Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Južná Kórea: Soul zasiahla najsilnejšia snehová búrka za posledných 52 rokov

Búrka, ktorá postihla juhokórejskú metropolu, spôsobila zrušenie stoviek letov a narušila dopravu, pričom meteorológovia varujú, že sneženie bude pokračovať.

Najsilnejšia novembrová snehová búrka za uplynulé polstoročie zasiahla juhokórejskú metropolu Soul. V stredu sa v dôsledku počasia zrušili alebo odložili stovky letov a narušená je aj prímestská doprava.

Juhokórejská meteorologická agentúra oznámila, že v severných oblastiach Soulu a v jeho okolí napadlo 20 centimetrov snehu a snehová búrka je najsilnejšia za posledných 52 rokov, uvádzajú agentúry AP a Jonhap.

Meteorológovia varujú, že sneženie bude na väčšine územia pokračovať až do štvrtkového popoludnia. Na severe krajiny zahynula pri nehode piatich vozidiel jedna osoba a ďalšie štyri utrpeli zranenia.

Sneh pokryl veľkú časť krajiny, pričom v centrálnych, východných a juhovýchodných oblastiach Južnej Kórey napadlo približne desať až 23 centimetrov snehu. Záchranári po celej krajine odstraňujú popadané stromy, značky a pomáhajú ohrozeným ľuďom.

Na letiskách v celej krajine sa zrušilo alebo odložilo najmenej 220 letov. Na more nevyplávalo približne 90 trajektom uzavreli sa stovky turistických trás.

Prezident Jun Sok-jol nariadil ministerstvám bezpečnosti a dopravy, aby zmobilizovali dostupný personál a vybavenie s cieľom zabrániť dopravným nehodám a iným incidentom v súvislosti so snehom.

Pri snehovej búrke z roku 1972 napadlo v hlavnom meste iba 12 centimetrov snehu.

(tasr)

Minúta  |  

Irán koniec izraelskej „agresie“ v Libanone privítal

Prímerie medzi Izraelom a Hizballáhom začalo platiť v stredu o 4.00 h ráno miestneho času (03.00 h SEČ).

Hovorca iránskeho ministerstva zahraničných vecí Esmáíl Bagháí vo vyhlásení „víta správu" o ukončení „agresie Izraela voči Libanonu" a zdôrazňuje „pevnú podporu libanonskej vláde, národu a odboju“, uvádza agentúra AFP.

Irán patrí k najväčším podporovateľom hnutia Hizballáh a stál aj pri jeho vzniku v roku 1982. Šiitskemu hnutiu režim v Teheráne dlhodobo poskytuje zbrane, výcvik a financuje ho niekoľkými miliónmi dolárov ročne, pripomína think tank Council on Foreign Relations.

Po tom, čo pri izraelskom leteckom útoku v septembri zahynul vodca Hizballáhu Hasan Nasralláh, Irán reagoval masívnym raketovým útokom na Izrael.

Biden a Macron pomohli k dohode o prímerí medzi Izraelom a Hizballáhom

Mohlo by Vás zaujímať Biden a Macron pomohli k dohode o prímerí medzi Izraelom a Hizballáhom

Vojnový konflikt medzi Hizballáhom a Izraelom vypukol po takmer roku cezhraničného ostreľovania severu Izraela a následných izraelských odviet. Hizballáh svoje konanie zdôvodňoval podporou palestínskemu hnutiu Hamas, s ktorým Izrael bojuje v Pásme Gazy.

Boje v Libanone si od októbra 2023 podľa tamojšieho ministerstva zdravotníctva vyžiadali životy najmenej 3799 ľudí, väčšina z nich zahynula od septembra tohto roku. Na izraelskej strane prišlo o život najmenej 82 vojakov a 47 civilistov, uviedli izraelské úrady.

(tasr)

Minúta  |  

Trumpov tím podpísal dohodu o porozumení, ktorá otvára cestu k prevzatiu moci

Dohoda s administratívou Joea Bidena sa podpísala nezvyčajne neskoro, a tak majú mnohí kritici obavy z konfiktov záujmov.

Tím novozvoleného amerického prezidenta Donalda Trumpa podpísal v utorok s administratívou dosluhujúceho prezidenta Joea Bidena tzv. dohodu o porozumení, ktorá mu umožní oficiálne začať proces prevzatia moci. Podľa agentúry Reuteers to oznámila budúca šéfka kancelárie Bieleho domu Susie Wilesová.

Dohoda umožní Trumpovmu tímu priamu koordináciu s federálnymi úradmi a prístup k dokumentom. K jej podpisu došlo neobvykle neskoro, čo vyvolalo u niektorých kritikov obavy z možných problémov vo fungovaní vlády či konfliktu záujmov.

„Našim zamýšľaným kandidátom na posty vo vláde to umožňuje začať nevyhnutné prípravy, vrátane vyslania tímov na všetky ministerstvá a (federálne) úrady, a dokončiť usporiadané odovzdanie moci," uviedla Wilesová.

Trump nastúpi do úradu 20. januára po verejnom zložení prezidentskej prísahy.

Súčasťou dohody o porozumení nebol obvyklý etický prísľub vlády obsahujúci vyhlásenia o vyhýbaní sa stretu záujmov a podobne. Trumpov tím v tejto veci avizoval, že má pripravený svoj vlastný etický plán, ktorý splní potrebné požiadavky na bezproblémový prechod personálu do novej prezidentskej administratívy.

(tasr)

Minúta  |  

Poľsko a Ukrajina dosiahli pokrok v otázke exhumácie obetí banderovcov

Exhumácie obetí sú dôležitým krokom aj v kontexte ambícií Ukrajiny stať sa členom Európskej únie.

Poľský minister zahraničných vecí Radoslaw Sikorski oznámil, že Ukrajina sa rozhodla podporiť exhumáciu obetí volyňskej tragédie z rokov 1943 až 1945, ktorá je stále citlivou témou v bilaterálnych vzťahoch medzi Ukrajinou a Poľskom. 

„Ukrajina potvrdzuje, že poľským štátnym inštitúciám a jednotlivcom nič nebráni v spolupráci s príslušnými ukrajinskými inštitúciami pri vykonávaní pátracích a exhumačných prác na území Ukrajiny v súlade s ukrajinským právom, a deklaruje svoju pripravenosť pozitívne posúdiť žiadosti v týchto záležitostiach,“ uviedol podľa portálu Európska Pravda Sikorski.

Poľsko už dlhšie volá po exhumácii pozostatkov svojich občanov, ktorí zahynuli počas volyňskej tragédie, keď banderovská Ukrajinská povstalecká armáda (UPA) spáchala masakre na poľských civilistoch v tomto regióne. Tento konflikt je v histórii Ukrajiny známy ako Volyňská tragédia, zatiaľ čo v Poľsku ako Volyňský masaker. 

Práve tieto udalosti stále ovplyvňujú vzťahy medzi oboma národmi, ktoré sa usilujú o zlepšenie vzájomného porozumenia a odstránenie historických sporov.

Ukrajinský minister zahraničia Andrij Sybiha zdôraznil, že obidve krajiny majú spoločný záujem na vyriešení historických nejasností a dodal, že každá rodina má právo dôstojne si uctiť pamiatku svojich predkov.

Exhumácie obetí sú dôležitým krokom aj v kontexte ambícií Ukrajiny stať sa členom Európskej únie.

Ukrajinský inštitút národnej pamäti už oznámil, že v roku 2025 plánuje začať s hľadaním a exhumáciou pozostatkov poľských obetí v Rivnenskej oblasti na západe Ukrajiny.

(lipa)

Minúta  |  

Merkelová predstavila svoje memoáre. Obhajuje v nich svoj postoj k migračnej kríze

V novej knihe bývalá kancelárka otvorene hovorí o klimatických zlyhaniach, problémoch nemeckej armády a rozhodnutiach týkajúcich sa Ukrajiny, Ruska či Nord Stream 2.

Bývalá nemecká kancelárka Angela Merkelová predstavila v Nemeckom divadle (Deutsches Theater) v Berlíne svoje pamäte nazvané Sloboda: Spomienky 1954 - 2021.

Počas sprievodnej diskusie o knihe s nemeckou novinárkou Anne Willovou, obhajovala - rovnako ako v samotných pamätiach - svoje kľúčové politické postoje, no priznala aj určité zlyhania, píše TASR podľa agentúr DPA a AP.

Merkelová napríklad pripustila, že nedokázala adekvátne reagovať na klimatickú zmenu. Priznala tiež, že nemeckej armáde počas jej 16-ročného úradovania chýbali niektoré základné zásoby.

Napriek určitej sebareflexii obhajovala bývalá kancelárka kľúčové politické postoje svojej vlády vrátane postoja k Ukrajine a Rusku, k výstavbe kontroverzného plynovodu Nord Stream 2 (Severný prúd 2), pandémii COVID-19, k migračnej či globálnej finančnej kríze.

Merkelová k Ukrajine: Treba pripraviť plán na mier v správnom okamihu

Mohlo by Vás zaujímať Merkelová k Ukrajine: Treba pripraviť plán na mier v správnom okamihu

Kniha memoárov, ktorú napísala spolu so svojou dlhoročnou poradkyňou Beate Baumannovou, má vyše 700 strán. Reflektuje Merkelovej cestu od vyštudovanej fyzičky z niekdajšieho Východného Nemecka po prvú ženu vo funkcii kancelárky.

Merkelová v knihe spomína aj na „mocenské hry" ruského prezidenta Vladimíra Putina, aké s ním zažila na osobných stretnutiach, či svoje kontrastné schôdzky s americkými prezidentami Barackom Obamom a Donaldom Trumpom.

Sama seba sa tiež spytuje napríklad to, či mohla urobiť viac, aby zabránila brexitu.

(tasr)

Minúta  |  

Ukrajinskí vojaci hromadne opúšťajú mesto Kurachove, tvrdí ruská armáda

Strategický význam zhruba 20-tisícového Kurachove pre ukrajinskú armádu spočíva v tom, že pokrýva cestu do Pokrovska

Personál Ozbrojených síl Ukrajiny sa údajne pokúša hromadne opustiť svoje pozície na západnom okraji dôležitého mesta Kurachove.

Bezpečnostné sily ruskej tlačovej agentúre TASS povedali, že v obývanej oblasti tohto sídla v Doneckej oblasti pre Ukrajincov neexistuje bezpečný východ.

„Za posledných 24 hodín nepriateľ výrazne zvýšil pokusy opustiť Kurachove. Na niektorých miestach ide o masový jav," uviedli.

Správy o tom, že útočníci prenikli do Kurachove sa objavili už v uplynulých dňoch a na základe viacerých faktorov možno tvrdiť, že jeho úplná strata bola iba otázkou času.

Pripomeňme, že v tejto lokalite hrozilo obkľúčenie tisícok ukrajinských vojakov, keďže Rusi tu úspešne aplikovali takzvanú taktiku „vreca“.

Strategický význam zhruba 20-tisícového Kurachove pre ukrajinskú armádu spočíva v tom, že pokrýva cestu do Pokrovska, najdôležitejšieho dopravného a železničného uzla, ktorý sa od neho nachádza približne 30 kilometrov a cezeň sa uskutočňuje zásobovanie donbaského zoskupenia ozbrojených síl.

Mesto bolo zároveň logisticky významné pre zásobovanie posádky v neďalekom Vuhledare, ktorý padol do rúk Rusov na prelome septembra a októbra. Kontrola mesta umožňovala ostreľovať aj predmestia Donecka a iné oblasti na juhu Donbasu.

(tod)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.