Preskočiť na obsah
  |  

Strana Nigela Faragea po prvýkrát predbehla v prieskume vládnucich britských labouristov

Stalo sa tak po tom ako minulý týždeň strana Reform UK prekročila hranicu 100-tisíc členov.

Strana Reform UK po prvýkrát predbehla labouristov v britskom národnom prieskume verejnej mienky a posunula stranu Keira Starmera na tretie miesto.

Podľa prieskumu Find Out Now má strana Nigela Faragea 24-percentnú podporu verejnosti, čo je o dva percentuálne body viac ako minulý týždeň.

Prieskum, ktorého sa zúčastnilo 2 607 dospelých, sa uskutočnil v stredu a ukázal, že labouristi sú na treťom mieste s 23 percentami hlasov (pokles o dva body oproti minulému týždňu), zatiaľ čo konzervatívci vedú s 26 percentami.

Výsledky sú v súčasnosti výnimočné, pretože v troch prieskumoch, ktoré v posledných týždňoch uskutočnili spoločnosti BMG, JL Partners a More in Common, viedli labouristi nad stranou Faragea o 7 až 11 percentuálnych bodov.

(mja)

  |  

Macron po páde vlády vyhlásil, že zotrvá vo funkcii až do roku 2027

Od roku 1962 je to vôbec prvýkrát, čo francúzska vláda padla na základe hlasovania o nedôvere.

Francúzsky prezident Emmanuel Macron vo štvrtok po vyslovení nedôvery vláde Michela Barniera vyhlásil, že zotrvá vo funkcii až do konca svojho mandátu v roku 2027.

"Mandát, ktorý ste mi dali, je na päť rokov a budem ho vykonávať až do konca," povedal Macron počas 10-minútového prejavu. Spresnil, že nového premiéra vymenuje v najbližších dňoch, ale jeho meno nenaznačil.

V príhovore vystúpil podľa AP energicky a obvinil svojich oponentov zo zodpovednosti za pád vlády. Uviedol, že krajná pravica a krajná ľavica sa spojili v "protirepublikánskom fronte". Odmietol tiež výzvy krajnej ľavice pod vedením strany Nepoddajné Francúzsko (LFI) na odstúpenie a vypísanie predčasných prezidentských volieb.

Barnier podal demisiu do rúk prezidenta vo štvrtok. Za vyslovenie nedôvery vláde hlasovalo v stredu 331 z 574 poslancov. Od roku 1962 je to vôbec prvýkrát, čo francúzska vláda padla na základe hlasovania o nedôvere.

Barniera do funkcie v septembri vymenoval šéf Elyzejského paláca, aby prelomil patovú situáciu po predčasných voľbách. Barnier sa stal vôbec najkratšie slúžiacim premiérom francúzskej Piatej republiky, ktorá existuje od roku 1958.

Francúzsko, druhá najväčšia ekonomika eurozóny, sa dostalo do ďalšej politickej krízy v pondelok, keď Barnier využil svoju právomoc na presadenie návrhu zákona o rozpočte sociálneho zabezpečenia bez hlasovania v parlamente.

Po tomto rozhodnutí predložila ľavicová aliancia Nový ľudový front (NFP) návrh na vyslovenie nedôvery. Návrh podporilo aj pronárodné Národné združenie (RN) Marine Le Penovej, ktorému sa nepodarilo presadiť požadované zmeny v rozpočte na rok 2025.

(tasr/tod)

  |  

Zemetrasenie s magnitúdou 7,0 zasiahlo Severnú Kaliforniu

Americký geologický ústav USGS pôvodne informoval o zemetrasení s magnitúdou 6,6, krátko na to údaj upravil na 7,0.

Zemetrasenie s magnitúdou 7,0 zasiahlo vo štvrtok severné pobrežie amerického štátu Kalifornia. Úrady USA po ňom vydali varovanie pred cunami.

Otrasy bolo cítiť v širokej oblasti severnej Kalifornie. Hlásenia prišli až zo San Francisca, kde obyvatelia hovorili o otrasoch trvajúcich niekoľko sekúnd. Nasledovali menšie dotrasy.

Otrasy sa vyskytli v hĺbke desať kilometrov asi 30 kilometrov západne od malého pobrežného mesta Ferndale.

Národné centrum Spojených štátov pre varovania pred cunami vydalo upozornenie na možné prílivové vlny v oblastiach, v ktorých žije celkovo 5,3 milióna obyvateľov.

(tasr, reuters, ap)

  |  

Slovensko zatvára svoj konzulát v ruskom Petrohrade

Generálny konzulát Slovenska v Petrohrade neposkytuje služby ruským občanom.

„Generálny konzulát Slovenskej republiky v Petrohrade informuje, že v súvislosti s rozhodnutím vlády Slovenskej republiky jeho činnosť končí 31. decembra 2024,“ píše sa v správe konzulátu.

Zatvorenie konzulátu je súčasťou širšieho obmedzovania činnosti našich zastupiteľstiev v cudzine, v rámci ktorého sa do 31. decembra 2024 zatvoria najmä slovenské veľvyslanectvá v Dánsku a Nórsku a generálne konzuláty v Krakove a spomenutom Petrohrade.

Ruskí občania môžu naďalej žiadať o víza, povolenia na pobyt alebo osvedčovanie podpisov, prekladov, fotokópií a kópií dokumentov na slovenskom veľvyslanectve v Moskve.

(tass, mja)

  |  

Škola Ústredia ľudovej umeleckej výroby je zaradená do zoznamu UNESCO

Stalo sa tak vo štvrtok počas 19. zasadnutia Medzivládneho výboru Dohovoru na ochranu nehmotného kultúrneho dedičstva UNESCO, ktoré sa koná v týchto dňoch v Asuncióne, hlavnom meste Paraguaja.

Škola remesiel Ústredia ľudovej umeleckej výroby (ÚĽUV) bola zaradená do Zoznamu dobrých praktík ochrany nehmotného kultúrneho dedičstva UNESCO.

„Slovenská republika prvýkrát podala návrh na výber do Zoznamu dobrých praktík ochrany nehmotného kultúrneho dedičstva. Tento zoznam obsahuje programy, projekty a aktivity, ktoré príkladným spôsobom podporujú ochranu a rozvoj nehmotného kultúrneho dedičstva a najlepšie odrážajú princípy a ciele UNESCO Dohovoru na ochranu nehmotného kultúrneho dedičstva," priblížil rezort kultúry.

Škola remesiel ÚĽUV je od jej založenia v roku 1999 miestom odovzdávania remeselných znalostí a zručností. Hlavným zámerom tohto projektu je uchovávať a rozvíjať tradičné remeslá ako súčasť kultúrneho dedičstva. Deje sa tak prostredníctvom troch regionálnych centier remesiel.

Medzivládny výbor pritom už 3. decembra schválil aj nomináciu Republiky srbskej pod názvom Insitné umenie v Kovačici do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva. Insitné umenie predstavuje významný prejav kultúrneho dedičstva slovenskej národnostnej menšiny v Srbsku.

(tasr)

  |  

USA naliehajú na Kyjev, aby znížil vekovú hranicu mobilizácie

Ukrajina nezníži vekovú hranicu pre povolávanie vojakov do vojny proti Rusku napriek výzvam svojho kľúčového spojenca Spojených štátov.

Washington nalieha na Kyjev, aby zvážil povolávanie mužov od 18 rokov namiesto súčasných 25 rokov, čím by vyriešil nedostatok síl na fronte. „Náš postoj je jasný, nebudeme znižovať vekovú hranicu pre mobilizáciu," povedal nemenovaný ukrajinský predstaviteľ.

V uliciach veľkých miest sa zatiaľ pohybujú armádni náborári, ktorí prehľadávajú napríklad bary a reštaurácie, aby skontrolovali, či sa bojaschopní muži dosahujúci potrebný vek zaregistrovali na vojenských úradoch. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj tento rok znížil povolávací vek z 27 na 25 rokov. Aj naďalej však odoláva výzvam posunúť hranicu ešte nižšie.

Poradca Bieleho domu pre národnú bezpečnosť Jake Sullivan v októbri povedal, že Ukrajina „musí podľa nášho názoru urobiť viac pre posilnenie svojich frontových línií, pokiaľ ide o počet vojakov".

Nemenovaný vysokopostavený predstaviteľ administratívy odchádzajúceho prezidenta USA Joea Bidena v novembri tiež varoval, že Ukrajina bojuje s existenčnou krízou v oblasti náboru. „Myslíme si, že by bolo vhodné, aby zvážila znížiť povolávací vek na 18 rokov," povedal americký predstaviteľ, odkazujúc na súčasnú minimálnu vekovú hranicu v USA.

Kyjev namiesto toho tlačí na Západ, aby krajine poskytol viac zbraní a tiež lepšie zbrane na obranu proti ruskej invázii.

(tasr, afp)