Preskočiť na obsah
  |  

Verdikt v prípade francúzskej političky Marine Le Penovej padne v marci

Prokuratúra pre ňu žiada päťročné väzenie a rovnako dlhý okamžitý zákaz výkonu verejnej funkcie.

Súd v Paríži oznámil, že rozsudok v súdnom procese bude vyhlásený 31. marca 2025. Le Penová je obvinená zo sprenevery finančných prostriedkov Európskeho parlamentu.

Prokuratúra obviňuje Le Penovú a ďalšie osoby z jej strany Národné združenie (RN), že v Európskom parlamente vytvárali fiktívne pracovné miesta. V kauze je celkovo obvinených 28 ľudí vrátane Le Penovej otca, 96-ročného Jeana-Marie Le Pena, ktorého osobná účasť na súde sa však pre jeho zlý fyzický stav neočakáva.

Samotná Le Penová obvinenia popiera a označuje ich za pokus „zruinovať RN". Obhajca Rodolphe Bosselut sa v stredu vyslovil za jej oslobodenie. V záverečnej reči, ktorá trvala niekoľko hodín, tvrdil, že obžaloba sa snaží dosiahnuť „politickú likvidáciu" Le Penovej. Žiadosť prokurátorov o okamžitý zákaz uchádzať sa o verejné funkcie „je zbraňou hromadného ničenia proti demokracii", povedal Bosselut.

Politička podľa agentúry DPA vyjadrila presvedčenie, že prokuratúrou požadovaný trest pre ňu je mimoriadne prehnaný. Súdnictvo tiež obvinila z konania na základe politických záujmov.

Vyšetrovanie v prípade fiktívnych pracovných zmlúv poslaneckých asistentov RN z rokov 2004–2016 odhalilo, že mnohí asistenti nikdy nepracovali v EP. Na týchto fiktívnych miestach boli údajne zamestnaní napríklad ochrankár, sekretárka či šéf Le Penovej kancelárie.

V pravidlách fungovania EP sa uvádza, že asistenti europoslancov na plný úväzok nesmú vykonávať platenú prácu pre politickú stranu v členskom štáte a že asistenti na čiastočný úväzok musia mať aj druhé zamestnanie.

V prípade odsúdenia by sa Le Penová mohla voči verdiktu odvolať, čím by sa konečný rozsudok mohol oddialiť až do prezidentských volieb v roku 2027, čo by líderke RN umožnilo kandidovať v nich už po štvrtý raz.

(tasr)

  |  

Izrael sa odvolá proti vydaniu zatýkacieho rozkazu na Netanjahua a Galanta

Rozhodnutie ICC vydať zatykače na izraelských predstaviteľov kritizovalo viacero krajín na čele s USA, ktoré však jurisdikciu súdu neuznávajú.

„Izrael dnes Medzinárodnému trestnému súdu (ICC) oznámil svoj zámere odvolať sa a požiadal o odklad výkonu zatýkacích rozkazov na premiéra Benjamina Netanjahua a exministra obrany Joava Galanta," uviedol Netanjahuov úrad.

Izraelský premiér podotkol, že americký republikánsky senátor Lindsay Graham ho informoval o „sérii opatrení, ktoré sa snaží presadiť v Kongrese USA proti Medzinárodnému trestnému súdu a krajinám, ktoré s ním budú spolupracovať".

Graham pred niekoľkými dňami navrhol, aby v prípade, že nejaký štát v súlade so zatykačom ICC zatkne izraelských predstaviteľov, naň Spojené štáty uvalili sankcie. „Budete si musieť vybrať medzi gaunerským ICC a Amerikou," vystríhal Graham.

ICC so sídlom v Haagu vydal minulý týždeň zatykače aj na vodcu ozbrojeného krídla Hamasu Muhammada Dajfa pre podozrenia zo zločinov proti ľudskosti a vojnových zločinov počas konfliktu v Pásme Gazy. Dajf je však podľa Izraela už niekoľko mesiacov po smrti, i keď Hamas jeho úmrtie nepotvrdil.

Maďarský premiér Viktor Orbán v reakcii na rozhodnutie ICC pozval izraelského premiéra na návštevu Maďarska a zaručil sa mu, že ho maďarské orgány nezatknú.

Krajiny ako Taliansko a Británia však upozornili, že ak by Netanjahu vstúpil na ich územie, svoje záväzky voči ICC dodržia a zatknú ho.

(tasr)

  |  

Poslanci odhlasovali len niekoľko návrhov, neboli uznášaniaschopní

Pred hlasovaním o vládnej novele zákona o športe sa v sále neprezentovalo dostatok poslancov, bolo ich menej ako 76.

Parlament nebol ani pri dvoch pokusoch uznášaniaschopný. Hlasovať tak majú najbližšie až vo štvrtok (28. 11.) o 11.00 h.

Pri hlasovaní o novele zákona o športe sa neprezentoval poslanec Samuel Migaľ (Hlas). Namieta, že sa neakceptoval jeho pozmeňujúci návrh k novele. Legislatívu treba podľa jeho slov ešte precizovať.

(tasr)

  |  

Na Slovensko budú môcť opäť dovážať rádioaktívny odpad zo zahraničia

Poslanci zrušili zákaz dovozu, ktorý bol zavedený v roku 2021.

Zmena prišla cez pozmeňujúci návrh k zákonu o kritickej infraštruktúre. Poslanci ju odhlasovali v stredu.

Predkladatelia vysvetlili, že zákaz dovozu rádioaktívnych odpadov (RAO) zo zahraničia na účely spracovania v SR sa zaviedol napriek tomu, že ide o bežnú podnikateľskú aktivitu, "ktorá za dodržania prísnych bezpečnostných opatrení nie je žiadnym medzinárodným alebo európskym právnym aktom explicitne zakázaná".

K tomuto zákazu došlo podľa nich neočakávane takmer po 20 rokoch takto dovolenej a bežne vykonávanej činnosti.

Na Slovensku sa veľkým priemyselným spracovávaním rádioaktívnych odpadov zaoberá len Jadrová vyraďovacia spoločnosť, a. s. (JAVYS). JAVYS spracovával spaľovaním rádioaktívny odpad z Talianska, Česka a Nemecka na základe víťazstva v medzinárodných verejných súťažiach pri dodržaní príslušnej legislatívy SR.

Nová úprava mení aj zákon o radiačnej ochrane. "V zákone o radiačnej ochrane sa v roku 2021 rigorózny zákaz dovozu RAO na účel spracovania navrhovaným ustanovením mení na podmienečne dovolený dovoz, pokiaľ sú splnené podmienky podľa atómového zákona a je schválená optimalizačná štúdia k spracovaniu RAO," vysvetlili predkladatelia. Pre Úrad verejného zdravotníctva SR sa rozširuje pôsobnosť na schvaľovanie optimalizačnej štúdie.

(tasr)

  |  

EÚ zavádza novú legislatívu: Povinné hlásenie hotovosti pri preprave cez vnútorné hranice

Vyplýva to z novely zákona o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu, ktorú poslanci Národnej rady (NR) SR v stredu schválili.

Po novom sa bude tiež môcť neuposlúchnutie výzvy ozbrojeného príslušníka finančnej správy na oznámenie prepravy hotovosti v sume presahujúcej 10-tisíc eur alebo uvedenie nesprávneho údaju o sume posudzovať ako priestupok.

Zaviesť sa má aj pojem osoba usadená vo vysokorizikovej krajine. Precizujú sa tiež povinnosti pri vykonávaní cezhraničných korešpondenčných vzťahov a pri vypracovaní programu vlastnej činnosti povinnej osoby.

Novela má nadobudnúť účinnosť od 15. januára budúceho roku.

(tasr)

  |  

Teherán hrozí odpoveďou na izraelské nálety, zvažuje však situáciu v regióne, uviedol Arakčí

Izrael zasiahol ciele v Iráne 26. októbra odvetou za iránsku raketovú salvu na Izrael z 1. októbra.

Šéf iránskej diplomacie Abbás Arákčí počas cesty do portugalského Lisabonu reportérom povedal, že Irán víta utorkovú dohodu o prímerí medzi Izraelom a libanonským militantným hnutím Hizballáh a dúfa, že by mohla viesť k trvalému prímeriu.

Prímerie vstúpilo do platnosti v stredu nadránom na základe dohody sprostredkovanej Spojenými štátmi a Francúzskom.

Na otázku, či toto prímerie môže viesť aj k zmierneniu napätia medzi Izraelom a Iránom, Arákčí odpovedal: „Závisí to od správania sa Izraela."

Alí Lárídžání, vysokopostavený poradca najvyššieho iránskeho duchovného vodcu ajatolláha Alího Chamaneího, v nedeľu zverejnenom rozhovore povedal, že jeho krajina sa pripravuje na „odpoveď" Izraelu.

(tasr)