Preskočiť na obsah
  |  

Macron navštívil ukrajinských vojakov, ktorí trénujú vo Francúzsku

Novovzniknutá ukrajinská 155. samostatná mechanizovaná brigáda nesie meno Anny Kyjevskej, staroruskej princeznej, ktorá sa vydala do Francúzska v 11. storočí. Vojaci trénujú na východe Francúzska, píše agentúra AP.

Brigádu Anny Kyjevskej francúzska armáda pripravuje na boj a vyzbrojuje ju na nasadenie v prvej línii proti ruskej invázii. Zložená bude zo 4 500 vojakov, 2 300 z nich sa cvičí vo Francúzsku. Tvoriť ju budú tri prápory pechoty, ako aj ženisti, delostrelci a ďalší špecialisti. Ostatné prápory vycvičí Ukrajina.

Francúzske ozbrojené sily vojakov učia, ako používať a udržiavať zbrane dodané Parížom. Pri výcviku simulujú podmienky na bojisku. Vojaci sú vystavení stresu, hluku a náletom nepriateľských dronov. Výcvik taktiež prebieha v zákopoch, ktoré vykopali rovnakými metódami a usporiadali podobne ako na ukrajinských bojiskách.

Francúzsko taktiež brigádu vyzbrojí 150 obrnenými vozidlami vrátane ľahkých tankov AMX, samohybnými húfnicami Caesar a ďalšími zbraňami.

Celkovo vo Francúzsku trénuje 15-tisíc ukrajinských vojakov. Prezident Emmanuel Macron ich v stredu navštívil prvýkrát od začiatku invázie Ruska na Ukrajinu.

(tasr)

  |  

Lídri Chorvátska a Ukrajiny podpísali dohodu o dlhodobej spolupráci

Andrej Plenković a Volodymyr Zelenskyj sa stretli pred tretím samitom Ukrajina – juhovýchodná Európa v Dubrovníku, kde majú diskutovať o medzinárodnom mierovom úsilí, píše agentúra Reuters s odvolaním sa na Zelenského kanceláriu.

„Spoločne budeme rozvíjať spoluprácu medzi našimi obrannými odvetviami. Chorvátsko bude naďalej poskytovať vybavenie a zdieľať odborné znalosti v oblasti humanitárneho odmínovania,“ napísal Zelenskyj na sieti X.

„Dohoda sa taktiež zaoberá otázkami starostlivosti o veteránov a stíhania vojnových zločinov, keďže Chorvátsko má s vojnou vlastné skúsenosti,“ doplnila kancelária ukrajinského prezidenta.

Krajiny preskúmajú možnosti posilnenia spolupráce v oblasti digitálnej odolnosti, kybernetickej bezpečnosti a výmeny spravodajských informácií. Bilaterálnu dohodu podpísali na desať rokov.

Chorvátsko patrí medzi podporovateľov Ukrajiny a od začiatku invázie ruských síl už poslal 11 veľkých zásielok vojenskej pomoci. Kancelária ukrajinského prezidenta uviedla, že od februára 2022 poskytlo Chorvátsko Ukrajine pomoc v celkovej výške 300 miliónov eur.

Chorvátsko na samite hostí predstaviteľov 12 krajín juhovýchodnej Európy a Ukrajiny. Okrem Plenkovića a ukrajinského prezidenta sa na ňom zúčastnia aj prezidenti, premiéri či ministri zahraničných vecí Albánska, Bosny a Hercegoviny, Bulharska, Čiernej Hory, Grécka, Kosova, Moldavska, Severného Macedónska, Slovinska, Srbska, Rumunska a Turecka.

(tasr)

  |  

Šutaj Eštok: Hlavnou prioritou Šaška je upokojenie situácie v zdravotníctve

Budúci minister zdravotníctva Kamil Šaško berie upokojenie situácie v zdravotníctve ako svoju hlavnú prioritu. Uviedol to predseda Hlasu a minister vnútra Matúš Šutaj Eštok s tým, že Šaško má jeho plnú dôveru.

Ďalšie rokovania ku konsolidačnému balíčku so šéfom Lekárskeho odborového združenia (LOZ) Petrom Visolajským podľa Šutaja Eštok budú prebiehať. Verí, že Šaško s ministrom školstva Tomášom Druckerom (Hlas), ktorý je zodpovedný za vyjednávanie konsolidácie, urobia maximum pre to, aby vyšli lekárom v ústrety.

"Samozrejme na dohodu treba dvoch. Budeme prichádzať s nejakými návrhmi riešenia, ale rovnako prosíme zdravotníkov, aby si uvedomili, že v situácii, kedy sa snažíme zachrániť Slovensko pred bankrotom, je nevyhnutné, aby celá spoločnosť prijala kompromisy," povedal minister vnútra.

Šéf rezortu financií Ladislav Kamenický (Smer) je rád, že téma ministra zdravotníctva sa vyrieši čo najskôr. Poukázal na to, že vo štvrtok predloží hospodárskej a sociálnej rade návrh rozpočtu, v ktorom nebudú zahrnuté dohody so zdravotníkmi, ani dohody o energetickej pomoci.

Do 15. októbra musí vláda schváliť rozpočet a predložiť ho parlamentu. "Následne bude pokračovať v týchto dvoch momentálne zásadných témach. To s čím sme rátali bude zahrnuté v rozpočte a ak nastanú nejaké dohody či zmeny, tak by sa potom tie konečné čísla upravili v návrhu štátneho rozpočtu," priblížil Kamenický.

Dodal, že akékoľvek zdroje do zdravotníctva či energetickej pomoci by sa museli nájsť v existujúcom rozpočte. S mnohými návrhmi Visolajského Kamenický súhlasí. Mnohé podľa neho navrhol aj odchádzajúcej ministerke zdravotníctva Zuzane Dolinkovej (Hlas).

Zdravotníci naprieč celým sektorom jednohlasne odmietajú súčasné znenie konsolidačných opatrení v zdravotníctve. S vládou sú ochotní rokovať o riešeniach.

Pellegrini po rokovaní so zástupcami zdravotníckeho sektora vyzval vládu na začatie rokovaní so zdravotníkmi k návrhu konsolidačných opatrení. Deklaroval, že od nich bude závisieť aj jeho prípadný podpis legislatívy.

(tasr)

  |  

Raketový útok na mesto Kirjat Šmona si vyžiadal životy dvoch ľudí

Mesto na severe Izraela je súčasťou „uzavretej vojenskej zóny“, ktorú vyhlásilo ministerstvo obrany z dôvodu opakovaného ostreľovania z Libanonu. Civilisti obyčajne dodržiavajú bezpečnostné opatrenia, ide o prvé civilné obete.

„Našli sme muža a ženu vo veku okolo 40 rokov v bezvedomí s poraneniami od šrapnelov. Vykonali sme lekársku prehliadku, no ich zranenia boli príliš vážne a museli sme ich vyhlásiť na mieste za mŕtvych,“ citovala agentúra AFP vyhlásenie izraelskej zdravotnej služby Červená Dávidova hviezda (Magen David Adom).

Incident sa stal na pozadí dlhodobých prestreliek medzi Obrannými silami Izraela (IDF) a šíitským militantným hnutím Hizballáh, ktoré sa z deklarovanej solidarity s Palestínčanmi v Pásme Gazy začalo 8. októbra 2023 – deň po napadnutí južného Izraela palestínskymi militantnými skupinami Hamas či Islamský džihád.

V prípade dvojice, ktorá podľa izraelských hasičov išla vyvenčiť psa, ide o prvých zabitých civilistov odvtedy, čo Izrael spustil pozemnú ofenzívu na juh Libanonu a začal pravidelne útočiť na ciele Hizballáhu v južnom Bejrúte.

Mesto Kirjat Šmona blízko libanonských hraníc bolo vyhlásené za uzavretú vojenskú zónu, pretože je častým cieľom raketových útokov z Libanonu. IDF uviedli, že zaznamenali odpálenie približne 20 projektilov z Libanonu a v Kirjat Šmone sa rozozvučali sirény varujúce pred vzdušným útokom.

Izrael popri vojne v Gaze prisľúbil, že zaistí aj svoje severné hranice, aby umožnil Izraelčanom vysídleným v dôsledku útokov Hizballáhu vrátiť sa do svojich domovov.

Hizballáh aj v stredu hlásil boje s izraelskými vojakmi v pohraničnej oblasti na juhu Libanonu. Ešte predtým však uviedol, že jeho bojovníci odrazili dva pokusy IDF o prienik na libanonské územie.

(tasr)

  |  

Zástupcovia záchraniek nesúhlasia so znením novely zákona o záchrannej zdravotnej službe

Rezort zdravotníctva do skráteného medzirezortného pripomienkového konania predložil novelu zákona o záchrannej zdravotnej službe. S jej znením však nesúhlasia zástupcovia záchraniek, najmä so zmenami v záchranárskych posádkach.

Prezident Asociácie záchrannej zdravotnej služby (AZZS) Matej Polák upozornil, že viaceré navrhované opatrenia v rámci novely zákona o záchrannej zdravotnej službe sú hazardom pre pacienta. Poukázal pritom najmä na zmeny v záchranárskych posádkach.

"Ak bude novela prijatá v tomto znení, spôsobí, že u niektorých pacientov, u ktorých zasahoval lekár, už nebude. Ale bude tam zasahovať tzv. záchranár špecialista. U niektorých pacientov, kde doposiaľ zasahovali profesionálni, vysokoškolsky vzdelaní záchranári už dnes bude zasahovať len tzv. asistent prepravy," spresnil.

Má ísť podľa jeho slov o nový typ zdravotníka, ktorý má absolvovať len 180 hodinový kurz a zasahovať iba pri pacientoch, ktorí nie sú v akútnom ohrození života. Upozornil však, že je náročné len na základe telefonátu vyhodnotiť, či ide o život ohrozujúci stav. Rovnako zmeny skritizoval aj Ivan Majling zo Slovenskej spoločnosti urgentnej medicíny a medicíny katastrof.

Upozornil tiež, že napríklad výkony, ktoré majú byť po novom delegované tzv. zdravotníckemu záchranárovi sú výkony, ktoré v realite nemôže vykonávať často ani čerstvo vyštudovaný lekár či sestra s 20-ročnou praxou na oddelení anestéziológie.

"Považujeme to za mimoriadne nebezpečný krok," skonštatoval.

Priblížil, že má ísť napríklad o prácu s umelou pľúcnou ventiláciou či otváranie hrudníka pacienta v prípade traumy. Okrem toho obaja považujú za absurdné, že novela by mala byť účinná od 1. januára 2025, pričom stále nie je známe rozmiestnenie staníc záchraniek.

Okrem iného skritizovali aj zavádzanie ordinačných hodín pre záchranky či vznik novej linky pomoci, na ktorú sa majú obracať pacienti s neurgentným stavom. Obaja zároveň kritizujú proces prípravy reformy, z ktorého podľa nich boli vynechaní odborníci.

Nesúhlasia ani s bezdôvodným skrátením pripomienkového konania. Vyzvali preto vedenie ministerstva zdravotníctva, aby novelu stiahlo a vrátilo ju naspäť na pôdu rezortu. "Aby sme sa tam stretli a začali načúvať hlasom ľudí z praxe," dodal Polák.

Pripravovanú reformu aj postup jej prípravy kritizujú tiež Združenie miest a obcí Slovenska a Základná odborová organizácia pri ZZS v Bratislave. Upozorňujú, že môže ohroziť kvalitu a dostupnosť poskytovaných zdravotných služieb. Štátne ZZS Bratislava a ZZS Košice, naopak, navrhované zmeny vítajú.

(tasr)

  |  

Španielsky premiér označil izraelskú ofenzívu v Libanone za inváziu

Predseda vlády Pedro Sánchez tiež vyzval „medzinárodné spoločenstvo“, aby konalo vo veci pochybností o dodržiavaní medzinárodného humanitárneho práva zo strany Tel Avivu, píše agentúra AFP.

„Je jasné, že došlo k invázii tretej krajiny do suverénneho štátu, akým je Libanon, a preto medzinárodné spoločenstvo nemôže zostať ľahostajné,“ povedal Sánchez v parlamente. „Odsúdili sme (túto situáciu) na Ukrajine, odsudzujeme ju aj v Gaze, a teraz odsudzujeme aj inváziu do Libanonu,“ dodal.

Izraelská armáda koncom septembra spustila pozemnú ofenzívu na juhu Libanonu proti cieľom hnutia Hizballáh, ktorú sprevádzajú intenzívne letecké útoky na ciele hnutia v Bejrúte a ďalších častiach krajiny. Na juhu Libanonu pôsobí v rámci mierovej misie OSN (UNIFIL) aj viac ako 670 španielskych vojakov.

Izrael tvrdí, že cieľom ofenzívy v Libanone je vytlačiť militantov Hizballáhu z pohraničných oblastí a zastaviť raketové útoky na sever Izraela, aby sa do svojich domovov mohlo vrátiť približne 60-tisíc vysídlených občanov.

Sánchez patrí spomedzi lídrov krajín EÚ medzi najväčších kritikov reakcie Izraela na teroristický útok palestínskeho hnutia Hamas zo 7. októbra 2023, ktorý viedol k vojne v Pásme Gazy. Jeho vláda v máji uznala palestínsky štát.

Premiér uviedol, že nie je spokojný s „nedostatočnou zhodou v rámci Európskej únie“ o situácii na Blízkom východe. „Je mi to ľúto, pretože som presvedčený, že v týchto otázkach by sme mali byť... konzistentní s obranou medzinárodného práva a medzinárodného humanitárneho práva,“ povedal.

(tasr)