Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Trumpovi kandidáti a nominanti dostali vyhrážky bombou a prepadnutím

Americký Federálny úrad pre vyšetrovanie (FBI) potvrdil, že "početné" bombové hrozby i incidenty takzvaného swattingu (prepadnutia) eviduje a vyšetruje.

Swatting označuje postup, pri ktorom je polícia pod falošnou zámienkou naliehavo privolaná k niekomu domov.

 "Bezpečnostné zložky v reakcii na to rýchlo konali, aby zaistili bezpečnosť osôb, ktoré sa stali terčom (hrozieb). Prezident Trump a celý prechodný tím sú vďační za ich rýchle konanie," uviedla hovorkyňa zvoleného amerického prezidenta Karoline Leavittová.

Medzi obeťami je okrem iných aj Matt Gaetz, ktorého Trump pôvodne chcel za budúceho ministra spravodlivosti, i republikánska Elise Stefaniková, ktorú Trump navrhol do funkcie americkej veľvyslankyne pri OSN.

Terčom sa podľa nemenovaného zdroja agentúry AP stali aj budúca vedúca kancelárie Bieleho Domu Susie Wilesová a Pam Bondiová, ktorú si Trump vybral ako náhradu za Gaetza. Ani jedna bezprostredne nereagoval na žiadosť o vyjadrenie.

(tasr)

Minúta  |  

EÚ schválila plné členstvo Bulharska a Rumunska v Schengene od začiatku nového roka

Na sieti X to oznámilo maďarské predsedníctvo v Rade EÚ.

„Po minulotýždňovom úspešnom ministerskom stretnutí v Budapešti, kde sa Maďarsko, Bulharsko, Rumunsko a Rakúsko dohodli na balíku opatrení týkajúcom sa ochrany hraníc, je dnešok kľúčovým krokom k európskej integrácii. Výbor stálych zástupcov dokončil prípravu rozhodnutia Rady EÚ o zrušení kontrol na vnútorných pozemných hraniciach s Bulharskom a Rumunskom od 1. januára 2025. Formálne prijatie sa očakáva 12. decembra na Rade ministrov spravodlivosti a vnútra," uviedlo maďarské predsedníctvo.

Rumunský prezident Klaus Iohannis rozhodnutie veľvyslancov privítal. „Dnes je dôležitý okamih pre Rumunsko! Veľvyslanci EÚ schválili úplné pristúpenie Rumunska k schengenu vrátane pozemných hraníc od 1. januára 2025. Decembrová rada ministrov sformalizuje toto dlho očakávané rozhodnutie, na ktoré právom čakajú všetci rumunskí občania," napísala hlava štátu na sieti X.

Europoslanci vyzývajú vylúčiť Maďarsko zo Schengenu. Výzvu podporilo aj PS

Mohlo by Vás zaujímať Europoslanci vyzývajú vylúčiť Maďarsko zo Schengenu. Výzvu podporilo aj PS

Schengenský priestor, ktorý vznikol v roku 1985, umožňuje viac ako 400 miliónom ľudí voľne cestovať bez kontrol na vnútorných hraniciach. Oblasť je pomenovaná podľa Schengenskej dohody z roku 1985 a Schengenského dohovoru z roku 1990, ktoré boli podpísané v luxemburskej obci Schengen. V súčasnosti má 29 členov.

Európska komisia už v roku 2011 konštatovala, že Rumunsko a Bulharsko sú pripravené na vstup do schengenského priestoru. Z rôznych dôvodov ho však blokovali najprv Holandsko a Fínsko, neskôr Nemecko a Rakúsko. Zo svojho odmietavého postoja, zdôvodňovaného nedostatočnou ochranou hraníc pred nelegálnymi migrantmi, ako posledné až minulý týždeň ustúpilo Rakúsko.

Rumunsko a Bulharsko sú od marca členmi „vzdušného schengenu", to znamená, že odpadli kontroly na ich vzdušných a námorných hraniciach.

(tasr)

Minúta  |  

Bidenova administratíva vyzýva Ukrajinu, aby na front poslala 18-ročných vojakov

Biely dom aj ďalšie západné štáty čoraz viac zdôrazňujú, že Ukrajina potrebné zbrane má a teraz musí výrazne zvýšiť počet svojich vojakov, ak chce obstáť v boji s Ruskom.

Končiaca administratíva amerického prezidenta Joea Bidena vyzýva Ukrajinu, aby urýchlene zmenila branný zákon a doplnila stavy svojich ozbrojených síl povolaním väčšieho množstva vojakov, a to aj znížením odvodového veku z 25 na 18 rokov. Pre agentúru AP to v stredu povedal nemenovaný vysokopostavený predstaviteľ USA.

Ukrajina už dlhšie čelí nedostatku ľudskej sily na bojisku vo vojne s Ruskom. Washington od začiatku ruskej invázie vo februári 2022 poskytol Ukrajine vojenskú pomoc vo výške viac ako 56 miliárd dolárov. Očakáva sa, že USA ešte pred Bidenovým odchodom z funkcie o necelé dva mesiace pošlú Kyjevu ďalšiu mnohomiliardovú pomoc.

Podľa predstaviteľa Bidenovej administratívy Ukrajinci potrebujú 160-tisíc vojakov, no Washington považuje tento počet za nedostatočný. Odporúča Kyjevu prísnejšie postupovať voči dezertérom a tým, ktorí sa vyhýbajú odvodu.

Zelenskyj v apríli podpísal zákony, na základe ktorých sa okrem iného znížil mobilizačný vek z 27 na 25 rokov. Tieto zákony tiež zrušili niektoré výnimky z odvodov a vytvorili online register brancov. Očakávalo sa, že na ich základe sa zvýši počet vojakov približne o 50-tisíc, čo už vtedy bolo oveľa menej, než Zelenskyj označil za potrebné.

Odvody na Ukrajine sú citlivou záležitosťou počas celej vojny s Ruskom. Niektorí Ukrajinci vyjadrili obavy, že ďalšie zníženie mobilizačného veku a odchod mladých ľudí z práce na front by mohol značne uškodiť hospodárstvu krajiny.

Buraš: Vymiera genofond Ukrajiny. Muži sa boja vyjsť na ulicu, nemusia sa z nej vrátiť

Mohlo by Vás zaujímať Buraš: Vymiera genofond Ukrajiny. Muži sa boja vyjsť na ulicu, nemusia sa z nej vrátiť

(tasr)

Minúta  |  

Ruská centrálna banka reaguje na pád rubľa, zastavuje nákup devíz do konca roka

Cieľom je podľa nej zmierniť tlak na finančné trhy, keďže kurz ruskej meny klesol od začiatku augusta o viac než štvrtinu.

Centrálna banka uviedla, že od 28. novembra do konca roka nebude nakupovať devízy na domácom trhu. K nákupom by sa mala vrátiť v roku 2025. "Toto rozhodnutie sme urobili s cieľom zmierniť výkyvy na finančných trhoch," uviedla banka v oficiálnom oznámení.

Do 17.00 h SEČ klesol kurz rubľa na 113,15 RUB/USD. Od začiatku stredajšieho obchodovania tak ruská mena zaznamenala pokles kurzu o 7,25 percenta. Práve v reakcii na prekročenie 110-rubľovej hranice oproti doláru analytici uviedli, že centrálna banka bude musieť reagovať.

Podľa ministra hospodárstva Maxima Rešetnikova je za výkyvmi rubľa najmä silný kurz dolára a obavy trhov v dôsledku nedávno sprísnených sankcií. Nie je to dôsledok fundamentálnych faktorov, takže je presvedčený, že kurz ruskej meny sa čoskoro stabilizuje.

Dodal, že 82 percent ruského vývozu a 78 percent dovozu sa platí v rubľoch a v menách "spriatelených" krajín.

(tasr, reuters)

Minúta  |  

Muž predal banán za 25 centov. Kupca ho vydražil za 6,2 milióna dolárov

Jeden z banánov pouličného predajcu sa stal súčasťou kontroverzného diela talianskeho umelca Maurizia Cattelana s názvom „Komediant".

Predavač ovocia Shah Alam (74), ktorý pracuje pred aukčným domom Sotheby’s na Manhattane, predal obyčajný banán za štvrť dolára. Ten nečakane skončil ako umelecké dielo v hodnote 6,2 milióna dolárov.

Konceptuálne umelecké dielo pozostávajúce z banánu prilepeného na stenu lepiacou páskou malo premiéru na Art Basel v Miami Beach v roku 2019. Medzi návštevníkmi vzbudilo veľkú diskusiu o hodnote a význame umenia.

Banán, ktorý predal Alam, nakoniec vydražili za 5,2 milióna dolárov. Cena ešte nezahŕňala poplatky pre aukčný dom vo výške približne milión dolárov, ktoré tiež platí kupujúci.

„Nikdy som také peniaze nevidel,“ povedal predavač so slzami v očiach, keď mu oznámili cenu vydraženého banánu. Alam žije v suteréne v Bronxe, nehovorí plynule po anglicky a pracuje na 12-hodinové zmeny. „Tí, čo to kúpili, čo sú to za ľudia? To nevedia, čo je to banán?“ pýtal sa.

(lup)

Minúta  |  

Tusk navrhuje vytvorenie misie na ochranu infraštruktúry v Baltskom mori

Vzorom by bola už existujúca misia NATO známa ako Baltic Air Policing, ktorej cieľom je strážiť vzdušný priestor Estónska, Lotyšska a Litvy.

„Potrebujeme nové nástroje a ambiciózne prostriedky na boj proti hrozbám. Preto som dnes navrhol vytvorenie misie v Baltskom mori. Som veľmi rád, že to kolegov zaujalo a budeme pokračovať v dolaďovaní detailov," povedal poľský premiér Donald Tusk na spoločnej tlačovej konferencii po rokovaní so svojimi kolegami z Dánska, Estónska, Fínska, Lotyšska, Nórska a Švédska vo vidieckom sídle švédskej vlády Harpsund.

Išlo o prvé stretnutie predsedov vlád severských krajín od roku 2017. Poľsko sa na ňom zúčastnilo prvýkrát.

V dňoch 17. a 18. novembra boli vo švédskych teritoriálnych vodách Baltského mora poškodené dva telekomunikačné káble. Najprv prestal fungovať 218-kilometrový kábel zabezpečujúci internetové spojenie medzi Litvou a švédskym ostrovom Gotland, následne aj 1173-kilometrový kábel C-Lion1 spájajúci fínsku metropolu Helsinki s nemeckým prístavným mestom Rostock.

V Baltskom mori poškodili dva optické káble. Fínsko vyšetruje, či ide o úmysel

Mohlo by Vás zaujímať V Baltskom mori poškodili dva optické káble. Fínsko vyšetruje, či ide o úmysel

Švédska a fínska polícia vyšetrujú poškodenie káblov v Baltskom mori, pričom niektoré krajiny podozrievajú Rusko zo sabotáže súvisiacej s vojenskou agresiou na Ukrajine, čo Rusko odmieta.

V oblasti bola čínska loď I Pcheng 3, no zatiaľ nie sú dôkazy o jej spojitosti s poškodením káblov. Podľa Wall Street Journal vyšetrovatelia podozrievajú, že loď mohla úmyselne pretrhnúť káble. Predtým boli poškodené aj plynovody a káble v oblasti. S možným poškodením bola tiež spájaná čínska loď.

V septembri 2022 poškodili výbuchy v Baltskom plynovody Nord Stream 1 a 2 spájajúce Rusko s Nemeckom. Nemecké úrady prípad naďalej vyšetrujú.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.