Preskočiť na obsah
  |  

Víťazov parlamentných volieb v Rakúsku vyzval prezident k rokovaciemu stolu

Rakúsky prezident Alexander Van der Bellen požiadal lídrov troch politických strán, ktoré získali v parlamentných voľbách najviac hlasov, aby medzi sebou rokovali o možných vládnych koalíciách.

Cieľom prezidenta je podľa jeho slov vyjasniť možnosti vzájomnej spolupráce. Van der Bellen o tom informoval v stredu, píše TASR podľa správy agentúry Reuters.

Opozičná pravicová Slobodná strana Rakúska (FPÖ) minulý týždeň vyhrala voľby do Národnej rady (Nationalrat), dolnej komory parlamentu, prvýkrát od svojho vzniku v roku 1956. Za ňou skončila Rakúska ľudová strana (ÖVP) kancelára Karla Nehammera a na treťom mieste sociálni demokrati (SPÖ).

Van der Bellen v stredu povedal, že poverenie zostaviť vládu zvyčajne dostane strana, ktorá dosiahla volebné víťazstvo. V prípade FPÖ však ostatné strany avizovali, že s krajnou pravicou nechcú za súčasných okolností vládnuť. Aj sám rakúsky prezident opakovane kritizoval postoje FPÖ k EÚ, migrácii či vojne na Ukrajine.

Na vytvorenie vlády sú podľa rakúskej agentúry APA potrebné aspoň dve z troch najsilnejších strán. Ich lídri - Herbert Kickl (FPÖ), Karl Nehammer (ÖVP) a Andreas Babler (SPÖ) - majú teraz čas do konca týždňa, aby medzi sebou rokovali. Prezident si ich chce následne pozvať, aby ho informovali o prípadných výsledkoch.

(tasr)

  |  

K hlave futbalového delegáta priložil počas zápasu zbraň, skončil vo väzbe

"Chronického kriklúňa" delegát počas nedeľnajšieho zápasu upozornil, aby sa správal slušne, keď mal nevhodné poznámky na hráčov aj rozhodcov. Následne však muž z tribúny preskočil dva rady, vytiahol pištoľ, natiahol ju a priložil ju k hlave delegáta.

Incident sa stal v nedeľu počas futbalového zápasu na ihrisku v Gbeľanoch (okres Žilina). Štyridsaťpäťročný muž po tom, ako na delegáte namieril zbraň, z miesta na kolobežke utiekol. Po chvíli ho však zadržali muži zákona.

Hovorkyňa žilinskej polície Zuzana Šefčíková dodala, že muža podrobili dychovej skúške s pozitívnym výsledkom 2,29 promile. Vydal aj zbraň pre účely trestného konania. Policajti zistili, že ide o airsoftovú zbraň.

Voči mužovi vzniesli obvinenie za prečin nebezpečného vyhrážania sa a prečin výtržníctva. Zároveň policajti spracovali podnet na podanie návrhu na väzobné stíhanie obvineného, ktorý sudca akceptoval.

(tasr)

  |  

V Poľsku sa zdvojnásobil počet utečencov, ktorí poberajú sociálnu pomoc

Vláda vo Varšave musela v dôsledku pribúdajúcich žiadostí o medzinárodnú ochranu zo svojej rezervy uvoľniť vyše štyri milióny eur, oznámil poľský denník Rzeczpospolita, ktorý citovala agentúra PAP.

Poľský Úrad pre cudzincov má podľa „Rzeczi pospolitej“ nedostatok finančných prostriedkov. Vzhľadom na situáciu vláda pridelila z rezervy dodatočných 19,6 milióna zlotých (4,5 milióna eur) na zdravotnú starostlivosť a náklady na pobyt v Poľsku.

„Ku koncu septembra bol počet cudzincov poberajúcich sociálnu pomoc 6-tisíc a rozpočet na tento rok bol stanovený pre 3 900 ľudí, keďže taký bol počet ľudí, ktorí dostávali podporu v minulom roku,“ uviedla Rzeczpospolita.

Utečenec po tom, čo podá žiadosť o azyl, získa od štátu plnú podporu a nemôže pracovať. Dostáva aj stravu a peniaze na oblečenie alebo obuv či mesačné vreckové a zdravotnú starostlivosť. Ak utečenci žijú mimo oficiálnych štátnych centier, dostávajú mesačne 750 zlotých (174 eur), vysvetlil denník.

„Počet prijatých žiadostí v tomto roku narástol, k čomu prispela situácia na poľsko-bieloruskej hranici, ľudia z Blízkeho východu a Afriky, ako aj Ukrajinci a Bielorusi,“ dodal denník.

Do konca septembra bolo podaných 12 300 žiadostí. V porovnaní s rokom 2021 narástol počet žiadostí o 4 500.

(tasr)

  |  

Na Slovensku má vzniknúť nová linka pomoci, 155-ka je zahlcovaná

Nová linka pomoci na Slovensku vznikne v kompetencii Operačného strediska záchrannej zdravotnej služby (OS ZZS) SR. Slúžiť má pre neurgentné stavy s cieľom odbremeniť tiesňovú linku 155.

"Tento návrh zavádza niekoľko opatrení, ktoré majú za cieľ stabilizovať systém ZZS a zabezpečiť jeho udržateľnosť a dostupnosť neodkladnej zdravotnej starostlivosti," vysvetlilo ministerstvo zdravotníctva, ktoré predložilo do skráteného medzirezortného pripomienkového konania novelu zákona o záchrannej zdravotnej službe.

Návrh novej linky pomoci odôvodňuje tým, že 20 percent udalostí oznámených na linku 155 je vyhodnotených ako nevyžadujúcich výjazd záchranky. Zahlcuje sa tak systém odkladnými udalosťami, čo kumulatívne znižuje dostupnosť záchrannej zdravotnej služby.

"Táto nová linka bude slúžiť na riešenie menej naliehavých zdravotných problémov, ktoré nevyžadujú okamžitý zásah záchrannej služby, napríklad konzultácie zdravotného stavu, odporúčania na vhodné zdravotnícke zariadenie alebo na organizáciu plánovaných medziklinických transportov," ozrejmil rezort.

Nové typy posádok majú podľa predkladateľa rozšíriť možnosti operačného riadenia ZZS. Novinkou má byť hybridná posádka rýchlej lekárskej zdravotnej pomoci (RLZP), kde posádka s lekárom funguje počas dennej služby a počas noci bez lekára.

Zaviesť sa má aj posádka rýchlej zdravotnej pomoci (RZP) so zdravotníckym záchranárom špecialistom, ktorý má rozšírené kompetencie. Vzniknúť má aj ambulancia špecializovanej prepravy, ktorá je určená na plánované menej náročné medziklinické transporty a vybrané primárne výjazdy.

Zavádza sa aj ambulancia s vybavením detskej mobilnej intenzívnej jednotky, ktorých prevádzkovateľmi budú koncové detské nemocnice. Novým typom bude aj ambulancia asistenčnej zdravotnej služby.

Novela má priniesť nový spôsob tvorby siete záchrannej zdravotnej služby na Slovensku, ktorý má zabezpečiť efektívnejšie rozmiestnenie ambulancií a staníc ZZS na základe skutočnej potreby a frekvencie zásahov v rôznych oblastiach. Má sa tiež pravidelne hodnotiť a vyhodnocovať výkon ZZS na základe dát od OS ZZS.

Okrem iného má novela napríklad umožniť dispečerom operačného strediska určiť ambulancii neskorší výjazd v prípade, že nie je nevyhnutný. Upraviť sa má napríklad aj nutnosť previerky psychickej spôsobilosti operátorov. Rezort navrhuje účinnosť novely od 1. januára 2025.

Návrh legislatívnych zmien ministerstvo vníma ako nevyhnutný v súvislosti s plánovaným vyhlásením výberových konaní na prevádzkovanie ambulancií ZZS, ktoré sa musia uskutočniť začiatkom roka 2025.

"Ak by táto legislatíva nebola schválená najneskôr do 1. januára 2025, hrozilo by významné oneskorenie výberových konaní, čo by mohlo mať za následok narušenie dostupnosti a efektivity poskytovania záchrannej zdravotnej služby v celom štáte," vysvetlil rezort a dodal, že úprava tiež nadväzuje na záväzky SR v rámci plánu obnovy.

(tasr)

  |  

Maďarsko chce podľa Orbána odštartovať zmenu EÚ. Leyenová sa voči nemu ohradila

Európska únia potrebuje zmenu, vyhlásil v stredu na plenárnom zasadnutí Európskeho parlamentu v Štrasburgu maďarský premiér Viktor Orbán. Ako dodal, aktuálne polročné predsedníctvo Maďarska v Rade EÚ by chcelo byť v procese zmien katalyzátorom.

Maďarský premiér pripomenul, že v roku 2011, počas prvého predsedníctva Maďarska v EÚ, boli krízy vyvolané finančnou situáciou, protestným hnutím Arabská jar a došlo vtedy aj k tragédii v japonskej Fukušime.

"Počas nášho predsedníctva sme rozbehli rómsku stratégiu. Únia uzavrela úspešný proces prístupových rokovaní s Chorvátskom, no situácia je dnes komplikovanejšia: na Ukrajine zúri vojna, na Blízkom východe a v Afrike je konflikt a každý konflikt môže eskalovať, pričom bezpečnostná kríza môže spôsobiť aj rozpad schengenského systému," povedal Orbán.

"Únia sa musí zmeniť! Maďarské predsedníctvo je hlasom zmeny, chce byť jej katalyzátorom. Nemôžeme síce rozhodovať, ale chceme predkladať návrhy," podčiarkol.

Nevhodná energetická politika

K situácii v EÚ maďarský ministerský predseda konštatoval, že jej konkurencieschopnosť klesá, ceny sú vyššie ako u konkurentov a prechod z ruskej energetiky výrazne zníži aj HDP, preto bolo potrebné na prechod zaviesť dotácie.

Polovica európskych firiem podľa Orbánových slov vidí ako hlavnú prekážku náklady na energie, pre ktoré výroba klesla o 10 až 15 percent. "Odporúčame, aby sme sa nenechali ukolísať ilúziou, že zelený prechod ponúka riešenie tohto problému," poznamenal s tým, že dekarbonizácia v súčasnosti vedie k nezamestnanosti, čo je viditeľné v automobilovom priemysle.

"Členské štáty požadujú od inštitúcií rýchle a rozhodné kroky. Očakávame ukončenie nadmernej regulácie, zelenú priemyselnú politiku, posilnenie vnútorného trhu, rozšírenie obchodnej politiky a zníženie administratívnej záťaže," zhrnul Orbán, ktorý urgoval prijatie nového paktu konkurencieschopnosti a navrhol, aby ten bol témou samitu EÚ 8. novembra v Budapešti.

Maďarský premiér ďalej vyzval k inštitucionalizovaniu európskej bezpečnostnej a obrannej politiky, ale aj k rozšíreniu schengenského priestoru do konca tohto roka o Bulharsko a Rumunsko.

Imigrácia vraj plodí nenávisť

"Ilegálnu migráciu treba riešiť vonkajšími hotspotmi, inak nie je možné ochrániť Európanov pred nelegálnou migráciou. Keď niekoho pustíme dnu, už ho nebudeme vedieť poslať domov," zdôraznil.

Podľa jeho slov nelegálna migrácia v Európe má za následok posilnenie antisemitizmu, násilia páchaného na ženách a homofóbie. Ako riešenie navrhol zvolať takzvané "schengenské samity" za účasti hláv štátov a vlád schengenského priestoru, pretože to fungovalo už v roku 2008, počas hospodárskej krízy.

Leyenová ho kritizovala

Predsedníčka Európskej komisie (EK) Ursula von der Leyenová v stredu na plenárnom zasadnutí Európskeho parlamentu v Štrasburgu vystúpila na adresu maďarského premiéra Viktora Orbána kriticky.

Pripomenula, že ešte stále sú v EÚ lídri, ktorí za vojnový stav na Ukrajine neobviňujú agresora, teda Rusko, ale Ukrajincov. Pomohla si paralelou, keď položila otázku, či by títo lídri obvinili z diania v roku 1956 Maďarov, v roku 1968 občanov Československa či v roku 1990 Litovčanov za to, čo sa dialo na podnet Moskvy.

Vojenská pomoc ako cesta k mieru

Uviedla, že Ukrajinci bojujú za slobodu a je len jedna cesta na dosiahnutie mieru, a to je ďalej pomáhať Ukrajincom, ekonomicky, finančne aj vojensky. Upozornila, že minulý týždeň eurokomisia oznámila poskytnutie 35 miliárd eur ako makrofinančnú pôžičku, čo bude splatené z výnosov zo zmrazených ruských aktív.

"Budeme stáť pri Ukrajine počas tejto zimy a tak dlho, ako to bude potrebné," dodala šéfka eurokomisie.

Obhajovala zelenú politiku

V oblasti konkurencieschopnosti pripomenula správu Maria Draghiho a potrebu odstraňovať bariéry na jednotnom trhu, ktoré predstavujú aj čínske clá a opatrenia brániace európskym firmám pôsobiť cezhranične. Spomenula, že EÚ sa snaží budovať úniu úspor a investícií.

Zároveň však vníma to, že maďarská vláda ide opačným smerom a vzďaľuje sa jednotnému trhu, a to v dobe, keď je maďarský HDP na hlavu už nižší ako v susedných krajinách.

Von der Leyenová pripomenula aj úsilie o dekarbonizáciu, čo kráča ruka v ruke so znižovaním závislosti od ruských fosílnych palív, avšak s odkazom na Orbána dodala, že sú tu lídri, ktorí trvajú na fosílnych palivách z Ruska a idú proti spoločnej deklarácii krajín EÚ z Versailles z roku 2022.

„Hádže problém za múry susedov“

Šéfka EK sa dotkla aj témy migrácie, o ktorej hovoril aj Orbán, a uviedla, že je to európska výzva, ktorá si vyžaduje spoločnú reakciu. Aj preto bol prijatý nový pakt o migrácii a azyle, ktorý treba implementovať a EÚ sa zameriava na štáty s vonkajšími hranicami Únie.

Zároveň dodala, že nechápe, prečo Orbánova vláda predčasne prepúšťa odsúdených pašerákov migrantov, čím "hádže problém za múry susedov". Poukázala na to, že maďarská vláda dáva pracovné povolenia pre ruských občanov bez dodatočných bezpečnostných previerok a kontrol a že nový vízový režim sa stáva bezpečnostným rizikom nielen pre Maďarsko, ale pre všetky členské štáty EÚ.

Pôsobenie čínskej polície v Maďarsku

Pýtala sa tiež, prečo maďarská vláda dovoľuje čínskej polícii pôsobiť na jej území a či tým neotvára zadné dvierka pre pôsobenie zahraničných síl v Európe.

Von der Leyenová pripomenula, že Orbán v roku 2011, počas prvého predsedníctva v Rade EÚ, sľuboval, že bude kráčať v stopách revolucionárov z roku 1956 a že EÚ musí zostať zjednotená. "To platilo vtedy aj dnes."

Tak sa obraciam na maďarských občanov: "Sme jednou rodinou. Váš príbeh je aj naším príbehom. Vaša budúcnosť je našou budúcnosťou. Desať miliónov Maďarov je desať miliónov dobrých dôvodov na to, aby sme naďalej spoločne formovali našu budúcnosť.“

(tasr, politico)

  |  

Tomáš Taraba predstavil spustenie troch nových výziev vo výške 87 miliónov eur

Minister životného prostredia predstavil mimoriadnu výzvu určenú pre majiteľov rodinných domov v oblastiach postihnutými povodňami, jednu výzvu pre nízkopríjmové domácnosti v regiónoch so zlou kvalitou ovzdušia a bežných žiadateľov o obnovu.

Majitelia rodinných domov zasiahnutých septembrovými povodňami budú môcť požiadať o finančný príspevok na obnovu domu, a to do výšky 22 800 eur a s možnosťou vyplatenia zálohy vo výške 7000 eur.

Výzva počíta okrem štandardných opatrení, ako zateplenie, výmena okien či kotla, aj s mimoriadnymi opatreniami, ako sú náklady na odčerpávanie vody, sanácia vlhkých konštrukcií, odstraňovanie plesní či opätovné omietanie.

Nevyhnutné bude podľa envirorezortu doložiť aspoň 25-percentnú úsporu energií. Podmienky výzvy aktuálne posudzuje Európska komisia. Spustenie podávania žiadostí sa očakáva do konca októbra.

Ďalej sa do výzvy Obnov dom mini 2 s alokáciou 24 miliónov eur môžu zapojiť nízkopríjmové rodiny, a to z 268 obcí v najznečistenejších oblastiach Banskobystrického a Košického kraja. Podmienkou je mať rodinný dom postavený pred rokom 2013 a príjem, ktorý rodine neumožňuje obnovu z vlastných zdrojov.

"Táto výzva je už spustená a majitelia rodinných domov môžu už dnes požiadať o príspevok až do výšky 10-tisíc eur a po splnení podmienok dostanú zálohou až do výšky 5000 eur," priblížilo ministerstvo.

Vysvetlilo, že vo výzve Obnov dom mini 2 sa tiež upravila výška ročného čistého príjmu na jedného člena domácnosti, ktorá za minulý rok nesmela presiahnuť sumu 8165,30 eura. Žiadosti je možné posielať do konca decembra 2024.

Ďalší žiadatelia, ktorí majú vyhotovenú projektovú dokumentáciu a obnovu svojho domu majú premyslenú, môžu získať finančný príspevok do výšky 19-tisíc eur. Pôjde podľa rezortu o štandardnú výzvu, ktorá bude viackolová. Podmienky výzvy budú zverejnené začiatkom novembra a spustenie podávania žiadostí sa očakáva v priebehu decembra, uviedlo MŽP.

(tasr)