Výsledky Národnej správy Eurobarometra v pondelok zverejnilo Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku. Prieskum podobne ako v ďalších členských krajinách zisťoval názory obyvateľov na aktuálne problémy krajiny i EÚ, rovnako sa zaujímal o mieru dôvery v národné a európske inštitúcie, dôveru v médiá a tiež spätosť obyvateľov so svojou krajinou a EÚ.

So životom, ktorý vedú, je spokojných 85 percent Slovákov. Väčšina obyvateľov Slovenska (62 percent) je však nespokojná so stavom demokracie v krajine. Z problémov, ktoré Slovákov najviac trápia, rezonujú najmä rastúce ceny a náklady na život, za zásadný problém považujú tiež vojnu na Ukrajine.

Sociologička Oľga Gyárfášová, prezentujúca základné zistenia prieskumu, upozornila na to, že obavy vyplývajúce z inflácie i rastúcich cien, z ktorých vyjadrilo obavu 47 percent slovenských respondentov, sú výrazne vyššie ako celoeurópsky priemer (33 percent). Mieni, že jedným z dôvodov je ohlásená konsolidácia a jej ekonomické dosahy na bežný život.

"Aj keď všetky jej dôsledky ľudia ešte priamo necítia, už ich nejakým spôsobom anticipujú vo svojom vnímaní," vysvetlila. Okrem rastúcich cien a zvyšujúcich sa ekonomických nákladov trápi Slovákov ekonomická situácia, štátny dlh i zdravie. Medzi aktuálne problémy EÚ vníma Slovensko najviac vojnu na Ukrajine, ktorú za zásadný problém považuje 49 percent Slovákov.

Európskej únii dôveruje 53 percent obyvateľov Slovenska, naopak, 40 percent vyjadrilo nedôveru voči Únii.

Sociológ Martin Slosiarik poukázal na to, že v porovnaní s predchádzajúcimi zisteniami, ktoré mapovali názory v decembri 2022, zaznamenal aktuálny prieskum výrazný nárast akceptácie EÚ.

"To, že na EÚ by sa nemalo nič meniť, si myslí 13 percent Slovákov, väčšina respondentov, 55 percent, mieni, že EÚ síce potrebuje reformy, no Slovensko má byť jej súčasťou. Naopak, za vystúpenie Slovenska z EÚ, ak sa nič nezmení, je 19 percent Slovákov, len deväť percent si myslí, že už je čas vystúpiť z Únie," spresnil národné výsledky.

Vedúceho Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku Vladimíra Šuchu teší nárast pozitívneho vnímania EÚ, a priznáva, že to môže prameniť i z prítomnosti globálnych výziev a kríz, ktorým Európa i Slovensko čelí.

"Uvedomujeme si, že v tom celku sme silnejší, a vieme sa lepšie brániť a odolávať takýmto výzvam," upozornil. Dodal, že príslušnosť k EÚ neznamená byť nekritický voči jej súčasnému nastaveniu. "Úniu je potrebné meniť k tomu, aby bola lepšou, odolnejšou a viac konkurencieschopnou, no je to jediný priestor pre dobrú budúcnosť Slovenska."

Výsledky tiež ukázali, že Slováci patria medzi najnespokojnejších z hľadiska vnímania stavu demokracie v krajine. Nespokojnosť na úrovni 62 percent je o deväť percentuálnych bodov vyššia ako na jar 2024. Vyšší podiel nespokojnosti s tým, ako funguje v ich krajine demokracia, zaznamenal Eurobarometer len na Cypre (67 percent) a v Grécku (71 percent).

Z pohľadu vnímania európskych a národných inštitúcií prieskum odhalil, že Európskemu parlamentu i Európskej komisii dôveruje zhodne 52 percent Slovákov. Naopak, Národnej rade dôveruje len 32 percent Slovákov a vláde 31 percent Slovákov.

Pozitívny posun zaznamenal jesenný prieskum Eurobarometra vo vnímaní médií. Takmer tri štvrtiny Slovákov (72 percent) si myslí, že médiá poskytujú dôveryhodné informácie. "Je to výrazne, o 18 percentuálnych bodov, viac ako na jar 2024, rovnako je možné vnímať výrazný posun v pozitívnom vnímaní aj pri komparácii s obdobím 2020 - 2023," uviedli prezentujúci.

Deväť z desiatich obyvateľov Slovenska sa cíti byť celkovo spätých so Slovenskom, ako i mestom či dedinou, v ktorých žijú. Spätosť s EÚ deklarovali dve tretiny Slovákov.

(tasr)