že nepodporuje možný útok na iránske jadrové zariadenia v odvete za úder na Izrael. Zároveň pripustil, že na Irán by mohli byť uvalené ďalšie sankcie. USA svoj postup podľa neho koordinujú s Izraelom a čoskoro bude hovoriť aj s premiérom Netanjahuom.

Irán v utorok podnikol rozsiahly raketový útok na Izrael, podľa izraelskej armády sa väčšinu zo 180 balistických rakiet podarilo zachytiť protivzdušnej obrane. Útok bol podľa Teheránu odvetou za zabitie viacerých vodcov a veliteľov proiránskych militantných skupín vrátane libanonského Hizballáhu, palestínskeho Hamasu a iránskych Revolučných gárd.

Iránsky prezident Masúd Pezeškiján tvrdí, že Irán vojnu nevyhľadáva a iba Izrael ho núti reagovať. Varoval, že ak Izrael "neprestane páchať zločiny, bude čeliť tvrdej reakcii".

(tasr)
        

  |  

Libanon podľa Míkatího potrebuje prímerie vo vojne medzi Izraelom a Hizballáhom

O nutnosti zastavenia bojov a dosiahnutia prímeria hovoril Míkátí v uplynulých dňoch na verejnosti mnohokrát.

Libanonský premiér Nadžíb Míkátí v stredu vyhlásil, že Libanon potrebuje prímerie v bojoch medzi Izraelom a ozbrojenou proiránskou skupinou Hizballáh.

Míkátí zastáva názor, že diplomatické ukončenie eskalujúcej vojny by bolo "výhrou pre obe strany" – Izrael i Libanon. Domnieva sa, že takúto dohodu by rešpektovali "všetky strany".

Na online brífingu zorganizovanom neziskovou organizáciou na pomoc Libanonu Míkátí vyjadril presvedčenie, že ak by bolo dohodnuté prímerie, libanonská vláda by mohla na juh krajiny vyslať 10.000 príslušníkov svojej armády.

O vývoji v Libanone a regióne vo svetle pokračujúcej izraelskej ofenzívy voči Libanonu a v palestínskom Pásme Gazy v stredu rokoval predseda libanonského parlamentu Nabíh Barrí s Mohsenom Komim, vedúcim kancelárie medzinárodných vzťahov najvyššieho iránskeho vodcu ajatolláha Alího Chameneího.

(tasr)

  |  

CIA po údajnom úspechu v Rusku hľadá informátorov aj v Číne, Iráne a KĽDR

Jedným z cieľom amerických tajných služieb je aj program jadrových zbraní KĽDR spolu s údajnými dodávkami severokórejských zbraní Rusku, ktoré ich využíva na vojnu proti Ukrajine.

Americká Ústredná spravodajská služba (CIA) v stredu spustila novú iniciatívu v snahe naverbovať informátorov v Číne, Iráne a Severnej Kórei (KĽDR). Tvrdí, že v prípade Rusov išlo o úspech.

CIA na tento účel zverejnila na svojich účtoch na sieťach X, Facebook, Instagram, Telegram, LinkedIn a Dark Web pokyny v mandarínskej čínštine, perzštine a kórejčine, ako ju bezpečne kontaktovať.

„Naše úsilie v tejto oblasti bolo úspešné v Rusku a chceme sa uistiť, že aj jednotlivci v iných autoritárskych režimoch vedia, že sme otvorení pre spoluprácu," povedal hovorca CIA s tým, že tajná služba USA sa prispôsobuje zvýšenej štátnej represii a globálnemu dohľadu.

Video v mandarínčine zverejnené na platforme Youtube obsahovalo iba písané inštrukcie, ktoré odporúčali kontaktovať CIA prostredníctvom jej oficiálnej webstránky s použitím šifrovaných virtuálnych súkromných sietí (VPN) alebo softvéru na anonymné prehliadanie webu TOR.
 
Hovorca čínskeho veľvyslanectva v USA obvinil Spojené štáty z vedenia "organizovanej a systematickej" dezinformačnej kampane proti Číne. Akékoľvek pokusy „vraziť klin medzi Číňanov a Komunistickú stranu Číny alebo oslabiť ich úzke puto" podľa neho "nevyhnutne zlyhajú".
        
Rusko, Čína, Irán aj Severná Kórea sú vo vnútri spravodajskej komunity v USA známe ako ťažké ciele. Ide o krajiny, do ktorých vlád je ťažké preniknúť a dosadiť špiónov. V Číne sa o to CIA pokúša čoraz viac v čase, keď Peking posilňuje spoluprácu s Moskvou a Teheránom a v regióne demonštruje svoju vojenskú silu.

(tasr)