Preskočiť na obsah
  |  

Netanjahu: Izrael v októbri pri útoku na Irán zasiahol prvok jadrového programu Teheránu

Izraelský premiér neuviedol, čo konkrétne armáda zasiahla, ale dodal, že "samotný program a jeho schopnosť fungovať zatiaľ neboli zmarené".

"Pri tomto leteckom útoku bola zasiahnutá špecifická zložka ich jadrového programu," povedal Benjamin Netanjahu v izraelskom parlamente podľa agentúr Reuters a AFP.

Izrael 26. októbra podnikol v troch vlnách letecký útok na vojenské ciele v Iráne. Išlo o odplatu za útok zo začiatku októbra, pri ktorom Irán odpálil približne 200 rakiet na izraelské územie. Irán v tomto roku podnikol dva útoky na Izrael.

K prvému došlo ešte v apríli, keď Teherán vypálil na Izrael rakety a drony v reakcii na izraelský letecký útok na iránsky konzulát v Damasku. Netanjahu povedal, že pri aprílovom útoku Izrael v okolí Teheránu zlikvidoval jednu zo štyroch Ruskom dodaných batérií protiraketovej obrany typu zem-vzduch S-300.

Počas októbrového útoku izraelská armáda podľa premiéra zničila zvyšné tri batérie a spôsobila vážne škody na iránskych kapacitách na výrobu balistických rakiet a na jeho schopnosti vyrábať tuhé palivo používané v balistických raketách dlhého doletu.

(tasr)

  |  

Šéf európskej diplomacie Borrell: Bez Iránu a Číny by Rusko nemohlo udržať svoje vojenské úsilie

Európska únia je podľa Josepa Borrella znepokojená správami, že Irán, Severná Kórea a Čína vyrábajú a dodávajú Rusku kompletné zbraňové systémy.

Borrell po zasadnutí Rady EÚ pre zahraničné veci v Bruseli upozornil, že úloha Číny je vo vojne na Ukrajine čoraz väčšia. "Bez Iránu a Číny by Rusko nemohlo udržať svoje vojenské úsilie," vyhlásil podľa agentúry Reuters.

Portál Politico pripomína piatkové informácie nemenovaného vysokopostaveného predstaviteľa EÚ, že podľa spravodajských informácií sa v Číne nachádza továreň, ktorá vyrába vojenské drony pre Rusko. Aj Irán patrí medzi podporovateľov Ruska vo vojenskom ťažení na Ukrajine a dodal mu tisícky samovražedných dronov.

Moskvu podporuje aj Severná Kórea, ktorá ako prvá krajina vyslala do bojov jednotky pravidelnej armády po boku Moskvy. Podľa ukrajinských a západných predstaviteľov sú severokórejskí vojaci nasadení najmä v ruskej Kurskej oblasti, ktorej časť okupuje Ukrajina.

(tasr)

  |  

Nemecká ministerka zahraničia varuje pred následkami čínskej dronovej pomoci Rusku

Peking uvádza, že je v tomto konflikte neutrálny, no západné vlády tvrdia, že diplomatická a ekonomická podpora Číny pomáha Rusku pokračovať vo vojne.

"Zavádzame ďalšie sankcie proti Iránu a dávame to jasne najavo aj v súvislosti s čínskou dronovou pomocou, pretože aj to musí a bude mať následky," povedala šéfka nemeckej diplomacie Annalena Baerbocková v Bruseli počas zasadnutia ministrov zahraničných vecí členských štátov Európskej únie.

Spojené štáty podľa agentúry AFP pre takéto obvinenia v októbri uvalili sankcie na čínske a ruské firmy.

Ministri mali na programe posúdenie spravodajských informácií o tom, že firmy sídliace v Číne sú spojené s výrobou dronov nasadzovaných Ruskom vo vojne proti Ukrajine. Sankcie USA sa týkajú dvoch čínskych a jednej ruskej spoločnosti, ktoré sa údajne podieľajú na vývoji a produkcii ruského dronu Garpija s dlhým doletom. Peking obvinenia odmieta.

Šéf talianskej diplomacie Antonio Tajani pred stretnutím v Bruseli povedal, že je dôležité vyslať Číne signál, aby neeskalovala situáciu. Posielanie dronov do Ruska by bolo "veľkou chybou", zdôraznil Tajani, ktorý tento mesiac navštívi Peking. Čína a Rusko sa zbližujú, odkedy Moskva v roku 2022 spustila inváziu na Ukrajinu.

(tasr)

  |  

Nemecko a Fínsko vyšetrujú prerušenie podmorského dátového kábla medzi oboma krajinami

Ministerstvá zahraničných vecí oboch krajín uviedli, že ich hlboko znepokojuje prerušenie komunikačného spojenia vedúceho cez Baltské more.

"Skutočnosť, že takýto incident okamžite vyvoláva podozrenia z úmyselného poškodenia, svedčí o nestabilite našej doby," píše sa v spoločnom vyhlásení Nemecka a Fínska.

Fínska komunikačná spoločnosť Cinia oznámila, že podmorský optický kábel C-Lion1 bol v noci na pondelok úplne prerušený a nefunguje žiadna zo služieb, ktoré poskytoval. "Momentálne nie je možné posúdiť dôvod prelomenia kábla, no takéto prelomenia sa v týchto vodách nestávajú bez vonkajšieho vplyvu," uviedla hovorkyňa spoločnosti.

K poškodeniu došlo pri južnom cípe švédskeho ostrova Öland, napísala agentúra Reuters. Švédska verejnoprávna televízia SVT informovala, že úrady vyšetrujú tiež poškodenie komunikačného kábla vedúceho zo Švédska do Litvy. "Je absolútne dôležité objasniť, prečo aktuálne máme dva káble v Baltskom mori, ktoré nefungujú," uviedol švédsky minister civilnej ochrany Carl-Oskar Bohlin.

Fínsky úrad pre dopravu a komunikáciu uviedol, že internetové spojenie nebolo narušené, pretože medzi Fínskom a zahraničím vedie viacero trás dátových káblov. C-Lion1 má 1172 kilometrov a prenáša dáta medzi Helsinkami a nemeckým Rostockom od roku 2016. Podľa agentúry DPA ide o jediný podmorský dátový kábel spájajúci Fínsko priamo so strednou Európou.

Fínsko aj Nemecko zároveň upozornili na hrozbu hybridnej vojny v čase zvýšeného napätia vo vzťahoch s Ruskom.

Od začiatku invázie Ruska na Ukrajinu vo februári 2022 sa zvýšilo napätie aj v oblasti Baltského mora. V septembri 2022 séria podmorských výbuchov poškodila plynovody Nord Stream prepravujúce ruský zemný plyn cez toto more do Európy. Írsko v piatok eskortovalo ruskú špionážnu loď Jantar v Írskom mori, pretože hliadkovala v oblasti s dôležitým internetovým spojením.

(tasr)

  |  

Borrell naznačil, aby EÚ prerušila politický dialóg s Izraelom. Slovensko to odmietlo, tvrdí Eštok

Štátny tajomník rezortu zahraničia po skončení zasadnutia Rady EÚ potvrdil, že návrhy šéfa európskej diplomacie týkajúce sa Izraela a Gruzínska nezískali podporu.

"Podľa nášho názoru je to zlé riešenie. Vyšle zlý signál stranám v konflikte. My potrebujeme diplomatické riešenie a mať otvorené všetky komunikačné kanály s oboma stranami, tak ako je to aj v prípade vojny na Ukrajine," vysvetlil štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí Marek Eštok na margo návrhu preuršiť politický dialóg s Izraelom pre v reakcii na výsledok izraelských vojenských akcií v Pásme Gazy a Libanone, ktoré nešetria civilné obyvateľstvo a civilnú infraštruktúru.

Josep Borrell mal v pláne vzhľadom na odklon Gruzínska od hodnôt EÚ pozastaviť finančnú pomoc Európskej únie pre tamojšiu vládu a rokovať o finančnej podpore len s občianskou spoločnosťou tejto krajiny. Eštok podľa vlastných slov nepodporil ani túto iniciatívu.

Spresnil, že Slovensko rešpektuje výsledok nedávnych parlamentných volieb v Gruzínsku, kde sa ľudia "rozhodli pre svoj osud". Dodal, že premiér Robert Fico (Smer) sa minulý týždeň stretol s gruzínskym premiérom na samite Európskeho politického spoločenstva v Budapešti. Odkázal mu, že očakávame, že otázky, ktoré vznikli okolo volebného procesu, budú zodpovedané.

"My sa nechystáme nejakým spôsobom zasahovať do vnútorných vecí Gruzínska, nechceme byť akýmsi arbitrom ich vnútropolitickej situácie. Naopak voláme po deeskalácii konfliktu a v tomto duchu som aj povedal, že keď sa budú prijímať nejaké opatrenia EÚ, aby nehrotili situáciu a netýkali sa obyčajných ľudí. Podľa posledných prieskumov až 80 percent Gruzíncov podporuje členstvo krajiny v EÚ," vysvetlil Eštok s dôvetkom, že pre Slovensko i Úniu je dôležité, aby "sme nestratili Gruzínsko na jeho ceste do EÚ".

(tasr)

  |  

Šutaj Eštok upozornil na možné zatiahnutie krajín NATO do konfliktu s Ruskom

Minister vnútra reagoval na povolenie Spojených štátov povoliť Ukrajine použitie rakiet dlhého doletu na ciele na území Ruskej federácie.

Tento krok považuje líder strany Hlas Matúš Šutaj Eštok za nebezpečný aj pre opätovné oddialenie rokovania o mieri. "Považujem za veľmi nebezpečné včerajšie [17. novembra, pozn. red] správy o možnom použití amerických, anglických a francúzskych rakiet dlhého doletu k priamym útokom na ruské územie. Ak raketa NATO zasiahne ruské mesto, bude nasledovať automaticky tvrdá odplata zo strany Ruska," zdôraznil Šutaj Eštok.

Spomínanú odplatu budú podľa neho znášať v prvom rade Ukrajinci. Okrem toho považuje za zvláštne eskalovanie vojnového konfliktu pred nástupom nového amerického prezidenta Donalda Trumpa.

"Prezident Zelenskyj cez víkend konečne hovoril o ukončení vojny diplomatickou cestou a odpoveď zo západu prišla v umožnení ostreľovania ruského územia spojeneckými raketami," dodal šéf rezortu vnútra.

(tasr)