Ide o výsledok mierových snáh, ktoré trvajú od apríla 2020. V oblasti totiž nie je presne určená vzájomná hranica jadrových veľmocí, Peking aj Naí Dillí si nárokujú tie isté časti, píšu agentúry Reuters či AFP.
„Počas posledných niekoľkých týždňov boli indickí a čínski diplomati a vojenskí vyjednávači v úzkom kontakte,“ povedal novinárom indický diplomat Vikram Misrí.
Na začiatku októbra sa veliteľ indickej armády vyjadril, že Naí Dillí chce, aby sa hranica v západných Himalájach vrátila do stavu pred aprílom 2020. Obe armády sa odvtedy stiahli zo štyroch až šiestich konfrontačných pozícií.
India a Čína vedú dlhodobý hraničný spor. Čína si robí nároky na celý indický štát Arunáčalpradéš, ktorý považuje za súčasť Tibetu.
Počas bojov v roku 2020 prišlo o život 20 indických a štyria čínski vojaci. Obe krajiny následne v tomto pásme rozmiestnili desaťtisíce vojakov aj ťažkú vojenskú techniku. S cieľom urovnať spor vytvorili krajiny pracovný mechanizmus na konzultáciu a koordináciu záležitostí čínsko-indickej hranice.
(tasr)