Preskočiť na obsah
  |  

NATO tvrdí, že severokórejské jednotky už sú rozmiestnené v ruskej Kurskej oblasti

Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov reagoval, že podobné výroky západných lídrov majú za cieľ ospravedlniť vlastnú vojenskú podporu Ukrajine.

Šéf NATO Mark Rutte v pondelok uviedol, že severokórejskí vojaci už boli rozmiestnení v regióne Kursk, kde ukrajinské sily v lete pri nečakanom útoku obsadili časti ruského územia. Tento krok by znamenal, že severokórejské jednotky by sa mohli dostať do priameho boja s ukrajinskými silami.

Rutte podľa Washington Post zdôraznil, že okrem aktuálneho nasadenia vojakov už Pchjongjang dodal Rusku milióny nábojov a balistických rakiet, čo považuje za eskaláciu konfliktu na Ukrajine.

Podľa niektorých zdrojov by v Rusku mohlo byť nasadených okolo 10-tisíc až 12-tisíc severokórejských vojakov. Približne tritisíc z nich už údajne absolvovalo základný výcvik. Zatiaľ však nie je jasné, či sa zúčastnia priamo na bojových operáciách, alebo budú plniť podporné úlohy.

Severná Kórea má jednu z najväčších armád na svete s približne 1,2 milióna vojakov, ale väčšina z nich je nedostatočne vybavená. Totalitný štát ich využíva skôr ako pracovnú silu než na vojenské operácie.

Správy o prítomnosti severokórejských vojakov nepoprel ani ruský prezident Vladimír Putin. Tvrdí však, že je to záležitosť Ruska.

(bra)

  |  

Kotlár upozorňuje na možnosť prenosu vakcíny cez transfúziu krvi

Splnomocnenec vlády pre preverenie procesu riadenia a manažovania zdrojov počas pandémie Peter Kotlár adresoval Slovenskej akadémii vied (SAV) a Štátnemu ústavu na kontrolu liečiv (ŠÚKL) otázky o mRNA vakcínach.

Myslí si, že neočkovaný pacient môže byť príjemcom krvi od očkovaného, a tak byť zaočkovaný proti svojej vôli. Uviedol to na pondelkovej tlačovej konferencii.

„Rozhodol som sa postupne klásť otázky zo svojej pozície. Ak vychádzam z predpokladu, že očkovanie bolo dobrovoľné, vyvstáva tu hrozba nevyriešených sporov, na ktoré ma upozorňuje opakovane v poslednej dobe práve neočkovaná časť populácie," povedal Kotlár.

Obáva sa, že človek, ktorý sa odmietol zaočkovať, môže dostať v rámci transfúzie krvi aj očkovaciu látku, ktorú odmietol. „Kým sa nepreverí bezpečnosť a účinnosť mRNA vakcíny, bol by som aj v tomto ohľade veľmi zdržanlivý pri darcovstve krvi a aj pri príjme transfúzie," podotkol.

(tasr)

  |  

Moldavsko stojí pri Gruzíncoch bojujúcich za slobodu, vyhlásila prezidentka

V Gruzínsku i Moldavsku sa v uplynulých dňoch konali voľby.

Moldavská prezidentka Maia Sanduová v pondelok vyjadrila podporu tej časti Gruzíncov, ktorí vidia budúcnosť svojej krajiny v Európe.

„Moldavsko stojí pri všetkých Gruzíncoch bojujúcich za slobodu, demokraciu a európsku budúcnosť," napísala Sanduová na sieti X (Twitter) po rozhovore s gruzínskou prezidentkou Salome Zurabišviliovou.

Zurabišviliová v pondelok v rozhovore pre agentúru Reuters vyhlásila, že v parlamentných voľbách v Gruzínsku sa uplatnila „metodika ruského typu", a opätovne spochybnila víťazstvo vládnej strany Gruzínsky sen.

Podľa oficiálnych výsledkov vo voľbách zvíťazil Gruzínsky sen so ziskom 54 percent hlasov. Opozícia na čele so Zurabišviliovou výsledky volieb spochybňuje a upozorňuje na nezrovnalosti a viaceré incidenty počas volebného dňa.

Tvrdia, že Gruzínsky sen v skutočnosti získal len približne 40 percent hlasov, čo sa v zhoduje s dvoma exit pollmi, podľa ktorých opozícia získala väčšinu kresiel v parlamente.

Prezidentka spolu s opozíciou vyzvali svojich priaznivcov, aby v pondelok večer vyšli do ulíc na protest proti oficiálnym výsledkom volieb.

AFP pripomenula, že v Gruzínsku i Moldavsku - bývalých sovietskych republikách - sa v uplynulých dňoch konali voľby, ktoré boli ostro sledované Západom a ktoré boli interpretované ako nástroj voľby medzi cestou do Európy a jej štruktúr a návratom k Rusku.

Moldavčania tak 20. októbra hlasovali o budúcom prezidentovi a v referende o vstupe do EÚ, v ktorom tesnou väčšinou vyslovili súhlas s ústavným zakotvením smerovania do Európskej únie.

Proeurópska prezidentka Maia Sanduová sa 3. novembra stretne v druhom, rozhodujúcom, kole volieb s Alexandrom Stoianoglom, bývalým generálnym prokurátorom, ktorý má podporu proruských socialistov.

Predvolebnú kampaň v Moldavsku - podobne ako v Gruzínsku - sprevádzali podozrenia zo zasahovania zo strany Ruska. Po voľbách sa objavili obvinenia z kupovania hlasov.

  |  

Šutaj Eštok zrejme zavádzal o policajných odvolaniach po atentáte na Fica

Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas) tvrdil, že po májovom atentáte na premiéra Roberta Fica odvolal viacerých policajných funkcionárov.

Podľa Denníka N však zástupca krajského riaditeľa polície v Trenčíne Marián Mušák aj okresný riaditeľ polície v Prievidzi Ivan Šikula odišli na vlastnú žiadosť, čo potvrdil bývalý policajný prezident Štefan Hamran.

Hamran kritizoval ministra nielen za zavádzanie, ale aj za neznalosť základných policajných štruktúr. Minister tvrdil, že odvolal okresného riaditeľa v Handlovej, kde však okresné riaditeľstvo nie je, nachádza sa v Prievidzi.

(mm)

  |  

Jozef Habánik zostáva rektorom Trenčianskej univerzity Alexandra Dubčeka v Trenčíne

Volebná komisia pre voľby kandidáta na rektora prijala celkovo 94 návrhov z radov zamestnaneckej a študentskej časti Akademickej obce.

Jozef Habánik bude rektorom Trenčianskej univerzity Alexandra Dubčeka (TnUAD) v Trenčíne aj v nasledujúcom štvorročnom volebnom období. Do funkcie ho v pondelok zvolilo Valné zhromaždenie univerzity. Informovala o tom hovorkyňa TnUAD Lucia Petríková.

Všetky návrhy obsahovali meno súčasného rektora univerzity, ktorý získal dôveru Akademickej obce a Správnej rady opakovane štvrtýkrát po sebe.

„Nikdy som nebol zástancom ľahkých cieľov a našu univerzitu vnímam ako inštitúciu, ktorá sa dosiahnutými výsledkami vo vzdelávaní, vede, výskume a inováciách stala súčasťou medzinárodného európskeho vzdelávacieho a výskumného priestoru," uviedol na verejnom vypočutí Habánik.

Ako dodal, cieľom pre nadchádzajúce štvorročné obdobie je dobudovať univerzitný campus v Trenčíne a v Púchove, implementovať princípy Zelenej univerzity, ďalej rozvíjať univerzitný šport, podporovať existujúce excelentné pracoviská a zabezpečiť vyvážený rozvoj všetkých súčastí univerzity.

(tasr)

  |  

Šimkovičová nemá istých troch poslancov Hlasu

Koaliční poslanci za stranu Hlas Samuel Migaľ, Roman Malatinec a Radomír Šalitroš ešte nevedia, ako budú hlasovať pri odvolávaní ministerky kultúry Martiny Šimkovičovej (nom. SNS).

Majú sa s ňou stretnúť v utorok (29. 10.) pred hlasovaním a chcú sa jej pýtať na niektoré problémy v rezorte. Pre médiá to v parlamente uviedol Migaľ.

„Musí sa s nami rozprávať. Chceme si ju vypočuť a počuť jej kroky. Hlavnou myšlienkou je, aby sme mali na stole jasný koncept slovenskej kultúry, kam bude smerovať," priblížil Migaľ. Všetci traja chcú podľa neho vidieť aspoň ministerkinu iniciatívu, že má záujem na takej koncepcii pracovať. Šimkovičovej sa chcú pýtať na personálne výmeny v kompetencii ministerstva či na projekt Obnovme si svoj dom.

S ministerkou sa majú stretnúť len Migaľ, Malatinec a Šalitroš. „Pokiaľ sa k nám niekto pridá, budem rád," podotkol Migaľ. To, ako bude hlasovať poslanecký klub Hlasu-SD, nepovedal. Na spoločnom postupe sa podľa neho dohodnú pred hlasovaním.

Opozícia Šimkovičovej vyčíta personálne zmeny v Slovenskom národnom divadle a Slovenskej národnej galérii. Tvrdí, že ministerka rozkladá verejnoprávne médiá, verejnoprávne fondy, ohrozuje rekonštrukcie pamiatok či erbové kultúrne inštitúcie. Šimkovičová deklaruje, že na svoje kroky má právo a koná zákonne. S odvolaním ministerky nesúhlasí ani vláda. Vo svojom stanovisku napísala, že Šimkovičová na výkon svojej funkcie spĺňa všetky kvalifikačné a odborné predpoklady.

(tasr)