Preskočiť na obsah
  |  

Ikonická pláž v Chorvátsku prišla o časť svojho známeho výbežku

Zlatni rat, jedna z najznámejších chorvátskych pláži, výrazne zmenila podobu. Miestni obyvatelia však dúfajú, že výbežok sa časom zase obnoví.

Pláž na ostrove Brač bola dlhé roky známa pre svoj typický výbežok a aj vďaka nemu ju často radili medzi najkrajšie pobrežia sveta. Nedávna búrka však veľkú časť z neho doslova spláchla do mora. Informoval o tom web Morski.hr.

Výbežok síce morské prúdy a počasie formovali aj v minulosti a menili jeho podobu, nikdy ho však nezasiahli tak, ako sa to stalo v uplynulých dňoch.

Spomínaný výbežok je len malou časťou pláže s celkovou rozlohou okolo 20-tisíc štvorcových metrov, kam sa naraz zmestí až 10-tisíc ľudí.

(bra)

  |  

Poľsko dočasne zastaví právo na azyl. Premiér nechce ohrozovať bezpečnosť krajiny

Varšava už niekoľko rokov obviňuje Minsk zo zámerného posielania migrantov na poľské hranice.

Poľský premiér Donald Tusk na kongrese svojej strany Občianska koalícia v sobotu informoval, že krajina dočasne pozastaví právo na azyl ako súčasť stratégie na obmedzenie nelegálnej migrácie z Bieloruska. TASR informuje podľa správ agentúr Reuters a PAP.
 
„Jedným z prvkov migračnej stratégie bude dočasné územné pozastavenie práva na azyl. Budem žiadať schválenie tohto rozhodnutia v Európe. Vieme totiž veľmi dobre, ako ju (migráciu) zneužívajú Lukašenko, Putin, prevádzači a obchodníci s ľuďmi,“ vyjadril sa premiér.

Ďalej uviedol, že Poľsko nebude rešpektovať ani realizovať žiadne európske návrhy, ktoré budú ohrozovať poľskú bezpečnosť. Šéf poľskej vlády zdôraznil, že štát musí opätovne získať stopercentnú kontrolu nad tým, kto do Poľska prichádza.

„Štát je tu na to, aby do Poľska priviedol ľudí, ktorí chcú v Poľsku poctivo pracovať, platiť dane, integrovať sa do poľskej spoločnosti, študovať na skutočnej univerzite. Práve títo ľudia si potom zaslúžia úctu a rešpekt," zdôraznil.

Reuters pripomína, že migrácia je v Poľsku dôležitou témou od roku 2021, od kedy sa veľké množstvo migrantov, najmä z Blízkeho východu a Afriky, pokúša nelegálne prekročiť hranice s Bieloruskom. Poľská vláda a EÚ vyhlásili, že príchod migrantov organizuje Bielorusko s pomocou Ruska. Účelom zvážania migrantov je podľa nich vytvorenie migračnej krízy na poľsko-bieloruských hraniciach. Minsk aj Moskva obvinenia odmietajú.

Tusk presadzuje od nástupu do funkcie v decembri 2023 politiku regulácie migrácie, čím si získal podporu verejnosti. Poľskí ľudskoprávni aktivisti sú však znepokojení, keďže dúfali, že Tuskova vláda bude k otázke pristupovať odlišne ako predchádzajúci pravicový kabinet strany Právo a spravodlivosť, uvádza Reuters.

(tasr)

  |  

Most pri Porúbke, ktorý museli podoprieť, opravia na budúci rok

Hovorkyňa Slovenskej správy ciest (SSC) Jana Lukáčová potvrdila, že ešte v októbri vyhlásia verejné obstarávanie na zhotoviteľa, pričom predpokladaná hodnota zákazky je 1,2 milióna eur.

Nevyhnutnú rekonštrukciu mosta na komunikácii I/64 v okrese Žilina odložili pre sanáciu svahu nad cestou I/18 v Strečnianskej úžine.

„Most v Porúbke je hodnotený ako most v havarijnom stave, ale keďže sa musel stať súčasťou obchádzkovej trasy pri sanácii Strečnianskeho brala, bol podopretý tak, aby zvládal nápor dopravy, ktorá tadiaľto bola vedená," uviedla Lukáčová. Stavebné práce súvisiace s podopretím mosta pritom stáli takmer 215-tisíc eur.

SSC podľa hovorkyne chce pristúpiť k rekonštrukčným prácam hneď na jar budúceho roka. „V najbližších týždňoch vyhlásime verejné obstarávanie na zhotoviteľa tohto mosta, predpokladaná hodnota zákazky je 1,2 milióna eur. Pôjde o celkovú rekonštrukciu mosta, takže most bude postavený akoby nanovo," poznamenala Lukáčová.

Doplnila, že počas rekonštrukčných prác bude doprava vedená po jeho jednej polovici a striedavo riadená semaforom. "Ide o frekventovaný úsek a nebolo by pre dopravu vhodné, aby bola zastavená úplne," dodala hovorkyňa SSC.

(tasr)

  |  

Nahradenie ruského plynu nás vyjde drahšie, zhodli sa Irena Bihariová a Roman Michelko

Slovensko má alternatívy, ktorými nahradí ruský plyn po prípadnom zastavení jeho tranzitu cez Ukrajinu, sú však drahšie.

V relácii STVR Sobotné dialógy sa na tom zhodli poslanci Národnej rady (NR) SR Roman Michelko (Slovenská národná strana) a Irena Bihariová (Progresívne Slovensko).

„Teoreticky vieme cez tú rúru dávať azerbajdžanský plyn a máme nejaké diverzifikované zdroje, ale treba jasne povedať, že budú drahšie,“ skonštatoval Michelko.

Zastavenie tranzitu plynu považuje zo strany Ukrajiny za veľmi neempatické. „My im dávame muníciu a tak ďalej, a oni to neberú do úvahy. Pokladám to za neférové,“ dodal.

Plyn po zastavení tranzitu zdražie aj podľa Bihariovej. „Nie úplne bezprostredne, ale v dlhšom časovom horizonte áno. Slovenský plynárenský plyn má momentálne naplnené zásobníky, takže to nepríde skokovo a bezprostredne,“ podotkla poslankyňa.

Spolu s Michelkom sa zhodli aj v názore, že dotácie na energie by mali byť adresné a nie plošné, ako to bolo v minulých rokoch.

Tranzit ruského plynu cez svoje územie chce Ukrajina zastaviť od januára 2025. Slovensko s týmto krokom nesúhlasí a apeluje na ukrajinskú stranu, aby svoje rozhodnutie ešte prehodnotila.

Nový minister zdravotníctva bude mať ťažkú úlohu

Ďalšou témou bola výmena na poste ministra zdravotníctva, kde Zuzanu Dolinkovú nahradil Kamil Šaško (obaja nominanti strany Hlas). Podľa Michelka je výhodou, že je ekonóm, keďže problémy zdravotníctva sú podľa neho práve tohto rázu.

„Je to človek s obdivuhodným životopisom, čo sa týka vzdelania. Vyzerá, že je veľmi schopný manažér. Som presvedčený, že práve takýto typ politika je potrebný na tento rezort a verím, že to zvládne,“ poznamenal.

Podľa Bihariovej je zdravotníctvo rezort, ktorý má akútne problémy a je jeden z najťažšie manažovateľných. „Novému ministrovi držíme palce, pretože prevzal horúci gaštan zodpovednosti,“ doplnila.

Je presvedčená, že Šaško by sa v prvom rade mal stretnúť s premiérom Robertom Ficom (Smer) a dohodnúť si s ním garanciu podpory a prioritizácie.

Vyjadrenia o novinároch vnímajú rozdielne

Michelko a Bihariová vnímajú odlišne tvrdé vyjadrenia premiéra na adresu novinárov. Na tlačovej konferencii v Brezne o nich hovoril napríklad ako o „krvilačných bastardoch“.

„Aj politik má právo na emócie, právo povedať, ako to vidí svet. Aj novinári sú ľudia, ktorí pôsobia vo verejnom priestore, majú nejakú zodpovednosť a musia tiež zniesť istú mieru kritiky,“ vyjadril sa Michelko.

Bihariová hovorí, že podobné výroky škodia všetkým, primitivizujú a „buranizujú“ verejnú diskusiu. „Stáva sa to normou, lebo, ak ide o premiéra, tak on nastavuje nejakú úroveň tej diskusie,“ vyhlásila.

Výročie vraždy pred Teplárňou

Politička a politik sa vyjadrili aj k výročiu vraždy pred bratislavským barom Tepláreň. „Je to tragédia, ktorá zasiahla spoločnosť. Treba zdôrazniť, že ten osamelý šialenec, ktorý spáchal tento ohavný zločin, sa radikalizoval nie na Slovensku, ale na špeciálnych serveroch v Spojených štátoch. Jeho manifest bol priorite antisemitský, LGBT komunita bola až sekundárna,“ povedal Michelko.

Dodal, že v každej spoločnosti sa nájdu osoby, ktoré sú potenciálne nebezpečné a nemá rád, ak niekto túto tému politicky zneužíva.

Členka strany PS v reakcii uviedla, aby tieto slová povedal aj premiérovi Robertovi Ficovi v súvislosti s atentátom v Handlovej. „Ako spoločnosť sme sa nechali ešte viac kontaminovať tým toxickým diskurzom a stigmatizáciou ľudí, ktorí sú obete. Ak nás nepoučia takéto tragédie, tak naozaj neviem, kde sa to zastaví,“ uzavrela.

(bra)

  |  

Ukrajinské „Benátky“ čelia útokom ruských dronov. Obyvatelia sa nemajú kam ukryť

V uplynulom období Rusko zintenzívnilo útoky na prístavnú infraštruktúru v ukrajinských pobrežných mestách. Ruské drony útočia aj na mesto Vylkove v delte Dunaja.

Miestni obyvatelia sa pred ruskými útokmi nemôžu skryť, pretože ich domy sú nízko položené a nemajú pivničné priestory. TASR informuje podľa reportáže agentúry Reuters.

Vylkove je malé turistické a rekreačné mestečko. Podľa údajov z roku 2022 v ňom žije 7700 ľudí. Leží pri ústí Dunaja a podobne ako v talianskych Benátkach, aj tu vodné kanály nahrádzajú cesty a namiesto áut sa ľudia prepravujú na člnoch.

Skryť sa pred ruskými útokmi je preto pre miestnych mimoriadne náročné. Podľa hraničnej stráže, ktorá na mieste pôsobí, je zostrelenie dronov jediným účinným spôsobom ako obyvateľov ochrániť.

Pivnicu vo svojom dome nemá ani majiteľka miestneho hotela Julija Kapitanová. Svoje deti pred dronovými útokmi preto počas noci chráni vlastným telom. „Nastane jasný záblesk, svetlá zhasnú a ozve sa explózia. Navždy si zapamätáte čo vaše oči v tej chvíli videli," vyhlásila.

Bývalý učiteľ informatiky, dnes vojak s prezývkou IT pre Reuters uviedol, že útoky dronov odrážajú pomocou áut kategórie pick-up vybavených samopalmi, útočnými puškami, reflektormi a termovíznymi kamerami. Čierne ruské drony útočia v noci, kedy je ťažké ich spozorovať, pripomína Reuters.

„V podstate máme každý deň aj tréning. Ten zahŕňa fyzické cvičenia, prípravu zbraní, prípravu vozidiel a kontrolu systémov, aby všetko fungovalo tak ako má," uviedol IT.

Podpredseda ukrajinskej vlády Olexij Kuleba vo štvrtok vyhlásil, že Rusko za uplynulé tri mesiace zaútočilo na ukrajinskú prístavnú infraštruktúru takmer 60-krát. Týmito útokmi sa podľa neho Rusko snaží obmedziť exportný potenciál Ukrajiny.

(tasr)

  |  

Väčšina Slovákov schvaľuje zákaz parkovania na chodníkoch, ukázal prieskum

Tretina ľudí (33 percent) považuje novelu o parkovaní za pozitívnu zmenu. Ďalšia pätina (20 percent) ocenila, že chodníky sú voľnejšie pre chodcov, no ťažšie sa im hľadá parkovacie miesto.

So zavedením takzvanej chodníkovej novely, ktorá zakázala parkovať autá na chodníkoch, je po roku jej účinnosti spokojná vyše polovica Slovákov (53 percent). Vyplýva to z prieskumu verejnej mienky pre spoločnosť Gardeon.

Zákaz parkovania na chodníkoch zhodnotilo 19 percent respondentov ako predčasný, keďže ich samospráva nestihla zabezpečiť dostatok parkovacích miest. Osem percent opýtaných je sklamaných, že musí za parkovanie platiť. V prieskume 13 percent respondentov uviedlo, že sa ich chodníková novela nedotkla, auto totiž parkujú na svojom pozemku.

Prieskum skúmal aj spokojnosť respondentov s dostupnosťou parkovania v ich obci. Najviac opýtaných (29 percent) túto problematiku vníma neutrálne, 28 percent bolo s parkovaním v svojej obci skôr spokojných. Veľmi spokojných bolo 13 percent opýtaných. Naopak, skôr nespokojná bola pätina respondentov (20 percent), veľkú nespokojnosť s možnosťami parkovania vyjadrilo 11 percent účastníkov prieskumu.

„Počet áut stúpa, rovnako sa zahusťuje zástavba, pre mestá a obce je preto skutočne výzvou vytvárať dostatok parkovacích miest. Tento fakt zvyšuje ceny parkovného aj dopyt po garážach," priblížil Marek Choleva zo spoločnosti Gardeon.

Doplnil, že cena garáži v tomto roku výrazne rastie. V hlavnom meste a jeho okolí sa ceny pohybujú od 20-tisíc do 50-tisíc eur. Väčšina účastníkov prieskumu by bola ochotná akceptovať nižšie ponuky, cena do 30-tisíc eur je stropom pre 22 percent opýtaných. Len šesť percent respondentov by za garáž zaplatilo viac.

Murované garáže sú pre štvrtinu (24 percent) oslovených v prieskume príliš drahé. Vlastníctvo garáže v prieskume uviedlo 26 percent respondentov, dve tretiny z nich priestor využívajú na parkovanie auta, časť respondentov garáž využíva aj na skladovanie vecí či iné účely.

Reprezentatívny prieskum verejnej mienky sa uskutočnil od 24. do 29. septembra na vzorke 1038 respondentov starších ako 18 rokov.

(tasr)