Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Izraelská armáda tvrdí, že sa jej podarilo zabiť jedného z veliteľov Hamasu

Palestínske médiá informovali, že pri zásahu v Izraelom určenej humanitárnej zóne v oblasti Chán Júnis zahynulo približne 20 ľudí a najmenej 19 ďalších pri ďalších zásahoch v celom pásme.

Pri izraelskom útoku v stredu večer na juhu pásma Gazy zahynulo niekoľko príslušníkov Hamasu vrátane jedného z najvyšších veliteľov vnútorných bezpečnostných síl tejto militantnej skupiny Usámu Ghaníma, vyhlásila vo štvrtok armáda.

Armáda informovala, že pri zásahu podnikli množstvo krokov na zmiernenie škôd spôsobených civilnému obyvateľstvu vrátane použitia presnej munície, leteckého pozorovania a ďalších spravodajských informácií.

Usáma Ghaním podľa izraelskej armády zastával kľúčovú úlohu pri uplatňovaní brutálnych metód Hamasu, ktoré zahŕňali vykonávanie tvrdých výsluchov civilistov či utláčanie obyvateľov podozrivých z odporu voči Hamasu.

(mja)

Minúta  |  

Po skončení vojny bude nevyhnutné obnoviť vzťahy s Ruskom, povedal Šutaj Eštok

Rusko podľa neho zostáva pre Slovensko strategickým hráčom v oblasti nerastných surovín.

„Ruský útok na Ukrajinu je činom, ktorý hrubo porušil medzinárodné dohody. Napriek tomu nemôžeme ignorovať fakt, že Rusko naďalej zohráva významnú úlohu na svetovej scéne a Slovensko je do veľkej miery závislé od dodávok ropy, plynu, alebo uránu pre naše jadrové elektrárne," napísal minister vnútra a šéf Hlasu Matúš Šutaj Eštok na sociálnej sieti Facebook.

O kritike opozície voči ministerke hospodárstva Denise Sakovej (Hlas) za jej pracovnú cestu do Ruska uviedol, že ukazuje krátkozrakosť a nepochopenie strategických záujmov Slovenska.

Po ukončení konfliktu bude obnova spolupráce s Ruskom podľa neho nevyhnutná, a to nielen z pohľadu energetickej stability, ale aj pre zaistenie dlhodobých hospodárskych záujmov našej krajiny.

„Ako som už viackrát zdôraznil, mandát na vedenie strategických rozhovorov s predstaviteľmi Ruskej federácie má za Slovensko primárne prezident, premiér, minister zahraničných vecí a ministerka hospodárstva," píše minister.

Vyhlásil, že jeho strana plne podporuje Sakovej cestu. Šutaj Eštok skonštatoval, že táto cesta nielenže prispeje k obnove vzťahov po skončení vojny, ale už teraz prináša riešenia na aktuálne problémy, ako sú stúpajúce ceny energií a hľadanie udržateľných dodávok strategických surovín.

(mja)

Minúta  |  

Prvý let astronautov okolo Mesiaca NASA posunula na neskôr

Riaditeľ amerického Národného úradu pre letectvo a vesmír (NASA) Bill Nelson vo štvrtok oznámil posun termínov v programe Artemis, ktorého cieľom je návrat ľudí na Mesiac.

Nelson na tlačovej konferencii povedal, že plánovaný oblet Mesiaca s ľudskou posádkou štyroch astronautov (Artemis II) sa presúva na apríl 2026. Pôvodný termín bol jeseň 2025. Tretia misia Artemis a pristátie dvoch astronautov na Mesiaci to posúva až na rok 2027. NASA mal pôvodný cieľ v roku 2026.

Program Artemis NASA rozbehol počas prvého funkčného obdobia novozvoleného prezidenta Donalda Trumpa. Neskôr vznikne lunárna základňa ako predstupeň vesmírnych letov na Mars. Spojené štáty prostredníctvom tohto programu v roku 2025 minú na vesmírny výskum približne 93 miliárd dolárov. Zatiaľ poslední ľudia boli na Mesiaci v roku 1972 počas misie Apollo 17.

V rámci programu Artemis sa už dosiahol pozoruhodný pokrok. V roku 2022 počas prevej misie kapsula Orion bez ľudskej posádky (nahrádzali ju tri figuríny) obletela Mesiac a úspešne po 25 dňoch pristála v Tichom oceáne. Viacero termínov sa však pre meškanie posunulo a rastú tiež náklady.

NASA pre vývoj lunárneho vozidla už vybrala súkromné spoločnosti Intuitive Machines, Lunar Outpost a Venturi Astrolab. Každá z nich má v roku 2025 predstaviť svoj prototyp a NASA rozhodne, ktoré bude poslané na Mesiac. Celková hodnota tohto kontraktu je 4,6 miliardy dolárov.

(tasr, ap, reuters)

Minúta  |  

Súd rozhodne o návrhu na väzbu pre dvojicu obvinených policajtov v piatok ráno

Výsluch bol vo štvrtok večer prerušený z dôvodu prípravy rozhodnutia.

Sudca pre prípravné konanie Mestského súdu Bratislava I rozhodne o návrhu prokurátora na väzobné stíhanie obvinených policajtov Branislava D. a Róberta M. v piatok (6. decembra) ráno. Vyplýva to z informácií, ktoré poskytol médiám hovorca súdu Pavol Adamčiak.

„Sudca pre prípravné konanie súdu prerušil výsluch obvinených do piatka do 6.30 h za účelom prípravy rozhodnutia. Dôvodom je, že spis mu bol pridelený až dnes. Vzhľadom na zodpovedné vyhodnotenie argumentácie, ktorá zaznela na dnešných výsluchoch, rozhodne v zákonom ustanovenej lehote," priblížil hovorca.

Dvojicu policajtov obvinil začiatkom týždňa vyšetrovateľ Úradu inšpekčnej služby z trestného činu marenia spravodlivosti. Obaja boli zároveň obmedzení na osobnej slobode. Prokurátor im navrhuje kolúznu väzbu pre obavu z možného ovplyvňovania svedkov a spoluobvinených.

Skutku sa mali dopustiť ešte počas pôsobenia v bývalej Národnej kriminálnej agentúre (NAKA). Okrem policajtov vyšetrovateľ obvinil aj civilnú osobu, rovnako z trestného činu marenia spravodlivosti.

(tasr)

Minúta  |  

Strana Nigela Faragea po prvýkrát predbehla v prieskume vládnucich britských labouristov

Stalo sa tak po tom ako minulý týždeň strana Reform UK prekročila hranicu 100-tisíc členov.

Strana Reform UK po prvýkrát predbehla labouristov v britskom národnom prieskume verejnej mienky a posunula stranu Keira Starmera na tretie miesto.

Podľa prieskumu Find Out Now má strana Nigela Faragea 24-percentnú podporu verejnosti, čo je o dva percentuálne body viac ako minulý týždeň.

Prieskum, ktorého sa zúčastnilo 2 607 dospelých, sa uskutočnil v stredu a ukázal, že labouristi sú na treťom mieste s 23 percentami hlasov (pokles o dva body oproti minulému týždňu), zatiaľ čo konzervatívci vedú s 26 percentami.

Výsledky sú v súčasnosti výnimočné, pretože v troch prieskumoch, ktoré v posledných týždňoch uskutočnili spoločnosti BMG, JL Partners a More in Common, viedli labouristi nad stranou Faragea o 7 až 11 percentuálnych bodov.

(mja)

Minúta  |  

Macron po páde vlády vyhlásil, že zotrvá vo funkcii až do roku 2027

Od roku 1962 je to vôbec prvýkrát, čo francúzska vláda padla na základe hlasovania o nedôvere.

Francúzsky prezident Emmanuel Macron vo štvrtok po vyslovení nedôvery vláde Michela Barniera vyhlásil, že zotrvá vo funkcii až do konca svojho mandátu v roku 2027.

"Mandát, ktorý ste mi dali, je na päť rokov a budem ho vykonávať až do konca," povedal Macron počas 10-minútového prejavu. Spresnil, že nového premiéra vymenuje v najbližších dňoch, ale jeho meno nenaznačil.

V príhovore vystúpil podľa AP energicky a obvinil svojich oponentov zo zodpovednosti za pád vlády. Uviedol, že krajná pravica a krajná ľavica sa spojili v "protirepublikánskom fronte". Odmietol tiež výzvy krajnej ľavice pod vedením strany Nepoddajné Francúzsko (LFI) na odstúpenie a vypísanie predčasných prezidentských volieb.

Barnier podal demisiu do rúk prezidenta vo štvrtok. Za vyslovenie nedôvery vláde hlasovalo v stredu 331 z 574 poslancov. Od roku 1962 je to vôbec prvýkrát, čo francúzska vláda padla na základe hlasovania o nedôvere.

Barniera do funkcie v septembri vymenoval šéf Elyzejského paláca, aby prelomil patovú situáciu po predčasných voľbách. Barnier sa stal vôbec najkratšie slúžiacim premiérom francúzskej Piatej republiky, ktorá existuje od roku 1958.

Francúzsko, druhá najväčšia ekonomika eurozóny, sa dostalo do ďalšej politickej krízy v pondelok, keď Barnier využil svoju právomoc na presadenie návrhu zákona o rozpočte sociálneho zabezpečenia bez hlasovania v parlamente.

Po tomto rozhodnutí predložila ľavicová aliancia Nový ľudový front (NFP) návrh na vyslovenie nedôvery. Návrh podporilo aj pronárodné Národné združenie (RN) Marine Le Penovej, ktorému sa nepodarilo presadiť požadované zmeny v rozpočte na rok 2025.

(tasr/tod)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.