Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Kim Čong-un prisľúbil neochvejnú podporu Rusku vo vojne na Ukrajine

Severokórejský vodca Kim Čong-un počas stretnutia s ruským ministrom obrany Andrejom Belousovom vyhlásil, že západné mocnosti na čele so Spojenými štátmi „prinútili kyjevské orgány zaútočiť na územie Ruska zbraňami dlhého doletu".

Označil to za „priamy zásah do konfliktu" čo znamená, že Rusko len uplatňuje svoje právo na sebaobranu a je oprávnené „podniknúť rozhodné kroky, aby za to nepriateľské sily zaplatili".

Severokórejská agentúra KCNA uviedla, že Kim a Belousov v piatok na stretnutí dosiahli „uspokojivú zhodu" o posilnení strategického partnerstva a obrane vzájomnej suverenity, bezpečnostných záujmov a medzinárodnej spravodlivosti v rýchlo sa meniacom medzinárodnom bezpečnostnom prostredí. Severokórejský vodca oznámil, že KĽDR „bude stále podporovať politiku Ruskej federácie na obranu svojej suverenity a územnej celistvosti pred imperialistickými snahami o hegemóniu," dodala KCNA.

Belousov sa v Pchjongjangu stretol aj so svojím severokórejským náprotivkom No Kwang-čcholom. Ruská tlačová agentúra TASS informovala, že šéf ruského rezortu obrany zdôraznil, že spolupráca medzi Ruskom a KĽDR sa bude naďalej rozširovať. Obe krajiny tento rok ratifikovali komplexnú bezpečnostnú dohodu, ktorá zahŕňa aj pakt o vzájomnej obrane, pripomína DPA.

USA a Južná Kórea tvrdia, že KĽDR vyslala viac ako 10-tisíc svojich vojakov do Ruska na pomoc v jeho vojenskom ťažení na Ukrajine. Niektorí zo severokórejských vojakov sa už údajne zapojili do bojov v ruskej Kurskej oblasti, kam ukrajinská armáda v auguste nečakane vpadla. Južná Kórea tiež tvrdí, že KĽDR dodala Rusku aj ťažké delostrelectvo ako samohybné húfnice a viacnásobné raketomety. Pchjongjang ani Moskva oficiálne nepotvrdili správy o severokórejských vojskách v Rusku a popierajú tvrdenia o dodávkach zbraní, píše AP.

(tasr, ap, dpa)

Minúta  |  

Migaľ podľa SNS ohrozuje historicky najväčší finančný balík do športu

Slovenská národná strana (SNS) vyzýva poslanca parlamentu Samuela Migaľa (Hlas), aby prehodnotil svoj prístup k novelám zákonov o športe a o Fonde na podporu športu.

Podľa národniarov ohrozuje Migaľ svojím konaním „historicky" najväčší finančný balík do športu, 60 miliónov eur. Rovnako veria, že sa k podpore pridajú aj opozičné strany. TASR o tom informovala hovorkyňa SNS Zuzana Škopcová.

SNS pripomína, že tieto zákony prešli riadnym legislatívnym procesom a je jej ľúto, že v žiadnej z týchto fáz poslanec Migaľ nepredložil pozmeňovací návrh. „60 miliónov eur môže byť každý rok vo Fonde na podporu športu na opravu telocviční a športovísk. Konanie poslanca Migaľa z politickej strany Hlas-SD je hrubým zneužívaním politickej situácie," tvrdí SNS.

(tasr)

Minúta  |  

Krúpa sa obáva severokórejských „hord” na hraniciach so Slovenskom

Poslanec strany SaS Juraj Krúpa označil v sobotnej diskusii ukrajinský konflikt za vojnu civilizácií.

„Ja vnímam Rusko ako imperiálnu krajinu s fašistickými tendenciami,” vyhlásil poslanec. Rusko kritizoval aj za spojenectvo so Severnou Kóreou, pričom jej armádu, ktorá aktuálne pomáha tej ruskej, označil za „hordu”.

V relácii Sobotné dialógy na STVR dodal, že Ukrajina pred týmito „hordami” chráni aj Európu, pričom si podľa neho Slovensko neželá, aby sme tieto „hordy” mali na našich hraniciach.

Krúpove vyjadrenia boli reakciou na ministra vnútra a predsedu Hlasu Matúša Šutaja Eštoka v rovnakej relácii. Ten ostro kritizoval fakt, že dosluhujúci americký prezident Joe Bidena Ukrajine umožnil použiť rakety dlhého doletu na ruskom území, ako aj odporúčanie Ukrajine mobilizovať mužov od 18 rokov. Bidena označil za „starého pána”.

Šutaj Eštok tiež ocenil Roberta Fica (Smer) za to, že cestoval do Číny a telefonoval s Donaldom Trumpom. Dodal, že vojna na Ukrajine sa raz skončí a vzťahy s Ruskom budú chcieť obnovovať aj ďalšie krajiny.

(mm)

Minúta  |  

V dôsledku záplav v Malajzii evakuovali už viac ako 122-tisíc osôb

Doposiaľ prišli o život štyri osoby naprieč štátmi Kelantan, Terengganu a Sarawak.

Počet evakuovaných osôb aktuálne prekonal aj čísla z roku 2014, keď počas jedných z najhorších záplav v krajine došlo k evakuácii 118-tisíc osôb. Tamojšie orgány sa ale obávajú, že by sa aktuálne počty mohli vplyvom počasia ešte zvýšiť.

Najviac zasiahnutým je Kelantan, kde úrady evakuovali až 63 percent zo 122.631 ľudí. Takmer 35-tisíc osôb evakuovali aj v Terengganu. Zvyšok vysídlených osôb hlásili v siedmich ďalších štátoch. Malajzijské meteorologické centrum už varovalo, že silné dažde budú v Kelantane, Terengganu a Peraku pokračovať až do nedele.

Záplavy sú v ázijskej krajine s 34-miliónmi obyvateľov každoročným javom v dôsledku severovýchodného monzúnu, ktorý prináša od novembra až do marca silné dažde.

Úrady nasadili v štátoch ohrozených povodňami tisíce pracovníkov záchranných služieb spolu s člnmi, autami s pohonom všetkých štyroch kolies či vrtuľníkmi, ozrejmil podpredseda malajzijskej vlády Ahmad Zahid Hamidi.

(tasr, afp)

Minúta  |  

Šutaj Eštok nechce byť šéfom parlamentu, s Dankom sa vraj dohodnú

Minister vnútra a predseda Hlasu Matúš Šutaj Eštok si myslí, že sa s predsedom SNS Andrejom Dankom dohodnú na nominácii na post predsedu Národnej rady.

Zároveň vylúčil, že by o funkciu mal záujem on. „Ja budem naďalej tvrdo pracovať na ministerstve vnútra,” dodal.

Funkcia je neobsadená odkedy sa dovtedajší šéf parlamentu Peter Pellegrini stal prezidentom. O funkciu mal záujem Danko, no strana Hlas odmietla funkciu prepustiť koaličnému partnerovi.

Šutaj Eštok pripustil, že vládnutie s najtesnejšou väčšinou 76 poslancov je náročné. Vyzval SNS a aj rebelujúcu skupinu okolo odídencov z klubu SNS, aby garantovali jedenástich poslancov v rámci klubu SNS. Zároveň vylúčil možnosť predčasných volieb.

Poslanec za SaS Juraj Krúpa by privítal, keby predčasné voľby boli čím skôr. Vláda podľa neho nepriniesla pokoj, ktorý pred voľbami sľubovala. 

Dodal, že aj trojica poslancov strany Hlas, Samuel Migaľ, Roman Malatinec a Radomír Šalitroš taktiež niekedy vypovedajú poslušnosť vládnej koalícii. Vládna koalícia sa tak podľa neho rozkladá.

(mm)

Minúta  |  

Nepokoje medzi sunnitskými a šiitskými moslimami v Pakistane si vyžiadali 13 obetí

Pri násilnostiach medzi oboma skupinami zahynulo od minulého týždňa už najmenej 124 ľudí.

Medzi oboma stranami panuje vážny nedostatok dôvery a ani jedna z nich nie je ochotná dodržiavať vládne príkazy na ukončenie bojov, uviedol pod podmienkou anonymity jeden z predstaviteľov vlády. Vyjednávací tím pakistanskej vlády pritom medzi sunnitmi a šiitmi sprostredkoval v nedeľu sedemdňovú dohodu o prímerí.

Násilnosti sa začali ešte vo štvrtok minulý týždeň, keď ozbrojenci zaútočili v kmeňovom regióne Kurram na dva konvoje civilných vozidiel sprevádzaných policajnou eskortou a zabili najmenej 43 ľudí, väčšinou šiitských moslimov. To vyvolalo odvetné útoky proti sunnitským moslimom, pričom medzi ozbrojenými skupinami na oboch stranách došlo k prudkým bojom.

V kmeňovom regióne Kurram žijú prevažne šiitskí moslimovia, ktorí tvoria iba približne 15 percent z 240 miliónov obyvateľov Pakistanu. Prevažnú väčšinu obyvateľstva tvoria sunniti. Už niekoľko desaťročí pretrváva v regióne Kurram medzi týmito dvoma skupinami napätie živené spormi o pôdu.

(tasr, afp)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.