Preskočiť na obsah
  |  

Hizballáh zaútočil dronom na mesto Akko na severe Izraela

Cieľom bezpilotného lietadla bola továreň spoločnosti BAZ, ktorá vyrába obranné kompomenty pre vojenské i civilné využitie, v priemyselnej zóne Bar Lev na severe krajiny, píše portál Times of Israel.

Obranné sily Izraela potvrdili, že dron vypustili šíitskí militanti z hnutia Hizballáh, ďalšie podrobnosti sa v súčasnosti vyšetrujú.

(sab)

  |  

Gruzínsky sen vyhral parlamentné voľby, opozícia odmietla uznať ich výsledky

Vládnuca strana potvrdila svoju líderskú pozíciu ziskom viac ako 54 percent hlasov, oznámila v nedeľu volebná komisia po spočítaní takmer všetkých hlasov, ktorú citovali agentúry AFP, DPA a Reuters.

Predseda volebnej komisie Giorgij Kalandarišvili uviedol, že konzervatívny Gruzínsky sen oligarchu Bidzinu Ivanišviliho získal 54,08 percenta hlasov. Zoskupenie štyroch opozičných strán získalo 37,58 percenta.

Gruzínsky sen, ktorý je pri moci v krajine od roku 2012, si zabezpečil 91 kresiel v 151-člennom parlamente, čo je podľa AFP dostatok na vládnutie, ale málo na ústavnú väčšinu, ktorá pozostáva zo 113 kresiel, o ktoré sa Gruzínsky sen usiloval.

Výsledky volieb sú podľa Reuters „ranou“ pre prozápadne orientovaných Gruzíncov, ktorí si vo voľbách vyberali medzi vládnucou stranou prehlbujúcou vzťahy s Ruskom, a opozíciou, ktorá dúfala v urýchlenie vstupného procesu do Európskej únie.

Gruzínsko je od decembra 2023 kandidátskou krajinou do EÚ. V reakcii na prijatie zákona o „zahraničných agentoch“ však Brusel v júli pozastavil prístupový proces a zmrazil desiatky miliónov eur finančnej pomoci. Zároveň upozornil, že výsledky parlamentných volieb zrejme rozhodnú o šanciach Tbilisi na členstvo v EÚ.

Víťazstvo vládnucej strany v parlamentných voľbách naznačovali už aj sobotňajšie údaje. Po sčítaní hlasov v 72 percentách okrskov viedol Gruzínsky sen so ziskom 53 percent hlasov. Gruzínske prozápadné opozičné strany odmietli uznať výsledky volieb a označili ich za sfalšované. Predstaviteľ Koalície za zmenu Nika Gvaramia obvinil Gruzínsky sen z „uzurpácie moci a ústavného prevratu“.

Miliardár a zakladateľ vládnucej strany Ivanišvili vyhlásil stranu za víťaza volieb už v sobotu po zverejnení exit pollov, ktoré však naznačovali rozdielne výsledky, pričom dva exit polly naznačovali víťazstvo zoskupenia opozičných strán.

„Je to vzácny prípad na svete, že tá istá strana dosiahne takýto úspech v tak náročnej situácii – je to dobrý ukazovateľ talentu gruzínskeho ľudu,“ povedal Ivanišvili.

Jedna miestna monitorovacia organizácia vyzvala na anulovanie výsledkov na základe správ o zastrašovaní voličov a kupovaní hlasov, ale bezprostredne neposkytla dôkazy o rozsiahlom falšovaní, píše Reuters.

Gruzínska prezidentka Salome Zurabišiliová a domáci volební pozorovatelia tvrdia, že vládnuca strana bola zapojená do rozsiahleho kupovania hlasov a iných foriem ovplyvňovania volieb. Zurabišiliová v sobotu upozornila aj na násilné incidenty počas hlasovania.

(tasr)

  |  

V Litve hlasujú voliči v druhom kole parlamentných volieb

Hlasovaniu dominujú obavy z vysokých životných nákladov a možné hrozby zo strany susedného Ruska, po prvom kole volieb vedú opoziční sociálni demokrati (LSDP).

Takmer 2,4 milióna oprávnených voličov v tejto pobaltskej krajine, ktorá je členským štátom Európskej únie a NATO, má rozhodnúť o 63 zostávajúcich priamych mandátoch v 141-člennom parlamente – Seimase.

V prvom kole získala Litovská sociálnodemokratická strana (LSDP) 20 percent hlasov. Vládny Vlastenecký zväz-Litovskí kresťanskí demokrati (TS-LKD) premiérky Ingridy Šimonyté skončil na druhom mieste s 18 percentami. Nová populistická strana Úsvit Nemanu (Nemuno aušra) bola na treťom mieste s 15 percentami.

Nedeľné parlamentné voľby tak môžu viesť k zmene moci v krajine hraničiacej s Ruskom a jeho spojencom Bieloruskom. Očakáva sa, že ak sa ľavicovým sociálnym demokratom podarí zostaviť vládu, budú zachovávať ostrý postoj Litvy voči Rusku a vysoké výdavky na obranu, píše agentúra Reuters.

Stredopravá koalícia premiérky Šimonyté zaznamenala pokles popularity v dôsledku vysokej inflácie, zhoršujúcich sa verejných služieb a prehlbujúcich sa rozdielov medzi bohatými a chudobnými.

Predsedníčka LSDP Vilija Blinkevičiúté po prvom kole volieb oznámila, že rokuje s ďalšími dvoma stranami, Za Litvu a Úniou poľnohospodárov a zelených, o vytvorení väčšinovej koaličnej vlády.

LSDP uzavrela dohodu s opozičnými stranami o podpore všetkých kandidátov, ktorí sa zúčastnia druhého kola volieb proti nominantom premiérkinej strany.

Predvolebná kampaň sa zamerala najmä na otázky vnútornej a sociálnej politiky. LSDP prisľúbila, že prehlbujúcu sa nerovnosť bude riešiť zvýšením daní pre bohatších občanov, aby pomohla financovať väčšie výdavky na zdravotnú starostlivosť a sociálnu podporu.

Veľkou obavou v Litve je aj národná bezpečnosť. Na základe prieskumu z mája si až tri štvrtiny Litovčanov myslia, že Rusko v blízkej budúcnosti môže zaútočiť na ich krajinu.

Litovský prezident Gitanas Nauséda v septembri oznámil plány zvýšiť vojenské výdavky svojej krajiny na vyše tri percentá HDP.

Volebné miestnosti v Litve sú otvorené od 07.00 h miestneho času (05.00 h SELČ) do 20.00 h. (18.00 h SELČ). Výsledky sa očakávajú približne o polnoci.

(tasr)

  |  

Rusko zachytilo 51 dronov vypustených z Ukrajiny

O sobotnom počine systémov protivzdušnej obrany informovalo ruské ministerstvo obrany, ktorého vyhlásenie citovala agentúra Reuters.

Osemnásť dronov podľa Moskvy systémy zachytili nad Tambovskou oblasťou, približne 450 kilometrov juhovýchodne od Moskvy, oznámilo ministerstvo na sieti Telegram. Ďalších 16 dronov zničili nad územím Belgorodskej oblasti susediacej s Ukrajinou. Zvyšné zneškodnili nad Voronežskou, Brianskou, Lipeckou, Oriolskou a Kurskou oblasťou.

V dôsledku dronového útoku na Belgorod utrpela zranenia jedna žena, oznámil oblastný gubernátor Viačeslav Gladkov. Poškodených bolo podľa neho aj niekoľko vozidiel.

Gubernátor Tambovskej oblasti Maxim Jegovor zase informoval, že ukrajinský dron spadol na jednu zo štvrtí a nakrátko vyvolal požiar, ktorý však nespôsobil žiadne zranenia ani materiálne škody.

Reuters podotýka, že Rusko zverejňuje iba počet dronov, ktoré zničí jeho protivzdušná obrana, a nie koľko ich Ukrajina v skutočnosti vypustí. Ruskí predstavitelia taktiež zriedkavo priznajú celý rozsah škôd, ktoré útoky spôsobili, najmä ak boli zamerané na vojenskú alebo energetickú infraštruktúru.

Útoku čelila v sobotu večer podľa stanice BBC aj Ukrajina. Ruské sily na ňu vypálili 91 dronov, tri balistické rakety Iskander-M, dve riadené strely Ch-59 a ďalšie dve bližšie nešpecifikované strely.

Ukrajinskej protivzdušnej obrane sa podarilo zostreliť 44 ruských dronov, a to nad ôsmimi svojimi oblasťami vrátane Kyjevskej a Sumskej, kde Rusi dronmi útočili na energetické zariadenia kritickej infraštruktúry. Následky útoku sa stále objasňujú.

(tasr)

  |  

Čína ostro kritizovala predaj amerických zbraní Taiwanu

Vláda tvrdí, že dodávky západných vojenských technológií narúšajú jej „suverenitu a bezpečnostné záujmy“ a ohrozuje „mier a stabilitu“ v Taiwanskom prielive, píše agentúra AFP.

Americké ministerstvo zahraničných vecí v piatok schválilo predaj zbraní Taiwanu za dve miliardy dolárov. V balíku sú okrem iného zahrnuté moderné raketové systémy zem-vzduch aj radary. Dohodu ešte musí schváliť Kongres USA.

Taiwanský rezort obrany v sobotu vyjadril Spojeným štátom „úprimnú vďačnosť“ a uviedol, že tento balík „pomôže armáde naďalej zlepšovať svoju obranyschopnosť a spoločne udržiavať mier a stabilitu v Taiwanskom prielive“.

Čínska diplomacia v reakcii zverejnila v sobotu stanovisko, v ktorom dôrazne odsúdila predaj zbraní Tchaj-peju. Tento krok zo strany USA podľa nej vážne poškodzuje ich bilaterálne vzťahy a prisľúbila „prijať všetky potrebné opatrenia na pevnú obranu národnej suverenity, bezpečnosti a územnej celistvosti“.

Komunistická vláda v Pekingu považuje Taiwan za súčasť pevninskej Číny napriek tomu, že tento ostrov má od roku 1949 nezávislú vládu. Peking opakovane deklaruje, že jedného dňa demokratický Taiwan ovládne, pričom nevylučuje ani použitie sily.

Taiwan takmer každý deň zaznamenáva vo svojom okolí čínske stíhačky, bezpilotné lietadlá aj lode. V októbri za jeden deň spozoroval rekordných 153 čínskych lietadiel.

Spojené štáty sú kľúčovým partnerom Taiwanu, ktorému poskytujú zbrane napriek tomu, že s ním nemajú zriadené oficiálne diplomatické vzťahy.

(tasr)

  |  

V Bulharsku sa konajú siedme predčasné voľby od roku 2021

Posledné prieskumy verejnej mienky naznačujú, že ani jedna zo strán opäť nezíska väčšinu v parlamente, čím sa pripraví pôda pre nové kolo náročných a zdĺhavých koaličných rokovaní, píše agentúra Reuters.

Volebné miestnosti sa otvoria v nedeľu o 07.00 h miestneho času (06.00 h SEČ) a zatvoria sa o 20.00 h (19.00 h SEČ), po čom by mali byť bezprostredne zverejnené exit polly. Prvé čiastkové výsledky sa očakávajú okolo polnoci (23.00 h SEČ).

Bulharský rozhlas v piatok zverejnil prieskum od spoločnosti Gallup International pre Balkán, podľa ktorého by strana Občania za európsky rozvoj Bulharska (GERB) získala 26,1 percenta hlasov.

Nasledoval by tesný súboj o druhé miesto medzi stranou Pokračujeme v zmene (PP) a ultranacionalistickou, prorusky orientovanou Obnovou, ktoré by získali 16,2, respektíve 14,9 percenta hlasov. Podľa toho istého prieskumu by dosiahla volebná účasť 31,1 percenta.

Dosiaľ posledné predčasné voľby sa v Bulharsku konali v júni, paralelne s voľbami do Európskeho parlamentu. Vyvolal ich marcový rozpad takzvanej neformálnej vládnej koalície pozostávajúcej práve z dvoch najsilnejších aliancií: formácie zloženej zo strán GERB a Zväz demokratických síl (SDS) a subjektov Pokračujeme v zmene – Demokratické Bulharsko (PP-DB).

Obe aliancie, GERB-SDS a PP-DB, sú orientované pro-európsky aj pro-podnikateľsky, sužuje ich však množstvo vzájomných sporov a osobná rivalita. Po júnových voľbách sa vládu nepodarilo zostaviť ani jednej z nich.

Bulharsko je najchudobnejšou členskou krajinou Európskej únie s vysokou mierou korupcie. Politická nestabilita ho sužuje už od roku 2020, keď vypukli protikorupčné protesty, ktoré viedli k pádu vtedajšej vlády.

(tasr)