Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Šéf organizácie pre atómovú energiu tvrdí, že Irán sa neobáva útoku na svoje jadrové zariadenia

Pozorovatelia sa domnievajú, že izraelský útok na iránske jadrové zariadenia by zatiahol do konfliktu Spojené štáty. Úder na ropný priemysel by zasa mohol zvýšiť ceny energií na svetovom trhu.

„Náš obranný potenciál je schopný neutralizovať každú vojenskú hrozbu, a to platí aj pre útoky na naše jadrové zariadenia," povedal riaditeľ Iránskej organizácie pre atómovú energiu (AEOI) Mohammad Eslámí.

Dodal, že ak by sa Izrael rozhodol zaútočiť na tieto zariadenia, „iránska odpoveď by bola zničujúca". Za možné ciele izraelskej odvety za iránsky raketový útok z 1. októbra sú okrem jadrových zariadení považované aj iránska vojenská infraštruktúra a ropný priemysel.

(tasr, dpa, isna)

Minúta  |  

Severokórejskí vojaci zatiaľ neboli nasadení do bojov na Ukrajine, uviedol Radoslaw Sikorski

V súčasnosti sa nachádzajú na ruskom Ďalekom východe, tvrdí poľský minister zahraničných vecí.

Juhokórejská tajná služba tvrdí, že Severná Kórea poslala do Ruska asi tritisíc vojakov, ktorí tam absolvujú výcvik a následne ich pravdepodobne pošlú do bojov na Ukrajine. Podľa jej informácií by sa mal počet severokórejských vojakov v Rusku do decembra vyšplhať na 10-tisíc.

"Dúfam, že Južná Kórea z toho vyvodí závery a bude chcieť zvýšiť svoju pomoc Ukrajine," povedal Sikorski na tlačovej konferencii so svojím nórskym kolegom Espenom Barthom Eidem.

Informáciu, že sa na ukrajinskom fronte v súčasnosti nenachádzajú severokórejské jednotky, potvrdil s odvolaním na analýzu Pentagónu aj americký minister obrany Lloyd Austin, uviedol šéf nórskej diplomacie.

"Ak Rusko potrebuje požiadať o pomoc severokórejských vojakov, veľa to vypovedá o jeho stave," dodal Barth Eide.

(tasr, pap)

Minúta  |  

Opitý vodič skoro nabúral do kolóny áut, v ktorej bola aj Kamala Harrisová

Hovorca americkej tajnej služby vo vyhlásení povedal, že „vie o incidente, do ktorého bol zapletený motorista jazdiaci v protismere po diaľnici, keď sa viceprezidentka nachádzala vo svojej kolóne“.

Vodič v pondelok takmer narazil do kolóny americkej viceprezidentky, keď prešiel do protismeru na diaľnici v Milwaukee.

Keď polícia zastavila vozidlo podozrivého, policajti uňho našli otvorenú plechovku piva, uvádza sa v správe o zatknutí, ktorú získala miestna rozhlasová stanica.

Po dychovej skúške bol 55-ročný vodič vzatý do väzby za jazdu pod vplyvom alkoholu. Harrisová, demokratická prezidentská kandidátka, bola vo Wisconsine na predvolebnom podujatí.

(mja)

Minúta  |  

Maduro na stretnutí s Putinom ocenil nezničiteľné vzťahy Venezuely a Ruska

Venezuela je už dlho kľúčovým spojencom Ruska.

Venezuelský prezident Nicolás Maduro sa v stredu na samite krajín zoskupenia BRICS v ruskom meste Kazaň stretol so šéfom Kremľa Vladimirom Putinom. Na schôdzke podľa venezuelskej televízie ocenil nezničiteľné vzťahy medzi oboma krajinami a vyjadril svoj obdiv Rusku za jeho "boj proti nacizmu", čím narážal na konflikt na Ukrajine.

„Obdivujeme tiež víťazstvá, ktoré ste dokázali dosiahnuť pre ruský ľud na všetkých frontoch globálneho boja – ekonomickom, kultúrnom, vojenskom, politickom, diplomatickom, preto sme hrdí, že ste našimi priateľmi," povedal Maduro.

Venezuela je pripravená na investície z Ruska a prehĺbenie spojenectva vo všetkých oblastiach politiky a podnikania. Maduro v tejto súvislosti avizoval, že 17. novembra sa uskutoční zasadnutie rusko-venezuelskej medzivládnej komisie.

Putin konštatoval, že Venezuela je pre Moskvu spoľahlivým partnerom v Latinskej Amerike a vo svete. „Strategické partnerstvo medzi našimi krajinami sa naďalej posilňuje," povedal.

Zosnulý prezident Hugo Chávez podporoval Moskvu počas krátkej vojny v Gruzínsku v roku 2008. Maduro opakovane vyjadril svoju podporu Rusku a Putinovi, a to pred inváziou na Ukrajinu. Moskva sa postavila na stranu Caracasu po uvalení sankcií zo strany Spojených štátov. Putin zasa podporil Madura po jeho znovuzvolení v júlových voľbách, ktorých výsledky odmietlo množstvo krajín uznať.

(tasr, afp)

Minúta  |  

Vo Fínsku dochádza k sabotážam a kybernetickým útokom napojeným na Rusko, ktoré to popiera

NATO a západné spravodajské služby vrátanej fínskej varovali, že Rusko je zodpovedné za rastúci počet nepriateľských aktivít v euroatlantickej oblasti. Ide napríklad o opakované kybernetické útoky či podpaľačstvo s napojením na Moskvu.

Rusko je zapojené do rozsiahlych vplyvových operácií namierených voči Fínsku a ďalším európskym krajinám, povedala fínska ministerka vnútra Lulu Ranneová v reakcii na podozrivé sabotáže a narúšanie poriadku v severskej krajine, čo však Rusko popiera.

„Okrem iného zaznamenávame aj narušenia, sabotáže, rôzne typy škôd či organizovanú migráciu. Vo všeobecnosti to vyvoláva pocit neistoty," povedala Ranneová novinárom. Podľa jej slov vyšetrovanie mnohých prípadov stále prebieha.

„Na základe civilných i vojenských informácií však máme jasné indikácie, ktoré ukazujú na Rusko," povedala a zdôraznila, že napojenie je najviditeľnejšie pri zásahoch do GPS, ktoré Fínsko zaznamenalo vo svojej námornej a leteckej doprave. „V súčasnosti je Rusko hlavným subjektom, ktorý proti nám vedie rozsiahle vplyvové operácie," povedala.

(tasr, reuters)

Minúta  |  

Hellebrandt podal civilnú žalobu na ochranu osobnosti proti členom vlády

Na premiéra Roberta Fica, Ľuboša Blahu, Matúša Šutaja Eštoka a Erika Tomáša podal bývalý poslanec Tomáš Hellebrandt žalobu.

Príčinou sú ich výroky po incidente v nemocnici v Žiline, kde Hellebrandt zamestnancov neinformoval o tom, že je HIV pozitívny.

Bývalý poslanec sa vraj obával, že by sa informácia dostala na verejnosť. Hellebrandt hovorí, že sa dlhodobo lieči a je neinfekčný, a tak nemohol nikoho ohroziť. "HIV nie je mor a my nežijeme v stredoveku," tvrdí.

(mja)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.