Preskočiť na obsah
  |  

Čína a India sa dohodli na vojenských hliadkach pozdĺž spornej hranice v Himalájach

Ide o výsledok mierových snáh, ktoré trvajú od apríla 2020. V oblasti totiž nie je presne určená vzájomná hranica jadrových veľmocí, Peking aj Naí Dillí si nárokujú tie isté časti, píšu agentúry Reuters či AFP.

„Počas posledných niekoľkých týždňov boli indickí a čínski diplomati a vojenskí vyjednávači v úzkom kontakte,“ povedal novinárom indický diplomat Vikram Misrí.

Na začiatku októbra sa veliteľ indickej armády vyjadril, že Naí Dillí chce, aby sa hranica v západných Himalájach vrátila do stavu pred aprílom 2020. Obe armády sa odvtedy stiahli zo štyroch až šiestich konfrontačných pozícií.

India a Čína vedú dlhodobý hraničný spor. Čína si robí nároky na celý indický štát Arunáčalpradéš, ktorý považuje za súčasť Tibetu.

Počas bojov v roku 2020 prišlo o život 20 indických a štyria čínski vojaci. Obe krajiny následne v tomto pásme rozmiestnili desaťtisíce vojakov aj ťažkú vojenskú techniku. S cieľom urovnať spor vytvorili krajiny pracovný mechanizmus na konzultáciu a koordináciu záležitostí čínsko-indickej hranice.

(tasr)

  |  

Emiráty sú pripravené podporiť mierové úsilie na Ukrajine, povedal emir Putinovi

Lídri sa stretli v nedeľu večer v Moskve, podľa Kremľa diskutovali o situácii na rusko-ukrajinskom fronte takmer do polnoci. Muhammad bin Zájid al-Nahján v pondelok vyjadril ruskému prezidentovi svoje úsilie, píše agentúra AFP.

„Pokračujeme v úsilí o sprostredkovanie (ďalšej) výmeny (vojnových) zajatcov,“ povedal prezident SAE Vladimirovi Putinovi. „Ubezpečujem Vás, že v tomto smere budeme pracovať aj naďalej. Sme pripravení vynaložiť všetko úsilie na vyriešenie kríz a v záujme mieru, v záujme oboch strán,“ dodal.

Ako pripomína AFP, Putin už v minulosti vyzdvihol šejka Muhammada bin Zájida, a tiež saudskoarabského korunného princa Muhammada bin Salmána za ich sprostredkovateľské úsilie vo vojne na Ukrajine.

(tasr)

  |  

Diaľničiari opravia kanalizáciu v strednom deliacom páse D2 medzi Lamačom a tunelom Sitina

Opravy začne Národná diaľničná spoločnosť (NDS) na prelome októbra a novembra. Oprava odvodňovacieho systému predchádza výstavbe protihlukovej steny v úseku, plynulosť dopravy má narušiť čo najmenej.

Investičný riaditeľ NDS Július Mihálik upozornil, že oprava kanalizácie je rovnako dôležitá ako samotná protihluková stena. "Funkčné odvádzanie vody z vozovky zásadným spôsobom zvyšuje bezpečnosť motoristov a znižuje riziko dopravných nehôd, špeciálne na takom vyťaženom úseku," zdôraznil.

Práce sú rozvrhnuté tak, aby mali na plynulosť dopravy čo najmenší dosah. Nezníži sa počet jazdných pruhov, dôjde len k ich zúženiu.

Rýchly pruh bude mať dočasne 2,75 metra a pomalý 3,25 metra, maximálna povolená rýchlosť sa v danom úseku zníži na 80 km/h. Osobitnú pozornosť bude mať úsek pri križovatke Lamač. "Predstavuje neuralgický dopravný bod v danej lokalite, preto kanalizáciu na tomto mieste komplexne opravíme prioritne," informoval Mihálik.

Práce budú prebiehať počas pracovných dní i víkendov, ak to klimatické podmienky umožnia, aj počas večerných a nočných hodín.

Zmluvu na výstavbu protihlukovej steny v Lamači podpísala NDS vlani v lete, cena za dielo je takmer 22 miliónov eur bez DPH. Zhotoviteľom je spoločnosť Doprastav.

Vybudovať má mobilné protihlukové steny na oboch stranách diaľnice i v stredovom páse. Podľa pôvodného termínu mali dielo dokončiť a začať kolaudovať v auguste 2025, zdržanie oproti pôvodnému harmonogramu spôsobilo predĺženie v konaní o stavebnom povolení. V danom úseku sa uskutočnil nevyhnutný výrub, prekládky inžinierskych sietí i diagnostika diaľničnej kanalizácie.

(tasr)

  |  

Žilinka chce odvolať námestníka žilinského krajského prokurátora

Dôvodom podľa generálneho prokurátora Maroša Žilinku je objektívne poškodenie reputácie prokuratúry v súvislosti s konaním v medializovanej trestnej veci.

Generálny prokurátor už prostredníctvom krajského prokurátora vyzval námestníka krajského prokurátora v Žiline Martina Kováča na okamžité vyvodenie osobnej personálnej zodpovednosti.

S ohľadom na skutočnosť, že menovaný odmietol vyvodiť svoju osobnú zodpovednosť, Žilinka mieni menovaného odvolať z funkcie.

"A preto v súlade so zákonom požiada Radu prokurátorov Slovenskej republiky o predchádzajúce vyjadrenie k odvolaniu menovaného, ktoré je nevyhnutým predpokladom na rozhodnutie generálneho prokurátora o odvolaní prokurátora z funkcie vedúceho prokurátora," spresnila hovorkyňa generálnej prokuratúry Zuzana Drobová.

Žilinka považuje odvolanie Kováča z funkcie vedúceho prokurátora za nevyhnutné pre zachovanie dôveryhodnosti a dobrej povesti prokuratúry.

(tasr)

  |  

Palestínčania stratili právo obývať Pásmo Gazy, vyhlásila šéfka osadníckej organizácie

Riaditeľka organizácie židovských osadníkov Nachala zorganizovala konferenciu o osídľovaní palestínskej enklávy po konci vojny medzi Izraelom a hnutím Hamas. „Prišli sme sem osídliť celé Pásmo Gazy, od severu až po juh, nielen jeho časť,“ vyhlásila.

„Vojny prinášajú strašnú vec – utečencov. Siedmy október zmenil dejiny, v dôsledku brutálneho masakru stratili gazskí Arabi právo tu byť, nezostanú tu. Pôjdu do rôznych krajín, presvedčíme svet,“ rečnila Daniella Weissová, radikálna aktivistka za práva židovských osadníkov na palestínskych územiach.

Jej organizácia Nachala podľa jej slov vytvorila už šesť koordinovaných skupín osadníkov, tvorených až 700 rodinami, „ktoré sú pripravené hneď teraz“ založiť nelegálne osady v Pásme Gazy, citoval Weissovú portál Times of Israel.

„Čoskoro sa tieto rodiny budú môcť tešiť z pobrežia Gazy,“ povedala.

Spolu s Nachalou sa na organizácii konferencie podieľali aj koaličné strany Náboženský sionizmus a Židovská sila (Ocma Jehudit), zatiaľ čo strana Likud má na podujatí naplánovanú početnú delegáciu poslancov a minimálne jedného ministra.

Členom Židovskej sily je minister národnej bezpečnosti Itamar Ben-Gvir, Náboženský sionizmus zase v koalícii zastupuje minister financií Bezalel Smotrič. Oboch považujú izraelské médiá za radikálnych.

Weissová sa nedávno zviditeľnila v dokumente tureckej televízie TRT World, v ktorom zorganizovala plavbu loďou k pobrežiu Gazy, kde osadníci sledovali bombardovanie enklávy.

(sab)

  |  

Konsolidačný balík vnímajú podľa prieskumu negatívne takmer tri štvrtiny ľudí

Prieskum uskutočnila agentúra SCIO na reprezentatívnej vzorke 1000 respondentov v dňoch 7. až 11. októbra 2024.

Balík opatrení na konsolidáciu verejných financií vníma negatívne 73 percent ľudí naprieč politickým spektrom. Najväčšie obavy majú zo zvýšenia dane z pridanej hodnoty (DPH).

Najväčšími kritikmi konsolidačného balíka boli najmä voliči opozičných strán, a to Progresívneho Slovenska (93 percent) a KDH (92 percent). Kriticky sa však podľa prieskumu k prijatým konsolidačným opatreniam postavili aj voliči vládnej koalície, u voličov Hlasu nespokojnosť vyjadrila viac ako polovica oslovených (58,04 percent).

"Tieto postoje sú pochopiteľné, najmä v kontexte, v ktorom negatívny dosah konsolidačného balíka na osobné financie predpokladá až 76 percent opýtaných," uviedol hlavný analytik agentúry SCIO Martin Klus.

Najkritickejší k vládnym opatreniam boli podľa prieskumu voliči strany Demokrati, no vážny dosah na svoje financie očakáva aj 68 percent voličov Smeru, 68 percent voličov Hlasu a 66 percent voličov SNS.

"Naplnil sa náš predpoklad, že za najväčší problém budú opýtaní považovať zvýšenie DPH z 20 na 23 percent, a to až 64,8 percenta. Aj v tomto prípade sú zrejmé obavy naprieč politickým spektrom a podiel opozičných a koaličných voličov je dokonca ešte vyrovnanejší, ako v predchádzajúcich príkladoch. Najlepšie to vidieť na voličoch Progresívneho Slovenska (59 percent) a Smeru, kde je obava z rastu DPH až na úrovni 67 percent," doplnil Klus.

Respondentom osloveným v prieskume sa nepozdávala ani komunikácia vlády pri zavádzaní konsolidačných opatrení. Za nejasnú, zmätočnú alebo nedostatočnú ju označilo 66 percent opýtaných.

"Na rozdiel od DPH, v tomto prípade kritická časť respondentov zo strany vládnej koalície slabne. Podielovo najkritickejší sú ku komunikácii voliči hnutia Slovensko na úrovni až 91 percent, pričom z vládnej koalície sa ako najmenej kritickí javia voliči Hlasu s len 28 percent," uzavrel Klus.

(tasr)