Preskočiť na obsah
  |  

Ukrajina: Rusko vrátilo telesné pozostatky 563 ukrajinských vojakov

Väčšina z týchto vojakov zahynula pri bojoch v Doneckej oblasti na východe krajiny

Ukrajinské koordinačné veliteľstvo pre zaobchádzanie s vojnovými zajatcami oznámilo, že Rusko vrátilo Ukrajine telá 563 vojakov, uvádza agentúra AFP.

Výmena zajatcov a vojakov padlých vo vojne zostáva jednou z mála oblastí spolupráce medzi Ukrajinou a Ruskom od začiatku invázie. Podľa AFP je najnovšia repatriácií zabitých ukrajinských vojakov jednou z najväčších od začiatku vojny.

Koordinačné veliteľstvo vo vyhlásení uviedlo, že pozostatky 320 vojakov vrátili z Doneckej oblasti a 89 vojakov zahynulo neďaleko mesta Bachmut, ktoré Rusko dobylo vlani v máji. Ďalších 154 tiel bolo vrátených z ruských márnic.

Agentúra AFP pripomína, že ani Rusko ani Ukrajina dosiaľ verejne neoznámili, koľko z ich vojakov bolo zabitých počas viac ako dva a pol roka trvajúcej vojny.

(tasr)

  |  

Ruský súd odsúdil dvoch svojich vojakov na doživotie za masaker ukrajinskej rodiny

Súd v Rostove na Done odsúdil žoldnierov Stanislava Raua a Antona Sopova na doživotné tresty za masovú vraždu vo Volnovache.

Podľa vyšetrovania koncom októbra 2023 zastrelili vojaci deväťčlennú rodinu vrátane detí vo veku štyri a deväť rokov. Odsúdení, ktorí svoju vinu nepriznali, sa proti rozsudku súdu odvolali.

Južný okresný vojenský súd v Rostove na Done usvedčil dvoch mužov z vlámania sa do domu rodiny a jej vraždy. Ich prípad predstavuje zriedkavý prípad, keď Rusko priznáva zločiny spáchané svojimi vojakmi na Ukrajine.

Sopov a Rau vyhlásili, že sú nevinní, a plánujú sa proti rozsudku odvolať. Prokurátori údajne viedli proces v tajnosti, odvolávajúc sa na vojenské tajomstvo.

(mja)

  |  

Zvony katedrály Notre Dame zazneli prvýkrát od požiaru v roku 2019

Zvuk ôsmich zvonov v severnej zvonici Notre Dame zaznel mesiac predtým, než sa má katedrála po piatich rokoch reštaurátorských prác v dôsledku požiaru znovu otvoriť pre verejnosť.

Zvony katedrály Notre Dame v Paríži sa v piatok spoločne rozozneli prvýkrát od požiaru, ktorý túto historickú pamiatku v roku 2019 zdevastoval.

„Je to nádherný, významný a symbolický krok," povedal šéf vládnej agentúry dohliadajúcej na obnovenie katedrály Philippe Jost.

Najťažší zo zvonov, nazývaný "Gabriel", váži viac než štyri tony, a najľahší, "Jean-Marie", má 800 kilogramov. Hlas každého zo zvonov zaznel jeden po druhom v piatok ráno, až napokon ich hlasy splynuli v harmónii.

Na rekonštrukciu v hodnote stámiliónov eur bolo zmobilizovaných zhruba 250 spoločností a stovky expertov.

(tasr, afp)

  |  

Fico a Orbán ako jediní z lídrov EÚ žiadali zmenu stratégie k Ukrajine

Aj ostatní lídri krajín Únie sú si však vedomí, že po nástupe Donalda Trumpa do funkcie amerického prezidenta v januári budúceho roka by mohlo dôjsť k výraznému zníženiu alebo úplnému zastaveniu pomoci USA pre Kyjev.

Slovenský premiér Robert Fico a predseda maďarskej vlády Viktor Orbán vyzvali vo štvrtok na večeri lídrov Európskej únie v Budapešti na zmenu európskej stratégie vo vzťahu k Ukrajine. Podľa predstaviteľov ostatných členských krajín súčasná stratégia funguje.

Vo videu zverejnenom po samite Európskeho politického spoločenstva Fico povedal, že Slovensko bude proti tomu, aby EÚ prevzala úplnú finančnú zodpovednosť za Ukrajinu, ak USA pod vedením Trumpa obmedzia alebo ukončia svoju pomoc.

Dodal, že Únia musí v najbližšom období začať viac financovať opatrenia určené na boj s nelegálnou migráciou. „Zdôraznil som, že ak máme mať peniaze na Ukrajinu, musíme mať peniaze aj na problémy, ktoré ohrozujú EÚ podstatne viac," uviedol Fico.

Na potrebu novej stratégie vo vzťahu k Ukrajine upozornil už pred začiatkom summitu v Budapešti Viktor Orbán. „V Amerike sa zrodilo víťazstvo republikánov, čo pre nás európskych lídrov otvára otázku, či samotná Európa bude schopná udržať vojenskú a finančnú podporu pre Ukrajinu. Sú o tom vážne pochybnosti, takže bude potrebná nová európska stratégia," spresnil.

(tasr, reuters)

  |  

Izrael: Všetky nezvestné osoby v Amsterdame sú nájdené

Politici z viacerých krajín ostro odsúdili násilie a vyjadrili podporu obetiam.

Izraelským úradom sa už podarilo lokalizovať všetkých izraelských občanov, ktorí boli nezvestní po násilnostiach, ktoré vypukli po futbalovom zápase v Amsterdame. Oznámilo to izraelské ministerstvo zahraničných vecí, spresňuje agentúra AFP.

Útoky na fanúšikov izraelského futbalového klubu Maccabi Tel Aviv v Amsterdame už odsúdili lídri z Holandska, Izraela a ďalších krajín, vrátane predsedníčky Európskej komisie Ursuly von der Leyenovej, nemeckej ministerky obrany Annaleny Baerbockovej, francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona a nemeckého kancelára Olafa Scholza.

„Násilie voči izraelským občanom v Amsterdame pripomína najtemnejšie hodiny dejín. Dôrazne ho odsudzujem a vyjadrujem súcit zraneným. Francúzsko bude neúnavne pokračovať v boji proti ohavnému antisemitizmu," uviedol Macron na platforme X.

„Nesmieme to akceptovať. Každý, kto útočí na Židov, útočí na nás všetkých," napísal na rovnakej platforme Scholz, pričom dodal, že Židom musí byť umožnené, aby sa v Európe cítili bezpečne.

Izraelský premiér Benjamin Netanjahu nariadil vyslať dve evakuačné lietadlá do Amsterdamu, no po prehodnotení odborníkmi armáda misiu zrušila a zakázala svojim príslušníkom vycestovať do Holandska.

(tasr)

  |  

Fico v Budapešti: Rusko sa stále nepodarilo poraziť a my večne Ukrajine pomáhať nemienime

Slovenský premiér po skončení neformálneho samitu Európskej rady v Budapešti zdôraznil, že Európska únia spravila v roku 2022 veľa chýb, keď bola šanca uzavrieť mier vysoká.

Fico podotkol, že o prezidentských voľbách v USA viedli na neformálnej Európskej rade v Budapešti niekoľko hodín trvajúcu diskusiu.

"Napriek tomu, že Trump bol už americký prezident, nie je celkom zrejmé, ako budú vyzerať jeho prvé kroky, ktoré chce urobiť. Určite očakávame tvrdú politiku proti nelegálnej migrácii, ale to sa nedotýka Európskej únie ako takej," skonštatoval premiér.

Poukázal na ekonomické záujmy USA na úkor iných regiónov sveta, ktoré sú podľa neho pre Trumpa charakteristické tým, že bude "zrejme zaťažovať dovozy do Spojených štátov rôznymi prirážkami".

"Čo je najpodstatnejšie, aké kroky urobí pokiaľ ide o vojnu na Ukrajine, kde mal veľmi silné vyhlásenia počas kampane," pripomenul Fico s dôvetkom, že 7. novembra vystúpil a zhodnotil – poznajúc jeho štýl práce –, že bude Trump bude chcieť "niečo doručiť".

"Možnosti sú rôzne. Môže ísť cestou použitia sily – určite nie. Vysoko pravdepodobné je hľadanie kompromisu, ktorý by mal ukázať, že je schopný takéto konflikty riešiť," dodal slovenský predseda vlády.

Poukázal pritom na možné zníženie podpory Ukrajiny zo strany USA. Zásadná otázka, na ktorú však odpoveď Fico nedostal, bola, čo nastane potom.

Európska únia má podľa neho stratégiu, že Ukrajina musí túto vojnu vyhrať, ako aj to, že musíme Ukrajinu podporovať vojensky, finančne, aby bola dostatočne silná pri vyjednávaniach.

"Veľmi jasne som povedal, že dobre, sú to pekné stratégie, ale nefunguje ani jedna. Včera (7. novembra, pozn. red) sme dostali prvýkrát informácie o vojenskej situácii na Ukrajine a je zrejmé, že sa Ukrajine nedarí. Sankčný systém tiež nepoškodil Ruskú federáciu tak, ako sa očakávalo," okomentoval.

Postavil preto otázku, že ak príde k možnosti, že USA buď pozastavia, alebo výrazne znížia objem pomoci, tak táto stratégia nebude vôbec realistická. Nesúhlasí zároveň s tým, aby Európska únia v takomto prípade prevzala celú ťarchu podpory vojny na Ukrajine. "Snáď je Európska únia mierový projekt," doplnil.

"Ak je dnes niekto, kto má reálny záujem na ukončení vojny, je to nový americký prezident. K tomu je tu aj Čína a Brazília, ktoré majú spoločný plán," vyslovil. Podľa Fica by sa Európska únia mala k plánu týchto krajín pripojiť a začať vytvárať tlak, aby bol uzavretý mier, ktorý by vyhovoval všetkým zainteresovaným.

"Zdá sa mi, že prevažuje myšlienka, že treba pokračovať vo vojne za každú cenu. Ja s týmto nechcem mať nič spoločné," povedal predseda vlády s tým, že pokiaľ prídu plány o zvýšení podpory, Slovensko by sa takýchto "hier" nemalo zúčastniť. "Pretože my sme krajina, ktorá tvrdí, že to nemá vojenské riešenie."

Premiér poukázal na "veľa chýb" Európskej únie v roku 2022, keď bola v apríli šanca uzavrieť mier "vysoká". "Cez vojnu na Ukrajine sa chcelo ponížiť Rusko a to sa nepodarilo," zhodnotil.

(max, tasr)