29. októbra 2024 | 10:03

Minúta | 29. októbra 2024 | 10:03

Vatikán zverejnil prvú výročnú správu o ochrane maloletých

O dokument požiadal pápež František v čase zvýšeného tlaku na ďalšie opatrenia proti sexuálnemu zneužívaniu detí duchovnými.

Vatikán v utorok zverejňuje prvú výročnú správu o ochrane maloletých v katolíckej cirkvi. TASR o tom informuje podľa agentúry AFP.

Pápežská Komisia pre ochranu maloletých uviedla, že jej správa bude "prvým krokom k procesu zhromažďovania údajov a podávania správ" a bude dokumentovať, "kde pretrvávajú riziká a kde možno robiť pokroky".

Komisia vo vyhlásení opísala správu ako "nový nástroj" a súčasť procesu stanovenia jasných noriem na ochranu detí a zraniteľných dospelých. Bude rozdelená do štyroch oblastí – prehľad opatrení na ochranu v 15 až 20 miestnych cirkvách každý rok, trendy naprieč kontinentmi, politika vo Vatikáne a širšia úloha katolíckej cirkvi v spoločnosti.

Komisiu vedie americký kardinál Sean O'Malley, bývalý bostonský arcibiskup, ktorý sa stretával s obeťami zneužívania. V minulosti v rozhovore pre Vatican News povedal, že cirkevní vodcovia musia počúvať skúsenosti tých, ktorí prežili zneužívanie, aby mohli správne reagovať na túto krízu.

V roku 2022 František začlenil komisiu do Rímskej kúrie (vlády Svätej stolice) a požiadal o ročné "spoľahlivé vyúčtovanie toho, čo sa v súčasnosti robí a čo je potrebné zmeniť".

Od nástupu do čela katolíckej cirkvi v marci 2013 František (87) potrestal niekoľko biskupov, ktorí vo svojich diecézach dostatočne neriešili odhalenia o zneužívaní kňazmi, a zaviedol povinné nahlasovanie zneužívania. Obete však tvrdia, že sa môže a musí urobiť viac.

Pápež zriadil nezávislú komisiu odborníkov v decembri 2014 ako reakciu na množstvo odhalení sexuálneho zneužívania katolíckymi kňazmi a ich utajovanie. Komisia čelila silnej kritike za svoju organizáciu, financovanie a úlohu; niekoľko jej významných členov preto odstúpilo.

Situáciu zmenila cesta pápeža v januári 2018 do Čile, kde pedofilné škandály kňazov vyvolali pobúrenie. František spočiatku obhajoval čilského biskupa proti obvineniam, že zakrýval pedofilné zločiny staršieho kňaza. Neskôr priznal, že sa v tomto prípade dopustil "závažných chýb".

Pápež sa na svojich zahraničných cestách stretáva s ľuďmi, ktorí prežili zneužívanie, a pravidelne žiada o odpustenie. V roku 2019 prepustil z kňazského stavu amerického kardinála Theodora McCarricka, keď interné vatikánske vyšetrovanie potvrdilo, že sexuálne obťažoval dospelých aj deti.

(tasr)

29. októbra 2024 | 8:57

Minúta | 29. októbra 2024 | 8:57

Pri izraelskom útoku na mesto Bajt Lahíja zomreli desiatky Palestínčanov

Presný počet obetí utorkového úderu na mesto na severe Pásma Gazy nie je bezprostredne jasný a ich počet sa líši, informovali palestínske médiá a agentúry Reuters a AFP.

Reuters uvádza, že pri útoku zomrelo 55 ľudí, pričom sa odvoláva na záchranné zložky. AFP, ktorá cituje ministerstvo zdravotníctva v Pásme Gazy uvádza 34 obetí. Palestínska agentúra WAFA tvrdí, že podľa zdrojov zo zdravotníckeho prostredia zahynulo až 62 ľudí a medzi obeťami je množstvo žien a detí.

WAFA uviedla, že Izrael zaútočil na päťposchodovú obytnú budovu, v ktorej sa v tom čase nachádzalo približne 150 utečencov. Izrael sa k útoku bezprostredne nevyjadril.

Pod troskami budovy sa pravdepodobne nachádzajú desiatky ďalších ľudí a na mieste pokračujú záchranné práce.

Podľa spolupracovníkov agentúry WAFA je viac ako 20 ďalších ľudí ťažko zranených. Previezli ich do neďalekej Nemocnice Kamála Adwána, kde izraelské sily cez víkend vykonali raziu proti Hamasu.

Palestínske záchranné zložky v pondelok uviedli, že v mestách Džabálijá, Bajt Lahíja a Bajt Hanún uviazlo približne 100-tisíc ľudí, ktorí sú odrezaní od dodávok jedla a zdravotníckeho materiálu.

Záchranné zložky tvrdia, že jej operácie v tejto oblasti sa zastavili v dôsledku tri týždne trvajúceho izraelského útoku na severe Gazy, kde Izrael útočí na pozície hnutia Hamas. Izrael uviedol, že cieľom týchto útokov je zabrániť Hamasu v preskupení jeho síl.

(tasr)

29. októbra 2024 | 8:41

Minúta | 29. októbra 2024 | 8:41

Gruzínska volebná komisia prepočíta hlasy v niektorých obvodoch

Ide približne o 14 percent volebných miestností, oznámil v utorok úrad, ktorý reaguje na podozrenia, že víkendové parlamentné voľby boli zmanipulované.

Volebná komisia prepočíta hlasovacie lístky z náhodne vybraných volebných miestností, spresnili úrady. V sobotných parlamentných voľbách zvíťazil podľa ohlásených výsledkov vládnuci Gruzínsky sen, ktorý získal 53,9 percenta hlasov. Päťpercentnú hranicu prekonali ďalšie štyri opozičné strany. Všetky však odmietli uznať výsledky volieb a nový parlament plánujú bojkotovať.

Desaťtisíce ľudí vyšli v pondelok večer do ulíc Tbilisi a požadovali nové voľby, pričom mnohí mávali vlajkami Európskej únie a Gruzínska. Davy však boli podľa portálu Politico menšie ako na protestoch, ktoré v lete zvolali skupiny občianskej spoločnosti proti „autoritárskym“ zákonom. Opoziční lídri protestujúcim povedali, že o ďalších krokoch rozhodnú v najbližších dňoch.

Koalícia desiatok gruzínskych mimovládnych organizácií, ktoré pôsobili na voľbách ako pozorovatelia, údajne odhalila schému volebného podvodu a vyzvala na preverenie a anulovanie viac než 300-tisíc odovzdaných hlasovacích lístkov. Dôkazy, ktoré údajne získala, podľa nej potvrdzujú, že išlo o vopred naplánovaný organizovaný podvod a jeho prípravy sa začali ešte pred voľbami.

Medzinárodní pozorovatelia vyjadrili znepokojenie z prípadov zastrašovania voličov, fyzických útokov voči nim, kupovania hlasov či prípadov viacnásobného hlasovania, oznámila v nedeľu Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE). Pozorovatelia vyzvali na prešetrenie takýchto incidentov a zároveň naliehali na ďalšie demokratické reformy v krajine.

(tasr)

29. októbra 2024 | 7:22

Minúta | 29. októbra 2024 | 7:22

Washington Post nepodporí žiadneho kandidáta, chce zvýšiť svoju dôveryhodnosť

Majiteľ denníka Jeff Bezos obhajoval rozhodnutie novín nepodporiť v nadchádzajúcich amerických prezidentských voľbách demokratku Kamalu Harrisovú ani republikána Donalda Trumpa.

Urobil tak v reakcii na hromadné zrušenie digitálneho predplatného, ku ktorému pristúpilo vyše 200-tisíc ľudí. To je približne osem percent odoberateľov z celkového počtu 2,5 milióna.

Podľa miliardára Bezosa "väčšina ľudí verí, že médiá sú zaujaté" a že denník Washington Post a ďalšie noviny potrebujú zvýšiť svoju dôveryhodnosť. Majiteľ novín zároveň zdôraznil, že o rozhodnutí vopred neinformovali ani jedného kandidáta, nekonzultovali to s nimi a tiež že nejde "o žiadnu protislužbu".

Vylúčil aj akýkoľvek súvis medzi rozhodnutím a stretnutím Donalda Trumpa s generálnym riaditeľom Bezosovej spoločnosti Blue Origin, ku ktorému došlo v rovnaký deň ako k oznámeniu WP.

"Podpora prezidenta nijakým spôsobom neovplyvní výsledok volieb," napísal v stanovisku Bezos. "To, čo podpora prezidenta naozaj spôsobuje je vytváranie dojmu zaujatosti a nedostatku nezávislosti. Ukončiť to je zásadné rozhodnutie a je to to správne rozhodnutie," dodal.

Ide o návrat "k našim koreňom nepodporovať prezidentských kandidátov", uviedol generálny riaditeľ WP William Lewis. Podľa jeho slov noviny nebudú odporúčať žiadneho z kandidátov ani v ďalších voľbách počas nadchádzajúcich rokov.

WP vyjadroval podporu niektorému z dvoch hlavných prezidentských kandidátov od roku 1976, keď podporil Jimmyho Cartera. Ten voľby aj vyhral.

(tasr)

29. októbra 2024 | 6:53

Minúta | 29. októbra 2024 | 6:53

Lekárka zámerne nezverejnila nepriaznivé výsledky štúdie o blokátoroch puberty

Doktorka Johanna Olson-Kennedyová, ktorá viedla štúdiu od roku 2015, na vzorke 95 mladistvých zistila, že lieky na nezvratné poškodenie hormonálnej sústavy „nezlepšujú mentálne zdravie“. Rozhodla sa ju preto nepublikovať.

Štúdiu financoval americký Národný zdravotnícky inštitút (NIH), priemerný vek testovaných detí bol 11 rokov. Táto federálna rozpočtová organizácia venovala na výskum 9,7 milióna dolárov.

Napriek tomu Olson-Kennedyová štúdiu nezverejnila s tým, že kritici používania prípravkov, ktoré majú „oddialiť“ vývoj sekundárnych pohlavných znakov, by ju mohli „zneužiť“, a v blízkej budúcnosti by sa mohla použiť na súde ako dôkaz, „že by sa blokátory puberty nemali používať“, povedala pre denník New York Times.

Tím lekárov sa spočiatku odvolával na holandskú štúdiu z roku 2010, v ktorej testovali blokátory puberty na 70 deťoch medzi 12 a 16 rokmi. Staršia štúdia konštatovala, že „lieky“ zlepšujú všeobecnú mentálnu pohodu a znižujú mieru samovražedných sklonov.

Americká štúdia však podobný trend nezaznamenala, povedala Olson-Kennedyová pre NYT. Dôvodom podľa nej bolo, že deťom sa mentálne „darilo“ už na začiatku štúdie.

„Keď prišli, boli v naozaj dobrej kondícii a po dvoch rokoch boli v naozaj dobrej kondícii,“ povedala Olson-Kennedyová, ktorá vedie najväčšiu kliniku pre mládež v Detskej nemocnici v Los Angeles.

Tento záver sa zdá byť v rozpore s predchádzajúcim opisom skupiny, v ktorom Olson-Kennedyová a jej kolegovia uviedli, že štvrtina adolescentov mala pred liečbou depresie alebo samovražedné sklony.

Okrem obáv, že by výsledky štúdie podnietili ďalší zákaz blokátorov, ktoré už nepredpisujú vo viac ako 20 štátoch USA, lekárka ako dôvod nepublikovania uviedla aj tvrdenie, že NIH znížil objem finančných prostriedkov na projekt. To však inštitút poprel.

Jedna z najhlasnejších obhajkýň používania blokátorov sa dostala pod paľbu kritiky, a to i z radov vlastného tímu. Jedna z pôvodných výskumníčok v štúdii, psychologička Amy Tishelmanová z Boston College, pre NYT reagovala, že je „dôležité, aby sa aj táto veda dostala na verejnosť“.

(sab)

29. októbra 2024 | 1:54

Minúta | 29. októbra 2024 | 1:54

Zákaz úradu OSN pre Palestínčanov prehĺbi ich utrpenie, vyhlásil jeho šéf

Generálny komisár Agentúry OSN pre pomoc palestínskym utečencom (UNRWA) Philippe Lazzarini v pondelok vyhlásil, že schválenie zákona o zákaze činnosti úradu na území Izraela predstavuje „nebezpečný precedens“.

„Ide o posledný krok v pokračujúcej kampani na zdiskreditovanie UNRWA... Takéto zákony len prehĺbia utrpenie Palestínčanov,“ napísal Lazzarini na platforme X.

Nemecká vláda v pondelok tiež vyhlásila, že „dôrazne“ kritizuje návrh zákona prijatý izraelským parlamentom. Znepokojenie nad tým vyjadrila už aj Británia. „Táto legislatíva (…) ohrozí celú medzinárodnú pomoc v Pásme Gazy a poskytovanie základných zdravotníckych a vzdelávacích služieb na Západnom brehu Jordánu,“ zdôraznil vo vyhlásení britský premiér Keir Starmer.

Palestínska samospráva tiež odmietla a odsúdila nový zákon a vyhlásila, že jeho schválenie drvivou väčšinou hlasov ukazuje „premenu Izraela na fašistický štát“. Palestínske militantné hnutie Hamas, ktoré vedie vojnu v Pásme Gazy proti Izraelu, označilo tento krok Tel Avivu za „sionistickú agresiu“.

Zákon schválilo v pondelok 92 zo 120 členov parlamentu (Knesetu), proti boli desiati poslanci. Kancelária izraelského premiéra Benjamina Netanjahua vydala v reakcii na hlasovanie parlamentu aj vyhlásenie, v ktorom pripomenula, že pracovníci UNRWA „zapojení do teroristických aktivít proti Izraelu musia byť braní na zodpovednosť“.

Netanjahu v pondelok zároveň prisľúbil poskytovanie humanitárnej pomoci Palestínčanom v Pásme Gazy. „Nepretržitá humanitárna pomoc musí v Gaze zostať dostupná teraz aj v budúcnosti... Sme pripravení spolupracovať s našimi medzinárodnými partnermi na zabezpečení humanitárnej pomoci civilistom v Gaze spôsobom, ktorý neohrozí bezpečnosť Izraela,“ ozrejmil na platforme X Netanjahu.

(tasr)

28. októbra 2024 | 22:13

Minúta | 28. októbra 2024 | 22:13

Proces s Depardieuom obvineným zo sexuálneho útoku odložili na marec

Francúzsky súd vyhovel v pondelok žiadosti herca Gérarda Depardieua a o päť mesiacov odložil začiatok súdneho procesu týkajúceho sa obvinení zo sexuálneho napadnutia, ktoré voči nemu vzniesli dve ženy.

O posunutie procesu žiadali hercovi právnici, pričom sa odvolávali na jeho zlý zdravotný stav.

Depardieu sa na pondelňajšom pojednávaní nezúčastnil. Jeho právny zástupca povedal, že trpí vysokým krvným tlakom a problémami súvisiacimi s cukrovkou. "Gérard Depardieu je veľmi chorý a jeho lekári mu, žiaľ, zakázali zúčastniť sa na pojednávaní, preto požiada o odročenie na neskorší termín, aby sa mohol zúčastniť," povedal Depardieuov advokát len niekoľko hodín pred začiatkom pojednávania.

Depardieu nakrútil vyše 200 filmov a televíznych seriálov. Je obvinený zo zneužívania dvoch žien, ku ktorému údajne došlo počas natáčania filmu "Les Volet Verts" (Zelené okenice) v roku 2021. Depardieu (75) obvinenia popiera.

Jednou z týchto žien, ktorých identitu nezverejnili, je 55-ročná kulisárka. Tvrdí, že Depardieu ju schmatol, dotýkal sa jej pása, pŕs a bokov, pričom mal obscénne poznámky. Svedkom tohto incidentu boli údajne traja ďalší ľudia. Druhou žalobkyňou je asistentka réžie toho istého filmu. Tá tvrdí, že Depardieu ju obchytkával na ulici aj priamo na filmovom pľaci.

Sedemdesiatpäťročný Depardieu bol v roku 2020 obvinený zo znásilnenia a vlani na jeseň bol nútený pozastaviť svoju kariéru, pretože bolo proti nemu vznesené obvinenie zo sexuálneho obťažovania a napadnutia. Depardieu vtedy napísal aj otvorený list, v ktorom uviedol, že ženy nikdy nezneužíval, a odsúdil svoje "lynčovanie mediálnym súdom". Celkovo ho z rôznych sexuálnych deliktov obvinilo už približne 20 žien.

Jeho právny zástupca v pondelok agentúre Reuters povedal, že až bude Depardieuovo zdravie dostatočne dobré na to, aby sa na procese zúčastnil, predloží dôkazy o tom, že "sa stal terčom falošných obvinení". Ak by herca uznali za vinného, hrozil by mu päťročný trest odňatia slobody a pokuta vo výške 75.000 eur.

(tasr, reuters)

28. októbra 2024 | 21:40

Minúta | 28. októbra 2024 | 21:40

Česká hlava štátu udeľovala ocenenia, vyznamenala aj pápeža Jána Pavla II.

Český prezident Petr Pavel ocenil 56 osobností pri príležitosti výročia vzniku Československej republiky.

In memoriam vyznamenal napríklad pápeža Jána Pavla II., ocenenie si odniesli aj poľská režisérka Agnieszka Hollandová, speváci Petr Janda a Marie Rottrová či spisovateľ Pavel Kosatík, ktorý sa venuje dejinám Česka a Slovenska.

Pavel vo svojom prejave označil vznik samostatného štátu za „šťastnú udalosť a veľký dar pre všetky nasledujúce generácie". Zdôraznil, že na rozdiel od mnohých iných krajín žije Česko v historicky najdlhšom období slobody, pokoja a ekonomickej prosperity.

„Dnes sa, bohužiaľ, nemusíme dívať ďaleko za naše hranice, aby sme si uvedomili, s akou ľahkosťou a rýchlosťou môže dochádzať k erózii základných kameňov demokracie," vyhlásil bez uvedenia ďalších podrobností.

Pokračoval, že „netreba zložito hľadať ani príklady agresívneho porušovania medzinárodného práva, ani príklady štátov, ktorých vedenie ohrozuje budúcnosť vlastnej krajiny často iba v mene osobného prospechu a prestíže či zachovania si tváre". Apeloval, aby sa ČR nevydala podobnou cestou.

Prezident ocenil, že pri septembrových povodniach v Česku sa občania zomkli a boli k sebe solidárni. Podľa vlastných slov ho však zaráža, že niektorí ľudia „bez erudície šíria rôzne lži a polopravdy, oslabujú dôveru ľudí v inštitúcie, vedu a fakty". Tým podľa neho oslabujú spoločnosť v čase kríz.

Po prejave Pavel udelil štátne vyznamenania. Najvyšším štátnym vyznamenaním ČR je Rad Bieleho leva, ktorý má vojenskú a občiansku kategóriu, pričom každá z nich má päť tried. Pavel ho udelil štyrom osobnostiam.

Rad Bieleho leva 1. triedy vojenskej skupiny prepožičal in memoriam legionárovi, československému armádnemu generálovi a ministrovi obrany londýnskej exilovej vlády Janovi Sergejovi Ingrovi, a to za vynikajúcu veliteľskú a bojovú činnosť.

Ocenenie v rovnakej kategórii, avšak 2. skupiny, dostal in memoriam legionár, generál Československej armády a veliteľ vojenskej spravodajskej služby za druhej svetovej vojny František Moravec.

Najvyššie ocenenie v občianskej skupine 3. triedy prezident prepožičal svetoznámej architektke a dizajnérke Eve Jiřičnej a in memoriam tiež choreografovi, tanečníkovi a fotografovi Jiřímu Kyliánovi - obom za vynikajúce zásluhy o štát v oblasti umenia a kultúry.

Rad Tomáša Garrigua Masaryka I. triedy český prezident in memoriam udelil pápežovi Jánovi Pavlovi II., ktorý podľa prezidentskej kancelárie zohral mimoriadnu úlohu pri páde komunistických režimov v strednej a východnej Európe. „Vyznamenanie sa udeľuje za vynikajúce zásluhy o rozvoj demokracie, humanity a ľudských práv," vysvetlil šéf kancelárie Milan Vašina. Ocenenie na Pražskom hrade prevzal apoštolský nuncius v Českej republike Jude Thaddeus Okolo.

Medaily za zásluhy o štát v oblasti umenia prezident udelil napríklad hercom Ivanovi Trojanovi, Ondřejovi Vetchému či Daniele Kovářovej. Ocenenie dostal aj spevák a dlhoročný frontman skupiny Olympic Petr Janda, speváčka Marie Rottrová či režisérka Helena Třeštíková.

Medailu za hrdinstvo Pavel in memoriam udelil mladému českému vojakovi, ktorý padol v boji na Ukrajine. Ocenená v tejto kategórii bola aj učiteľka ZŠ v Prahe, ktorá zachránila deti z triedy, kde krátko nato spadol strop, či pracovník autoservisu a vlakvedúci, ktorí pomohli evakuovať cestujúcich z horiaceho vlaku.

Pavel tento rok vyberal z takmer 550 nominácií, čo je približne o 150 viac než vlani. Minulý rok nakoniec ocenil 62 osobností. Pavlov predchodca Miloš Zeman sa podobne ako vlani na ceremónii nezúčastnil. Na Pražský hrad však prišiel bývalý prezident Václav Klaus s manželkou a tiež vdova po exprezidentovi Václavovi Havlovi Dagmar. Zúčastnili sa aj najvyšší ústavní činitelia, poslanci, senátori, rektori a ďalší hostia.

(tasr)

28. októbra 2024 | 21:28

Minúta | 28. októbra 2024 | 21:28

Izraelský parlament zakázal činnosť agentúry UNRWA na svojom území

Zákon bol prijatý napriek námietkam EÚ, Spojených štátov a OSN.

Ako informovala agentúra DPA, text schválilo 92 zo 120 členov Knesetu, proti boli desiati poslanci.

Agentúry OSN pre pomoc palestínskym utečencom UNRWA už medzičasom odsúdila schválenie zákona o zákaze jej aktivít v Izraeli a okupovanom východnom Jeruzaleme a označila tento krok za nehorázny.

Hovorkyňa UNRWA Juliette Toumaová pre AFP povedala, že je poburujúce, že členský štát Organizácie Spojených národov pracuje na rozbití agentúry OSN, ktorá je zhodou okolností aj najväčším respondentom v humanitárnej operácii v Gaze. Rozhodnutie Izraela označila za bezprecedentnú eskaláciu.

Kancelária izraelského premiéra Benjamina Netanjahua vydala v reakcii na hlasovanie parlamentu vyhlásenie, v ktorom pripomenula, že pracovníci UNRWA „zapojení do teroristických aktivít proti Izraelu musia byť braní na zodpovednosť".

V statuse zverejnenom na sieti X izraelský premiér uviedol, že vzhľadom na nutnosť vyhnúť sa humanitárnej kríze, „nepretržitá humanitárna pomoc musí v Gaze zostať dostupná teraz aj v budúcnosti".

Dodal, že 90 dní pred nadobudnutím účinnosti legislatívy – a aj po nej – je Izrael pripravený spolupracovať so svojimi medzinárodnými partnermi, aby „sa zaistilo, že Izrael bude naďalej poskytovať humanitárnu pomoc civilistom v Pásme Gazy spôsobom, ktorý neohrozí bezpečnosť Izraela".

Podľa denníka The Times of Israel (TOI) má Izrael tri mesiace na to, aby určil prostriedky a personál, ktorý prevezme povinnosti, ktoré v súčasnosti riadi UNRWA, a to aj vo východnom Jeruzaleme a v Pásme Gazy.

Izrael je dlhodobo veľmi kritický voči tejto agentúre OSN; obvinil aj niektorých zamestnancov UNRWA z účasti na teroristickom útoku kománd palestínskeho hnutia Hamasu v južnom Izraeli zo 7. októbra 2023.

Okrem toho Izrael tvrdí, že viac než desať percent zamestnancov UNRWA v Pásme Gazy má väzby na terorizmus a že vzdelávacie zariadenia pod záštitou organizácie neustále podnecujú nenávisť voči Izraelu a oslavujú teror.

Agentúra Reuters predpokladá, že prijatá legislatíva, ktorá nenadobudne účinnosť okamžite, negatívne ovplyvní už aj tak krehký proces distribúcie pomoci v momente, keď sa humanitárna kríza v Pásme Gazy zhoršuje a Izrael je pod zvýšeným tlakom, aby povolil dodávky pomoci.

Prijatie zákona zrejme agentúre UNRWA zabráni aj v práci na palestínskych územiach, keďže Izrael kontroluje hraničné priechody s palestínskou enklávou.

Generálny tajomník OSN António Guterres už začiatkom tohto mesiaca varoval pred prijatím tohto kontroverzného zákona, pričom argumentoval, že by sa ním zmarili snahy o zmiernenie ľudského utrpenia a napätia v Pásme Gazy, ako aj na Západnom brehu a vo východnom Jeruzaleme.

Obavy v súvislosti so zákonom o zákaze činnosti UNRWA na izraelskom území krátko pred hlasovaním vyjadrila aj EÚ.

UNRWA poskytuje pomoc na palestínskych územiach a palestínskym utečencom v iných štátoch už viac ako sedem desaťročí.

(tasr, dpa)

28. októbra 2024 | 20:30

Minúta | 28. októbra 2024 | 20:30

Netanjahu varoval pred jadrovými ambíciami Iránu

Izraelský premiér Benjamin Netanjahu tvrdí, že Irán sa snaží vytvoriť "zásobu" jadrových bômb zameraných na zničenie Izraela.

Agentúra AFP pripomenula, že Netanjahu prišiel s týmto vyhlásením dva dni po tom, čo Izrael v Iráne podnikol letecké útoky na vojenské ciele. "Irán sa snaží vyvinúť zásobu jadrových bômb, aby nás zničili, vybavených raketami dlhého doletu, medzikontinentálnymi raketami, ktoré sa Irán snaží vyvinúť," povedal Netanjahu v prejave k poslancom izraelského parlamentu - Knesetu -, ktorí sa po prestávke zišli na otvorení svojho zimného rokovacieho cyklu.

"Irán môže kedykoľvek ohroziť celý svet," varoval Netanjahu, ktorý poslancov ubezpečil, že zastavenie iránskeho jadrového programu je v popredí snáh izraelskej vlády.

Varoval, že "fanatická os zla vedená Iránom hrozí zničením našej krajiny a hrozí, že ovládne ďalšie krajiny…, ašpiruje na prevzatie kontroly nad naším regiónom silou", pričom Izrael mu v dosiahnutí tohto cieľa stojí v ceste. Vedenie Iránu podľa Netanjahua zastáva názor, že "ak padne Izrael", do rúk Iránu padne aj celý Blízky východ.

Netanjahu okrem toho parlament informoval, že chce pokračovať v procese uzatvárania mieru s arabskými krajinami - podobných tzv. Abrahámovým dohodám - sérii zmlúv, na základe ktorých Spojené arabské emiráty, Bahrajn, Maroko a Sudán uznali Izrael a nadviazali s ním diplomatické vzťahy.

AFP dodala, že Netanjahu o nových zmluvách hovoril v situácii, keď sa Washington snaží rokovať s arabskými štátmi o dlhodobých plánoch na povojnovú správu v palestínskom Pásme Gazy.

Netanjahu pred poslancami pripomínal, že mier je v záujme oboch strán, pričom argumentoval, že štáty regiónu i ďalšie krajiny veľmi dobre vidia údery, ktoré "uštedríme tým, ktorí na nás útočia". Dodal, že Izrael sa podobne ako arabské štáty usiluje o stabilný, bezpečný a prosperujúci Blízky východ.

Spojené štáty, hlavný podporovateľ Izraela, sa už dlho snažia sprostredkovať prípadnú dohodu medzi Saudskou Arábiou a Izraelom, ktorá by znamenala americké bezpečnostné záruky pre toto blízkovýchodné kráľovstvo.

Washington dúfa, že mu Netanjahua podarí presvedčiť, aby zastavil vojnu v Pásme Gazy a získal tak mocného arabského spojenca, strážcu dvoch najposvätnejších miest islamu. Rijád však každú takúto dohodu podmienil uznaním nezávislého palestínskeho štátu – čo je požiadavka, ktorú Izrael odmieta.
Saudská Arábia sa nepripojila k Abrahámovým dohodám z roku 2020 a nikdy neuznala ani Izrael.

(tasr)

28. októbra 2024 | 19:30

Minúta | 28. októbra 2024 | 19:30

Gruzínska opozícia žiada opakovanie volieb pod dohľadom úradu zo zahraničia

Na zhromaždení, ktoré opozícia zvolala na pondelok večer do centra Tbilisi, to vyhlásil Giorgi Vašadze, jeden z lídrov strany Jednota-Národné hnutie.

Opakované voľby by sa mali podľa Vašadzeho konať pod dohľadom medzinárodnej volebnej autority.

Na výzvu proeurópskej opozície prišli pred budovu parlamentu v centre Tbilisi vyše 15-tisíc ľudí, aby protestovali proti výsledkom sobotňajších parlamentných volieb, ktoré považujú za sfalšované.

Vašadze v príhovore vyhlásil, že opozícia a jej prívrženci považujú sobotňajšie voľby za nelegitímne. Informoval, že opozícia bude bojkotovať parlament, ktorý vzišiel z týchto volieb, a odmieta všetky poslanecké mandáty.

Deklaroval, že opozícia je odhodlaná „bojovať, kým nevyhráme, a sľubujeme, že vyhráme".

Opätovné konanie parlamentných volieb označil za „veľmi špecifickú požiadavku", pričom zdôraznil, že ich „musí usporiadať medzinárodná ustanovizeň" špecializujúca sa na volebný proces.

Vašadze tiež uviedol, že opozícia nemieni viesť žiadne rokovania s deklarovaným víťazom volieb, doteraz vládnucou stranou Gruzínsky sen. Doplnil, že akékoľvek „rokovania a dohody sa budú týkať jedine opakovaných volieb".

Zhromaždeným sa prihovorila aj gruzínska prezidentka Salome Zurabišviliová. Informovala, že hovorila so západnými lídrami, s ktorými sa zhodli, že parlamentné voľby v Gruzínsku boli nelegitímne.

„Budeme bojovať, aby sme ochránili vaše ústavné právo voliť. Teraz nie je čas na pesimizmus. Teraz je dôležité pokojne a so zdvihnutými hlavami brániť svoje hlasy," zdôraznila prezidentka.

Prisľúbila zhromaždeným, že bude po ich boku „až do konca tejto európskej cesty a kým sa nedostaneme k dverám Európy, čo nie je len náš sen, ale naša realita a budúcnosť". „Nemáme inú alternatívu," zdôraznila.

Gruzínske médiá i spravodajský web Echo Kavkaza predtým uviedli, že demonštranti s vlajkami Gruzínska a EÚ vypískali kolónu áut s maďarským premiérom Viktorom Orbánom, ktorý v pondelok pricestoval na návštevu Tbilisi, keď odchádzala spred hotela Marriott na Rustaveliho triede.

Gruzínske médiá pripomenuli, že Viktor Orbán sa stal prvým a jediným západným lídrom, ktorý zablahoželal vládnej strane Gruzínsky sen k víťazstvu.

Ako napísala agentúra Reuters, maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó, ktorý Orbána v Tbilisi sprevádza, v pondelok na sociálnej sieti napísal, že výsledok volieb v Gruzínsku je pre liberálov „škaredou porážkou".

(tasr, echo kavkaza)

28. októbra 2024 | 19:11

Minúta | 28. októbra 2024 | 19:11

Po sčítaní takmer všetkých hlasov už Bulharsko pozná víťaza volieb

Stredopravicová strana Občania za európsky rozvoj Bulharska (GERB) konzervatívneho expremiéra Bojka Borisova zjavne zvíťazila v nedeľných predčasných parlamentných voľbách, ktoré boli už siedmimi za necelé štyri roky.

Vyplýva to z takmer konečných výsledkov, ktoré zverejnila tamojšia ústredná volebná komisia.

Sčítaných bolo už 99,7 percenta z odovzdaných hlasov. GERB získala 26,4 percenta, za ňou s rozdielom až 12 percentuálnych bodov skončila prozápadná reformistická koalícia Pokračujeme v zmene - Demokratické Bulharsko. Tretia je ultranacionalistická, populistická a prorusky orientovaná strana Obnova, ktorej pripadá 13,38 percenta hlasov.

Potrebnú štvorpercentnú hranicu na získanie kresiel v 240-člennom jednokomorovom parlamente prekonalo zrejme ešte ďalších päť až šesť strán, celkovo by tak v novom parlamente mohlo zasadnúť až deväť zoskupení. O štyroch najmenších z nich píše AP ako o populistických a proruských stranách.

AP však upozorňuje, že môže trvať ešte aj niekoľko dní, kým komisia ohlási oficiálne výsledky. Ak sa potvrdia uvedené čísla, Borisov získa mandát na zostavenie novej vlády, ktorá by tak mohla byť už jeho štvrtou.

Borisov označil víťazstvo svojej strany za "kategorické" a nateraz signalizoval, že je pripravený robiť kompromisy pri zostavení vlády a rokovať so všetkými stranami, ktoré sa do parlamentu prebojovali, okrem Obnovy. Podľa AP ho však zrejme čakajú neľahké rozhovory, výsledky volieb sa totiž veľmi nelíšia od šiestich predchádzajúcich hlasovaní a nový parlament bude veľmi roztrieštený. Analytici nevylučujú ani prípadné konanie ďalších volieb.

Siedme parlamentné voľby za necelé štyri roky boli vyvolané tým, že bulharské politické strany sa po patových voľbách, ktoré sa konali 9. júna paralelne s voľbami do Európskeho parlamentu, nedohodli na zostavení koaličnej vlády. Júnové voľby zasa vyvolal marcový rozpad tzv. neformálnej koalície pozostávajúcej z GERB, Zväzu demokratických síl (SDS) a PP-DB.

Obe aliancie, GERB-SDS a PP-DB, sú síce orientované pro-európsky aj pro-podnikateľsky, sužuje ich však množstvo vzájomných sporov a osobná rivalita. Po júnových voľbách sa vládu nepodarilo zostaviť ani jednej z nich.

(tasr, ap, bpa)

28. októbra 2024 | 18:43

Minúta | 28. októbra 2024 | 18:43

Biden už odvolil. Hlas odovzdal Harrisovej

Americký prezident Joe Biden hlasoval predčasne vo svojom domovskom štáte Delaware.

Pred novinármi sa vyjadril, že je presvedčený o jej víťazstve, informovala americká spravodajská stanica.

Podobne ako Biden, ktorý sa v júli vzdal svojej kandidatúry a odstúpil z boja o svoje znovuzvolenie, hlasujú predčasne aj mnohí voliči v USA. Oficiálnym dňom volieb je budúci utorok - 5. novembra.

Okrem Kamaly Harrisovej sa o prezidentský úrad uchádza aj republikánsky kandidát Donald Trump. Okrem týchto najsilnejších kandidátov o priazeň voličov bojujú aj Jill Steinová a Chase Oliver, ako i napr. Cornel West či Claudia De La Cruz.

Všetci kandidáti vstupujú dnes do posledného úplného týždňa kampane prezidentských volieb roku 2024.

Očakáva sa, že kľúčovým podujatím Harrisovej kampane bude príhovor v utorok večer vo Washingtone - na mieste, kde sa 6. januára 2021 zhromaždili Trumpovi stúpenci, ktorí neskôr vzali útokom Kapitol USA. V stredu bude kampaňovať v Severnej Karolíne, Pensylvánii a Wisconsine a vo štvrtok budú nasledovať zhromaždenia v Nevade a Arizone.

Trump po svojom nedeľňajšom zhromaždení v Madison Square Garden, ktoré bolo plné urážok, v pondelok zamieri do štátu Georgia - považovaného za rozhodujúci na jeho ceste k víťazstvu -, kde prednesie prejav na summite viery, po ktorom bude nasledovať večerné zhromaždenie v Atlante. Trump sa v najbližších dňoch chystá na kampaň v štátoch Pensylvánia a Wisconsin, doplnila CNN.

(tasr, cnn)

28. októbra 2024 | 18:37

Minúta | 28. októbra 2024 | 18:37

Von der Leyenová vyzvala na prešetrenie nezrovnalostí pri voľbách v Gruzínsku

Predsedníčka Európskej komisie (EK) Ursula von der Leyenová trvá na tom, že Gruzínci „majú právo vedieť, čo sa stalo".

„Ľudia v Gruzínsku sa už mnoho rokov usilujú a bojujú za demokraciu. Majú právo vedieť, čo sa tento víkend stalo. A majú právo na to, aby sa volebné nezrovnalosti vyšetrili rýchlo, transparentne a nezávisle," povedala Ursula von der Leyenová počas prejavu na belgickej univerzite College of Europe v meste Bruggy.

Na prešetrenie nezrovnalostí okolo hlasovania vyzval v nedeľu gruzínske úrady aj predseda Európskej rady Charles Michel. Nezrovnalosti, na ktoré poukázala predbežná správa medzinárodných pozorovateľov, je podľa jeho slov potrebné „riešiť a objasniť".

Podľa oficiálnych výsledkov vo voľbách zvíťazila strana Gruzínsky sen so ziskom 54 percent hlasov. Opozícia na čele s prozápadne orientovanou prezidentkou Salome Zurabišviliovou výsledky volieb spochybňuje a taktiež upozorňuje na nezrovnalosti a viaceré incidenty počas volebného dňa.

Prezidentka už skôr obvinila Moskvu, že stojí za volebnými podvodmi v Gruzínsku. Podľa nej sú súčasťou „ruskej špeciálnej operácie" a vyzvala občanov, aby vyšli do ulíc. Kremeľ jej obvinenia odmieta a zo zasahovania do volieb obviňuje Západ. Niektoré opozičné strany vyzvali na opakovanie volieb a uviedli, že ich zvolení poslanci si neprevezmú mandáty.

(tasr, afp)

28. októbra 2024 | 18:24

Minúta | 28. októbra 2024 | 18:24

Maďarského premiéra Orbána vypískali

Tisíce Gruzíncov v pondelok na výzvu proeurópskej opozície prišli pred budovu parlamentu v centre Tbilisi, aby protestovali proti výsledkom sobotňajších parlamentných volieb, ktoré považujú za sfalšované.

Gruzínske médiá i spravodajský web Echo Kavkaza uviedli, že demonštranti s vlajkami Gruzínska a EÚ vypískali kolónu áut s maďarským premiérom Viktorom Orbánom, ktorý v pondelok pricestoval na návštevu Tbilisi, keď odchádzala spred hotela Marriott na Rustaveliho triede.

Echo Kavkaza uviedlo, že maďarská delegácia sa podľa všetkého ubytovala v tom istom hoteli, kde sa pred začiatkom zhromaždenia v centre Tbilisi konalo stretnutie lídrov opozície so zástupcami diplomatického zboru. Gruzínske médiá pripomenuli, že Viktor Orbán sa stal prvým a jediným západným lídrom, ktorý zablahoželal vládnej strane Gruzínsky sen k víťazstvu.

Po príchode do Tbilisi Orbán zverejnil na sociálnych sieťach príspevok, v ktorom uviedol, že Gruzínsko „je konzervatívny, kresťanský a proeurópsky štát... a namiesto zbytočného kázania potrebuje našu podporu na európskej ceste."

Gruzínsky sen čelil silnej kritike zo strany EÚ a Spojených štátov za niektoré svoje politické rozhodnutia, ale aj za zbližovanie sa s Ruskom. Strana však stále tvrdí, že plne podporuje snahy Gruzínska o vstup do EÚ.

(tasr, afp)

28. októbra 2024 | 17:50

Minúta | 28. októbra 2024 | 17:50

Real bude bojkotovať galavečer, Vinicius údajne nezíska Zlatú loptu

Vedenie futbalového Realu Madrid zrušilo pondelňajší let do Paríža na slávnostné odovzdávanie Zlatej lopty.

Španielsky klub totiž údajne disponuje informáciami, že brazílsky útočník Vinicius Junior nezíska prestížne ocenenie, hoci bol považovaný za najväčšieho favorita.

Päťdesiatčlenná výprava Realu na palube s Viniciusom Juniorom mala pôvodne do francúzskej metropoly zamieriť o 15.00 h. Brazílsky kanonier v uplynulej sezóne výrazne prispel k triumfu „bieleho baletu" v Lige majstrov i k zisku titulu v domácej súťaži.

Okrem Viniciusa Juniora kandidujú na zisk Zlatej lopty aj jeho spoluhráč z Realu Angličan Jude Bellingham, či španielsky stredopoliar Rodri z Manchestru City.

„Rozhodli sme sa nezúčastniť na slávnostnom galavečere spojenom s odovzdávaním Zlatej lopty. Sme totiž presvedčení o tom, že Vinicius Junior sa nestane držiteľom ocenenia. Treba sa zamyslieť nad kritériami. Ak podľa nich nie je víťazom Vinicius, mal by ním byť podľa rovnakých kritérií (obranca Dani) Carvajal. Aj toho prehliadli, čo svedčí o tom, že neprejavujú dostatok úcty voči Realu Madrid. A Real Madrid nepôjde tam, kde nie je rešpektovaný," citovala z vyhlásenia klubu AFP.

Podľa organizátorov však hráč ani klub dopredu nemôžu vedieť, kto sa stane víťazom.

Mohlo by Vás zaujímať Zlatá lopta 2024: Rodri alebo Vinícius

„Všetci sú na jednej lodi. Nikto v predstihu nedisponuje informáciami, ktoré sú dôverné."

Rodri pomohol španielskej reprezentácii k víťazstvu na ME a „Citizens" k obhajobe titulu anglického šampióna. Na európskom šampionáte v Nemecku si vyslúžil ocenenie MVP pre najužitočnejšieho hráča turnaja. Práve Rodri, ktorý je momentálne zranený, by si mal podľa španielskych médií odniesť z Paríža Zlatú loptu.

(tasr, afp, marca)

28. októbra 2024 | 17:32

Minúta | 28. októbra 2024 | 17:32

Hizballáh v pondelok vypálil na Izrael viac ako sto rakiet

Izraelské jednotky pokračovali vo svojej operácii v južnom Libanone.

Hizballáh sa v rámci svojej reakcie na pondelkovú sériu útokov prihlásil k zodpovednosti za útok na námornú základňu Stella Maris ležiacu severne od izraelského prístavu Haifa. Tento útok bol - podľa Hizballáhu - súčasťou série operácií Chajbar spustených krátko po zavraždení vodcu hnutia Hasana Nasralláha. Tento atentát je pripisovaný Izraelu.

Podľa libanonského denníka L'Orient-Le Jour (OLJ) Hizballáh okrem toho v pondelok potvrdil, že salvou rakiet zacielil aj na izraelských vojakov, ktorí prenikli do blízkosti libanonskej obce Mardžajún ležiacej západne od rieky Wazzání. Na izraeských vojakov útočilo hnutie aj pri Fatimskej bráne - bývalom hraničnom priechode neďaleko juholibanonského mesta Kfar Kila.

Izraelská armáda, ktorá pokračuje vo svojej operácii v južnom Libanone, v pondelok zničila niekoľko objektov vo viacerých lokalitách v okrese Súr.

K tejto taktike sa izraelská armáda uchyľuje už najmenej dva týždne: po obsadení dedín na juhu Libanonu - často po násilných stretoch s Hizballáhom - ničí celé ich štvrte, a to pozdĺž celej tzv. modrej línie, tvrdí OLJ. Medzi zničenými sú aj mešity, cintoríny, zdravotné strediská i školy, napísal OLJ.

Izraelská armáda tvrdí, že likviduje vojenskú infraštruktúru - napr. tunely, veliteľské centrá a palebné miesta -, využívanú Hizballáhom na útoky na územie na severe Izraela.

V noci na 1. októbra Izrael spustil na juhu Libanonu pozemnú operáciu, ktorá má byť územne obmedzená a jej cieľom je zničiť bašty Hizballáhu blízko hraníc, odkiaľ už mesiace ostreľuje sever Izraela. Deklarovaným konečným cieľom izraelskej operácie na juhu Libanonu je návrat evakuovaných obyvateľov severu Izraela do svojich domovov a vytlačenie Hizballáhu z blízkosti hranice.

(tasr, reuters)

28. októbra 2024 | 17:24

Minúta | 28. októbra 2024 | 17:24

Polícia potvrdila Ficove slová. Počas osláv na Dukle vstupoval do areálu muž so zbraňou

Muž bol však držiteľom zbrojného preukazu.

Informovala o tom hovorkyňa Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Prešove Jana Ligdayová. Na oslavách sa zúčastnili aj vrcholní predstavitelia štátu.

„Lustráciou bolo zistené, že muž je držiteľom zbrojného preukazu a je aj vlastníkom predmetnej zbrane, no nemal pri sebe potrebné doklady. Vstup nebol mužovi umožnený, bol zaistený z dôvodu podozrenia zo spáchania priestupku na úseku zbraní a streliva," priblížila hovorkyňa s tým, že po vykonaní potrebných úkonov bol prepustený na slobodu.

Mohlo by Vás zaujímať Robert Fico: Chytili ďalšieho človeka s nabitou zbraňou. Vôbec ma to neprekvapuje

(tasr)

28. októbra 2024 | 17:11

Minúta | 28. októbra 2024 | 17:11

Košický kraj chystá sanáciu PCB znečistenia na Zemplíne za 4,9 milióna eur

Podanie projektovej žiadosti a spolufinancovanie v pondelok schválilo krajské zastupiteľstvo.

„Nosným cieľom projektu je realizácia sanačných opatrení vo vybraných lokalitách zemplínskeho regiónu, ktorý je dlhodobo kontaminovaný PCB látkami," uviedol pred poslancami predsedajúci zasadania a podpredseda KSK Ladislav Lörinc.

Projekt je vzhľadom na program LIFE zameraný predovšetkým na ochranu vodného vtáctva a prírodných biotopov. Nástrojom ochrany sa rozumie sanácia rozsiahleho územia pozdĺž odpadového kanála Strážske až po Zemplínsku šíravu.

KSK informoval, že ak uspeje v eurofondovej výzve LIFE, bude môcť zrealizovať samotné sanačné práce na dekontamináciu PCB na území Zemplína a následne aj overiť účinnosť vykonaných opatrení. „Projekt zároveň predstavuje akúsi databázu dôležitých a kľúčových informácií a dát o stave územia, ktorá bude podkladom pre ďalšie aktivity na podporu ochrany vtáctva a zdravia obyvateľov kraja v území," uviedla krajská samospráva.

Ako koordinátor projektu kraj zostavil konzorcium, ktoré tvoria zástupcovia verejného a súkromného sektora, odborníci z akademickej oblasti a zástupcovia z mimovládneho sektora. Okrem KSK sú jeho členmi SOS BirdLife n. o., Fakulta baníctva, ekológie, riadenia a geotechnológií Technickej univerzity v Košiciach, Environcentrum, s. r. o., ekolive s. r. o. a Dobrovoľný zbor civilnej ochrany KSK, n. o.

Mohlo by Vás zaujímať Zemplín trpí najväčším znečistením PCB na svete. Odborník vidí nádej na zlepšenie

Predseda KSK Rastislav Trnka sa na pondelkovom rokovaní zastupiteľstva nezúčastnil pre služobnú zahraničnú cestu. Úrad KSK oznámil, že ako člen delegácie Európskeho výboru regiónov sa v kolumbijskom meste Cali zúčastňuje na konferencii o biodiverzite pod záštitou Organizácie spojených národov (OSN).

(tasr)

28. októbra 2024 | 16:51

Minúta | 28. októbra 2024 | 16:51

NATO tvrdí, že severokórejské jednotky už sú rozmiestnené v ruskej Kurskej oblasti

Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov reagoval, že podobné výroky západných lídrov majú za cieľ ospravedlniť vlastnú vojenskú podporu Ukrajine.

Šéf NATO Mark Rutte v pondelok uviedol, že severokórejskí vojaci už boli rozmiestnení v regióne Kursk, kde ukrajinské sily v lete pri nečakanom útoku obsadili časti ruského územia. Tento krok by znamenal, že severokórejské jednotky by sa mohli dostať do priameho boja s ukrajinskými silami.

Rutte podľa Washington Post zdôraznil, že okrem aktuálneho nasadenia vojakov už Pchjongjang dodal Rusku milióny nábojov a balistických rakiet, čo považuje za eskaláciu konfliktu na Ukrajine.

Podľa niektorých zdrojov by v Rusku mohlo byť nasadených okolo 10-tisíc až 12-tisíc severokórejských vojakov. Približne tritisíc z nich už údajne absolvovalo základný výcvik. Zatiaľ však nie je jasné, či sa zúčastnia priamo na bojových operáciách, alebo budú plniť podporné úlohy.

Severná Kórea má jednu z najväčších armád na svete s približne 1,2 milióna vojakov, ale väčšina z nich je nedostatočne vybavená. Totalitný štát ich využíva skôr ako pracovnú silu než na vojenské operácie.

Správy o prítomnosti severokórejských vojakov nepoprel ani ruský prezident Vladimír Putin. Tvrdí však, že je to záležitosť Ruska.

(bra)

28. októbra 2024 | 16:46

Minúta | 28. októbra 2024 | 16:46

Kotlár upozorňuje na možnosť prenosu vakcíny cez transfúziu krvi

Splnomocnenec vlády pre preverenie procesu riadenia a manažovania zdrojov počas pandémie Peter Kotlár adresoval Slovenskej akadémii vied (SAV) a Štátnemu ústavu na kontrolu liečiv (ŠÚKL) otázky o mRNA vakcínach.

Myslí si, že neočkovaný pacient môže byť príjemcom krvi od očkovaného, a tak byť zaočkovaný proti svojej vôli. Uviedol to na pondelkovej tlačovej konferencii.

„Rozhodol som sa postupne klásť otázky zo svojej pozície. Ak vychádzam z predpokladu, že očkovanie bolo dobrovoľné, vyvstáva tu hrozba nevyriešených sporov, na ktoré ma upozorňuje opakovane v poslednej dobe práve neočkovaná časť populácie," povedal Kotlár.

Obáva sa, že človek, ktorý sa odmietol zaočkovať, môže dostať v rámci transfúzie krvi aj očkovaciu látku, ktorú odmietol. „Kým sa nepreverí bezpečnosť a účinnosť mRNA vakcíny, bol by som aj v tomto ohľade veľmi zdržanlivý pri darcovstve krvi a aj pri príjme transfúzie," podotkol.