Preskočiť na obsah
  |  

Trump namiesto odpovedí na otázky na mítingu vyše pol hodiny tancoval

Na pondelkovom stretnutí s voličmi v štáte Pensylvánia sa republikánsky prezidentský kandidát Donald Trump nečakane odchýlil od pôvodného plánu odpovedať na otázky z publika.

Po tom, čo v dave skolabovali dvaja ľudia, sa rozhodol prerušiť diskusiu a premeniť akciu na hudobné vystúpenie.

„Klimatizáciu nám nechcú dať, je príliš drahá. Stojí to príliš veľa peňazí. Každopádne obaja sú v poriadku,“ vtipkoval Trump po incidente.

Následne navrhol, aby si „pustili trochu hudby. Urobme z toho hudobné vystúpenie.“

https://twitter.com/az_resist/status/1846049098522415617?ref_src=twsrc%5Etfw%7Ctwcamp%5Etweetembed%7Ctwterm%5E1846049098522415617%7Ctwgr%5E17a13b6e84e67f1e523154c003ae4de76ccefff8%7Ctwcon%5Es1_&ref_url=https%3A%2F%2Fwww.novinky.cz%2Fclanek%2Fvolby-usa-trump-misto-odpovedi-na-otazky-jen-pres-pul-hodiny-tancoval-40493196

Bývalý prezident následne nechal pustiť klasiku „Ave Maria“ a oznámil: „Nebudeme sa už na nič pýtať. Len budeme počúvať hudbu. Kto by už len chcel počúvať otázky, že?“

Nasledujúcich 40 minút venoval púšťaniu rôznych piesní a tancovaniu na pódiu. Medzi skladbami zazneli „It's a Man's Man's Man's World“ od Jamesa Browna, „YMCA“ od The Village People, „Nothing Compares 2 U“ od Sinéad O'Connor či „November Rain“ od Guns N' Roses.

Niektorí ľudia z publika podľa denníka Washington Post začali počas vystúpenia odchádzať.

Hovorca Trumpovej kampane Steven Cheung však na X vtipkoval, že „všetci boli takí nadšení, že omdlievali". "Nikto nechcel odísť a všetci chceli počuť ďalšie piesne zo slávneho DJT Spotify playlistu!“ dodal Cheung na margo improvizovaného koncertu.

Trump sa na záver ešte raz vrátil k dvom účastníkom, ktorí stratili vedomie, a povedal: „Tí dvaja ľudia, ktorí odpadli, sú vlastenci a my ich máme radi. A vďaka nim sme nakoniec skončili pri dobrej hudbe, nie?“ S týmito slovami opustil pódium a uzavrel netradičné stretnutie.

(mm)

  |  

Zlepšite humanitárnu sitáciu v Gaze, inak nebude vojenská pomoc, varujú USA Izrael

Minister zahraničných vecí Antony Blinken a minister obrany Lloyd Austin poslali izraelským predstaviteľom list s konkrétnymi opatreniami, ktoré by mali vykonať do 30 dní.

Ide zatiaľ o najjasnejšie ultimátom vláde premiéra Benjamina Netanjahua od začiatku konfliktu v Gaze 7. októbra 2023, čo zvyšuje vyhliadky na zmenu podpory Izraela zo strany Washingtonu.

List obsahuje požiadavky na zvýšenie prísunu humanitárnej pomoci vrátane povolenia vstúpiť do Gazy minimálne 350 kamiónom denne. Ďalej sa spomínajú aj prestávky v bojoch na účely dodávok pomoci a zrušenie evakuácie civilistov, keď to nie je nevyhnutné, informuje agentúra Reuters.

V liste sa navrhoval aj nový kanál, ktorým by USA „upozorňovali na incidenty spôsobujúce škody civilistom a diskutovali o nich“ s Izraelom.

Podľa vyhlásenia Bieleho domu tento list nie je hrozbou, ale dôraznou výzvou. Ak Izrael tieto opatrenia neuskutoční, nemôže očakávať podporu, lebo by došlo k porušeniu amerických zákonov, ktoré zakazujú vojenskú pomoc krajinám blokujúcim dodávky humanitárnej pomoci.

Zároveň však administratíva Joea Bidena v rovnaký deň oznámila, že do Izraela vyšle amerických vojakov a moderné protiraketové batérie THAAD. Zdá sa, že touto vojenskou podporou vyvážila svoju kritiku izraelských akcií v Gaze.

„Izrael berie záležitosť vážne a má v úmysle riešiť obavy vyjadrené v tomto liste s našimi americkými partnermi,“ povedal izraelský predstaviteľ vo Washingtone.

Hoci Izrael tvrdí, že postupuje v súlade s medzinárodným právom, Washington sa obáva zhoršujúcich sa podmienok v Gaze, kde obmedzenia prístupu k potravinám, vode a liekom výrazne zasahujú do života civilistov, dodáva Reuters.

„Veľmi si želáme, aby sa na zmeny nečakalo 30 dní, ale aby sa uskutočnili okamžite,“ uzavrel hovorca ministerstva zahraničných vecí Matthew Miller.

(mm)

  |  

Izraelská armáda útočila na juh Bejrútu, obyvateľov vopred vyzvala na evakuáciu

K útoku došlo len necelú hodinu po tom, ako izraelská armáda nariadila obyvateľom opustiť túto časť libanonskej metropoly. Informácie o prípadných obetiach ani škodách zatiaľ nie sú známe.

Izraelská armáda v stredu skoro ráno vyzvala ľudí, aby okamžite opustili konkrétnu budovu na južnom predmestí Bejrútu, pričom vo vyhlásení na sociálnej sieti X zároveň varovala, že čoskoro zaútočí na ciele militantného hnutia Hizballáh v tejto oblasti, približuje Reuters.

„Nachádzate sa v blízkosti zariadení a záujmov spojených s Hizballáhom, proti ktorým budú izraelské sily v blízkej budúcnosti zasahovať," napísal v arabčine na platforme X hovorca izraelskej armády Avichaj Adrai odkazujúc na štvrť Haret Hreik na predmestí Bejrútu. Spravodajca AFP následne informoval o dvoch zásahoch, ktorých tam bol svedkom s tým, že zo zasiahnutej oblasti sa valí čierny dym.

Izraelská armáda v ostatných týždňoch viackrát bombardovala juh Bejrútu, v posledných dňoch sa mu však vyhýbala, uvádza Reuters. Útočila ale na iných miestach tejto metropole i v celom Libanone.

Letecká operácia izraelskej armády proti baštám Hizballáhu v južnom Libanone a na juhu Bejrútu sa začala 23. septembra. Izrael v jej rámci zasiahol aj miesta, kde sa nachádzali vplyvní velitelia Hizballáhu vrátane jeho dlhoročného vodcu Hasana Nasralláha - ten prišiel o život 27. septembra pri nálete na Bejrút.

Deklarovaným konečným cieľom izraelskej operácie na juhu Libanonu je návrat evakuovaných obyvateľov severu Izraela do svojich domovov a vytlačenie Hizballáhu z blízkosti severnej hranice, ktorú má Izrael spoločnú s Libanonom, a likvidácia infraštruktúry využívanej Hizballáhom na útoky na sever Izraela. Tie sú od 8. októbra 2023 prakticky na dennom poriadku, pričom Hizballáhu sa v ojedinelých prípadoch darí zasiahnuť aj ciele vo vnútrozemí Izraela.

V noci na 1. októbra Izrael spustil na juhu Libanonu aj pozemnú operáciu, ktorá má byť územne obmedzená a jej cieľom je zničiť bašty Hizballáhu blízko hraníc, odkiaľ už mesiace ostreľuje sever židovského štátu. Operácii izraelskej armády pri Hizballáhu predchádzali 17. a 18. septembra v Libanone série koordinovaných výbuchov komunikačných zariadení, ktorých väčšinu používali sympatizanti alebo operatívci Hizballáhu.

(tasr, afp, reuters)

  |  

Obyvateľom mesta Kupiansk nariadili evakuáciu. Blížia sa ruské jednotky a aj zima

Ukrajinské úrady nariadili v utorok evakuáciu aj troch ďalších lokalít v Charkovskej oblasti z dôvodu postupujúcich ruských síl, ako aj problémov súvisiacich s blížiacou sa zimou.

Okrem Kupianska, dôležitého železničného uzla na rieke Oskil, sa evakuácia týka napríklad aj obce Borova, ktorá leží južnejšie v tejto oblasti, a to neďaleko taktiež logisticky významného mesta Izium.

https://twitter.com/wartranslated/status/1846279219095261499

Gubernátor Charkovskej oblasti Oleh Synehubov povedal, že evakuácia z týchto miest je povinná s tým, že najhoršia je aktuálne situácia práve v zmienenom Kupiansku.

"Na východnom brehu rieky Oskil, ktorá rozdeľuje toto mesto, už nemôžeme zaručiť obnovenie dodávok elektriny, kúrenia či vody z dôvodu neustáleho ostreľovania," povedal v štátnej televízii s dôvetkom, že tímy opravárov sa tam okamžite dostávajú pod ruskú paľbu. Dodal, že v oblastnej metropole Charkov zriadili evakuačné strediská.

https://twitter.com/nexta_tv/status/1846247901338784046

Ruské sily aktuálne dosahujú čoraz väčší pokrok v snahe obsadiť Doneckú oblasť na východe Ukrajiny, kde postupujú smerom na západ a postupne dobývajú dediny.

Aktívne sú v ostatých mesiacoch však aj v severnejšej Charkovskej oblasti, kde sa zameriavajú práve na Kupiansk. Ten dobyli v prvých týždňoch po spustení invázie na Ukrajinu z februára 2022, avšak ešte v tom istom roku sa toto mesto podarilo opäť získať ukrajinským silám.

Generálny štáb ukrajinskej armády informoval, že za posledných 24 hodín prebehlo v okolí Kupianska najmenej 19 bojov, z ktorých až sedem pokračovalo ešte aj utorok večer.

(tasr, reuters)

  |  

Zelenskyj v parlamente nezverejní všetky informácie k „plánu víťazstva“ Ukrajiny

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj by mal 16. októbra v Najvyššej rade predstaviť "plán víťazstva" Ukrajiny. Niektoré časti sú však natoľko dôverné, že sa nebudú prezentovať verejne.

„Existujú prílohy, o ktorých sa určite nebude verejne diskutovať. Patria sem matematické zložky, ako napríklad konkrétne množstvá a typy zbraní, ktoré treba poskytnúť Ukrajine a podobne,“ vyjadril sa Zelenskyj.

Poradca ukrajinského prezidenta Mychajlo Podoľak sa domnieva, že kľúčovými partnermi Ukrajiny pri dodávkach zbraní sú USA, Spojené kráľovstvo, Nemecko, Francúzsko a Taliansko.

(mja)

  |  

Libanonská strana blízka maronitským kresťanom vyzýva Hizballáh na prímerie

S odvolaním sa na libanonsku tlačovú agentúru ANI o tom na svojom webe informoval denník L'Orient-Le Jour (OLJ).

Libanonská sociálnodemokratická strana (Katáib), ku ktorej sa hlásia prevažne maronitskí kresťania, vyzvala v utorok predsedu libanonského parlamentu Nabíha Barrího a premiéra Nadžíba Míkátího, aby vyvinuli tlak na proiránske hnutie Hizballáh a prinútili ho prijať jasné stanovisko v prospech okamžitého prímeria vo vojenskom konflikte s Izraelom.

Hizballáh a Izrael sú od októbra 2023 v ozbrojenom konflikte, ktorý v septembri prerástol do vojenského konfliktu. V súvislosti s eskaláciou prišlo od 8. októbra 2023 v Libanone o život viac ako 2300 ľudí, doplnil OLJ.

OLJ dodal, že zástupca generálneho tajomníka Hizballáhu šejk Naím Kásim v pondelok vyhlásil, že kľúčom k ukončeniu súčasného konfliktu zostáva prímerie. Vo svojom prejave však v súvislosti s prebiehajúcou vojnou v palestínskom Pásme Gazy zdôraznil, že "Libanon od Palestíny nemožno oddeliť".

Po zasadnutí svojho politického grémia strana Katáib vyzvala vládu, aby dala libanonskej armáde pokyn rozmiestniť sa pozdĺž južnej hranice s cieľom "zablokovať Izrael, prinútiť ho čeliť medzinárodnej verejnej mienke a eliminovať akúkoľvek zámienku na pokračovanie svojej agresie a nájazdov na libanonské územie".

Strana Katáib zdôraznila aj potrebu riešiť súčasnú situáciu v Libanone vojensky i politicky: v prvom rade žiada, aby zbrane mali k dispozícii len legálne libanonské jednotky sily a žiadna iná formácia.

Pokiaľ ide o politickú oblasť, Katáib vyzýva na vyriešenie vnútorných rozporov a reštrukturalizáciu politickej scény Libanonu na nových základoch "zaručujúcich rovnosť a vzájomnú pomoc pre všetkých Libanončanov podľa ústavy a zákona".

Libanon je už roky v politickej i hlbokej ekonomickej kríze. Nestabilitu umocňuje aj fakt, že od 30. októbra 2022, keď sa skončil mandát prezidenta Míšála Awna, je i bez prezidenta.

(tasr)