Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Šutaj Eštok zriaďuje špecializovaný tím. Jeho úlohou bude vyšetriť riadenie pandémie

Vyšetrovací tím bude fungovať v rámci Úradu boja proti organizovanej kriminalite (ÚBOK) na protikorupčnej jednotke.

„Je viac ako potrebné dôkladne preskúmať všetky podozrenia z nelegálneho nakladania s verejnými financiami, podozreniami z korupcie, a treba dôkladne preskúmať všetky prepojenia na rôzne spriaznené firmy politikov, ktorí v minulosti rozhodovali o tom, kam budú smerovať verejné financie,“ uviedol minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas).

Podľa svojich vlastných slov je presvedčený, že "všetci si zaslúžia poznať odpoveď na to, kto je zodpovedný aj trestnoprávne za zbytočne vyhasnutých 20-tisíc životov počas pandémie covidu".

Zdôraznil, že zriadenie tímu bolo nevyhnutné z viacerých dôvodov. Jednak pre netransparentné prideľovanie verejných zdrojov na mobilné odberové miesta (MOM), ktoré "neraz nemali žiadne skúsenosti s podobnými aktivitami".

Dôvodom bola aj potreba preskúmať predražené nákupy zdravotníckeho materiálu, kde podľa ministra vnútra existujú podozrenia, že "mnohé podpísané zmluvy mohli vyhovovať rôznym konkrétnym firmám".

Exminister Krajčí o kontrole NKÚ: Vakcíny sme kupovali po odporúčaní odborníkov

Mohlo by Vás zaujímať Exminister Krajčí o kontrole NKÚ: Vakcíny sme kupovali po odporúčaní odborníkov

Rovnako budú skúmať nákup vakcín. „Jednak Sputnik V, ktorý nebol schválený Európskou liekovou agentúrou a vakcína vyvolávala množstvo otázok nielen pre bezpečnosť, ale aj pre finančné krytie transakcie, ktorú si Matovič vymyslel," spresnil Šutaj Eštok, ktorý poukázal aj na množstvo nakúpených, no nevyužitých vakcín.

Posledným, štvrtým dôvodom na zriadenie špecializovaného vyšetrovacieho tímu, je 20-tisíc obetí. „Rodinám je potrebné odpovedať na to, kto môže nielen politicky, ale aj trestnoprávne za to, že došlo k zbytočným úmrtiam," podotkol šéf rezortu vnútra. Výsledky očakáva v "čo najrozumnejšom čase".

Prezident Policajného zboru Ľubomír Solák podotkol, že rozhodnutie zriadiť tím bolo predovšetkým z dôvodu "rozsiahlej trestnej veci, najmä v potrebe zabezpečenia veľkého množstva výsluchov, znaleckých dokazovaní aj vykonania potrebnej analytickej činnosti".

Peter Kotlár predložil správu o pandémii. Chce zastaviť očkovanie mRNA vakcínami

Mohlo by Vás zaujímať Peter Kotlár predložil správu o pandémii. Chce zastaviť očkovanie mRNA vakcínami

Zriadenie si podľa Soláka vyžaduje spoluprácu aj v rámci Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ), ministerstva zdravotníctva, Správy štátnych hmotných rezerv, ako aj ďalších inštitúcií, ktoré budú "nápomocné".

Neopomenul ani pomoc splnomocnenca vlády pre preverenie procesu riadenia a manažovania zdrojov počas pandémie COVID-19 Petra Kotlára (SNS). Šutaj Eštok v tejto súvislosti konkretizoval, že Kotlár nebude súčasťou vyšetrovacieho tímu, ale iba jeden z tých, s ktorými očakávajú spoluprácu.

(max)

Minúta  |  

Vo Veľkých Kapušanoch našli zavraždenú ženu. Podozrivú osobu chytili

Bezvládne telo 60-ročnej ženy s ranami v oblasti chrbta objavili na dvore pred rodinným domom v nedeľu (20. 10.) dopoludnia.

Ako košická krajská polícia informovala na sociálnej sieti, podozrivú osobu vypátrali a zadržali v nedeľu večer.

Polícia spresnila, že podľa výsledkov doterajšieho vyšetrovania osoba podozrivá zo spáchania tohto skutku v doposiaľ presne nezistenom čase neoprávnene vnikla do interiéru rodinného domu, kde sa voľne pohybovala.

„V úmysle usmrtiť poškodenú 60-ročnú ženu jej doposiaľ nezisteným ostrým predmetom najmenej dvakrát bodla do oblasti chrbta a najmenej trikrát do oblasti ruky. Týmto konaním boli žene spôsobené zranenia, ktoré boli nezlučiteľné so životom a žena im na mieste podľahla," uviedla polícia.

Vyšetrovateľ začal trestné stíhanie pre obzvlášť závažný zločin vraždy a prečin porušovania domovej slobody. „V súčasnej dobe sa vykonávajú potrebné procesné úkony. Bližšie a podrobnejšie informácie poskytneme hneď, ako to situácia vo vyšetrovaní dovolí," dodala polícia.

(tasr)

Minúta  |  

V Považskom Podhradí behal medveď

Šelmu videli v pondelok v skorých ranných hodinách neďaleko priemyselného parku v Považskej Bystrici.

Mesto o tom informovalo na sociálnej sieti. „V skorých ranných hodinách bol medzi priemyselným areálom v mestskej časti Považské Podhradie a Orlové spozorovaný medveď. Ihneď bola kontaktovaná Správa Chránenej krajinnej oblasti (CHKO) Strážovské vrchy," napísalo.

Radnica žiada občanov, aby nepodliehali panike a v prípade, ak medveďa uvidia, treba informáciu nahlásiť na Správu CHKO Strážovské vrchy. Správa ako monitorovací orgán preverí jeho výskyt, zistí, či sa jedinec v okolí zdržuje alebo len prechádza, respektíve za akým účelom sa v danej lokalite pohybuje.

„V prípade, ak ide o jedinca s rizikovým správaním, teda je agresívny či vystresovaný, zranený, nie je plachý a hľadá potravu v blízkosti ľudských obydlí, je potrebné kontaktovať zásahový tím pre medveďa hnedého," doplnila radnica.

(tasr)

Minúta  |  

V Komárne v utorok zasadnú predstavitelia Slovenska, Srbska a Maďarska

V Novej pevnosti budú premiér Robert Fico (Smer), srbský prezident Aleksandar Vučič a predseda vlády Maďarska Viktor Orbán diskutovať o nelegálnej migrácii, ochrane vonkajších hraníc Európskej únie či posilňovaní regionálnej spolupráce.

"Spolupráca EÚ s krajinami západného Balkánu, a osobitne so Srbskom, je jedným z kľúčových faktorov na zlepšenie migračnej situácie v Európe. Jadrom tejto spolupráce sú opatrenia zamerané na posilnenie ochrany hraníc pozdĺž migračnej trasy, na podporu kapacít krajín západného Balkánu v otázke azylových či návratových konaní, ako aj zosúladenie vízovej politiky s Európskou úniou," priblížili z úradu vlády.

Lídri budú v utorok v Komárne rokovať aj o inovatívnych riešeniach na zastavenie nelegálnej migrácie do Európy. Úrad vlády SR mieni, že riešením by mohli byť externé centrá, takzvané hotspoty na spracovanie žiadostí o azyl mimo územia EÚ.

Poukázal na to, že ich v súčasnosti uvádza do praxe napríklad Taliansko v spolupráci s Albánskom. Súčasťou delegácie budú aj ministri vnútra zúčastnených krajín.

Polícia sa opäť zamerala na nelegálnu migráciu, na maďarských hraniciach kontrolovali autá aj ľudí

Mohlo by Vás zaujímať Polícia sa opäť zamerala na nelegálnu migráciu, na maďarských hraniciach kontrolovali autá aj ľudí

(tasr)

Minúta  |  

Slovensko si v októbrovej aukcii štátnych dlhopisov požičalo 446 miliónov eur

V pondelok o tom informovala Agentúra pre riadenie dlhu a likvidity (ARDAL). Najvyššiu sumu, 153 miliónov eur, získal štát z predaja dlhopisov so splatnosťou v roku 2035.

Krajina pritom predala štyri druhy dlhopisov s termínom splatnosti od roku 2028 do roku 2036. Priemerný ročný výnos v akceptovaných ponukách sa pohyboval od 2,4784 percenta do 3,5096 percenta.

Dopyt investorov v tomto prípade dosiahol 469 miliónov eur. Priemerný akceptovaný výnos z týchto dlhopisov dosiahol 3,4064 percenta ročne. Ďalších 125 miliónov eur, pri dopyte 852 miliónov eur, vyniesla aukcia dlhopisov s najdlhším termínom splatnosti v roku 2036. V tomto prípade bol priemerný akceptovaný ročný výnos najvyšší, a to na úrovni 3,5096 percenta.

Dlhopisy so splatnosťou v roku 2034 priniesli do štátnej pokladnice 85 miliónov eur pri dopyte 541 miliónov eur a priemernom výnose 3,2850 percenta ročne. Najmenej štát získal z dlhopisov s najkratšou splatnosťou v roku 2028. Tých sa predalo 83 miliónov eur pri dopyte investorov 213 miliónov eur. Ich priemerný akceptovaný výnos bol najnižší a predstavoval 2,4784 percenta ročne.

Pri predchádzajúcej aukcii v septembri si Slovensko požičalo 512 miliónov eur, keď predalo štyri druhy štátnych dlhopisov s termínom splatnosti od roku 2026 do roku 2035. Priemerný akceptovaný ročný výnos sa vtedy pohyboval od 2,6236 percenta do 3,3857 percenta.

(tasr)

Minúta  |  

Moldavci tesne rozhodli v prospech vstupu do EÚ

Moldavská volebná komisia v pondelok večer zverejnila oficiálne výsledky nedeľňajšieho referenda o ústavnom ukotvení smerovania krajiny do EÚ, ako aj prvého kola prezidentských volieb.

Referendum o vstupe do EÚ bolo mimoriadne tesné. Za hlasovalo 50,46 percenta zúčastnených voličov, čo je o približne 14.000 voličov viac ako tých, čo hlasovali proti.

Podľa moldavskej volebnej komisie sa na hlasovaní zúčastnilo viac ako 1,5 milióna moldavských občanov, čo predstavuje 51 percent oprávnených voličov.

Podľa predbežných výsledkov sa v noci očakávalo, že vstup do EÚ voliči odmietnu. Podľa analytikov však výsledok v prospech proeurópskeho smerovania krajiny naklonili najmä hlasy voličov v hlavnom meste Kišiňov a Moldavci žijúci v zahraničí.

Prezidentka varovala pred zločineckými skupinami

Znovuzvolená prezidentka Maia Sanduová medzičasom obvinila „zločinecké skupiny spolupracujúce s nepriateľskými silami zo zahraničia“ zo snáh ovplyvniť hlasovanie.

„Zločinecké skupiny, ktoré spolupracujú so zahraničnými silami nepriateľskými voči našim národným záujmom, zaútočili na našu krajinu desiatkami miliónov eur, klamstvami a propagandou, pričom použili tie najhanebnejšie prostriedky, aby našich občanov a náš národ udržali uväznených v neistote a nestabilite,“ vyhlásila Sanduová v čase, keď bolo sčítaných 90 percent hlasov, informovala agentúra AP.

„Máme jasné dôkazy, že cieľom týchto zločineckých skupín bolo kúpiť 300-tisíc hlasov, čo predstavuje podvod bezprecedentného rozsahu,“ dodala prezidentka.

Moskva varuje pred anomáliami

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov v pondelok uviedol, že pri sčítaní hlasov v prezidentských voľbách a referende v Moldavsku došlo k anomáliám. „Vidíme akýsi mechanický, ťažko vysvetliteľný nárast hlasov v prospech Sanduovej a v prospech účastníkov referenda, ktorí sú za orientáciu smerom k Európskej únii,“ povedal Peskov. Pri 70 percentách spočítaných hlasov v noci bolo 55 percent proti zakotveniu eurointegrácie do ústavy.

Obvinenia Kišiňova zo zahraničného zasahovania označil Peskov za závažné a povedal, že prezidentka Sanduová ich musí podporiť dôkazmi.

Moldavské orgány tvrdia, že Moskva pred voľbami a referendom zintenzívnila svoju kampaň hybridnej vojny, ktorej cieľom je destabilizovať krajinu a prekaziť jej cestu do Únie.

Sanduová zvíťazila so ziskom 42 percent hlasov v prvom kole prezidentských volieb, ktoré sa konali súbežne s referendom. V druhom kole, ktoré sa uskutoční 3. novembra, sa stretne s Alexandrom Stoianoglom, bývalým generálnym prokurátorom nakloneným Rusku, ktorý vo voľbách získal približne 26 percent hlasov.

Podľa moldavskej volebnej komisie sa na hlasovaní zúčastnilo viac ako 1,5 milióna voličov, čo predstavuje 51 percent oprávnených voličov.

Moldavsko je bývalou sovietskou republikou s približne 2,5 milióna obyvateľmi. Žiadosť o vstup do 27-člennej EÚ podalo niekoľko týždňov po začiatku ruskej invázie na Ukrajinu vo februári 2022. Európska únia v júni tohto roku oficiálne otvorila rokovania o členstve s Moldavskom.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.