Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Na stretnutie lídrov BRICS nepríde brazílsky prezident, má poranenú hlavu

Brazílsky prezident Luiz Inácio Lula da Silva v nedeľu zrušil cestu do Ruska na summit organizácie BRICS. Dôvodom prezidentovho rozhodnutia je jeho poranenie hlavy, oznámil jeho úrad.

Príslušné úrady neuviedli, ako k zraneniu došlo, ale oznámili, že Lulu previezli do nemocnice, kde lekári zistili, že utrpel reznú ranu na zadnej časti hlavy, a odporučili mu necestovať na dlhé vzdialenosti.

Miestne médiá uviedli, že Lula v sobotu večer spadol v kúpeľni a spôsobil si reznú ranu, ktorá si vyžiadala šitie.

Lula (78) sa však na stretnutí BRICS zúčastní prostredníctvom videokonferencie a tento týždeň bude vykonávať svoje bežné povinnosti v prezidentskom paláci, uviedol jeho úrad.

Ruský prezident Vladimir Putin bude v dňoch 22. až 24. októbra hostiť summit BRICS v ruskom meste Kazaň. Na summite sa stretne približne 20 svetových lídrov.

Začiatkom tohto roka sa táto skupina rozšírila o štyroch nových členov z Afriky a Blízkeho východu - Spojené arabské emiráty (SAE), Irán, Egypt a Etiópiu.

Summit BRICS by bol prvým osobným stretnutím Lulu s Putinom v tomto roku. V septembri obaja lídri telefonicky hovorili, pričom diskutovali o brazílsko-čínskom návrhu na ukončenie vojny na Ukrajine.

Putin vynechal posledný summit BRICS v JAR po tom, ako naňho Medzinárodný trestný súd (MTS) vydal príkaz na zatknutie v súvislosti so sťažnosťou Kyjeva, že invázne jednotky nezákonne deportovali ukrajinské deti do Ruska.

BRICS je hospodárske zoskupenie krajín Brazília, Rusko, India, Čína a Juhoafrická republika.

(tasr)

Minúta  |  

Moldavci v referende zatiaľ hlasovali proti vstupu do EÚ

Bývalá sovietska republika si podľa čiastkových výsledkov, ktoré zverejnila volebná komisia, vybrala cestu mimo Európskej únie.

V referende, v ktorom bolo spočítaných približne 70 percent hlasov, sa viac ako 55 percent opýtaných obyvateľov vyjadrilo za „nie" a takmer 45 percent za „áno", ale výsledky sa ešte môžu zmeniť po sčítaní hlasov v hlavnom meste Kišiňov, ktoré je vstupu do EÚ naklonené, ako aj v zahraničí.

Referendum sa konalo z iniciatívy proeurópsky orientovanej moldavskej prezidentky Maie Sanduovej.

Dvojité hlasovanie sa považuje za kľúčový test proeurópskeho smerovania tejto bývalej sovietskej republiky pod vedením Sanduovej, ale zatienili ho obavy z ruského zasahovania v súvislosti s vojnou na susednej Ukrajine.

Sanduová, ktorá v roku 2020 porazila Moskvou podporovaného kandidáta na post prezidenta, prerušila vzťahy s Ruskom a po invázii ruských vojsk na Ukrajinu v roku 2022 požiadala o vstup svojej krajiny s 2,6 miliónmi obyvateľov do EÚ.

Sanduová získala v prezidentských voľbách podľa čiastkových výsledkov 36 percent hlasov a v druhom kole sa pravdepodobne stretne so svojím najbližším konkurentom Alexandrom Stoianoglom - bývalým prokurátorom podporovaným proruskými socialistami. Stoianoglo dosiahol vyšší ako očakávaný výsledok, a to takmer 30 percent.

Účasť na referende o tom, či sa má upraviť ústava a zahrnúť do nej vstup do EÚ, sa blížila k 50 percentám, pričom Sanduovej tábor tvrdil, že je podhodnotená kvôli zastaraným zoznamom voličov.

Na to, aby bol výsledok referenda platný, bola potrebná viac ako 33-percentná účasť. Volebná účasť v prezidentských voľbách bola viac ako 51-percentná.

Sanduová (52), bývalá ekonómka Svetovej banky (WB) a prvá moldavská prezidentka, bola jasnou favoritkou volieb a prieskumy jej predpovedali aj víťazstvo v referende. „Tieto voľby rozhodnú o našom osude na mnoho rokov," povedala Sanduová.

Približne hodinu cesty od Kišiňova v meste Varnita bola zriadená volebná miestnosť špeciálne pre obyvateľov separatistického proruského regiónu Podnestersko.

Dokopy 27-členná EÚ začala rokovania o členstve s Kišiňovom v júni. Kritici Sanduovej tvrdia, že neurobila dosť pre boj proti inflácii ani pre reformu súdnictva.

Stoianoglo, ktorého Sanduová prepustila z funkcie prokurátora, vo svojej kampani vyzval na „obnovenie spravodlivosti" a prisľúbil viesť „vyváženú zahraničnú politiku".

(tasr, afp)

Minúta  |  

Vo veku 82 rokov zomrel komentátor i šéfredaktor športu v Slovenskej televízii Ján Lacko

Vyštudoval Vysokú školu poľnohospodársku v Nitre, ekonomickú fakultu. Napokon sa však v roku 1964 prihlásil na konkurz Československého rozhlasu Košice. V októbri 2024 ho zradilo zdravie.

O úmrtí komentátora informoval portál Nový Čas Nedeľa. Lacko odštartoval svoju športovú novinársku kariéru v roku 1966. Do roku 1976 pôsobil v televíznom štúdiu Košice, následne sa presťahoval do Bratislavy, aby bol bližšie snu komentovať olympijské hry.

Jeho prvou olympiádou boli zimné hry v Innsbrucku v roku 1976. V tom istom roku vďaka náhode odcestoval aj na olympiádu do Montrealu - pražský kolega, ktorý bol pôvodne nominovaný do televíznej výpravy, totiž ochorel.

V 80-tych rokoch rezonoval aj v hokeji, keď komentoval stovky prenosov z domácej ligy i majstrovstiev sveta.

"Na sklonku svojho pôsobenia v Slovenskej televízii bol dva roky šéfredaktorom športovej redakcie, keď mu po novembri 1989 dala v hlasovaní dôveru väčšina kolegov. Keď v roku 1992 odchádzal z STV, mal na konte účasť na siedmich olympijských hrách, z toho štyroch zimných," píše citovaný portál.

(max)

Minúta  |  

Zelenskyj žiada dôraznú reakciu krajín, ktoré uznali rastúce zapojenie KĽDR do vojny Ruska s Ukrajinou

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj počas svojho každodenného videopríhovoru uviedol, že existuje množstvo dôkazov toho, že Severná Kórea (KĽDR) neposiela Rusku iba materiálnu pomoc, ale aj vojakov pripravených na nasadenie na bojisku.

"Som vďačný lídrom a predstaviteľom štátov, ktorí nezatvárajú oči a hovoria o tejto spolupráci otvorene v širšom kontexte vojny. Od svojich partnerov v tomto očakávame normálnu, úprimnú a dôraznú reakciu," vyhlásil Zelenskyj.

Juhokórejská spravodajská služba v piatok informovala, že podľa jej zistení sa Pchjongjang nedávno rozhodol vyslať do vojny na Ukrajine štyri brigády v celkovom počte 12-tisíc vojakov vrátane špeciálnych zložiek.

Generálny tajomník Severoatlantickej aliancie Mark Rutte v piatok v reakcii na vyhlásenia juhokórejských spravodajských služieb uviedol, že Aliancia zatiaľ nemôže potvrdiť vyslanie početných severokórejských jednotiek na podporu ruskej armády vo vojne na Ukrajine. Rutte však po stretnutí ministrov obrany NATO v Bruseli dodal, že stanovisko NATO sa môže zmeniť.

Zelenskyj vo štvrtok uviedol, že ukrajinská tajná služba má informácie, že niekoľkí severokórejskí dôstojníci už boli rozmiestnení na ukrajinských územiach okupovaných Ruskom.

Ruský generál potvrdil, že vojaci KĽDR sú v Rusku. Ich zapojenie do konfliktu zatiaľ nie je potrebné

Mohlo by Vás zaujímať Ruský generál potvrdil, že vojaci KĽDR sú v Rusku. Ich zapojenie do konfliktu zatiaľ nie je potrebné

(tasr)

Minúta  |  

Applebaumovej udelili mierovú cenu. Nepriamo vyzvala na dodávky zbraní Ukrajine

Anne Applebaumovej, americko-poľskej publicistke, ktorá sa dlhodobo venuje moderným dejinám východnej Európy, udelili Mierovú cenu nemeckých kníhkupcov na záver frankfurtského knižného veľtrhu.

"Aby sme zabránili Rusku šíriť svoj autokratický politický systém, musíme pomôcť Ukrajine zvíťaziť," cituje Applebaumovú Echo24 podľa agentúry DPA.

Dodala, že "ak máme možnosť ukončiť tento strašný kult násilia v Rusku prostredníctvom vojenského víťazstva, tak ako vojenské víťazstvo ukončilo kult násilia v Nemecku, mali by sme to využiť".

Autorka kníh a esejí, v ktorých dlhodobo varuje pred agresívnou protizápadnou politikou ruského prezidenta Vladimira Putina zastáva názor, že "každý, kto vyzýva k pacifizmu a chce Rusku prenechať nielen územie, ale aj ľudí, princípy a ideály, sa nepoučil z dejín 20. storočia."

Skutočné poučenie z nemeckých dejín podľa nej nespočíva v tom, že by Nemci už nikdy nemali ísť do vojny, ale v tom, že majú "osobitnú zodpovednosť postaviť sa za slobodu".

Applebaumová sa narodila vo Washingtone v židovskej rodine. Vzdelanie získala na Yaleovej univerzite, v Londýne a Oxforde. Svoju kariéru začala ako korešpondentka britského týždenníka The Economist v roku 1988 v Poľsku, odkiaľ informovala o páde komunizmu. Odvtedy žije s prestávkami v Poľsku a v roku 1992 sa vydala za Radoslawa Sikorského, ktorý je od decembra minulého roka už druhýkrát poľským ministrom zahraničných vecí.

Okrem článkov pre noviny píše aj knihy, medzi nimi Gulag, Železná opona a Súmrak demokracie. Za knihu Gulag získala aj americkú Pulitzerovu cenu.

Cenu mieru udeľuje od roku 1950 Nemecký zväz kníhkupcov osobnostiam, ktoré významne prispeli k uplatneniu myšlienok mieru v literatúre, vede a umení. V roku 1989 ju získal zosnulý československý a český prezident Václav Havel, ktorý bol ešte disidentom. V minulom roku sa jej laureátom stal indicko-britský spisovateľ Salman Rushdie, pripomína Echo24.

(max)

Minúta  |  

Buldozér izraelskej armády zničil pozorovaciu vežu a plot okolo perimetra pozície OSN

Incident sa stal v meste Marwahin na juhu Libanonu, uvádza nedeľné vyhlásenie dočasných mierových síl OSN (UNIFIL).

Pozorovateľňa bola buldozérom zničená zámerne, uvádza agentúra AFP s odvolaním na vyhlásenie mierových síl. "Napriek tlaku vyvíjanému na misiu a krajiny, ktoré do nej poskytli jednotky, zostávajú mierové sily na všetkých svojich pozíciách," dodáva vyhlásenie UNIFIL.

Mierové jednotky OSN podľa Reuters opätovne upozorňujú vo vyhlásení izraelskú armádu a všetky strany konfliktu na ich povinnosť chrániť príslušníkov mierových síl.

Izrael vnikol tankmi na základňu mierovej misie OSN v Libanone

Mohlo by Vás zaujímať Izrael vnikol tankmi na základňu mierovej misie OSN v Libanone

Izrael nedávno oznámil, že libanonské militantné hnutie Hizballáh útočí na izraelské jednotky z pozícií v bezprostrednej blízkosti stanovísk UNIFIL, píše agentúra DPA. Mierové jednotky v stredu uviedli, že izraelský tank vypálil na jednu z pozorovateľní UNIFIL.

Incident sa odohral po tom, ako sa jednotky UNIFIL počas niekoľkých predchádzajúcich dní stali terčom niekoľkých útokov, pri ktorých sa zranili najmenej štyria vojaci.

UNIFIL monitoruje izraelsko-libanonské pohraničie od roku 1978. Súčasťou misie je viac než 10-tisíc vojakov z viac než 50 krajín sveta, pripomína DPA.

https://twitter.com/UNIFIL_/status/1848069673096531983

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.