Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Nie ste môj kráľ, kričala austrálska senátorka na Karola III.

Austrálska domorodá senátorka Lidia Thorpeová v pondelok zvýšila hlas na britského kráľa Karola III., čím šokovala zhromaždených zákonodarcov a ďalších hodnostárov v pléne austrálskeho parlamentu v Canberre. Informuje o tom agentúra AFP.

„Vráťte nám našu zem! Vráťte nám, čo ste nám ukradli!" vyhlásila Thorpeová v pléne parlamentu. "Toto nie je vaša krajina, vy nie ste môj kráľ," povedala nezávislá zákonodarkyňa a odsúdila to, čo označila za "genocídu" pôvodných obyvateľov Austrálie zo strany európskych osadníkov.

Thorpeová je známa svojím ostrým odporom voči monarchii.

Austrália bola britskou kolóniou viac ako 100 rokov, počas ktorých boli zabité tisíce domorodých Austrálčanov a celé komunity boli vysídlené. Krajina získala de facto nezávislosť v roku 1901, ale nikdy sa nestala plnohodnotnou republikou. Súčasnou hlavou štátu je britský kráľ Karol III.

https://www.youtube.com/watch?v=9rCgYH1e_RI

Panovník je na deväťdňovej ceste po Austrálii a Samoe. Ide o jeho prvú veľkú zahraničnú cestu odvtedy, ako mu diagnostikovali rakovinu, čo mu začiatkom tohto roka zmenilo život.

V roku 1999 sa Austrálčania iba tesne vyslovili proti odvolaniu kráľovnej - uprostred sporu o to, či jej nástupcu budú vyberať členovia parlamentu, a nie verejnosť.

(tasr)

Minúta  |  

Piloti neprežili nehodu cvičného lietadla

Dvaja piloti amerického námorníctva, ktorí boli nezvestní od utorka, boli nájdení mŕtvi. V nedeľu to oznámilo americké námorníctvo, píše agentúra AP.

Pátranie po pilotoch sa rozbehlo po tom, ako sa v utorok popoludní miestneho času zrútilo počas cvičného letu v americkom štáte Washington stíhacie lietadlo typu EA-18G Growler. K nehode došlo východne od hory Rainier v utorok o 15.23 h miestneho času (v stredu o 0.23 h SELČ).

Do pátrania boli nasadené vrtuľníky zo základne na ostrove Whidbey spolu s príslušníkmi špeciálnych jednotiek. Miesto nehody sa podarilo lokalizovať v stredu v nadmorskej výške 1828 metrov nad morom na odľahlom, strmom a zalesnenom mieste východne od hory Rainier.

Identifikovať nezvestnú posádku sa podarilo až 24 hodín po tom, ako boli o ich zmiznutí informované rodiny pilotov. Príčina nehody stíhacieho lietadla nie je bezprostredne známa a je predmetom vyšetrovania.

(tasr)

Minúta  |  

Rusko označuje vyhlásenia USA o pripravenosti na jadrové rokovania za klamstvo

Nedávne vyhlásenia administratívy amerického prezidenta Joea Bidena, že Washington je pripravený na jadrové rokovania s Ruskom, Čínou a Severnou Kóreou bez predbežných podmienok, sú klamstvom, povedal ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov.

„Výzva hovoriť o strategickej stabilite, o kontrole nad jadrovými zbraňami bez predbežných podmienok je klamstvo," uviedol Lavrov pre spravodajský portál „Argumenty i fakty".

V liste adresovanom japonskej organizácii Nihon Hidankjo, občianskemu hnutiu tých, ktorí prežili atómovú bombu v Hirošime a Nagasaki, a ktoré tento rok získalo Nobelovu cenu za mier, Biely dom uviedol, že je „pripravený zapojiť sa do rokovaní s Ruskom, Čínou a KĽDR bez predbežných podmienok s cieľom znížiť jadrovú hrozbu".

Podľa Lavrova toto vyhlásenie znamená, že Washington si vyhradzuje právo oficiálne vyhlásiť, že jeho cieľom je spôsobiť Rusku strategickú porážku na bojisku.

Rusko označuje svoje kroky na Ukrajine za špeciálnu vojenskú operáciu, pričom obviňuje Washington a jeho partnerov z NATO z vedenia hybridnej vojny na Ukrajine. Kyjev a jeho západní spojenci tvrdia, že agresia Moskvy je „nevyprovokovaným imperialistickým pokusom o zabratie územia".

Moskva nedávno uviedla, že dvaapolročná vojna vstupuje do svojej najnebezpečnejšej fázy, keďže ruské sily postupujú na východnej Ukrajine a USA uvažujú o tom, že Kyjevu umožnia zasiahnuť západnými raketami územia ležiace hlboko v Rusku.

Rusko v uplynulých týždňoch znížilo prah pre použitie jadrových zbraní a varovalo Washington i jeho spojencov, že ich podpora Ukrajiny môže viesť k priamemu konfliktu s Moskvou, ktorý by sa mohol zmeniť na jadrový konflikt.

Lavrov v rozsiahlom rozhovore povedal, že Moskva sleduje americkú volebnú kampaň medzi demokratickou viceprezidentkou Kamalou Harrisovou a republikánskym exprezidentom Donaldom Trumpom.

„Sme pripravení spolupracovať s akoukoľvek administratívou, ktorú si nakoniec vyberie americký ľud, ale len vtedy, ak bude takýto rozhovor obojstranne úctivý a rovnocenný," povedal Lavrov.

(tasr)

Minúta  |  

Nová indonézska vláda má rekordný počet členov, je ich vyše sto

Indonézsky prezident Prabowo Subianto, ktorý bol v nedeľu vymenovaný do funkcie, ohlásil v noci iba niekoľko hodín po svojej inaugurácii najväčšiu vládu v histórii svojej krajiny; má 109 členov. Informuje o tom agentúra AP.

Vládu tvoria ministri, ich zástupcovia a šéfovia vládnych úradov. Prezident ju nazval „červeno-bielou vládou"; pri pomenovaní sa inšpiroval farbami indonézskej vlajky. Joko Widodo, Subiantov predchodca vo funkcii prezidenta, viedol 34-člennú vládu.

Subianto v jednom z predchádzajúcich vyhlásení uviedol, že potrebuje silnú administratívu, hoci analytici tvrdia, že jeho masívna vláda bude znamenať rozmach byrokracie.

„Chcem vytvoriť silnú vládu, ktorá zjednotí našu multikultúrnu spoločnosť a rozličné politické záujmy. Musí to byť veľká koalícia a iste sa nájdu takí, ktorí ju označia za masívnu," vyhlásil Subianto minulý týždeň predtým, ako do svojho sídla pozval viac než 100 ľudí na rozhovory.

Subianto oznámil ambiciózny plán, pri ktorom chce do konca svojho volebného obdobia zvýšiť medziročný ekonomický rast na osem percent. Plánuje tiež výrazné výdavky napríklad na armádu, zvyšovanie platov zamestnancov vo verejnej správe alebo na program, ktorý 83 miliónom detí zabezpečí bezplatnú stravu.

(tasr)

Minúta  |  

Na stretnutie lídrov BRICS nepríde brazílsky prezident, má poranenú hlavu

Brazílsky prezident Luiz Inácio Lula da Silva v nedeľu zrušil cestu do Ruska na summit organizácie BRICS. Dôvodom prezidentovho rozhodnutia je jeho poranenie hlavy, oznámil jeho úrad.

Príslušné úrady neuviedli, ako k zraneniu došlo, ale oznámili, že Lulu previezli do nemocnice, kde lekári zistili, že utrpel reznú ranu na zadnej časti hlavy, a odporučili mu necestovať na dlhé vzdialenosti.

Miestne médiá uviedli, že Lula v sobotu večer spadol v kúpeľni a spôsobil si reznú ranu, ktorá si vyžiadala šitie.

Lula (78) sa však na stretnutí BRICS zúčastní prostredníctvom videokonferencie a tento týždeň bude vykonávať svoje bežné povinnosti v prezidentskom paláci, uviedol jeho úrad.

Ruský prezident Vladimir Putin bude v dňoch 22. až 24. októbra hostiť summit BRICS v ruskom meste Kazaň. Na summite sa stretne približne 20 svetových lídrov.

Začiatkom tohto roka sa táto skupina rozšírila o štyroch nových členov z Afriky a Blízkeho východu - Spojené arabské emiráty (SAE), Irán, Egypt a Etiópiu.

Summit BRICS by bol prvým osobným stretnutím Lulu s Putinom v tomto roku. V septembri obaja lídri telefonicky hovorili, pričom diskutovali o brazílsko-čínskom návrhu na ukončenie vojny na Ukrajine.

Putin vynechal posledný summit BRICS v JAR po tom, ako naňho Medzinárodný trestný súd (MTS) vydal príkaz na zatknutie v súvislosti so sťažnosťou Kyjeva, že invázne jednotky nezákonne deportovali ukrajinské deti do Ruska.

BRICS je hospodárske zoskupenie krajín Brazília, Rusko, India, Čína a Juhoafrická republika.

(tasr)

Minúta  |  

Moldavci v referende zatiaľ hlasovali proti vstupu do EÚ

Bývalá sovietska republika si podľa čiastkových výsledkov, ktoré zverejnila volebná komisia, vybrala cestu mimo Európskej únie.

V referende, v ktorom bolo spočítaných približne 70 percent hlasov, sa viac ako 55 percent opýtaných obyvateľov vyjadrilo za „nie" a takmer 45 percent za „áno", ale výsledky sa ešte môžu zmeniť po sčítaní hlasov v hlavnom meste Kišiňov, ktoré je vstupu do EÚ naklonené, ako aj v zahraničí.

Referendum sa konalo z iniciatívy proeurópsky orientovanej moldavskej prezidentky Maie Sanduovej.

Dvojité hlasovanie sa považuje za kľúčový test proeurópskeho smerovania tejto bývalej sovietskej republiky pod vedením Sanduovej, ale zatienili ho obavy z ruského zasahovania v súvislosti s vojnou na susednej Ukrajine.

Sanduová, ktorá v roku 2020 porazila Moskvou podporovaného kandidáta na post prezidenta, prerušila vzťahy s Ruskom a po invázii ruských vojsk na Ukrajinu v roku 2022 požiadala o vstup svojej krajiny s 2,6 miliónmi obyvateľov do EÚ.

Sanduová získala v prezidentských voľbách podľa čiastkových výsledkov 36 percent hlasov a v druhom kole sa pravdepodobne stretne so svojím najbližším konkurentom Alexandrom Stoianoglom - bývalým prokurátorom podporovaným proruskými socialistami. Stoianoglo dosiahol vyšší ako očakávaný výsledok, a to takmer 30 percent.

Účasť na referende o tom, či sa má upraviť ústava a zahrnúť do nej vstup do EÚ, sa blížila k 50 percentám, pričom Sanduovej tábor tvrdil, že je podhodnotená kvôli zastaraným zoznamom voličov.

Na to, aby bol výsledok referenda platný, bola potrebná viac ako 33-percentná účasť. Volebná účasť v prezidentských voľbách bola viac ako 51-percentná.

Sanduová (52), bývalá ekonómka Svetovej banky (WB) a prvá moldavská prezidentka, bola jasnou favoritkou volieb a prieskumy jej predpovedali aj víťazstvo v referende. „Tieto voľby rozhodnú o našom osude na mnoho rokov," povedala Sanduová.

Približne hodinu cesty od Kišiňova v meste Varnita bola zriadená volebná miestnosť špeciálne pre obyvateľov separatistického proruského regiónu Podnestersko.

Dokopy 27-členná EÚ začala rokovania o členstve s Kišiňovom v júni. Kritici Sanduovej tvrdia, že neurobila dosť pre boj proti inflácii ani pre reformu súdnictva.

Stoianoglo, ktorého Sanduová prepustila z funkcie prokurátora, vo svojej kampani vyzval na „obnovenie spravodlivosti" a prisľúbil viesť „vyváženú zahraničnú politiku".

(tasr, afp)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.