Preskočiť na obsah
  |  

Francúzsko chce tlačiť na Izrael, aby dal prednosť diplomacii pred bojmi

Francúzsky minister zahraničných vecí Jean-Noël Barrot v stredu navštívi Izrael a palestínske územia, chce vyvinúť tlak na Izrael, aby sa po amerických prezidentských voľbách diplomaticky podieľal na ukončení konfliktu v Pásme Gazy a Libanone.

„Spojené štáty hrajú zásadnú rolu v ukončení izraelsko-arabského konfliktu," odpovedal šéf francúzskej diplomacie v televízii France 2 na otázku, či víťazstvo republikánskeho kandidáta a bývalého prezidenta USA Donalda Trumpa môže podporiť izraelského premiéra Benjamina Netanjahua.

„Spolu s USA, predovšetkým pokiaľ ide o Libanon, navrhujeme mierové plány na zabezpečenie trvalého mieru v regióne," dodal Barrot.

Francúzsko a USA sa v septembri pokúšali dosiahnuť dočasné prímerie medzi Izraelom a libanonským hnutím Hizballáh. Barrot na mimoriadnom zasadnutí Bezpečnostnej rady OSN predstavil spoločný návrh Francúzska a Spojených štátov na 21-dňové prímerie v Libanone. Tieto snahy však stroskotali a boje medzi Izraelom a Hizballáhom sa zintenzívnili.

Washington od začiatku operácie Izraela v Libanone takmer nič neurobil na zvýšenie tlaku na jeho ukončenie, uvádza Reuters. Francúzsky minister Barrot vyhlásil, že krajina bude spolupracovať s novým americkým prezidentom a pripomenul, že Ronald Reagan pozastavil dodávky zbraní Izraelu po invázii v roku 1982 ako príklad, ako by Washington mohol prispieť k mieru na Blízkom východe.

Barrot zdôraznil, že vojna trvá príliš dlho a je potrebné uprednostniť dialóg a diplomaciu. Počas 13 mesiacov konfliktu medzi Izraelom a Hizballáhom prišlo v Libanone o život viac ako tritisíc ľudí a 13 492 bolo zranených. Na izraelskej strane zahynulo 72 osôb, vrátane 30 vojakov, počas útokov Hizballáhu.

(tasr, lup)

  |  

Poľská kontrarozviedka obvinila dvoch mužov zo špionáže

Obvineniu zo špionáže v prospech Bieloruska čelia 53-ročný Bielorus Nikolaj M. a 59-ročný Poliak Bernard S.

Nikolaj M. je obvinený z vykonávania prieskumu vojenských zariadení, ako aj zo zhromažďovania informácií o tamojšej dopravnej infraštruktúre. Bernardovi S. dávajú za vinu napomáhanie zahraničným tajným službám.

Obaja muži svoju vinu priznali, uvádza vo vyhlásení poľská kontrarozviedka ABW. V prípade usvedčenia im hrozí prinajmenšom päťročné väzenie.

V ostatných mesiacoch v Poľsku zatkli či odsúdili viacero osôb rôznej národnosti, a to za sabotáž či špionáž v prospech Ruska. Poľsko je pritom jednou z hlavných krajín, cez ktoré západné mocnosti posielajú Ukrajine vojenskú pomoc, aby jej tak pomáhali odrážať ruskú agresiu.

(tasr)

  |  

Progresívne Slovensko kritizuje zámer rezortu vnútra zaviesť kamerové systémy na školách

Opozičná strana hovorí o bezpečnostnom riziku a obáva sa úniku údajov a dát.

„Minister vnútra navrhuje zaviesť do každej školy kamerový systém, ktorý bude schopný monitorovať tváre našich detí, učiteľov a rodičov, bude vytvárať modely týchto tvárí a niekam ich ukladať. Bavíme sa o milióne ľudí. Každý jeden deň na školách po celom Slovensku bude niekto monitorovať ich príchody, odchody do škôl, denné rutiny, kedy, ako, kde chodia, s kým sa rozprávajú, ako sa pritom správajú, čo majú oblečené, čo jedia a podobne," poznamenal líder Progresívneho Slovenska (PS) Michal Šimečka.

Poukázal na to, že systém bude dáta z kamier ukladať. „Kto bude garantovať, že tento systém bude bezpečný? Lebo to je kľúčová vec, aby sa doň nenabúrali zločinci, pedofili, mafia, ktokoľvek, kto môže ukradnúť obrovské dáta o našich deťoch," podotkol.

Upozornil na to, že dáta sú ľahko zneužiteľné. „Školy v situácii, keď pokračujú bombové hrozby, potrebujú veľmi presné, doslova chirurgicky presné riešenia," dodal.

Stranícky poslanec Jaroslav Spišiak upozornil aj na neefektívnosť zámeru. Myslí si, že na riešenie situácií spojených s bombovými vyhrážkami by bolo potrebné na školy umiestniť oveľa viac kamier. „Navrhovaný koncept by akurát tak mohol postačovať na riešenie drobnej kriminality, poprípade výtržníctva, vandalizmu v okolí škôl, pretože navrhujú kamery inštalovať len na perimetri školy," povedal.

Predstavitelia PS tiež na to, že implementácia zámeru má trvať dlho, ale situácia s bombovými hrozbami na školách si vyžaduje urgentné riešenie. „Kamery na školách sú naozaj drahé a zbytočné placebo, ktoré bezpečnosť našich detí primerane nezvýšia, naopak, prinášajú nové riziká v súvislosti so zásahom do súkromia všetkých žiakov, rodičov, učiteľov a iných zamestnancov škôl," dodala poslankyňa Tina Gažovičová (PS).

Do konca roka 2026 by malo byť podľa slov ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka (Hlas) pokrytých kamerovým systémom s umelou inteligenciou zhruba 3000 škôl. Umelá inteligencia by mala vyhodnocovať rizikové správanie, ktoré by sa následne nahlásilo na operačné stredisko. Cieľom je zabrániť šíreniu rôznych bezpečnostných hrozieb.

(tasr)

  |  

Poľsko posilňuje obranu, do výroby munície investuje 688 miliónov eur

Poľsko začalo intenzívne modernizovať svoju armádu po začiatku ruskej invázie na Ukrajinu vo februári 2022.

Poľsko plánuje investovať tri miliardy zlotých (688 miliónov eur) na zvýšenie výroby munície, uvádza sa v návrhu zákona, ktorý zverejnili v pondelok neskoro večer. Cieľom je zaistiť dostatočné zásoby v prípade útoku zo strany Ruska.

Poľsko vynakladá na obranu viac ako štyri percentá HDP, čo je najviac v Európskej únii - v rozpočte na rok 2025 vyčlenilo na obranu 4,7 percenta HDP. Zároveň pravidelne vyzýva členské štáty NATO, aby zvýšili svoje výdavky na obranu aspoň na tri percentá svojho HDP.

Vláda plánuje prijať návrh zákona v štvrtom štvrťroku. Predstavitelia NATO varovali, že Kremeľ môže byť pripravený zaútočiť na krajiny Aliancie o päť až osem rokov po obnove svojich síl po vojne na Ukrajine, hoci Rusko odmieta tvrdenia o zvažovaní útoku na členské krajiny NATO. V septembri Maciej Idzik z poľskej zbrojárskej skupiny PGZ oznámil, že Varšava plánuje zvýšiť výrobu delostreleckej munície kalibru 155 mm.

(tasr)

  |  

Bratislavské Staré Mesto mení pravidlá pre vjazd áut do historického centra. Dotknú sa aj kuriérov

Novými pravidlami chce samospráva mať väčšiu kontrolu nad počtom áut v pešej zóne.

Zmeny majú začať platiť od 1. januára 2025. "Kľúčové bolo nastaviť vhodný balans medzi bezpečím a pohodlím chodcov, atmosférou srdca Starého Mesta a nevyhnutnými vjazdmi vozidiel," skonštatoval starosta Starého Mesta Matej Vagač.

Nové VZN, ktoré v utorok schválilo staromestské miestne zastupiteľstvo, je koncipované podľa jednotlivých prípadov, respektíve žiadateľov.

Zároveň nové pravidlá detailne upravujú sadzby na základe kategórie vozidla a účelu vstupu (zásobovanie, technický servis, havarijné služby) vrátane rozdielov medzi vozidlami do 3,5 tony a nad 3,5 tony. Stanovená je tak napríklad aj sadzba za denný vstup napríklad pre remeselníkov či pre sťahovanie, avšak s časovým obmedzením.

Istá zmena čaká napríklad zásobovanie a kuriérske služby, ktoré budú mať pevne stanovený čas. "Aby mohli aj počas dňa zásobovať zónu historického centra, vybudovali sme štyri drop-off zóny, kde môžu tovar odovzdať alebo naložiť, napríklad na vozík," poznamenal vicestarosta Starého Mesta Petr Skalník.

Mestská časť venuje pozornosť aj občanom s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorí síce v historickom centre nebývajú, ale pracujú tam. Nové pravidlá preto počítajú aj so zabezpečením si dovozu alebo odvozu na pracovisko.

Zmeny pravidiel pri vjazdoch čakajú tiež diplomatické misie. Tie so sídlom v historickom centre bez vlastného miesta na parkovanie môžu do pešej zóny počas dňa vstúpiť síce viacnásobne, ale na obmedzený čas. Týmto spôsobom chce samospráva zredukovať počet áut "doslova parkujúcich na hlavných ťahoch pešej zóny".

Nové VZN počíta taktiež so systémom sankcií spresnených rozhodnutím starostu. Ak fyzická alebo právnická osoba trikrát poruší pravidlá, povolenie na vstup do historického centra mesta jej bude odobraté. Nový elektronický systém mestskej časti zároveň poskytuje nielen kontrolu samotného vjazdu, ale aj čas strávený v historickom centre mesta.

(tasr)

  |  

Kremeľ kritizuje moldavské voľby. Státisíce Moldavčanov v Rusku nemohli hlasovať, tvrdí Peskov

Rusko označilo nedeľné prezidentské voľby v Moldavsku za nespravodlivé.

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov uviedol, že státisícom Moldavčanov žijúcim v Rusku neumožnili hlasovať o novej hlave štátu, zatiaľ čo Moldavčania žijúci v západných krajinách hlasovať mohli.

"Tieto voľby neboli ani demokratické, ani spravodlivé," vyhlásil Peskov. Väčšina ľudí v samotnom Moldavsku hlasovala proti znovuzvoleniu Maie Sanduovej na post prezidentky Moldavska, čo podkopáva jej legitimitu. Práve hlasy zahraničných Moldavčanov rozhodli o jej víťazstve, podotkol Peskov.

V rámci krajiny prehrala Sanduová tesným rozdielom. Podľa oficiálnych výsledkov jej k znovuzvoleniu pomohli hlasy Moldavčanov žijúcich v zahraničí, píše Reuters.

Ruské ministerstvo zahraničných vecí ešte v pondelok označilo nedeľné prezidentské voľby v Moldavsku za "najmenej demokratické" v histórii krajiny.

Úradujúca proeurópska prezidentka Maia Sanduová porazila v nedeľňajšom druhom kole prezidentských volieb so ziskom viac ako 55 percent hlasov bývalého generálneho prokurátora Alexandra Stoianogla podporovaného proruskou stranou.

(tasr)