Preskočiť na obsah
  |  

Palestínske hnutia Hamas a Fatah začali rokovať v Káhire

Metropola Egypta, ktorý figuruje ako mediátor medzi gazskými militantmi a Izraelom v rok trvajúcej vojne, bude hostiť obe popredné palestínske militantné hnutia, oznámil Hamas, ktorého vyhlásenie citovala agentúra AFP.

„V Káhire, hlavnom meste Egypta, sa začalo stretnutie medzi delegáciami hnutia Hamas a hnutia Fatah,“ píše sa v citovanom vyhlásení. Delegáti palestínskych organizácií diskutovali o „agresii v Pásme Gazy, politickom a terénnom vývoji a o zjednotení národných snáh a postavení“.

Hamas (Hnutie islamského odporu) a Fatah (Hnutie za národné oslobodenie Palestínčanov) sú dlhodobými rivalmi a v roku 2007 viedli boje, po ktorých prevzal vládu v palestínskej enkláve Hamas. Hnutie tam vládne doteraz.

Fatah naďalej dominuje v Palestínskej samospráve, ktorá má obmedzenú kontrolu nad mestskými oblasťami na Izraelom okupovanom Západnom brehu Jordánu.

Hamas v júli oznámil, že s ďalšími predstaviteľmi palestínskych frakcií vrátane Fatahu podpísal v Pekingu dohodu, v rámci ktorej majú spoločne pracovať na „národnom zjednotení“.

Palestínski militanti Hamasu pred rokom v októbri zaútočili na juh Izraela, ktorý následne začal s vojenskou ofenzívou v palestínskej enkláve. Táto vojna si v Pásme Gazy vyžiadala 42 010 obetí na životoch.

(tasr)

  |  

Ukrajinská Verchovná rada schválila odklad mobilizácie pre čiastočne spôsobilých

Zákonodarný zbor prijal novelizované pravidlá mobilizácie, podľa ktorých môžu muži mladší ako 25 rokov požiadať o odklad vstupu do vojska, ak sú odvodovou komisiou ohodnotení ako „nespôsobilí v čase mieru“.

Ak boli muži pred schválením tohto zákona vyhlásení za „čiastočne spôsobilých pre obdobie vojny“, priznáva sa im status nespôsobilých, a nemožno ich mobilizovať, vysvetlil spravodajský portál Ukrajinská pravda, ktorý citoval zo zákona.

Muži s odkladom musia do 4. februára 2025 podstúpiť druhú kvalifikačnú skúšku.

(sab)

  |  

Najnovší prieskum preferencií strán zamiešal poradím. Vyhralo by PS, Danko mimo parlamentu

Prieskum agentúry NMS sa uskutočnil online na vzorke tisíc respondentov v období od 2. do 7. októbra. Teda už po tom, ako verejnosť vedela o konsolidačnom balíku na budúci rok. Volebná účasť by bola 58,9 percenta.

Parlamentné voľby, ktoré by sa konali začiatkom októbra, by vyhralo Progresívne Slovensko (PS) s podporou 24,4 percenta voličov. Na druhom mieste by skončil Smer s 20,5 percentami hlasov.

Nasledoval by Hlas s rovnými 12 percentami, Republika (7,4 percenta), KDH (6,9 percenta) a SaS (6,2 percenta).

Matovičovo Slovensko by dosiahlo 5,2 percenta hlasov. Do parlamentu by sa tesne dostali aj Demokrati s 5,1 percenta hlasov.

Pod hranicou zvoliteľnosti by skončilo Sme rodina (3,9 percenta), Maďarská aliancia (3,6 percenta) a SNS (2,9 percenta).

V prepočte na rozdelenie mandátov by PS malo 42 mandátov, Smer 35, Hlas by obsadil 20 miest. Republika 13, KDH 12, SaS 10 a Demokrati deväť mandátov.

(max)

  |  

Víťazov parlamentných volieb v Rakúsku vyzval prezident k rokovaciemu stolu

Rakúsky prezident Alexander Van der Bellen požiadal lídrov troch politických strán, ktoré získali v parlamentných voľbách najviac hlasov, aby medzi sebou rokovali o možných vládnych koalíciách.

Cieľom prezidenta je podľa jeho slov vyjasniť možnosti vzájomnej spolupráce. Van der Bellen o tom informoval v stredu, píše TASR podľa správy agentúry Reuters.

Opozičná pravicová Slobodná strana Rakúska (FPÖ) minulý týždeň vyhrala voľby do Národnej rady (Nationalrat), dolnej komory parlamentu, prvýkrát od svojho vzniku v roku 1956. Za ňou skončila Rakúska ľudová strana (ÖVP) kancelára Karla Nehammera a na treťom mieste sociálni demokrati (SPÖ).

Van der Bellen v stredu povedal, že poverenie zostaviť vládu zvyčajne dostane strana, ktorá dosiahla volebné víťazstvo. V prípade FPÖ však ostatné strany avizovali, že s krajnou pravicou nechcú za súčasných okolností vládnuť. Aj sám rakúsky prezident opakovane kritizoval postoje FPÖ k EÚ, migrácii či vojne na Ukrajine.

Na vytvorenie vlády sú podľa rakúskej agentúry APA potrebné aspoň dve z troch najsilnejších strán. Ich lídri - Herbert Kickl (FPÖ), Karl Nehammer (ÖVP) a Andreas Babler (SPÖ) - majú teraz čas do konca týždňa, aby medzi sebou rokovali. Prezident si ich chce následne pozvať, aby ho informovali o prípadných výsledkoch.

(tasr)

  |  

K hlave futbalového delegáta priložil počas zápasu zbraň, skončil vo väzbe

"Chronického kriklúňa" delegát počas nedeľnajšieho zápasu upozornil, aby sa správal slušne, keď mal nevhodné poznámky na hráčov aj rozhodcov. Následne však muž z tribúny preskočil dva rady, vytiahol pištoľ, natiahol ju a priložil ju k hlave delegáta.

Incident sa stal v nedeľu počas futbalového zápasu na ihrisku v Gbeľanoch (okres Žilina). Štyridsaťpäťročný muž po tom, ako na delegáte namieril zbraň, z miesta na kolobežke utiekol. Po chvíli ho však zadržali muži zákona.

Hovorkyňa žilinskej polície Zuzana Šefčíková dodala, že muža podrobili dychovej skúške s pozitívnym výsledkom 2,29 promile. Vydal aj zbraň pre účely trestného konania. Policajti zistili, že ide o airsoftovú zbraň.

Voči mužovi vzniesli obvinenie za prečin nebezpečného vyhrážania sa a prečin výtržníctva. Zároveň policajti spracovali podnet na podanie návrhu na väzobné stíhanie obvineného, ktorý sudca akceptoval.

(tasr)

  |  

V Poľsku sa zdvojnásobil počet utečencov, ktorí poberajú sociálnu pomoc

Vláda vo Varšave musela v dôsledku pribúdajúcich žiadostí o medzinárodnú ochranu zo svojej rezervy uvoľniť vyše štyri milióny eur, oznámil poľský denník Rzeczpospolita, ktorý citovala agentúra PAP.

Poľský Úrad pre cudzincov má podľa „Rzeczi pospolitej“ nedostatok finančných prostriedkov. Vzhľadom na situáciu vláda pridelila z rezervy dodatočných 19,6 milióna zlotých (4,5 milióna eur) na zdravotnú starostlivosť a náklady na pobyt v Poľsku.

„Ku koncu septembra bol počet cudzincov poberajúcich sociálnu pomoc 6-tisíc a rozpočet na tento rok bol stanovený pre 3 900 ľudí, keďže taký bol počet ľudí, ktorí dostávali podporu v minulom roku,“ uviedla Rzeczpospolita.

Utečenec po tom, čo podá žiadosť o azyl, získa od štátu plnú podporu a nemôže pracovať. Dostáva aj stravu a peniaze na oblečenie alebo obuv či mesačné vreckové a zdravotnú starostlivosť. Ak utečenci žijú mimo oficiálnych štátnych centier, dostávajú mesačne 750 zlotých (174 eur), vysvetlil denník.

„Počet prijatých žiadostí v tomto roku narástol, k čomu prispela situácia na poľsko-bieloruskej hranici, ľudia z Blízkeho východu a Afriky, ako aj Ukrajinci a Bielorusi,“ dodal denník.

Do konca septembra bolo podaných 12 300 žiadostí. V porovnaní s rokom 2021 narástol počet žiadostí o 4 500.

(tasr)