Štúdiu financoval americký Národný zdravotnícky inštitút (NIH), priemerný vek testovaných detí bol 11 rokov. Táto federálna rozpočtová organizácia venovala na výskum 9,7 milióna dolárov.

Napriek tomu Olson-Kennedyová štúdiu nezverejnila s tým, že kritici používania prípravkov, ktoré majú „oddialiť“ vývoj sekundárnych pohlavných znakov, by ju mohli „zneužiť“, a v blízkej budúcnosti by sa mohla použiť na súde ako dôkaz, „že by sa blokátory puberty nemali používať“, povedala pre denník New York Times.

Tím lekárov sa spočiatku odvolával na holandskú štúdiu z roku 2010, v ktorej testovali blokátory puberty na 70 deťoch medzi 12 a 16 rokmi. Staršia štúdia konštatovala, že „lieky“ zlepšujú všeobecnú mentálnu pohodu a znižujú mieru samovražedných sklonov.

Americká štúdia však podobný trend nezaznamenala, povedala Olson-Kennedyová pre NYT. Dôvodom podľa nej bolo, že deťom sa mentálne „darilo“ už na začiatku štúdie.

„Keď prišli, boli v naozaj dobrej kondícii a po dvoch rokoch boli v naozaj dobrej kondícii,“ povedala Olson-Kennedyová, ktorá vedie najväčšiu kliniku pre mládež v Detskej nemocnici v Los Angeles.

Tento záver sa zdá byť v rozpore s predchádzajúcim opisom skupiny, v ktorom Olson-Kennedyová a jej kolegovia uviedli, že štvrtina adolescentov mala pred liečbou depresie alebo samovražedné sklony.

Okrem obáv, že by výsledky štúdie podnietili ďalší zákaz blokátorov, ktoré už nepredpisujú vo viac ako 20 štátoch USA, lekárka ako dôvod nepublikovania uviedla aj tvrdenie, že NIH znížil objem finančných prostriedkov na projekt. To však inštitút poprel.

Jedna z najhlasnejších obhajkýň používania blokátorov sa dostala pod paľbu kritiky, a to i z radov vlastného tímu. Jedna z pôvodných výskumníčok v štúdii, psychologička Amy Tishelmanová z Boston College, pre NYT reagovala, že je „dôležité, aby sa aj táto veda dostala na verejnosť“.

(sab)