Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Čad vypovedal obrannú zmluvu s Francúzskom. Vojaci odídu po desaťročiach

Vo vyhlásení sa uvádza, že Čad chce po 66 rokoch nezávislosti plne potvrdiť svoju suverenitu.

Ukončenie obrannej spolupráce podľa vyhlásenia krajine umožní znovu definovať svoje strategické partnerstvá. Čad v minulosti úzko spolupracoval so západnými vojskami, no v posledných rokoch sa viac zblížil s Ruskom.

„V súlade s ustanoveniami zmluvy Čad dodrží podmienky jej ukončenia vrátane potrebných termínov. Zároveň bude spolupracovať s francúzskymi úradmi, aby tak zabezpečil harmonický priebeh," uvádza sa vo vyhlásení. Zdôraznilo tiež, že krajina sa týmto krokom za žiadnych okolností nesnaží narušiť vzťahy s Francúzskom.

Reuters uvádza, že Paríž o tomto kroku pravdepodobne nebol vopred informovaný. Krajina má v súčasnosti v Čade približne tisíc vojakov a vojenské lietadlá. Ešte pred dvomi rokmi malo Francúzsko v rámci operácie proti džihádistom viac ako 5-tisíc vojakov v regióne Sahel. Čad je pritom poslednou sahelskou krajinou, ktorá hostí francúzskych vojakov.

(tasr)

Minúta  |  

Piati demokrati z Kongresu za Connecticut čelili bombovým vyhrážkam

Polícia u nich vykonala domové prehliadky, no nijaké výbušniny nenašla.

Demokratickí členovia Snemovne reprezentantov, a síce dolnej komory Kongresu; Jim Himes, Jahana Hayesová, John Larson a Joe Courtney, všetci zvolení za štát Connecticut, sami informovali o hrozbách, ktoré dostali na Deň vďakyvzdania. Terčom vyhrážok bol podľa miestnych médií aj demokratický connecticutský senátor Chris Murphy.

„V tejto krajine nie je miesto pre politické násilie," povedal Himes. Po vyvrátení hrozby dodal, že teraz hádam bude možné „slušne a v pokoji" pokračovať v sviatkovaní.

Hayesovej podľa jej slov príslušníci polície ráno oznámili, že dostali e-mail, v ktorom sa uvádzalo, že má v poštovej schránke tzv. rúrkovú bombu. Tá sa však nenašla, rovnako ako ani nijaké iné výbušniny. Vyšetrovanie v tomto prípade však stále prebieha.

Tento týždeň sa terčom bombových hrozieb a tzv. swattingu stali aj viacerí nominanti na posty v administratíve novozvoleného prezidenta Donalda Trumpa. Swatting označuje postup, pri ktorom je polícia pod falošnou zámienkou naliehavo privolaná k niekomu domov, potenciálne aj v početnom zastúpení. Odborníci to považujú za formu zastrašovania či obťažovania, ktorá sa čoraz častejšie používa pri útokoch na významné osobnosti.

(tasr)

Minúta  |  

Irán plánuje inštaláciu ďalších odstrediviek na obohacovanie uránu, informoval MAAE

Zároveň informoval Medzinárodnú agentúru pre atómovú energiu (MAAE) o pláne umiestniť ich v podzemných zariadeniach Fordú a Natanz.

Ďalším krokom je uviesť do prevádzky osem nedávno pridaných kaskád - centrifúgy typu IR-6, ktoré obohacujú urán najviac na 5-percentnú čistotu, uvádza správa agentúry pre členské štáty zverejnená vo štvrtok.

Správa nezmieňuje obohacovanie uránu až na 60-percentnú čistotu, čo by mohlo naznačovať pomerne opatrný prístup Iránu, keďže na zbrojné účely je potrebných až 90 percent. Krajina sa aktuálne pripravuje na piatkové rokovania s Britániou, Francúzskom a Nemeckom zamerané na obnovenie dialógu so Západom.

Tesne pred minulotýždňovým štvrťročným zasadnutím rady MAAE Irán ponúkol obmedziť zásoby uránu obohateného na 60 percent. Podľa diplomatov však Irán ponuku podmienil tým, že rada neprijme rezolúciu namierenú proti krajine, pripomína Reuters.

MAAE potvrdila, že Irán spomaľuje obohacovanie uránu na najvyššej úrovni, no rada prijala rezolúciu vyzývajúcu Teherán na zlepšenie spolupráce. Irán prevádzkuje vyše 10-tisíc centrifúg a po kritike zintenzívnil jadrové aktivity, pričom obmedzil dohľad MAAE. Tvrdí, že jeho jadrový program je mierový.

(tasr)

Minúta  |  

Netanjahu hrozí obnovením bojov, ak Hizballáh poruší dohodu o prímerí

Prímerie medzi Izraelom a Hizballáhom začalo platiť v stredu ráno.

Izrael bude pokračovať vo vojne s libanonským militantným hnutím Hizballáh, pokiaľ hnutie poruší dohodnuté prímerie, varoval izraelský premiér Benjamin Netanjahu.

Netanjahu vo štvrtok pre televíznu stanicu Channel 14 vyhlásil, že dal armáde pokyn pripraviť sa na "intenzívnu vojnu", ak dôjde k porušeniu dohody o prímerí. Premiér však podľa agentúry DPA bližšie nešpecifikoval, čo by bezprostredne viedlo k jej porušeniu.

Prímerie medzi Izraelom a Hizballáhom začalo platiť v stredu ráno. Počas 60 dní trvania prímeria sa Izrael zaviazal stiahnuť z južného Libanonu, pričom Hizballáh prisľúbil odsunúť svojich bojovníkov a ťažké zbrane na sever od rieky Lítání. Prímerie bude monitorovať dozorná skupina pod vedením USA.

Izraelská armáda však odvtedy zaznamenala už niekoľko incidentov. Zároveň tvrdí, že podniká kroky proti bojovníkom Hizballáhu v súvislosti s porušovaním dohody, píše DPA. Libanonská armáda zas obviňuje Izrael z porušovania dohody.

(tasr)

Minúta  |  

Po pozastavení rokovaní s EÚ vypukol pred parlamentom v Gruzínsku masový protest

Menšie proeurópske demonštrácie sa konali aj v ďalších gruzínskych mestách ako Batumi, Gori, Kutaisi či Zugdidi.

Tisícky demonštrantov sa vo štvrtok večer zhromaždili pred gruzínskym parlamentom v hlavnom meste Tbilisi po tom, ako premiér Irakli Kobachidze oznámil, že jeho vláda pozastavuje do roku 2028 prístupové rokovania s Európskou úniou a z Bruselu nebude prijímať ani žiadne tzv. predvstupové dotácie.

Na fotografiách a videozáznamoch zo zhromaždenia bolo vidieť demonštrantov s vlajkami Gruzínska či EÚ. Na protest prišla aj prozápadne orientovaná prezidentka Salome Zurabišviliová, ktorú demonštranti búrlivo vítali. "Som s týmito ľuďmi. Odpor sa začal a neskončí sa, kým nebudú vyhlásené nové voľby," povedala novinárom. Kriticky sa obrátila aj na príslušníkov poriadkovej polície, ktorým odkázala, že je ich povinnosťou chrániť suverenitu Gruzínska, a spýtala sa ich, či "slúžia Rusku alebo Gruzínsku".

Menšie proeurópske demonštrácie sa konali aj v ďalších gruzínskych mestách ako Batumi, Gori, Kutaisi či Zugdidi.

Protesty prebiehajú v Gruzínsku už celé týždne v dôsledku parlamentných volieb z 26. októbra, v ktorých podľa oficiálnych výsledkov zvíťazila vládnuca proruská strana Gruzínsky sen s takmer 54 percentami hlasov.

Prozápadná opozícia ani prezidentka však výsledky volieb neuznali a vládnucu stranu obviňujú z rozsiahlych volebných podvodov. Opozícia odmietla do nového parlamentu zasadnúť a prezidentka požiadala ústavný súd o anulovanie výsledkov pre údajne porušené princípy univerzálnosti a tajnosti hlasovania.

Západné štáty taktiež tvrdia, že voľby sprevádzali nezrovnalosti. Európsky parlament vo štvrtok počas svojho plenárneho zasadnutia v Štrasburgu nezáväzným uznesením odmietol výsledky volieb v Gruzínsku a žiada ich opakovanie v priebehu jedného roka. Podľa europarlamentu voľby neboli slobodné ani spravodlivé a predstavujú ďalší prejav pokračujúceho demokratického úpadku krajiny, "za ktorý je plne zodpovedná vládnuca strana Gruzínsky sen".

Gruzínsky premiér Kobachidze následne oznámil, že jeho vláda pozastavuje do roku 2028 prístupové rokovania s Európskou úniou. Dodal, že Tbilisi v reakcii na "sériu útokov" zo strany Bruselu odmieta aj všetky predvstupové fondy z EÚ. "Do Európskej únie nevstúpime žobraním a postávaním na jednej nohe, ale dôstojným spôsobom so zdravým demokratickým systémom a silnou ekonomikou," povedal novinárom v centrále Gruzínskeho sna.

Ako pripomína RFE/RL, Kobachidze len tesne predtým na zasadnutí parlamentu, ktorý odobril jeho vládu, tvrdil, že prioritou jeho kabinetu je vstup do EÚ do roku 2030.

Cieľ stať sa členom EÚ má pritom Gruzínsko zakotvený aj vo svojej ústave, jeho vzťahy s Bruselom sa však za ostatné mesiace výrazne zhoršili, pričom EÚ prístupový proces s Gruzínskom pozastavila. Reagovala tým hlavne na tamojšie prijatie "zákona o zahraničných agentoch", podobný ruskej legislatíve používanej na umlčanie disentu. Brusel vopred varoval Tbilisi aj v súvislosti so zmienenými voľbami.

(tasr)

Minúta  |  

Europoslanci chceli odsúdiť Ficovu cestu do Moskvy. Za premiéra sa postavil aj Uhrík

Po tom ako Robert Fico oznámil plánovanú cestu do Moskvy sa v Bruseli malo hlasovať o jej odsúdení.

Predseda vlády Slovenskej republiky Robert Fico v stredu 27. novembra oznámil, že oficiálne prijal pozvanie prezidenta Ruskej federácie Vladimira Putina na oslavy výročia víťazstva nad fašizmom, ktoré sa budú konať 9. mája 2025 v Moskve.

Na pôde Európskeho parlamentu sa dnes ocitol návrh na odsúdenie krokov nášho premiéra. Thijs Reuten z frakcie európskych socialistov povedal: „Vyjadrujem poľutovanie nad rozhodnutím predsedu vlády SR prijať oficiálne pozvanie ruského prezidenta na účasť na oslavách Dňa víťazstva v Moskve v budúcom roku," upozornili Aktuality.

K hlasovaniu o návrhu nakoniec nedošlo. Bol totiž prednesený ústne a len na poslednú chvíľu. Na jeho zablokovanie bolo vďaka tomu potrebné aby sa proti nemu v pléne postavilo aspoň 30 europoslancov.

Za Fica sa postavili europoslanci z frakcie Európskych patriotov a niektorí nezaradení poslanci či frakcia Európa suverénnych národov, ktorej súčasťou je aj slovenské hnutie Republika.

„Každý premiér má právo rozprávať sa, s kým chce, má právo navštevovať akúkoľvek krajinu,“ komentovala europoslankyňa Smeru Roth Nevedeľová s tým, že za tým vidí iba „trápne poukazovanie európskych socialistov, že sú lepší“.

(mja)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.