Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Na Slovensku je vážny problém nedostupnosti verejného nájomného bývania

Amnesty International hovorí o dlhodobom zlyhávaní štátu a miestnych samospráv v zabezpečovaní tohto základného práva, a to aj napriek medzinárodným ľudskoprávnym záväzkom. Poukazuje na to vo svojej výskumnej správe, zistenia označuje za alarmujúce.

Amnesty International predstavila správu pri príležitosti štvrtkového Medzinárodného dňa ľudí bez domova. Odporúčania smeruje na štát i samosprávy.

„Bývanie nie je len komoditou, ale často hranicou, ktorá oddeľuje život s možnosťou dôstojnosti a život bez dôstojnosti. Bývanie je tiež dôležitým a ľudským právom a každý má právo, aby bolo naplnené," skonštatoval na tlačovej konferencii riaditeľ Amnesty International Slovensko Rado Sloboda.

Z výsledkov prieskumu vyplýva, že na Slovensku je možné hovoriť o kríze bývania. Jediné dostupné verejné nájomné bývanie momentálne poskytujú mestá a obce, avšak bytový fond je extrémne nízky. Problémom sú zároveň bariéry v prístupne k nemu pre ľudí s nízkymi príjmami.

Poukazuje na podmienky a kritériá prideľovania nájomných bytov, napríklad minimálny príjem, vysoká zábezpeka (kaucia) či trvalý pobyt. Za nedostatočný považuje mimovládna organizácia aj príspevok na bývanie.

Realitný maklér Kažimír: Bývanie v Košiciach zdražie rýchlejšie ako v iných mestách

Mohlo by Vás zaujímať Realitný maklér Kažimír: Bývanie v Košiciach zdražie rýchlejšie ako v iných mestách

Pozornosť upriamuje aj na pobytové sociálne služby (nocľahárne, útulky, ubytovne), ktorých pôvodným zmyslom má byť pomoc ľuďom v akútnej kríze v oblasti bývania a človek by v nich nemal stráviť mesiace či roky. Realitou však je, že sú vnímané ako náhrada za zabezpečenie dôstojného bývania pre ľudí v núdzi.

„Tento typ sociálnej služby poskytuje priestor pre štát a samosprávy hádzať bremeno riešenia bývania na takéto služby," poznamenal Sloboda.

Medzi problémy zaraďuje organizácia aj diskrimináciu a segregáciu rómskych domácností vo verejnom nájomnom bývaní. Rovnako problematické považuje aj zlyhávanie štátu, keďže samosprávy trpia nedostatočnou finančnou či metodickou podporou z jeho strany. Amnesty International preto apeluje na vládu, aby prestala odkladať riešenie tohto kritického problému a začala prijímať konkrétne kroky.

Pripomína, že nedostupnosť bývania nepostihuje len najzraniteľnejšie skupiny obyvateľov, ako sú ľudia bez domova či nízkopríjmové domácnosti, ale aj množstvo "bežných" domácností, v ktorých zápasia s nadmernými nákladmi na bývanie. Odporúčania adresuje ministerstvu práce, ministerstvu dopravy i mestám a obciam.

Za bývanie v novostavbe sme ochotní platiť viac. Niektoré byty vyjdú mesačne vyše 400 eur

Mohlo by Vás zaujímať Za bývanie v novostavbe sme ochotní platiť viac. Niektoré byty vyjdú mesačne vyše 400 eur

K iniciatíve zviditeľniť tému práva na bývanie, ktorej nie je venovaná dostatočná pozornosť, sa pridáva aj Slovenské národné stredisko pre ľudské práva (SNSĽP). Vo svojom výskume identifikovalo viaceré diskriminačné postupy obcí pri poskytovaní obecného nájomného bývania, pretrvávajúcu segregáciu, nedostatočné reflektovanie potrieb v oblasti bytovej núdze, ako aj nevhodné systémové nastavenia bytovej politiky.

Ako národný antidiskriminačný orgán dôrazne apeluje na to, aby pravidlá prideľovania bytov a aj samotná prax boli v súlade s antidiskriminačnou legislatívou.

„Zraniteľné skupiny obyvateľstva si vyžadujú prístup založený na princípe rovnosti, ktorý pomáha zmierňovať ich znevýhodnenia," zdôraznila výkonná riaditeľka SNSĽP Silvia Porubänová. Zistenia z výskumu ukázali, že problém v prístupe k obecnému nájomnému bývaniu majú práve tie skupiny domácností, ktoré sú vylúčené aj z komerčného nájomného bývania.

Najzraniteľnejšie sú nízkopríjmové a rómske domácnosti, ale aj samoživiteľky alebo viacpočetné rodiny. Za diskriminačné postupy považuje stredisko napríklad podmieňovanie nájmu zabezpečením rekonštrukcie a základného príslušenstva bytu, dĺžkou trvalého pobytu, typom príjmu či zvýhodňovanie zosobášených párov pred nezosobášenými.

(tasr)

Minúta  |  

Nobelovu cenu za literatúru získala Juhokórejčanka Han Kchang

Päťdesiattriročná rodáčka z juhokórejského Kwangdžu, ktorá v súčasnosti žije a pôsobí v Soule, dostane zároveň finančnú odmenu vo výške 11 miliónov švédskych korún (približne milión eur).

Han Kchang dostala cenu „za intenzívnu poetickú prózu konfrontujúcu historické traumy a odhaľujúcu krehkosť ľudského života“. Oznámila to vo štvrtok popoludní Švédska akadémia.

Han pochádza zo spisovateľskej rodiny, jej otec Han Sung-won je v Južnej Kórei známym autorom románov. Popri písaní sa čerstvá laureátka Nobelovej ceny venuje aj hudbe, čo sa podľa Švédskej akadémie odráža v celej jej literárnej tvorbe.

Na spisovateľskú scénu nastúpila v roku 1993 sériou básní v magazíne, ktorého názov možno do slovenčiny preložiť ako Literatúra a spoločnosť. Jej prozaický debut prišiel v roku 1995 v podobe zbierky poviedok Láska v Josu. Nasledovalo niekoľko ďalších poviedok, ale i románov.

V medzinárodnom meradle sa preslávila románom Vegetariánka, za ktorý v roku 2016 dostala Medzinárodnú Bookerovu cenu. Kniha opisuje následky rozhodnutia protagonistky Jong-hje prestať jesť mäso. Jej krok sa stretáva s rozhodným odmietnutím zo strany manžela aj jej autoritatívneho otca. To je však príležitosť pre jej švagra, videoumelca, ktorý prejavuje mimoriadny eroticko-estetický záujem o jej pasívne pôsobiace telo.

Hrdinka napokon skončí na psychiatrii, kde sa ju jej sestra pokúša zachrániť a priviesť späť k „normálnemu životu“. Jong-hje sa však naďalej ponára do stavu pripomínajúceho psychózu, ujde do lesa a tam ju nájdu v daždi stáť ako strom.

Diela Han sa vyznačujú dvojakým vystavením hrdinov bolesti – duševnej i fyzickej – pričom autorka sa k problematike stavia z pozícií spojených s východným myslením. Podľa Švédskej akadémie má Han „jedinečné povedomie o súvislostiach medzi telom a dušou, živými a mŕtvymi a vo svojom poetickom a experimentálnom štýle sa stala inovátorkou súčasnej prózy“.

(tasr)

Minúta  |  

Peter Pellegrini vymenoval nového ministra zdravotníctva

Prezident vo štvrtok popoludní zároveň poďakoval predchádzajúcej ministerke zdravotníctva Zuzane Dolinkovej (Hlas) za jej prácu a prijal jej demisiu.

Peter Pellegrini rezort zdravotníctva odovzdal do rúk Kamila Šaška, ktorého vymenoval za ministra. Podotkol, že nastupuje do rezortu, v ktorom sa vystriedalo dosiaľ najviac ministrov.

„Vašou povinnosťou je, pán minister, urobiť všetko pre to, aby sa rukojemníkom a obeťou sporu nestal slovenský pacient," zdôraznil prezident v nadväznosti na napäté dianie v zdravotníctve naprieč krajinou.

Prezident vymenoval nového šéfa zdravotníctva. Dám pozor na každé euro, tvrdí Šaško

Mohlo by Vás zaujímať Prezident vymenoval nového šéfa zdravotníctva. Dám pozor na každé euro, tvrdí Šaško

(tasr, max)

Minúta  |  

Pri sídle izraelskej zbrojárskej spoločnosti vo Švédsku sa strieľalo, prípad vyšetruje polícia

Švédska polícia vyšetruje okolnosti streľby, ktorá sa stala v blízkosti kancelárie izraelskej vojenskej technologickej spoločnosti Elbit Systems. Domnelého mladistvého strelca na mieste zadržali, zranených nehlásili, píšu agentúry AFP a Reuters.

„Ráno sme dostali hlásenie o streľbe proti izraelskému objektu vo štvrti Kallebäck,“ uviedol hovorca tamojšej polície Fredrik Svedemyr. Zadržanú osobu podľa neho vyšetrujú pre podozrenie z pokusu o vraždu a závažného trestného činu súvisiaceho so zbraňami. Švédsky bulvárny denník Aftonbladet uvádza, že strelec má menej než 15 rokov.

Polícia ráno v súvislosti so streľbou spustila rozsiahlu operáciu, pričom na miesto činu vyslala niekoľko tímov aj vrtuľník. Izraelská spoločnosť Elbit Systems, ktorá vyrába obranné systémy, napríklad do armádnych dronov, streľbu bezprostredne odmietla komentovať. Polícia pritom už začiatkom júna informovala, že pred jej kanceláriami v Göteborgu objavila zrejme výbušný predmet.

Od vypuknutia vojny v Pásme Gazy v októbri 2023 hlásili vo Švédsku viacero incidentov zjavne zameraných proti Izraelu. Vo februári polícia našla v areáli izraelského veľvyslanectva granát. V máji neznámy páchateľ tiež spustil pred budovou streľbu, v dôsledku čoho posilnili ochranu izraelských záujmov a inštitúcií židovskej komunity.

Minulý týždeň došlo opäť k streľbe v blízkosti izraelského veľvyslanectva v Štokholme, a tiež k dvom výbuchom údajne ručných granátov v blízkosti izraelského veľvyslanectva v dánskej metropole Kodaň. Švédska polícia po týchto incidentoch opäť posilnila bezpečnosť v okolí izraelských a židovských inštitúcií.

Podľa švédskej tajnej služby SÄPO by mohol byť za minulotýždňovými útokmi Irán, ktorý SÄPO už v máji obvinila z náboru členov švédskych gangov Foxtrot a Rumba na to, aby vo Švédsku páchali „násilné činy“ proti Izraelu.

(tasr)

Minúta  |  

Poslanci z Hlasu navrhujú ako sankciu za priestupok výkon obecných služieb

Okrem výkonu menších obecných služieb by sa mohli za priestupky zvýšiť aj horné hranice pokút. Vyplýva to z novely zákona o priestupkoch, ktorú predložili poslanci Samuel Migaľ, Radomír Šalitroš a Roman Malatinec z Hlasu.

"Predloženým návrhom zákona sa reflektuje najmä na legislatívne zmeny v Trestnom zákone v súvislosti s úpravou výšky škody, ktorá zakladá trestnú zodpovednosť pri niektorých majetkových trestných činoch. V dôsledku úpravy výšky malej škody tak dochádza ku kvalifikovaniu protiprávneho konania, ktorým bola spôsobená škoda vo výške menšej ako 700 eur, za priestupok," uviedli poslanci v materiáli.

Zavedenie sankcie menších obecných služieb poslanci odôvodnili prípadmi, keď pokutu štát nedokáže vymôcť. Samotný finančný postih v situácii, keď si páchateľ môže dovoliť pokutu zaplatiť podľa nich nie je dostatočne odstrašujúcim nástrojom.

Dospelý človek by takýto trest mohol dostať v trvaní od 20 do 150 hodín. Maloletý páchateľ od 10 do 75 hodín. Vykonávať by ich musel pre obec či jej rozpočtovú organizáciu bez nároku na odmenu.

Za majetkové priestupky by sa mohli zvýšiť aj sadzby pokút. "Súčasné horné hranice (331 eur v neskrátenom konaní, 33 eur v blokovom konaní a 250 eur v rozkaznom konaní) nie sú dostatočné. V priestupkovom konaní sa prejednávajú aj priestupky proti majetku, pri ktorých bola spôsobená škoda, ktorá je vyššia ako maximálna pokuta, ktorú možno uložiť," napísali poslanci.

V neskrátenom konaní by sa tak horná hranica pokuty mohla zvýšiť na 1 400 eur, v blokovom konaní na 500 eur a v rozkaznom konaní na 1 000 eur.

Zmena zákona by zaviedla aj ešte vyššie sadzby v prípade opakovaných priestupkov počas 12 mesiacov. V takomto prípade by bola horná hranica pokuty stanovená na 2 000 eur a v prípade rozkazného konania na 1 500 eur.

Navrhovaná zmena legislatívy by rozšírila tiež kompetencie orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately v priestupkovom konaní.

"Orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately môže navrhnúť správnemu orgánu, aby s ohľadom na osobu mladistvého v prípadoch, keď sa to vzhľadom na okolnosti konkrétneho konania javí ako vhodné a účelné, uložil mladistvému sankciu menších obecných služieb," uvádza sa v materiáli.

Poslanci navrhujú účinnosť novely zákona od začiatku budúceho roka.

(tasr)

Minúta  |  

V rámci plánu rastu pre Moldavsko bude tejto krajine vyčlenených 1,8 miliardy eur

Európska komisia (EK) vo štvrtok oznámila, že prijala plán rastu pre Moldavsko v hodnote 1,8 miliardy eur, ktorý sa opiera o nástroj na reformy a rast na obdobie rokov 2025 - 2027.

Oznámenie prišlo v deň, keď sa predsedníčka EK Ursula von der Leyenová stretla s prezidentkou Moldavska Maiou Sanduovou v Kišiňove, aby jej vyjadrila podporu pred nadchádzajúcimi prezidentskými voľbami a referendom o EÚ, informuje spravodajca TASR.

Plán, ktorý je najväčším balíkom finančnej podpory zo strany EÚ od získania nezávislosti Moldavska, podporí moldavské hospodárstvo a privedie krajinu bližšie k členstvu v EÚ urýchlením reforiem.

Moldavský plán rastu je založený na troch pilieroch. Ich cieľom je zvýšenie finančnej pomoci v priebehu nasledujúcich troch rokov prostredníctvom osobitného nástroja pre rast a reformy pre Moldavsko.

Tento nástroj by mal podporiť výstavbu nových ciest, mostov a železničnej infraštruktúry, posilniť energetickú bezpečnosť dokončením nového elektrického vedenia a začatím výstavby dvoch ďalších, ktoré spoja Moldavsko s elektrickou sieťou EÚ.

Ráta sa tiež s výstavbou dvoch moderných nemocníc v mestách Cahul a Balti, integráciou Moldavska do oblasti roamingu, zavedením širokopásmového internetu do odľahlých oblastí krajiny a zlepšením prístupu k financovaniu pre 25-tisíc podnikov vrátane malých rodinných podnikov.

Druhý pilier má zaistiť zlepšený prístup na jednotný trh EÚ, čo Moldavsko môže využiť z hľadiska voľného pohybu tovarov a integrácie do úniových dodávateľských reťazcov, uľahčenia obchodných a dopravných spojení a integrácie do digitálneho a dekarbonizujúceho sa energetického trhu EÚ. Zároveň to zaistí Moldavsku prístup do jednotnej oblasti platieb v eurách (SEPA).

Tretí pilier je zameraný na podporu moldavských sociálno-ekonomických a základných reforiem, ktoré sa orientujú na konkurencieschopnosť, ekonomickú odolnosť, hospodársku správu, sociálny kapitál a zelený prechod.

Teraz je na Európskom parlamente a Rade EÚ (členské štáty), aby preskúmali návrh EK týkajúci sa nástroja rastu pre Moldavsko.

Po prijatí bude moldavská vláda vyzvaná, aby predložila svoj program reforiem, v ktorom uvedie kľúčové sociálno-ekonomické a základné zmeny, ktoré má v úmysle uskutočniť s cieľom urýchliť rast a konvergenciu s EÚ.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.