Preskočiť na obsah
  |  

Irán koniec izraelskej „agresie“ v Libanone privítal

Prímerie medzi Izraelom a Hizballáhom začalo platiť v stredu o 4.00 h ráno miestneho času (03.00 h SEČ).

Hovorca iránskeho ministerstva zahraničných vecí Esmáíl Bagháí vo vyhlásení „víta správu" o ukončení „agresie Izraela voči Libanonu" a zdôrazňuje „pevnú podporu libanonskej vláde, národu a odboju“, uvádza agentúra AFP.

Irán patrí k najväčším podporovateľom hnutia Hizballáh a stál aj pri jeho vzniku v roku 1982. Šiitskemu hnutiu režim v Teheráne dlhodobo poskytuje zbrane, výcvik a financuje ho niekoľkými miliónmi dolárov ročne, pripomína think tank Council on Foreign Relations.

Po tom, čo pri izraelskom leteckom útoku v septembri zahynul vodca Hizballáhu Hasan Nasralláh, Irán reagoval masívnym raketovým útokom na Izrael.

Vojnový konflikt medzi Hizballáhom a Izraelom vypukol po takmer roku cezhraničného ostreľovania severu Izraela a následných izraelských odviet. Hizballáh svoje konanie zdôvodňoval podporou palestínskemu hnutiu Hamas, s ktorým Izrael bojuje v Pásme Gazy.

Boje v Libanone si od októbra 2023 podľa tamojšieho ministerstva zdravotníctva vyžiadali životy najmenej 3799 ľudí, väčšina z nich zahynula od septembra tohto roku. Na izraelskej strane prišlo o život najmenej 82 vojakov a 47 civilistov, uviedli izraelské úrady.

(tasr)

  |  

Trumpov tím podpísal dohodu o porozumení, ktorá otvára cestu k prevzatiu moci

Dohoda s administratívou Joea Bidena sa podpísala nezvyčajne neskoro, a tak majú mnohí kritici obavy z konfiktov záujmov.

Tím novozvoleného amerického prezidenta Donalda Trumpa podpísal v utorok s administratívou dosluhujúceho prezidenta Joea Bidena tzv. dohodu o porozumení, ktorá mu umožní oficiálne začať proces prevzatia moci. Podľa agentúry Reuteers to oznámila budúca šéfka kancelárie Bieleho domu Susie Wilesová.

Dohoda umožní Trumpovmu tímu priamu koordináciu s federálnymi úradmi a prístup k dokumentom. K jej podpisu došlo neobvykle neskoro, čo vyvolalo u niektorých kritikov obavy z možných problémov vo fungovaní vlády či konfliktu záujmov.

„Našim zamýšľaným kandidátom na posty vo vláde to umožňuje začať nevyhnutné prípravy, vrátane vyslania tímov na všetky ministerstvá a (federálne) úrady, a dokončiť usporiadané odovzdanie moci," uviedla Wilesová.

Trump nastúpi do úradu 20. januára po verejnom zložení prezidentskej prísahy.

Súčasťou dohody o porozumení nebol obvyklý etický prísľub vlády obsahujúci vyhlásenia o vyhýbaní sa stretu záujmov a podobne. Trumpov tím v tejto veci avizoval, že má pripravený svoj vlastný etický plán, ktorý splní potrebné požiadavky na bezproblémový prechod personálu do novej prezidentskej administratívy.

(tasr)

  |  

Poľsko a Ukrajina dosiahli pokrok v otázke exhumácie obetí banderovcov

Exhumácie obetí sú dôležitým krokom aj v kontexte ambícií Ukrajiny stať sa členom Európskej únie.

Poľský minister zahraničných vecí Radoslaw Sikorski oznámil, že Ukrajina sa rozhodla podporiť exhumáciu obetí volyňskej tragédie z rokov 1943 až 1945, ktorá je stále citlivou témou v bilaterálnych vzťahoch medzi Ukrajinou a Poľskom. 

„Ukrajina potvrdzuje, že poľským štátnym inštitúciám a jednotlivcom nič nebráni v spolupráci s príslušnými ukrajinskými inštitúciami pri vykonávaní pátracích a exhumačných prác na území Ukrajiny v súlade s ukrajinským právom, a deklaruje svoju pripravenosť pozitívne posúdiť žiadosti v týchto záležitostiach,“ uviedol podľa portálu Európska Pravda Sikorski.

Poľsko už dlhšie volá po exhumácii pozostatkov svojich občanov, ktorí zahynuli počas volyňskej tragédie, keď banderovská Ukrajinská povstalecká armáda (UPA) spáchala masakre na poľských civilistoch v tomto regióne. Tento konflikt je v histórii Ukrajiny známy ako Volyňská tragédia, zatiaľ čo v Poľsku ako Volyňský masaker. 

Práve tieto udalosti stále ovplyvňujú vzťahy medzi oboma národmi, ktoré sa usilujú o zlepšenie vzájomného porozumenia a odstránenie historických sporov.

Ukrajinský minister zahraničia Andrij Sybiha zdôraznil, že obidve krajiny majú spoločný záujem na vyriešení historických nejasností a dodal, že každá rodina má právo dôstojne si uctiť pamiatku svojich predkov.

Exhumácie obetí sú dôležitým krokom aj v kontexte ambícií Ukrajiny stať sa členom Európskej únie.

Ukrajinský inštitút národnej pamäti už oznámil, že v roku 2025 plánuje začať s hľadaním a exhumáciou pozostatkov poľských obetí v Rivnenskej oblasti na západe Ukrajiny.

(lipa)

  |  

Merkelová predstavila svoje memoáre. Obhajuje v nich svoj postoj k migračnej kríze

V novej knihe bývalá kancelárka otvorene hovorí o klimatických zlyhaniach, problémoch nemeckej armády a rozhodnutiach týkajúcich sa Ukrajiny, Ruska či Nord Stream 2.

Bývalá nemecká kancelárka Angela Merkelová predstavila v Nemeckom divadle (Deutsches Theater) v Berlíne svoje pamäte nazvané Sloboda: Spomienky 1954 - 2021.

Počas sprievodnej diskusie o knihe s nemeckou novinárkou Anne Willovou, obhajovala - rovnako ako v samotných pamätiach - svoje kľúčové politické postoje, no priznala aj určité zlyhania, píše TASR podľa agentúr DPA a AP.

Merkelová napríklad pripustila, že nedokázala adekvátne reagovať na klimatickú zmenu. Priznala tiež, že nemeckej armáde počas jej 16-ročného úradovania chýbali niektoré základné zásoby.

Napriek určitej sebareflexii obhajovala bývalá kancelárka kľúčové politické postoje svojej vlády vrátane postoja k Ukrajine a Rusku, k výstavbe kontroverzného plynovodu Nord Stream 2 (Severný prúd 2), pandémii COVID-19, k migračnej či globálnej finančnej kríze.

Kniha memoárov, ktorú napísala spolu so svojou dlhoročnou poradkyňou Beate Baumannovou, má vyše 700 strán. Reflektuje Merkelovej cestu od vyštudovanej fyzičky z niekdajšieho Východného Nemecka po prvú ženu vo funkcii kancelárky.

Merkelová v knihe spomína aj na „mocenské hry" ruského prezidenta Vladimíra Putina, aké s ním zažila na osobných stretnutiach, či svoje kontrastné schôdzky s americkými prezidentami Barackom Obamom a Donaldom Trumpom.

Sama seba sa tiež spytuje napríklad to, či mohla urobiť viac, aby zabránila brexitu.

(tasr)

  |  

Ukrajinskí vojaci hromadne opúšťajú mesto Kurachove, tvrdí ruská armáda

Strategický význam zhruba 20-tisícového Kurachove pre ukrajinskú armádu spočíva v tom, že pokrýva cestu do Pokrovska

Personál Ozbrojených síl Ukrajiny sa údajne pokúša hromadne opustiť svoje pozície na západnom okraji dôležitého mesta Kurachove.

Bezpečnostné sily ruskej tlačovej agentúre TASS povedali, že v obývanej oblasti tohto sídla v Doneckej oblasti pre Ukrajincov neexistuje bezpečný východ.

„Za posledných 24 hodín nepriateľ výrazne zvýšil pokusy opustiť Kurachove. Na niektorých miestach ide o masový jav," uviedli.

Správy o tom, že útočníci prenikli do Kurachove sa objavili už v uplynulých dňoch a na základe viacerých faktorov možno tvrdiť, že jeho úplná strata bola iba otázkou času.

Pripomeňme, že v tejto lokalite hrozilo obkľúčenie tisícok ukrajinských vojakov, keďže Rusi tu úspešne aplikovali takzvanú taktiku „vreca“.

Strategický význam zhruba 20-tisícového Kurachove pre ukrajinskú armádu spočíva v tom, že pokrýva cestu do Pokrovska, najdôležitejšieho dopravného a železničného uzla, ktorý sa od neho nachádza približne 30 kilometrov a cezeň sa uskutočňuje zásobovanie donbaského zoskupenia ozbrojených síl.

Mesto bolo zároveň logisticky významné pre zásobovanie posádky v neďalekom Vuhledare, ktorý padol do rúk Rusov na prelome septembra a októbra. Kontrola mesta umožňovala ostreľovať aj predmestia Donecka a iné oblasti na juhu Donbasu.

(tod)

  |  

Učitelia v čiernom protestujú: Školstvo trpí nedostatočným financovaním

Odborári požadujú zlepšenie platov, ministerstvo však hovorí o dobrej spolupráci a hľadaní riešení.

Niektorí učitelia a školskí zamestnanci prídu do práce oblečení v čiernom. Ide o prejav protestu, na ktorý vyzvali školskí odborári. Má symbolizovať prejav smútku nad financovaním slovenského školstva.

Odborový zväz pracovníkov školstva a vedy na Slovensku síce vníma kroky rezortu školstva a vzájomnú komunikáciu pozitívne, nie je však spokojný s financovaním slovenského regionálneho a vysokého školstva.

„Preto na stredu 27. novembra vyhlasujeme protest s názvom Školstvo v smútku - Protest v čiernom ako symbolický prejav smútku nad financovaním slovenského školstva. Vyzývame všetkých zamestnancov, aby v tento deň prišli do práce na znak nespokojnosti oblečení v čiernom a fotografie z protestu zdieľali cez sociálne siete," priblížil predseda školských odborárov Pavel Ondek.

Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže (MŠVVM) SR tichý protest nechápe ako nátlakovú akciu, hovorí o dobrej vzájomnej spolupráci so školskými odborármi.

„Naopak, vedieme konštruktívnu diskusiu a hľadáme riešenia, ktoré budú akceptovateľné pre všetky strany. Tento piatok sa minister školstva Tomáš Drucker (Hlas) opäť stretne so zástupcami odborového zväzu. O výsledkoch budeme informovať," doplnil odbor komunikácie a marketingu MŠVVM SR.

Odborári požadujú zvýšiť tarifné platy všetkých zamestnancov školstva v roku 2025 minimálne o desať percent. Tiež zmeny v odmeňovaní pedagogických a nepedagogických zamestnancov.

Ich ďalšou požiadavkou je zjednotenie odmeňovania všetkých zamestnancov regionálneho a vysokého školstva do jedného zákona o odmeňovaní. Chcú zjednotiť financovanie všetkých zamestnancov regionálneho školstva priamo z rozpočtu ministerstva školstva (presun osobných nákladov z originálnych pod prenesené kompetencie samosprávy).

Požadujú aj akceptáciu zásadných pripomienok zväzu ku kurikulárnej reforme (umožniť obsah vzdelávania v štátnom vzdelávacom programe rozdeliť na ročníky).

Výchova a vzdelávanie sú podľa Ondeka investíciou do budúcnosti celej spoločnosti a musia byť vnímané ako priorita. „V prípade, že vláda SR nesplní naše požiadavky, sme pripravení naďalej pokračovať v protestných aktivitách, ktoré môžu vyústiť až do štrajku," dodal.

(tasr)