Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Europoslanci vyzývajú vylúčiť Maďarsko zo Schengenu. Výzvu podporilo aj PS

Skupina 67 poslancov Európskeho parlamentu napísala list predsedníčke Európskej komisie Ursule von der Leyenovej, v ktorom spochybňuje ďalšie členstvo Maďarska v schengenskom priestore po rozhodnutí Budapešti zmierniť vízovú povinnosť pre Rusov a Bielorusov.

List iniciovali litovský poslanec Petras Auštrevičius a česká poslankyňa Danuše Nerudová.

„Premiér Orbán zjavne čoraz viac skúša trpezlivosť EÚ... Tento mesiac maďarská vláda rozšírila svoj imigračný program ‚národnej karty‘, ktorý umožňuje vstup ‚hosťujúcich pracovníkov‘ z Bieloruska a Ruska na svoje územie. Držiteľ takejto karty môže v Maďarsku pracovať bez bezpečnostnej previerky a môže si do krajiny priviesť aj svoju rodinu,“ podotýkajú signatári listu.

Europoslanci označili Orbánovo rozhodnutie za „nezodpovedné“, podľa nich predstavuje významnú bezpečnostnú hrozbu pre všetky členské štáty EÚ a ich občanov.

„Títo ‚pracovníci‘ s maďarskými vízami budú mať možnosť voľne sa pohybovať po celom schengenskom priestore. Bez riadneho povolenia existuje riziko, že títo neeurópski štátni príslušníci by mohli posilniť ruskú špionážnu sieť v rámci EÚ. Je našou povinnosťou ako európskych inštitúcií chrániť európskych občanov pred týmito hrozbami, a nie úplne otvoriť hranice krajinám, ktoré nás považujú za svojich nepriateľov,“ tvrdia signatári.

„Ak maďarská vláda odmietne zmeniť svoju politiku, Komisia a všetci predstavitelia EÚ by mali spochybniť prítomnosť Maďarska v schengenskom priestore zavedením nových opatrení na ochranu európskych občanov, v prípade potreby vrátane nových kontrol na maďarských hraniciach,“ vyzývajú poslanci.

Za slovenských europoslancov list podpísala Ľubica Karvašová, Ľudovít Ódor, Martin Hojsík, Veronika Cifrová Ostrihoňová, Michal Wiezik a Lucia Yar.

Europoslanci reagujú na národnú kartu

Podpísaní poslanci reagujú na rozšírenie zoznamu krajín, z ktorých môžu uchádzači o prácu v Maďarsku získať takzvanú národnú kartu. Budapešť totiž od 8. júla umožnila udeľovanie týchto široko ponímaných pracovných víz aj pre občanov Ruska a Bieloruska, čo podľa maďarského experta na Rusko Andrása Rácza predstavuje „otvorenie schengenskej brány“.

Maďarsko otvorilo schengenskú bránu ďalším pracujúcim, expert hovorí o ohrození bezpečnosti

Mohlo by Vás zaujímať Maďarsko otvorilo schengenskú bránu ďalším pracujúcim, expert hovorí o ohrození bezpečnosti

Toto rozhodnutie maďarskej vlády skritizovali predstavitelia Európskej únie, medzi nimi predseda frakcie EPP v europarlamente Manfred Weber či eurokomisárka pre vnútorné záležitosti Ylva Johanssonová.

Maďarská národná karta otvára cestu ruským špiónom do EÚ, tvrdí šéf EPP

Mohlo by Vás zaujímať Maďarská národná karta otvára cestu ruským špiónom do EÚ, tvrdí šéf EPP

Podľa poslanca SaS Juraja Krúpu by vďaka tejto národnej karte mohli do EÚ preniknúť „ruskí záškodníci a vrahovia“.

Čo by predstavovalo vylúčenie zo schengenu

Vylúčenie zo zóny voľného obchodu by pre Budapešť znamenalo viaceré obmedzenia. Predovšetkým by bolo nutné obnoviť hraničné kontroly na hraniciach Maďarska a iných členských štátov Únie, otáznou je však pozícia Slovenska a Rakúska – ktoré sa podľa agentúry Reuters s Maďarskom zbližujú na politickej úrovni.

Ďalšou problémovou oblasťou by bolo zavedenie ciel na import maďarského tovaru do – hypoteticky zmenšeného – schengenského priestoru. To by maďarské produkty či služby do istej miery predražilo, pre Britániu v rámci Brexitu to však až taký problém nepredstavovalo. Budapešť by musela po vzore Londýna hľadať alternatívne trhy ako náhradu za kontinentálnu Európu.

Vláda Viktora Orbána by vylúčenie zo Schengenu mohla tiež vnímať ako priestor na prehĺbenie vzťahov s mimoeurópskymi mocnosťami, ako sú Čína, Rusko či Spojené štáty.

(sab, sita, tasr)

Minúta  |  

Medzinárodný dom umenia pre deti Bibiana chystal diskusiu s Bukovským. Napokon ju zrušili

Diskusia s workshopom na tému Nielen o zdravej výžive sa mala konať v utorok. Organizátori na sociálnej sieti oznámili, že podujatie s lekárom Igorom Bukovským rušia z organizačných dôvodov.

Po prvotnom oznámení zorganizovania podujatia sa pod príspevkom začali objavovať kritické komentáre. Hovorkyňa rezortu kultúry Petra Bačinská však pre Štandard zopakovala, že podujatie zrušili z organizačných dôvodov - nie pre kritiku a že vypíšu aj nový termín, ktorý budú verejne komunikovať.

Dom Bibiana od konca júla vedie Petra Flach, ktorá bola od marca dočasne poverená jeho vedením. Flach vo funkcii nahradila Zuzanu Liptákovú, ktorú v marci tohto roku odvolala ministerka kultúry Martina Šimkovičová (nominantka SNS).

(max, tasr)

Minúta  |  

Ruský exminister obrany Šojgu pricestoval do Iránu.

Do iránskej metropoly Teherán pricestoval v pondelok tajomník Rady bezpečnosti Ruskej federácie a bývalý minister obrany Sergej Šojgu. Má rokovať s vysokopostavenými predstaviteľmi armády a bezpečnosti, ako aj s novozvoleným prezidentom Massúdom Pezeškijánom. Správu agentúry TASS o tom prevzala agentúra Reuters.

Bývalý šéf ruského rezortu obrany bude s iránskymi predstaviteľmi rokovať o bilaterálnej spolupráci a jej posilnení v rôznych sférach, od bezpečnosti po ekonomické projekty. Rokovania sa okrem toho budú týkať aj rozličných aspektov bezpečnosti vo svete a regióne.

Rusko si buduje od začiatku vojny na Ukrajine s Iránom bližšie vzťahy, pričom Moskva uviedla, že sa chystá s Teheránom podpísať dohodu o vzájomnej spolupráci.

Spojené štáty v júni informovali, že sa zdá, že Rusko prehĺbilo svoju bezpečnostnú spoluprácu s Iránom, ktorý mu údajne dodal stovky dronov používaných pri útokoch na Ukrajine. Moskva to však popiera, píše Reuters.

Šojguova návšteva v Iráne sa koná v čase zvýšeného napätia na Blízkom východe a obáv z vypuknutia širšieho regionálneho konfliktu po minulotýždňovom útoku, pri ktorom v Teheráne zomrel vodca palestínskeho militantného hnutia Hamas Ismáíl Haníja. Irán a ním podporované militantné skupiny pripisujú zodpovednosť za útok Izraelu, ktorý to nepotvrdil ani nevyvrátil, a sľubujú odvetu.

Rusko v piatok odsúdilo útok, pri ktorom zomrel Haníja, a poukázalo na mimoriadne nebezpečné následky takéhoto konania.

(tasr)

Minúta  |  

Na každého novorodenca na Ukrajine pripadajú tri úmrtia

V prvom polroku 2024 sa na Ukrajine narodilo celkovo vyše 87-tisíca detí, z toho najviac v Kyjeve a v Ľvovskej a Dnepropetrovskej oblasti. Oproti rovnakému obdobiu roka 2023 ide o pokles o deväť percent. Od januára tohto roka zaznamenali takmer 251-tisíc úmrtí. Na porovnanie, v prvom polroku 2021 sa na Ukrajine narodilo vyše 132-tisíca detí.

Tento počet sa v súčasnosti znížil 1,5-krát, uvádza denník Ukrajinská pravda s odvolaním sa na platformu otvorených údajov Opendatabot.

Od začiatku roka 2024 zaznamenali najvyšší počet novorodencov v Kyjeve (9 695), nasledovala Ľvovská oblasť (7 923) a Dnepropetrovská oblasť (6 962). Najmenší počet detí sa narodil vo frontových oblastiach: 221 v Chersonskej a 702 v Doneckej oblasti. V Luhanskej oblasti nebolo v tomto období zaregistrované žiadne dieťa.

Najvyšší počet úmrtí zaznamenali rovnako v Dnepropetrovskej oblasti (26 374), Charkovskej oblasti (17 999) a v meste Kyjev (17 449). Najnižší počet úmrtí bol zaznamenaný v prifrontových oblastiach. Na fronte zaznamenali straty 2 334 osôb v Chersonskej oblasti, 5 753 osôb v Doneckej oblasti a 5 422 osôb v Černigovskej oblasti.

Ministerstvo zdravotníctva zdôraznilo, že pôrodnosť na Ukrajine od roku 2013 každoročne klesá približne o sedem percent.

(sab)

Minúta  |  

Máme nedostatok plavčíkov, odrádzajú ich nízke platy

Zároveň na Slovensku neexistujú odbory, ktoré by za ich lepšie platové podmienky bojovali. Dovedna je u nás asi 80 oficiálnych prírodných kúpalísk. Dohliadať na bezpečnosť kúpajúcich majú prevádzkovatelia týchto zariadení.

Ako píše spravodajský portál televízie STVR, vodní záchranári sa pýtajú, prečo je pre štát problém prispievať na ich prácu, keď zachraňujú životy.

„Pomoc, ktorá by bola vhodná, je pre obce, ktoré prevádzkujú vodné plochy, mohli by dostávať nejaké jednorazové príspevky na chod vodnej záchrannej služby,“ myslí si vedúci školiaceho strediska Vodnej záchrannej služby Slovenského Červeného kríža Marek Marcinčin.

Plavčík zamestnaný na trvalý pracovný pomer zarobí v priemere za mesiac 800 eur. „Vždy sa nájdu mladí ľudia, ktorí chcú pomôcť, ale prevádzkovatelia nechcú zaplatiť plavčíkom. Takže tá brigáda, potom vyjde taká, že zarobia menej ako dievčatá v bufete,“ povedal pre portál dlhoročný záchranár Miroslav Murajda.

Množstvo vodných plôch, ktorých zriaďovateľmi sú samosprávy, preto ostáva nestrážených.

(max)

Minúta  |  

Izraelský minister: Vyhladovať milióny Gazanov by bolo morálne, ale nedovolia nám to

Izraelský minister financií Bezalel Smotrič vyhlásil, že blokovanie humanitárnej pomoci pre Pásmo Gazy by bolo „oprávnené a morálne“, aj keby vyústilo do smrti dvoch miliónov civilistov. Na pokračovanie vojny však Izrael „potrebuje medzinárodnú legitimitu“, dodal na konferencii, ktorú organizoval provládny denník Israel Hayom.

Izraelský minister financií Bezalel Smotrič vyhlásil, že blokovanie humanitárnej pomoci pre Pásmo Gazy by bolo „oprávnené a morálne“, aj keby vyústilo do smrti dvoch miliónov civilistov. Na pokračovanie vojny však Izrael „potrebuje medzinárodnú legitimitu“, dodal na konferencii, ktorú organizoval provládny denník Israel Hayom.

„Vozíme tam pomoc, pretože nemáme na výber,“ povedal radikálny minister na konferencii v meste Jad Binjamin.

„V súčasnej globálnej realite nemôžeme zvládnuť vojnu. Nikto nám nedovolí, aby sme spôsobili smrť dvoch miliónov civilistov od hladu, aj keď by to mohlo byť oprávnené a morálne, kým sa nevrátia naši rukojemníci,“ vyhlásil s tým, že v súčasnej medzinárodnej realite „na túto vojnu potrebujeme medzinárodnú legitimitu“.

Komunitná osada Jad Binjamin stojí na mieste zničenej palestínskej osady Al-Muchajzín. Pôvodne fungovala ako záchytné osídlenie pre židovských imigrantov najmä z Európy, neskôr počas stiahnutia izraelských vojsk z Pásma Gazy v roku 2005 do osady umiestnili najmenej 200 rodín z Gazy.

Ak by k jednostrannému stiahnutiu Izraela z Gazy nedošlo, „nestal by sa 7. október“, tvrdí Smotrič. Hoci podporuje osídľovanie Pásma po vzore Západného brehu Jordánu, publikum ubezpečil, že nepožadoval možnosť zakladania osád ako jeden z cieľov vojny v Pásme Gazy.

Izrael musí mať plnú kontrolu nad materiálom, ktorý vstupuje do palestínskej enklávy, pokračoval politik. Zároveň odmietol postoj armády a ministra obrany Joava Gallanta v otázke humanitárnych dodávok. Doplnil, že si nie je istý, „či ich premiér nechce alebo nedokáže obmedziť“. Kradnutie pomoci zo strany hnutia Hamas považuje za „hlavný faktor“ predlžujúci vojnu.

Médiá: Izraelská kontrarozviedka začala pre obavy z odvety s prípravami vládneho bunkra

Mohlo by Vás zaujímať Médiá: Izraelská kontrarozviedka začala pre obavy z odvety s prípravami vládneho bunkra

(sab)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.