Inštitúcia tvrdí, že sa bratstvo dopustilo diskriminácie na základe pohlavia, rozsudok sa však dostal pod paľbu kritiky.
V roku 2008 María Teresita Laborda Sanzová požiadala o vstup do Pápežského, kráľovského a ctihodného bratstva Najsvätejšieho Krista z La Laguny, náboženského združenia mužov, ktoré funguje od roku 1545.
Bratstvo v prvom článku stanov uvádza, že je „náboženským združením džentlmenov, založeným s cieľom podporovať medzi svojimi členmi dokonalejší kresťanský život“, pre čo bola Sanzovej žiadosť zamietnutá.
Ešte v roku 2021 španielsky najvyšší súd konštatoval, že zo strany bratstva nešlo o diskrimináciu, keďže jeho „ciele sú náboženské, nezastáva dominantné postavenie v ekonomickej, profesijnej ani pracovnej sfére“, čím sťažovateľka nemohla utrpieť ujmu.
Ústavný súd však 4. novembra skonštatoval, že išlo o diskrimináciu, keď mužské katolícke bratstvo odmietlo prijať ženu. Výklad stanov podľa rozsudku svetskej inštancie „nie je chránený náboženskou autonómiou uvedeného združenia do tej miery, že zákaz vstupu žien do združenia nie je založený na žiadnom dôvode náboženskej alebo morálnej povahy“.
Ústavný súd sa domnieva, že podľa článku 22 ústavy „má súkromné združenie právo slobodne si vybrať, s kým sa bude združovať“, článok 16 okrem toho garantuje náboženskú slobodu a neutralitu, napriek tomu „toto právo nemôže spôsobovať diskrimináciu na základe pohlavia“.
Činnosť mužského spoločenstva a vylúčenie Sanzovej môže mať podľa ústavného súdu „negatívny sociálny a kultúrny vplyv“, pretože „kultúra a náboženstvo, ktoré sú odlišnými prvkami, nie sú vodotesnými komorami“ a veľký počet verejných náboženských podujatí v Španielsku je súčasťou tamojšej „histórie a sociálnej kultúry“.
Roszudok sa stal terčom rozsiahlej kritiky zo strany odborníkov na cirkevné právo, pripomína agentúra CNA s odvolaním sa na profesora Rafaela Palomina z Univerzity Complutense v Madride.
(sab)