Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Poľsko musí brániť svoj vzdušný priestor pred ruskými raketami, tvrdí generál Polko

Generál Roman Polko, bývalý veliteľ poľskej jednotky GROM, vyjadril obavy ohľadom ohrozenia Poľska ruskými raketami, ktoré krúžia nad jeho vzdušným priestorom.

„Je neprijateľné, aby ruské riadené strely ohrozovali poľských občanov a následne zasiahli obyvateľov Ukrajiny,“ zdôraznil Polko. Informoval o tom poľský spravodajský portál Rzeczpospolita.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj obvinil Poľsko z neochoty poskytnúť pomoc pri obrane pred ruskými útokmi. Sťažoval sa, že Poľsko odmieta dodávať stíhačky MiG-29 a zostreliť ruské rakety.

Týmto vyhlásením vyvolal vlnu diskusií o záväzkoch Poľska voči Ukrajine a jeho schopnosti reagovať na ruskú agresiu. Generál Polko v tejto súvislosti poukázal na dôležitosť posilnenia obranného potenciálu Poľska a potrebu vytvoriť adekvátne zabezpečenie pre vzdušný priestor krajiny.

Poľský minister zahraničných vecí Radosław Sikorski na tieto obvinenia reagoval s tým, že Poľsko nemôže poskytnúť MiGy, kým nebudú vyriešené otázky zabezpečenia vzdušných síl. „Diskusia je o tom, kde sa začína a končí právo na sebaobranu,“ uviedol Sikorski a varoval, že zostrelenie rakiet nad Poľskom by mohlo spôsobiť škody.

Generál Polko varoval, že ak ruské rakety prekročia poľské hranice, môže byť neskoro na zásah. Zdôraznil potrebu včasnej reakcie na ochranu pohraničných oblastí. Zároveň vyjadril presvedčenie, že Poľsko má právo na sebaobranu aj bez súhlasu NATO. „Poľsko musí chrániť svoje hranice nielen pred nelegálnou imigráciou,“ uzavrel.

(lup)

Minúta  |  

Prevádzka autovlaku na trase z Prahy do Popradu a Košíc bude približne pol roka prerušená

Pražský terminál autovlaku presťahujú pre vyťaženosť hlavnej stanice na stanicu Praha juh.

„K uzavretiu súčasného terminálu autovlaku dôjde s koncom cestovného poriadku 2024 dňa 14. decembra, keď na ňom budú vyložené posledné autá, ktoré prídu vlakom EN Slovakia zo Slovenska," spresnil hovorca Českých dráh (ČD) Petr Šťáhlavský s tým, že posledné autá z Prahy prepravia vlakom už 12. decembra 2024.

Obnovenie prevádzky autovlakov očakávajú ČD približne v polovici roka 2025, a to z nového terminálu, ktorý vznikne v odstavnej stanici Praha juh vo štvrti Michle. Podľa českého dopravcu bude vzhľadom na blízkosť vnútorného cestného okruhu okolo Prahy ľahko dostupný.

Dôvodom zmeny je najmä intenzívna premávka na najväčšej českej osobnej stanici, ktorá aktuálne odbavuje približne 1000 osobných vlakov za deň a ich počet sa podľa Šťáhlavského v novom cestovnom poriadku ešte zvýši.

Zníženie vekovej hranice rušňovodičov. Vlaky budú viesť aj juniori

Mohlo by Vás zaujímať Zníženie vekovej hranice rušňovodičov. Vlaky budú viesť aj juniori

Podotkol, že hlavná stanica v Prahe je koncipovaná predovšetkým ako prejazdná a manipulovať so súpravami je v nej možné len v obmedzenom rozsahu.

„Týka sa to hlavne dopravnej špičky, keď stanica odbavuje priemerne aj viac než jeden vlak za minútu a keď tiež prichádza autovlak. Pri ňom je však potrebná rozsiahla manipulácia s autovozňami, pre ktorú dochádza k vzájomnému ovplyvňovaniu posunu osobných vlakov," vysvetlil Šťáhlavský a dodal, že nový terminál tieto komplikácie odstráni.

(tasr)

Minúta  |  

Rusko je pripravené rokovať o Ukrajine, vyjadril sa Vladimir Putin

Ruský prezident Vladimir Putin potvrdil, že Rusko zostáva otvorené rokovaniam s Ukrajinou, pričom zdôraznil, že na začiatku konfliktu sa konali rokovania, ktoré vyústili do obojstranne prijateľnej dohody.

Ako na svojom webe uviedla ruská agentúra TASS, Putin sa tak vyjadril počas slávnostného odovzdávania poverovacích listín zahraničnými veľvyslancami v Kremli.

„Opakovane som povedal, že Rusko je nielen pripravené na rokovania, ale v určitej fáze - na úplnom začiatku tohto konfliktu - tieto rokovania aj viedlo," vyhlásil Putin. Podľa ruského lídra došlo k parafovaniu dohody zo strany Ukrajiny, avšak ukrajinská strana na radu zvonku túto dohodu odmietla.

Spomínané stretnutie medzi ruskou a ukrajinskou delegáciou sa uskutočnilo 29. marca 2022 v Istanbule a rokovania trvali približne tri hodiny. Medzi kľúčovými bodmi rokovaní boli záväzky týkajúce sa neutrálneho a nezúčastneného štatútu Ukrajiny a jej odmietnutia rozmiestniť cudzie zbrane, vrátane jadrových, na svojom území. Ruské jednotky v smere na Kyjev a Černigov stiahli, avšak rokovania sa následne úplne zmrazili.

Putin poznamenal, že Kyjev sa rozhodol od dohôd upustiť, pričom uviedol, že na toto rozhodnutie mala vplyv rada vtedajšieho britského premiéra Borisa Johnsona.

(lup)

Minúta  |  

Francúzsko chce tlačiť na Izrael, aby dal prednosť diplomacii pred bojmi

Francúzsky minister zahraničných vecí Jean-Noël Barrot v stredu navštívi Izrael a palestínske územia, chce vyvinúť tlak na Izrael, aby sa po amerických prezidentských voľbách diplomaticky podieľal na ukončení konfliktu v Pásme Gazy a Libanone.

„Spojené štáty hrajú zásadnú rolu v ukončení izraelsko-arabského konfliktu," odpovedal šéf francúzskej diplomacie v televízii France 2 na otázku, či víťazstvo republikánskeho kandidáta a bývalého prezidenta USA Donalda Trumpa môže podporiť izraelského premiéra Benjamina Netanjahua.

„Spolu s USA, predovšetkým pokiaľ ide o Libanon, navrhujeme mierové plány na zabezpečenie trvalého mieru v regióne," dodal Barrot.

Francúzsko a USA sa v septembri pokúšali dosiahnuť dočasné prímerie medzi Izraelom a libanonským hnutím Hizballáh. Barrot na mimoriadnom zasadnutí Bezpečnostnej rady OSN predstavil spoločný návrh Francúzska a Spojených štátov na 21-dňové prímerie v Libanone. Tieto snahy však stroskotali a boje medzi Izraelom a Hizballáhom sa zintenzívnili.

Washington od začiatku operácie Izraela v Libanone takmer nič neurobil na zvýšenie tlaku na jeho ukončenie, uvádza Reuters. Francúzsky minister Barrot vyhlásil, že krajina bude spolupracovať s novým americkým prezidentom a pripomenul, že Ronald Reagan pozastavil dodávky zbraní Izraelu po invázii v roku 1982 ako príklad, ako by Washington mohol prispieť k mieru na Blízkom východe.

Barrot zdôraznil, že vojna trvá príliš dlho a je potrebné uprednostniť dialóg a diplomaciu. Počas 13 mesiacov konfliktu medzi Izraelom a Hizballáhom prišlo v Libanone o život viac ako tritisíc ľudí a 13 492 bolo zranených. Na izraelskej strane zahynulo 72 osôb, vrátane 30 vojakov, počas útokov Hizballáhu.

(tasr, lup)

Minúta  |  

Poľská kontrarozviedka obvinila dvoch mužov zo špionáže

Obvineniu zo špionáže v prospech Bieloruska čelia 53-ročný Bielorus Nikolaj M. a 59-ročný Poliak Bernard S.

Nikolaj M. je obvinený z vykonávania prieskumu vojenských zariadení, ako aj zo zhromažďovania informácií o tamojšej dopravnej infraštruktúre. Bernardovi S. dávajú za vinu napomáhanie zahraničným tajným službám.

Obaja muži svoju vinu priznali, uvádza vo vyhlásení poľská kontrarozviedka ABW. V prípade usvedčenia im hrozí prinajmenšom päťročné väzenie.

V ostatných mesiacoch v Poľsku zatkli či odsúdili viacero osôb rôznej národnosti, a to za sabotáž či špionáž v prospech Ruska. Poľsko je pritom jednou z hlavných krajín, cez ktoré západné mocnosti posielajú Ukrajine vojenskú pomoc, aby jej tak pomáhali odrážať ruskú agresiu.

(tasr)

Minúta  |  

Progresívne Slovensko kritizuje zámer rezortu vnútra zaviesť kamerové systémy na školách

Opozičná strana hovorí o bezpečnostnom riziku a obáva sa úniku údajov a dát.

„Minister vnútra navrhuje zaviesť do každej školy kamerový systém, ktorý bude schopný monitorovať tváre našich detí, učiteľov a rodičov, bude vytvárať modely týchto tvárí a niekam ich ukladať. Bavíme sa o milióne ľudí. Každý jeden deň na školách po celom Slovensku bude niekto monitorovať ich príchody, odchody do škôl, denné rutiny, kedy, ako, kde chodia, s kým sa rozprávajú, ako sa pritom správajú, čo majú oblečené, čo jedia a podobne," poznamenal líder Progresívneho Slovenska (PS) Michal Šimečka.

Poukázal na to, že systém bude dáta z kamier ukladať. „Kto bude garantovať, že tento systém bude bezpečný? Lebo to je kľúčová vec, aby sa doň nenabúrali zločinci, pedofili, mafia, ktokoľvek, kto môže ukradnúť obrovské dáta o našich deťoch," podotkol.

Upozornil na to, že dáta sú ľahko zneužiteľné. „Školy v situácii, keď pokračujú bombové hrozby, potrebujú veľmi presné, doslova chirurgicky presné riešenia," dodal.

Nahlásenie bomby na škole môže deťom spôsobiť traumu, zdôrazňuje detský komisár Jozef Mikloško

Mohlo by Vás zaujímať Nahlásenie bomby na škole môže deťom spôsobiť traumu, zdôrazňuje detský komisár Jozef Mikloško

Stranícky poslanec Jaroslav Spišiak upozornil aj na neefektívnosť zámeru. Myslí si, že na riešenie situácií spojených s bombovými vyhrážkami by bolo potrebné na školy umiestniť oveľa viac kamier. „Navrhovaný koncept by akurát tak mohol postačovať na riešenie drobnej kriminality, poprípade výtržníctva, vandalizmu v okolí škôl, pretože navrhujú kamery inštalovať len na perimetri školy," povedal.

Predstavitelia PS tiež na to, že implementácia zámeru má trvať dlho, ale situácia s bombovými hrozbami na školách si vyžaduje urgentné riešenie. „Kamery na školách sú naozaj drahé a zbytočné placebo, ktoré bezpečnosť našich detí primerane nezvýšia, naopak, prinášajú nové riziká v súvislosti so zásahom do súkromia všetkých žiakov, rodičov, učiteľov a iných zamestnancov škôl," dodala poslankyňa Tina Gažovičová (PS).

Do konca roka 2026 by malo byť podľa slov ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka (Hlas) pokrytých kamerovým systémom s umelou inteligenciou zhruba 3000 škôl. Umelá inteligencia by mala vyhodnocovať rizikové správanie, ktoré by sa následne nahlásilo na operačné stredisko. Cieľom je zabrániť šíreniu rôznych bezpečnostných hrozieb.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.