V meste Kerč na východnom pobreží Krymského polostrova hlásili úrady sériu výbuchov, čo viedlo k uzavretiu mosta spájajúceho anektovaný polostrov s južným Ruskom, píše denník Ukrajinská pravda s odvolaním sa na kanály na platforme Telegram.
Českí kriminalisti vypátrali dvoch študentov, ktorí svojím konaním vzbudili obavy, že v areáli Západočeskej univerzity (ZČU) v Plzni sa v stredu strieľalo.
Sú obvinení z prečinu výtržníctva a vyšetrujú ich na slobode. Polícia to v piatok uviedla na sociálnej sieti X, informuje spravodajkyňa TASR.
Obvinenými sú dvaja českí študenti vo veku 24 a 25 rokov. Jeden z nich podľa zistení polície zakričal 'Alláhu akbar' a druhý spôsobil zvuky pripomínajúce výstrely. Študenti mohli podľa polície predpokladať, aké môže mať toto ich konanie následky, najmä s ohľadom na vlaňajšiu tragickú streľbu na Filozofickej fakulte Univerzity Karlovej v Prahe.
"V rámci preverovania bolo uskutočnených mnoho procesných úkonov a zistené také skutočnosti, ktoré viedli k tomu, že dnes boli títo dvaja študenti... obvinení z prečinu výtržníctva vo forme spolupáchateľstva," napísala polícia s tým, že vzhľadom na prebiehajúce vyšetrovanie bližšie informácie uviesť nemôže.
Kriminalisti prípad najskôr vyšetrovali ako šírenie poplašnej správy. V piatok však uviedli, že skutková podstata tohto prečinu by naplnená nebola, a preto vec prekvalifikovali.
V stredu po 16:00 zavolal na tiesňovú linku študent univerzity a oznámil, že v okolí ekonomickej fakulty ZČU v Plzni počul streľbu a zvolanie 'Alláhu akbar'. Na miesto vyrazilo mnoho policajných jednotiek a tiež ostatné zložky integrovaného záchranného systému. Policajti budovy školy prehľadali, stopy po streľbe ani zranených však nenašli.re
(tasr)
Deväťdesiat percent odborárskych požiadaviek z memoranda medzi Lekárskym odborovým združením (LOZ) a bývalou vládou je podľa ministra zdravotníctva buď splnených alebo sa plnia.
Jedinou nedoriešenou otázkou je podľa Kamila Šaška (Hlas) zvyšovanie platov. "Pokiaľ však platí neustále opakované vyjadrenie zástupcov LOZ, že im nejde o platy, sú splnené všetky dôvody na to, aby sme v zlepšovaní slovenského zdravotníctva pokračovali spoločne s lekármi, ktorí ostanú pri svojich pacientoch," uviedol na margo medializovaných tvrdení odborárov.
Vyše 3 300 lekárov z nemocníc naprieč Slovenskom podalo výpovede na znak nespokojnosti so situáciou v zdravotníctve. Lekári zároveň zvažujú aj výpovede z nadčasovej práce. Sú ochotní výpovede stiahnuť, ak vláda začne plniť ich požiadavky.
Trvajú najmä na plnení bodov memoranda z roku 2022, ktoré s lekárskymi odborármi podpísal vtedajší vládny kabinet. Ich požiadavkou takisto bolo, aby sa vláda uzniesla, že nedôjde k transformácii štátnych nemocníc na akciové spoločnosti.
(tasr)
V týchto dňoch rezort vnútra pritom začína aj s vydávaním nových vodičských preukazov, a dizajn zmenilo aj viacero ďalších dokladov.
"Jednou z priorít súčasného vedenia ministerstva vnútra je riešenie katastrofálneho technického stavu na úseku dokladov. Pracujeme preto na modernizácii Národného personalizačného centra, ktoré dnes v súčasnosti ako jediné pripravuje doklady pre celé Slovensko. V budúcnosti by malo existovať aj záložné pracovisko," uviedol hovorca rezortu vnútra Matej Neumann.
Dodal, že rezort kompletne zrekonštruuje aj komunikačnú infraštruktúru na úseku dokladov a techniku na oddeleniach v klientskych centrách.
Občania, ktorí si v týchto dňoch požiadali o nový vodičský preukaz, dostanú podľa hovorcu rezortu vnútra už doklad s novým dizajnom. Má nové bezpečnostné prvky aj grafiku, ktorá odkazuje na cestnú premávku. Štátny znak je na novom type dokladu vyobrazený v národných farbách.
Ako Neumann uviedol, čistopisy s vynoveným dizajnom rezort nakupuje na základe rámcovej dohody uzavretej koncom minulého roka s troma uchádzačmi. Upozornil, že zmeny nastali aj pri osvedčení o evidencii vozidla či pri povolení na pobyt cudzinca a pobytového preukazu občana EÚ.
Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas) v tomto roku predstavil aj nový dizajn cestovných pasov.
(tasr)
Slovenský plynárenský priemysel (SPP) a košické oceliarne podpísali v piarok memorandum o spolupráci.
"Potvrdzuje to, že sme pre zákazníkov pilierom bezpečnosti dodávok energií v tomto premenlivom období. Navyše budeme hľadať spoločnú cestu aj v ďalších strategických oblastiach spojených so zelenou transformáciou, ku ktorej sa obe naše spoločnosti hrdo hlásia," uviedol generálny riaditeľ SPP Vojtech Ferencz.
SPP sa popri dodávke energií a príprave nových produktov a služieb venuje aj rozvoju výroby energií z obnoviteľných zdrojov.
Spoločnosť tak prináša svojim zákazníkom ďalšie benefity v podobe zabezpečenia ich zvyšujúcich sa nárokov na čistú energiu a prispieva k dosahovaniu cieľov v oblasti klímy a ochrany životného prostredia.
(tasr)
Bavorská polícia zatkla 27-ročného podozrivého „žiadateľa o azyl“, ktorý podľa denníka Welt sliedil na námestí v meste Augsburg, pričom mal údajne kontakty so sunnitskou teroristickou organizáciou Islamský štát.
Iračanovi menom Alí al-G. teraz hrozí deportácia. Zatkli ho v stredu večer v ubytovacom centre pre žiadateľov o azyl. Policajné zdroje pre Welt potvrdili, že muž fotografoval vianočný trh Christkindlsmarkt v rámci údajnej špionáže.
Úrady ho na základe podozrivého správania preventívne zadržali, priťažujúcou okolnosťou boli aj jeho príspevky na sociálnych sieťach oslavujúce džihádistov, ktorí v roku 2014 ovládli rozsiahle časti Iraku a Sýrie.
Informácie o podozrivom Iračanovi poskytla bavorskej polícii zahraničná spravodajská služba, píše Welt. Alí al-G. bol podľa nich v kontakte s členmi Islamského štátu, opakovane oslavoval džihád a zverejňoval videá s popravami a samovražednými útokmi, pri ktorých používali ako smrtiace zbrane vozidlá vybavené výbušninami.
V komunikácii na sociálnych sieťach Iračan tiež naznačoval útok autom podobný tomu z Berlína z roku 2016, keď páchateľ tuniského pôvodu vrazil nákladným autom do stánkov na vianočnom trhu a zabil 12 ľudí a asi 70 ďalších zranil.
Alí al-G. prišiel do Nemecka začiatkom roka 2023 a požiadal o azyl, dodal Welt. V súčasnosti je vo väzbe a čaká na deportáciu.
Centrálny úrad pre cudzinecký extrémizmus Bavorského štátneho úradu pre azyl a návrat vydal príkaz na vyhostenie v súlade s § 58 zákona o pobyte. Podľa tohto zriedkavo používaného ustanovenia môže byť cudzinec vrátený priamo do krajiny pôvodu „na základe skutkovo podloženej prognózy na odvrátenie osobitného ohrozenia bezpečnosti Spolkovej republiky Nemecko alebo teroristickej hrozby“.
(sab)
Spolupráca medzi Slovenskom a Švajčiarskom v rámci podpory národných parkov má byť zameraná najmä na podporu udržateľného cestovného ruchu a posilňovanie biodiverzity v chránených územiach.
Švajčiarsko podporí slovenské národné parky sumou 22,8 milióna švajčiarskych frankov, čo predstavuje vyše 24 miliónov eur.
"Tieto peniaze pôjdu do budovania infraštruktúry národných parkov. Budú to informačné centrá, ekovzdelávacie centrá, turistické body či útulne. Budú to peniaze na to, aby naše národné parky vytvorili alianciu a vzájomne kooperovali, na správu parkov, ale aj mnohé pilotné projekty," priblížil minister investícií Richard Raši (Hlas) po podpise dohody so švajčiarskym veľvyslancom Petrom Nelsonom v sedle Zbojská.
Financie získajú všetky národné parky na Slovensku, podmienkou Švajčiarska však bolo, aby boli prioritne podporené tie menej známe. Podpora parkov má byť postavená na dvoch základných pilieroch, a to rozvoj infraštruktúry a mäkké aktivity.
"To znamená práca s verejnosťou a s ľuďmi. Keď sa vybuduje infraštruktúra, či už návštevnícke centrá, chaty alebo útulne, cieľom ďalšej časti projektu je robiť vzdelávacie aktivity a rozvoj biodiverzity," skonštatoval štátny tajomník ministerstva životného prostredia Filip Kuffa.
Popri investíciách do rozvoja národných parkov si švajčiarsky veľvyslanec na Slovensku Nelson od vzájomnej spolupráce sľubuje najmä výmenu odborných znalostí.
"Dúfame, že sa nám podarí podeliť o naše skúsenosti za posledných 20 rokov pri budovaní siete regionálnych parkov, ktoré vo Švajčiarsku dopĺňajú náš národný park. Budované boli zdola nahor na základe konzultácií so zainteresovanými stranami, obyvateľmi, komunitami a odborníkmi," uviedol veľvyslanec.
(tasr)
Samostatný zákon o turistických trasách plénum Národnej rady tento týždeň posunulo do druhého čítania.
"Tieto turistické trasy dodnes nemajú zákonnú ochranu. Nemáme ani zákon, ktorý by hovoril o princípoch a pravidlách, ako ich chrániť, užívať a ako harmonizovať záujmy turistov, športovcov, samospráv, štátnej ochrany prírody a prírody samotnej," uviedol Ján Horecký (KDH) s tým, že pri stretávaní sa v prírode preto často vznikali protichodné záujmy.
Pôdohospodárska a lesohospodárska činnosť vlastníkov lesov a pozemkov totiž podľa neho často narážala na záujmy turistov.
"Podarilo sa nám predložiť zákon schválený všetkými prítomnými poslancami v Národnej rade, ktorý nám tento poklad, rodinné striebro Slovenska, tento motor domáceho turistického ruchu, nástroj na prorodinnú politiku, na posilnenie duševného, fyzického aj mentálneho zdravia ľudí zachováva tak, ako sme ho zdedili a ako ho môžeme naďalej zveľaďovať," objasnil poslanec.
Turistické značenie na Slovensku a v Česku je podľa predsedu sekcie značenia Klubu slovenských turistov Jána Michalca unikátom na celom svete, a to napriek nedostatku financií. V tuzemsku sa oň stará asi 390 vyškolených značkárov a popri nich aj pomocní značkári, pričom ide najmä o dobrovoľnícku prácu.
"Odmeny získavame od štátu a organizácií, ktoré nás dotujú a dajú nám na tú prácu niečo, je to predovšetkým na materiál a technické zázemie a niečo málo za náklady pre tých značkárov," uzavrel Michalec.
(tasr)
Len 28-ročného vodiča do cely policajného zaistenia (CPZ) umiestnili žilinskí policajti po tom, ako ho podozrievali z prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky.
Policajti Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Žiline obmedzili 28-ročného muža na osobnej slobode pre podozrenie zo spáchania protiprávneho skutku, nakoľko sa pri cestnej policajnej kontrole odmietol podrobiť orientačnému testu na drogy a lekárskemu toxikologickému vyšetreniu.
"Muž bol po vykonaní prvotných úkonov umiestnený do cely policajného zaistenia (CPZ), kde sa pokúsil o samovraždu obesením na kuse vlastného oblečenia. Včasným a profesionálnym zásahom službukonajúcich policajtov sa mu v tomto konaní podarilo zabrániť," uviedla žilinská polícia.
Obvinený neutrpel pokusom o samovraždu žiadne zranenia. "Následne mu policajti privolali rýchlu zdravotnú pomoc, bol zabezpečený jeho prevoz na vyšetrenie do nemocnice, kde ostal naďalej strážený policajnou hliadkou. Napriek tejto situácii sa zodpovednosti za svoje konanie nevyhne," uzavreli muži zákona.
(tasr)
Nové štandardné jedno- až štvorizbové byty s rozlohou približne 27 až 90 metrov štvorcových majú ponúknuť dostupné nájomné bývanie aj s možnosťou príspevku od zamestnávateľov.
V metropole východu by malo v najbližších desiatich rokoch pribudnúť na mestských pozemkoch dovedna zhruba 5400 nájomných bytov s investíciou približne 1,3 miliardy eur.
Primátor Košíc Jaroslav Polaček spresnil, že investíciu prináša rakúska spoločnosť WBG Wohnen und Bauen Gesellschaft mbH Wien, ktorej sa mesto stalo partnerom.
"Týchto 5400 bytov chceme vybudovať v troch fázach, prvá fáza je približne 1740 bytov do roku 2027. Ďalších 1560 bytov do roku 2030 a následne ďalších viac ako 2000 bytov po roku 2030," povedal Polaček. Konštatoval pritom, že mesto má s rakúskym investorom uzavreté memorandum, ktoré odsúhlasilo mestské zastupiteľstvo.
Košice sú v spolupráci s Agentúrou štátom podporovaného nájomného bývania (AŠPNB) podľa primátora prvým mestom, ktoré do takéhoto projektu dáva svoje pozemky. "V Košiciach máme vytypovaných desať lokalít, prvé dve sú verejne známe. Prvou lokalitou je bytovka na Jesenského ulici, druhou je bytovka na Thurzovej," uviedol Polaček. Ďalších osem lokalít po dohode s investorom zatiaľ mesto nebude zverejňovať, aby sa vyhlo špekuláciám.
"V Košiciach budú vznikať postupne nielen samostatne stojace bytové domy, ale aj nové malé štvrte, ktoré sme si pripravili preto, aby sme mohli splniť záväzok, ktorý sme dali nielen spoločnosti Volvo, ale aj samotným občanom," skonštatoval ďalej.
K projektu budovania nájomného bývania sa pridáva aj Košická arcidiecéza. Na pozemkoch, ktoré poskytne, by malo podľa Polačeka vzniknúť ďalších 2200 nájomných bytov. Zapojenie do projektu potvrdil riaditeľ arcibiskupského úradu Ján Urban.
"Tieto pozemky sa nachádzajú v katastrálnom území Valaliky. Veríme, že samotná obec Valaliky aj v súvislosti s výstavbou závodu Volvo túto príležitosť využije a tento projekt bude prínosom pre obec, ako aj mesto Košice," povedal novinárom.
Predsedníčka predstavenstva AŠPNB Eva Lisová poukázala na bežne pomerne vysoké trhové ceny nájomného bývania, čo sa agentúra v spolupráci s investičnými partnermi snaží zmeniť.
"Vylepšiť sa to snažíme práve tým, že v našom systéme je cena nájmu regulovaná. Napríklad v Košickom kraji je možné získať trojizbový byt v cene nájmu od 381 po 678 eur. Už táto cena je naozaj výhodná a môže byť ešte lepšia v prípade, že našim záujemcom je zamestnanec zamestnávateľa, ktorý je zaregistrovaný v našom systéme a dostane príspevok od tohto zamestnávateľa," uviedla. Príspevok je pritom podľa nej výhodný pre obe strany.
(tasr)
Zo sýrskeho mesta, na ktoré postupujú protivládni militanti, cez noc a v piatok ráno utiekli tisíce ľudí, oznámilo Sýrske pozorovateľské centrum pre ľudské práva (SOHR) v Londýne.
Povstalci sa podľa SOHR nachádzajú iba päť kilometrov od predmestia Homsu, ovládnutie ktorého by im umožnilo odrezať hlavnú cestu vedúcu k sýrskemu pobrežiu, správu citovali agentúry AFP a Reuters.
Džihádistická skupina Hajat Tahrír aš-Šám a militantné organizácie podporované Tureckom minulý týždeň spustili prekvapivú ofenzívu na severozápade Sýrie. Počas niekoľkých dní sa im podarilo dobyť rozsiahle územia vrátane druhého najväčšieho mesta krajiny Aleppo, a tiež mesto Hamá.
„Keď hovoríme o cieľoch, cieľom revolúcie zostáva zvrhnutie tohto režimu. Je naším právom použiť všetky dostupné prostriedky na dosiahnutie tohto cieľa,“ vyhlásil vodca najsilnejšej povstaleckej skupiny Front an-Nusra Abú Muhammad al-Džawlání v rozhovore pre televíziu CNN, ktorý zverejnili v piatok.
Tisíce ľudí začali utekať z Homsu v noci na piatok smerom na západ k pobrežným regiónom, ktoré sú baštami vlády, uviedlo SOHR. Jeden z miestnych obyvateľov podľa Reuters potvrdil, že do pobrežnej oblasti prichádzajú ľudia v obave z rýchleho postupu islamistov.
Hajat Tahrír aš-Šám a spojenecké zoskupenia už ovládli mestá Rastan a Talbísa ležiace niekoľko kilometrov severne od Homsu. Zdroj zo sýrskej armády pre Reuters povedal, že ruské letectvo v noci zničilo v oblasti most na dôležitej diaľnici M5, aby ho povstalci nemohli využívať. Na most podľa neho podniklo osem úderov.
Izraelská armáda oznámila, že v noci na piatok zaútočila v pohraničnej oblasti medzi Sýriou a Libanonom, kadiaľ podľa nej šíitské militantné hnutie Hizballáh pašovalo zbrane. Údery vykonala iba niečo viac ako týždeň po tom, čo s Hizballáhom uzavrela prímerie v Libanone.
Izraelský útok na sýrskej strane hranice podľa sýrskej agentúry SANA vyradil z prevádzky hraničný priechod Arída.
(tasr)
Minúta |
SaS: Kultúra nie je nástroj propagandy. Pre dianie v umeleckom fonde podali trestné oznámenie
Opozičná strana má podozrenia zo spáchania úmyselného trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa vo forme nečinnosti.
"Odmietame sa prizerať, ako ministerka kultúry Martina Šimkovičová a Lukáš Machala ubližujú kultúre na Slovensku. Rozhodli sme sa podať trestné oznámenie kvôli dianiu vo Fonde na podporu umenia. Sme presvedčení, že je najvyšší čas, aby zasiahli orgány činné v trestnom konaní. Šimkovičovej a jej nominantom totiž kultúra nepatrí," uviedol predseda SaS Branislav Gröhling.
Strana pripomenula, že vládna koalícia si v tichosti a bez diskusie schválila legislatívne zmeny, vďaka ktorým ministerka kultúry Martina Šimkovičová (nom. SNS) úplne ovláda Fond na podporu umenia.
"Sme svedkami bezprecedentnej degradácie tejto verejnoprávnej inštitúcie. Tá bola pritom zriadená za účelom nezávislej a odbornej podpory pre regionálnu, amatérsku ale aj profesionálnu kultúru na Slovensku. Fond sa však dostal pod absolútnu kontrolu Šimkovičovej, pričom jej nominanti si neplnia zákonne povinnosti," povedal René Parák, tímlíder SaS.
SaS považuje za nemysliteľné, aby Fond na podporu umenia, ktorý má k dispozícií ročne viac ako 30 miliónov eur, bol nefunkčný. "To sú peniaze, ktoré potrebuje regionálna kultúra, amatérske združenia, folklórne súbory či múzeá alebo knižnice. Bez týchto prostriedkov sú viaceré aktivity v ohrození," dodal Parák.
Ten v piatok podané trestné oznámenie označil za jednoznačný odkaz, že kultúra nie je politická hračka ani nástroj propagandy.
"Kultúra má byť nezávislá, transparentná a jej financovanie spravodlivé. Žiadame Generálnu prokuratúru SR, aby dôsledne preverila všetky uvedené skutočnosti a zabezpečila, že potenciálni vinníci ponesú plnú zodpovednosť. Slovensko si zaslúži lepšiu správu vecí verejných," zhodnotil.
Právnička poslaneckého klubu Slávka Henčeková poznamenala, že majú podozrenie z trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa vo forme nečinnosti. "Navyše, sú tu náznaky, že ide o koordinovanú nečinnosť. Preto považujeme za nevyhnutné, aby sa touto situáciou zaoberali aj orgány činné v trestnom konaní," uzavrela Henčeková.
(max)
V rusko-ukrajinskej vojne je potrebné najskôr uzavrieť prímerie, avšak potom bude potrebné riešiť bezpečnostnú situáciu Európy, povedal maďarský premiér v pravidelnom piatkovom rozhovore pre verejnoprávny rozhlas Kossuth Rádió.
Rusko sa podľa predsedu maďarskej vlády Viktora Orbána v tejto vojne zmenilo a veľmi zosilnelo. „Zmenila sa však aj Ukrajina, ktorá veľmi zoslabla, a ukázalo sa, že Európa je v otázke svojej vojenskej obrany mimoriadne slabá. Nemáme ani techniku, ani zbrane, ktoré by boli potrebné v prípade konfliktu s Ruskom, a napokon na vedenie vojny nemáme ani peniaze,“ zdôraznil.
Po tejto vojne bude potrebné myslieť na bezpečnostnú reorganizáciu celej Európy. „Potrebujeme riešenie, ktoré zaručí našu bezpečnosť a zadefinuje aj miesto Ameriky,“ podčiarkol predseda maďarskej vlády.
(tasr)
Poslanec Smeru a predseda výboru pre obranu a bezpečnosť tvrdí, že mladí predstavitelia strany Smer sa do programu plánujú zapojiť, aby tak išli príkladom.
"Očakávam, aký bude o to záujem, ako poznám ministra Kaliňáka, tak sa mu k tomu podarí urobiť veľmi dobrú regrutačnú kampaň," vyslovil Richard Glück (Smer) po piatkovom parlamentnom výbore, na ktorom minister obrany Robert Kaliňák (Smer) zmeny prezentoval.
Záujemca o projekt sa doň bude môcť zapojiť obetovaním dvoch týždňov svojej dovolenky a ďalšieho voľného času, najmä víkendov, ročne. Za absolvovanie výcviku dostane 3000 eur.
Opozičný poslanec parlamentu Juraj Krúpa (SaS) si myslí, že v pláne ministra obrany je veľa dobrých nápadov. Zálohy by podľa neho boli rozčlenené do troch častí. Krúpa podotkol, že sa informácie o nákladoch na projekt nedozvedeli. Pripomenul, že vycvičení ľudia musia mať k dispozícii aj techniku.
Poslanec Samuel Migaľ (Hlas) si myslí, že žandári, ktorí by mali byť po novom jednou zo zložiek záloh, sú veľmi dobrým nápadom. Zriadenie takejto vojenskej policajnej zložky by podľa neho mohlo pomôcť vyriešiť problémy s personálnou situáciou v Policajnom zbore. Ako dodal, medzi ozbrojenými zložkami štátu by mala existovať symbióza.
Minister obrany Kaliňák zámer zmeniť fungovanie armádnych záloh prezentoval už viackrát, naposledy vo štvrtok na tlačovej konferencii, kde uviedol základné predstavy o projekte.
(tasr)
Jake Sullivan sa vo štvrtok stretol so šéfom ukrajinskej prezidentskej kancelárie Andrijom Jermakom a zaviazal sa, že do polovice januára 2025 poskytne Biely dom Kyjevu 20 miliárd dolárov.
Balík pomoci, ktorý bude posledným pre administratívu končiaceho prezidenta Joea Bidena, má obsahovať státisíce delostreleckých nábojov, tisíce rakiet a stovky obrnených vozidiel, povedal zdroj oboznámený s rozhovorom pre denník Guardian.
Spomenutých 20 miliárd dolárov poskytne Washington Kyjevu formou pôžičiek, ktoré budú kryté výnosmi z ruských aktív v USA. Okrem toho sa Sullivan zaviazal, že Bidenova vláda vypracuje ďalší balík sankcií voči Moskve.
Toto stretnutie je jedným z mnohých, ktorými si chcú ukrajinskí predstavitelia zabezpečiť pokračovanie podpory Spojených štátov vo vojne s Ruskom. Nedávno totiž republikánsky predseda Snemovne reprezentantov Mike Johnson zablokoval hlasovanie o žiadosti Bieleho domu poskytnúť Ukrajine 24 miliárd dolárov vojenskej pomoci.
Ukrajinci tiež s obavami sledujú blížiacu sa inauguráciu zvoleného prezidenta Donalda Trumpa, ktorého spolupracovníci vypracovali najmenej tri plány na prímerie v takmer tri roky trvajúcej vojne.
Jermak a ukrajinská veľvyslankyňa vo Washingtone Oksana Markarovová sa tento týždeň stretli s budúcim viceprezidentom JD Vanceom, budúcim poradcom pre národnú bezpečnosť Mikeom Waltzom a špeciálnym vyslancom pre Rusko a Ukrajinu Keithom Kelloggom. Všetci traja pritom navrhovali nejakú formu zmrazenia konfliktu pozdĺž frontovej línie.
(sab)
O obnovení dodávok informoval riaditeľ rafinérskej spoločnosti Orlen Unipetrol Mariusz Wnuk na sieti X, ropa prestala do Českej republiky prúdiť v stredu.
„Dodávky ropy boli dnes ráno obnovené a ropa ropovodom Družba do ČR opäť prúdi. Ďakujeme českej vláde a Správe štátnych hmotných rezerv ČR za rýchlu preventívnu akciu a spoluprácu,“ napísal Wnuk.
Podľa českého ministra priemyslu a obchodu Lukáša Vlčka boli dodávky obnovené po polnoci a príčiny výpadku sa naďalej zisťujú. Agentúra Reuters vo štvrtok uviedla, že príčinou výpadku boli platobné problémy medzi tranzitnou Ukrajinou a Ruskom.
Vlček podotkol, že energetika sa stala súčasťou hybridnej vojny Ruska so Západom. Súčasná vláda urobila podľa neho potrebné kroky, aby sa Česko stalo od Ruska nezávislé.
„Ako sa ukázalo, už teraz sa bez neho zaobídeme a vďaka práci na ropovode TAL budeme v budúcom roku prechádzať na neruskú ropu úplne,“ dodal minister.
O tom, že ropovodom Družba, ktorý vedie z Ruska do strednej Európy, neprúdi do Česka ropa, informovala spoločnosť Orlen Unipetrol v stredu ráno, následne to potvrdil aj Vlček.
Vláda z toho dôvodu rozhodla, že v prípade dlhšieho výpadku si bude môcť rafinéria požičať 330-tisíc ton ropy z českých núdzových zásob, čo nakoniec nebolo potrebné.
(tasr)
Alžbeta Štofková Dianovská zo Štátnej školskej inšpekcie apeluje na Správu o výchove a vzdelávaní za školský rok 2023/2024, podľa výsledkov je najväčšou slabinou samotný proces učenia žiakov na vyučovacích hodinách.
Najväčším problémom v slovenských triedach je nízka úroveň učenia žiakov, upozornila Štátna školská inšpekcia vo svojej správe.
„Tento stav pretrváva napriek relatívne dobrým podmienkam na vzdelávanie a kvalitne nastaveným školským vzdelávacím programom,“ uviedol v úvode piatkovej tlačovej konferencie minister školstva, výskumu, vývoja a mládeže SR Tomáš Drucker (Hlas). Dodal, že zatiaľ čo žiaci excelujú v memorovaní, výrazne zaostávajú v rozvoji kreatívneho myslenia.
„Túto správu netreba vnímať ako negatívnu kritiku. Každú takúto správu, ktorá neprináša oslavy, považujem za konštruktívnu – ako zrkadlo, ktoré nám pomáha spoznať dáta a sledovať, či prijaté opatrenia dávajú zmysel a prinášajú očakávané výsledky,“ vyhlásil Drucker.
Správa podľa neho potvrdzuje, že Slovensko potrebuje kurikulárnu reformu ako soľ.
„Uvedomujem si, že tieto zmeny môžu byť náročné pre rodičov, deti aj učiteľov, ale som presvedčený, že ide o správny krok smerom k budúcnosti. Chcem ubezpečiť, že budeme pokračovať v postupných a systematických krokoch,“ povedal minister s upozornením, že rezort nič nebúra, ale zameriava sa na opatrenia, ktoré dokáže v danom čase zrealizovať.
Hlavná školská inšpektorka Alžbeta Štofková Dianovská potvrdila, že Štátna školská inšpekcia vykonala vyše tisíc inšpekcií. „Navštívili sme viac ako 6 500 hodín, kde sme analyzovali stav nášho výchovno-vzdelávacieho procesu,“ vysvetlila.
Hoci podmienky na vzdelávanie sú podľa jej slov aj po pandémii stále v dobrej kondícii, triedy sú moderne vybavené a školy disponujú kvalitnými pomôckami, najväčšou slabinou zostáva samotný proces učenia žiakov na vyučovacích hodinách.
„Iba na každej druhej ZŠ prebiehal vyučovací proces v aktívnej podobe," zdôraznila inšpektorka a vysvetlila, že iba v týchto prípadoch sa žiaci skutočne učili a neboli len pasívnymi prijímateľmi informácií.
„Generačná chudoba detí z marginalizovaných komunít znamená veľké znevýhodnenie už na štarte,“ upozornila hlavná inšpektorka. Výsledkom sú, ako tvrdí, slabé komunikačné schopnosti, ktoré by mohlo zmierniť predprimárne vzdelávanie. „Deti by mali nastúpiť do škôlky čo najskôr, aby boli pri vstupe do školy lepšie pripravené na porozumenie výučbe,“ vyhlásila.
Podľa inšpektorky školský systém stagnuje. „V škole a v triedach nám zastal čas. Je to priemerné,“ zhodnotila s dôrazom, že reforma je nevyhnutná. Zároveň kritizuje, že učitelia často nezavádzajú do praxe to, čo sa naučia, a žiaci dostávajú informácie hotové, bez možnosti diskusie či overovania.
Správa tiež odhaľuje klesajúce sebahodnotenie a tímovú prácu na základných školách. „Tlak na výkon a individualizmus bránia rozvoju empatie a súdržnosti,“ varovala inšpektorka. Na gymnáziách a odborných školách pribúdajú problémy s odbornosťou.
„Trh práce sa mení veľmi rýchlo, a preto musíme deti pripraviť tak, aby si na ňom vedeli nájsť miesto,“ uzavrela Štofková Dianovská.
(let)
Americký minister zahraničia v piatkovom rozhovore so svojím juhokórejským partnerom Čo Tche-jolom povedal, že verí v „odolnosť demokracie“ v Južnej Kórei po tom, čo prezident Jun Sok-jol v utorok nečakane vyhlásil stanné právo.
Hovorca ministerstva zahraničných vecí USA Matthew Miller vo vyhlásení po schôdzke ministrov označil nedávny vývoj v Južnej Kórei za znepokojujúci. Minister Antony Blinken podľa neho privítal zrušenie stanného práva a potvrdil spojenecké záväzky USA voči Južnej Kórei. Vyjadril tiež vieru, že v Južnej Kórei „zvíťazí demokratický proces“.
„Minister Blinken opätovne potvrdil pokrok dosiahnutý v bilaterálnych vzťahoch vrátane silného trojstranného partnerstva s Japonskom, ktoré podporuje naše spoločné hodnoty, prosperitu a stabilitu v Indopacifiku,“ citovala vyhlásenie rezortu agentúra AFP.
Juhokórejský prezident v utorok nečakane vyhlásil stanné právo. V televíznom prejave obvinil opozíciu z protištátnych aktivít a sympatií voči Severnej Kórei. Jeho strana a opozícia sa v tom čase nevedeli dohodnúť na budúcoročnom rozpočte.
O necelé tri hodiny po vyhlásení stanného práva parlament väčšinou hlasov schválil návrh na jeho zrušenie. Podľa juhokórejskej ústavy je prezident v takom prípade povinný ho odvolať.
(tasr)
Výbor hornej komory amerického Kongresu pre efektivitu vlády, nazvaný podľa úradu Elona Muska, zverejnil šokujúce štatistiky – len šesť percent federálnych zamestnancov chodí na pracovisko v pracovnom pomere na plný úväzok.
Výbor DOGE (Department of Government Efficiency) v Senáte Spojených štátov vedie tvrdo pravicová senátorka za Iowu Joni Ernstová. Tá bola jednou z prvých, kto sa otvorene postavil za lídrov budúceho rovnomenného úradu, ktorý majú viesť miliardári Musk a Vivek Ramaswamy.
V predpandemickom období, teda do roku 2019, pracovali na diaľku či z domu len tri percentá zamestnancov všetkých federálnych agentúr, dodáva Ernstovej správa. V súčasnosti pracuje výhradne na diaľku takmer tretina zamestnancov.
Všeobecná obsadenosť vládnych budov predstavuje 12 percent ich celkovej kapacity, pokračuje správa. Prenájom a správa vládnych budov ročne stojí približne osem miliárd dolárov, ďalších 7,7 milióna spotrebujú na energie, predovšetkým na vykurovanie a elektrinu.
Washington DC a 7 697 úplne prázdnych federálnych budov preto pôsobí ako „mesto duchov“, dodala senátorka na stretnutí so šéfmi DOGE.
Na schôdzke sa zúčastnil aj predseda Snemovne reprezentantov Mike Johnson, ktorý tieto zistenia označil za „absurdné“.
„Je to absurdné a Američania to nebudú tolerovať,“ povedal Johnson novinárom. „A preto si myslím, že jednou z prvých vecí, ktorú uvidíte, bude požiadavka novej administratívy, nás všetkých v Kongrese, aby sa federálni pracovníci vrátili na svoje pracovné miesta.“
Republikán z Iowy vyčítal prezidentovi Joeovi Bidenovi najmä jeho záľubu v odchode z Bieleho domu do svojich domov v Delaware alebo na dovolenky so svojimi bohatými donormi.
(sab)
Štart rakety predtým viackrát zlyhal, tentoraz bol podľa Teheránu úspešný, píše agentúra AP s tým, že správu nebolo možné nezávisle overiť.
Raketu Símurg (Fénix) vypustili v piatok z Kozmodrómu imáma Chomejního v provincii Semnán, oznámila iránska armáda. Štart vyvolal obavy v už aj tak vyhrotenej situácie na Strednom východe, kde stále prebieha vojna Izraela proti militantnému hnutiu Hamas v Pásme Gazy, zatiaľ čo v susednom Libanone platí krehké prímerie.
We have successfully launched the Saman-1 space tug, along with two additional payloads, into orbit aboard the Simorgh launch vehicle from the Imam Khomeini Space Center.
— Iran Military (@IRIran_Military) December 6, 2024
🇮🇷 🚀 pic.twitter.com/KyK3oHHj1O
Spojené štáty dlhodobo tvrdia, že Teherán porušuje vypúšťaním satelitov rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN, a vyzývajú ho, aby nevykonával žiadnu činnosť zahŕňajúcu vývoj balistických rakiet schopných niesť jadrové hlavice. Sankcie OSN zamerané na iránsky program balistických rakiet však vypršali vlani v októbri.
Za vlády relatívne umierneného prezidenta Hasana Rúháního spomalil Teherán svoj vesmírny program pre obavu, že by ním stupňoval napätie so Západom. Naopak, neskorší prezident Ebráhím Raísí, zástanca tvrdej línie, ktorý sa dostal k moci v roku 2021, program presadzoval.
Súčasný prezident Masúd Pezeškiján, ktorý signalizuje, že chce rokovať so Západom, zatiaľ ohľadom vesmírneho programu nezaujal jasnú stratégiu.
(tasr)
Ovplyvnená je aj železničná a cestná doprava.
Amsterdamské medzinárodné letisko Schiphol v piatok zrušilo viac než 100 letov, ďalšie meškajú. Dôvodom je silný nárazový vietor, ktorý spôsobila tlaková níž Darragh. Holandský kráľovský meteorologický ústav (KNMI) vydal varovanie žltého stupňa pre takmer celú krajinu. TASR o tom informuje na základe správ agentúry Reuters a holandských médií.
Letisko odporučilo cestujúcim, aby sledovali aktuálne informácie o letoch alebo kontaktovali leteckú spoločnosť. Jeho hovorca pre televíziu NOS povedal, že cestujúci by mali počítať so zrušením a meškaním prichádzajúcich aj odchádzajúcich letov.
KNMI na svojej webovej stránke uvádza, že dopoludnia očakáva silný nárazový vietor v takmer celom Holandsku, ktorý dosiahne rýchlosť 75 - 100 kilometrov za hodinu. Vietor môže spôsobiť komplikácie v doprave, najmä pre cyklistov a vodičov nákladných a osobných vozidiel s prívesmi. Nebezpečenstvo môžu predstavovať aj padajúce konáre stromov.
Spoločnosť ProRail, ktorá spravuje železničnú infraštruktúru, hlásila rozsiahle problémy spôsobené spadnutými stromami na železničných tratiach. Silný vietor podľa nej zasiahol viaceré oblasti. Hovorca holandských železníc informoval o rozsiahlych meškaniach spojov v okolí mesta Almere, kde na trať spadol strom.
Nepriaznivé počasie bude Holandsko podľa NOS sužovať aj v sobotu. Tlaková níž Darragh spôsobila predtým problémy v Írsku a Británii. Podľa holandskej televízie smeruje na juh a presúva sa nad severné Francúzsko.
(tasr)
Predstavitelia Bieleho domu v končiacej garnitúre diskutujú o tom, aký signál by takýto krok vyslal smerom k verejnosti, povedali anonymné zdroje z prezidentskej administratívy pre agentúru Reuters.
Prezident Joe Biden o týchto diskusiách vie, ale nezúčastňuje sa na nich, spresnil jeden z vysoko postavených predstaviteľov Bieleho domu. Rozhodnutie v tejto veci bude však na Bidenovi.
Diskusie na túto tému sa zintenzívnili po tom, ako Biden minulú nedeľu udelil milosť svojmu synovi Hunterovi, aj keď predtým tvrdil, že tak neurobí.
Ľudí z Bidenovej administratívy znepokojila okrem iných nominácia Kasha Patela na post riaditeľa Federálneho úradu pre vyšetrovanie (FBI). Patel je známy tým, že svojho času prisľúbil odplatu kritikom novozvoleného prezidenta. Zviditeľnil sa tiež odhalením hoaxu známeho ako Russiagate – údajné prepojenie Trumpovej kampane a Kremľa –, ktorý pomohol vyvrátiť.
Medzi kandidátmi na prípadné udelenie prezidentskej milosti sa uvádzajú bývalá republikánska poslankyňa Liz Cheneyová, ktorá je Trumpovou veľkou kritičkou, Anthony Fauci, ktorý pomáhal koordinovať reakciu Bidenovej administratívy na pandémiu vyvolanú chorobou COVID-19, do ktorej investoval jeho úrad NIAID, kalifornský senátor Adam Schiff, ktorý inicioval prvý pokus o ústavnú obžalobu na Trumpa, či generál vo výslužbe Mark Milley, bývalý predseda Zboru náčelníkov štábov americkej armády, uviedol zdroj.
„Otázkou teraz je, či títo ľudia vôbec majú záujem byť omilostení,“ doplnil jeden zo zdrojov.
Hovorkyňa Bieleho domu sa k týmto medializovaným správam odmietla vyjadriť. Ako prvý s nimi prišiel týždenník Politico.
Reuters podotkol, že Ústava USA dáva prezidentovi široké právomoci na udeľovanie milostí, ale preventívne omilostenie – za trestné činy, za ktoré ešte nepadlo obvinenie – je v podstate nevyskúšanou praxou.
(tasr, sab)
Sudca pre prípravné konanie Mestského súdu Bratislava I prepustil v piatok ráno policajtov Branislava Dunčka a Róberta Magulu, obvinených z marenia spravodlivosti, zo zadržania na slobodu.
O sťažnosti prokurátora proti nevzatiu obvinených do väzby rozhodne Krajský súd v Bratislave v piatok 13. decembra. Informoval o tom hovorca súdu Pavol Adamčiak.
„Súd sa nestotožnil s návrhom prokurátora Krajskej prokuratúry v Bratislave, pričom súd vedené trestné konanie voči konkrétnym obvineným považuje za predčasné, čo však neznamená, že orgány činné v trestnom konaní konajú nezákonne," priblížil hovorca.
Prokurátor bratislavskej krajskej prokuratúry zdôraznil, že hodnotenie dôvodnosti trestného stíhania, ako aj jednotlivých úkonov má v prípravnom konaní na starosti prokurátor. Zopakoval, že prípravné konanie je neverejné, a preto sa nebude k jednotlivým dôvodom väzobného návrhu vyjadrovať.
Obhajca obvinených policajtov Peter Kubina ozrejmil, že rozhodovanie o väzobnom návrhu prebiehalo štandardným spôsobom. „Máme veľkú radosť z toho, že to takto skončilo. Osobitne preto, lebo dôvodom prepustenia a nevzatia do väzby bolo, že sudca nevidel dôvody na vznesenie obvinenia," podčiarkol.
Dvojicu policajtov obvinil začiatkom týždňa vyšetrovateľ Úradu inšpekčnej služby z trestného činu marenia spravodlivosti. Obaja boli zároveň obmedzení na osobnej slobode. Prokurátor im navrhuje tzv. kolúznu väzbu pre obavu z možného ovplyvňovania svedkov a spoluobvinených.
Skutku sa mali dopustiť ešte počas pôsobenia v bývalej Národnej kriminálnej agentúre (NAKA). Obhajca obvinených považuje trestné stíhanie za nedôvodné. Okrem policajtov vyšetrovateľ obvinil aj civilnú osobu, rovnako z trestného činu marenia spravodlivosti.
(tasr)
Stalo sa tak v predvečer 35. výročia antifeministického útoku, pri ktorom v jednej zo škôl v Montreale zahynulo 14 žien, priblížila agentúra AFP.
Odhaduje sa, že v rámci zbraňovej amnestie, ktorá platí do októbra 2025, môže byť odovzdaných 14 500 kusov zbraní. Ich majitelia za ne dostanú od štátu finančnú kompenzáciu.
Minister obrany Bill Blair uviedol, že Ottawa bude spolupracovať s distribútormi a obchodmi so zbraňami a podnikať kroky, aby „sa tieto zbrane dostali z Kanady do rúk Ukrajincov... na použitie v ich boji proti Rusku“.
„Každá pomoc, ktorú môžeme Ukrajincom ponúknuť, je krokom k ich víťazstvu,“ zdôraznil Blair.
Štvrtkovým oznámením sa zvyšuje počet typov strelných zbraní, ktoré Kanaďania nemôžu kupovať, predávať ani dovážať, na viac ako 1 800.
Prípady masovej streľby sú v Kanade menej časté ako v Spojených štátoch, ale zo štatistík vyplýva, že za posledné desaťročie rástol počet násilných trestných činov spáchaných zbraňami. Podľa najnovších údajov bolo v roku 2022 zaznamenaných 1 400 prípadov streľby, čo predstavuje takmer 37 incidentov na 100-tisíc ľudí.
V roku 2020 v Kanade zakázali 1 500 modelov útočných zbraní. Šlo o reakciu na masovú streľbu v provincii Nové Škótsko, ktorá si vyžiadala 22 obetí.
V roku 1989 spáchal vtedy 25-ročný Marc Lépine najrozsiahlejší útok strelnou zbraňou na vysokej škole École Polytechnique, pričom sa zameriaval na ženy, ktorých zavraždil 14. Vyšetrovateľom neskôr tvrdil, že mu „feminizmus zničil život“.
(tasr)
Prvý moslimský starosta je na čele hlavného mesta Spojeného kráľovstva od roku 2016, rytiersky titul má dostať za „službu verejnosti“, uviedol denník Financial Times s odvolaním sa na zoznam nominácií premiéra Keira Starmera.
Počas všetkých troch funkčných období Khana v Londýne rapídne narástla kriminalita a už dávnejšie sa zviditeľnil výrokom, že pripravenosť na hrozbu terorizmu je „neoddeliteľnou súčasťou“ života vo veľkomeste.
Okrem starostu britskej metropoly má Starmer z Labouristickej strany povýšiť do rytierskeho stavu bývalú tieňovú ministerku zahraničia Emily Thornberryovú a exministerku zdravotníctva Patriciu Hewittovú. Ďalší štyria nominanti sú podľa zdrojov FT z Konzervatívnej strany.
Jeden zo zdrojov pripomenul, že dokument musí ešte oficiálne podpísať kráľ Karol III. alebo Starmer z pozície premiéra. Všetky akty povýšenia sa vykonávajú v mene kráľa.
FT tiež priblížili, že povyšovanie do rytierskeho či dámskeho stavu [podľa pohlavia, pozn. red.] je premysleným krokom labouristickej vlády pred nadchádzajúcimi internými doplňujúcimi voľbami do Snemovne lordov.
Na Khanovu potenciálnu nomináciu ostro zareagoval poslanec londýnskeho magistrátu za stranu Reform UK Alex Wilson. Ten správy o povýšení starostu označil za „kopanec do zubov“ všetkým Londýnčanom.
(sab)
V roku 2022 senátor neúspešne kandidoval na post guvernéra svojho štátu, ktorý v Senáte zastupoval v rokoch 2015 až 2021, pripomenula agentúra AFP.
Ak ho Senát na poste veľvyslanca potvrdí, Perdue bude zohrávať kľúčovú úlohu pri riadení vzťahov medzi Spojenými štátmi a Čínou, dvoma najväčšími svetovými ekonomikami.
David Perdue (74) je spojencom Donalda Trumpa, podporil aj jeho tvrdenia o údajnom podvode v prezidentských voľbách v roku 2020, ktoré republikán prehral s kandidátom demokratov Joeom Bidenom.
Špeciálna veľká porota odporučila, aby bol Perdue v súvislosti s týmito tvrdeniami obžalovaný, ale okresný prokurátor to napokon odmietol urobiť.
Trump počas svojho funkčného obdobia v Bielom dome rozpútal obchodnú vojnu s Čínou a prisľúbil, že opäť využije clá na uprednostnenie americkej výroby.
Vo svojom príspevku na sociálnych sieťach Trump vyzdvihol obchodné skúsenosti svojho nominanta, vďaka ktorým sa dobre hodí na diplomatickú misiu v Pekingu. Víťaz volieb 5. novembra vyslovil aj očakávanie, že Perdue bude nápomocný pri realizácii jeho stratégie na udržanie mieru v regióne a produktívnych pracovných vzťahov.
Perdue bol jedným z najbohatších členov Kongresu a počas výkonu funkcie aj jedným z najaktívnejších obchodníkov na burze.
Denník New York Times v roku 2020 informoval, že americké ministerstvo spravodlivosti tohto politika a podnikateľa vyšetrovalo pre možné zneužitie dôverných informácií. Prokuratúra však v tomto prípade nevzniesla obvinenia.
(tasr)
Ide o reakciu vládnej strany Sila ľudu na rozhodnutie prezidenta Jun Sok-jola vyhlásiť stanné právo, oznámil v piatok predseda strany Han Tong-hun, ktorého citovala agentúra AP.
Z Hanovho vyjadrenia vyplýva, že Sila ľudu zmenila svoj predchádzajúci nesúhlas s ústavnou obžalobou prezidenta, čím sa zvyšuje pravdepodobnosť Junovho odvolania, konštatovala AP.
Han v piatok objasnil, že dostal informácie o tom, že Jun nariadil veliteľovi vojenskej kontrarozviedky, aby zadržal a vzal do väzby bližšie nešpecifikovaných kľúčových politikov. Malo sa tak stať na základe obvinení z „protištátnej činnosti“ počas stanného práva.
Ešte vo štvrtok pritom Han vyhlásil, že sa bude usilovať o zmarenie návrhu na obžalobu prezidenta, hoci vyhlásenie stanného práva kritizoval ako protiústavné.
Už v piatok však Han zmenil názor a povedal, že Jun predstavuje „značné riziko, pretože by opäť mohol siahnuť po extrémnych opatreniach, ako je opätovný pokus o zavedenie vojnového stavu, ktorý by mohol Kórejskú republiku a jej občanov potenciálne vystaviť veľkému nebezpečenstvu“.
Návrh na odvolanie prezidenta by musel v parlamente získať podporu dvoch tretín poslancov, teda 200 z jeho 300 členov. Opozičné strany, ktoré spoločne podali návrh na obžalobu, majú spolu 192 poslancov.
Han vedie v rámci Sily ľudu frakciu proti Junovi. Jej 18 členov už hlasovalo s opozičnými zákonodarcami za zrušenie Junovho dekrétu o stannom práve.
Prezident Jun nečakane oznámil vyhlásenie stanného práva v utorok vo vopred neohlásenom príhovore. Obvinil v ňom opozíciu z protištátnych aktivít a sympatií voči Severnej Kórei. Stalo sa tak v čase, keď sa jeho strana a opozícia nevedia dohodnúť na budúcoročnom rozpočte.
Hlava štátu tiež pripomenula, ako opozícia v krajine údajne používa proces ústavnej žaloby ako zbraň proti štátnej správe – proti ministrom vnútra a obrany či proti prokurátorom a sudcom.
O necelé tri hodiny po vyhlásení stanného práva parlament väčšinou hlasov schválil návrh na jeho zrušenie. Podľa juhokórejskej ústavy ho musí prezident v takom prípade odvolať.
Ak by bol teraz Jun parlamentom odvolaný, výkon funkcie mu bude pozastavený, kým ústavný súd nerozhodne, či ho odvolá z funkcie alebo mu vráti prezidentskú moc. Prezidentské právomoci by v tomto prípade prebral premiér Han Duk-so.
(tasr)
Tisíce ľudí po celom Gruzínsku sa vo štvrtok už ôsmy deň v poradí opäť zišli na protivládnych demonštráciách, okrem metropoly Tbilisi sa zhromaždenia konali aj v mestách Batumi, Zugdidi a Kutajsi, kde polícia zadržala niekoľkých účastníkov protestu.
Agentúra AFP napísala, že niektorí demonštranti v Tbilisi – podobne ako počas predošlých nocí – búchali na kovové zátarasy blokujúce vchod do parlamentu, mávali vlajkami EÚ a trúbili klaksónmi a pískali na píšťalkách.
Gruzínsky premiér Irakli Kobachidze predtým novinárom v súvislosti s protestmi povedal, že jeho vláda urobí „všetko potrebné na úplné vykorenenie liberálneho fašizmu v Gruzínsku“.
Premiér týmto výrokom podľa AFP eskaloval ostrú kampaň vlády proti jej politickým súperom, ktorá sa už prejavila aj policajnou raziou v sídlach niekoľkých opozičných strán a zadržaním ich viacerých lídrov.
„Tento nedávny vývoj znamená začiatok konca liberálneho fašizmu v Gruzínsku,“ komentoval to Kobachidze, pričom podľa AFP „použil jazyk pripomínajúci vyjadrenia zaznievajúce z Kremľa“.
AFP vo svojej správe konštatovala, že Kobachidze odmieta ustúpiť napriek odsudzujúcim reakciám „medzinárodného spoločenstva“. Namiesto toho eskaluje spor s gruzínskymi opozičnými silami, ktoré požadujú opakovanie nedávnych parlamentných volieb. Za ich víťaza bola vyhlásená strana Gruzínska túžba.
Gruzínsky ombudsman pre ľudské práva Levan Ioseliani v súvislosti s pouličnými protestmi v krajine obvinil políciu z mučenia osôb zadržaných na zhromaždeniach.
Ioseliani vo štvrtok uviedol, že zlé zaobchádzanie vo väzbe hlásilo 191 demonštrantov zadržaných počas minulého týždňa, pričom 138 z nich malo viditeľné zranenia.
Policajnému násiliu boli vystavení aj opoziční politici Nika Gvaramia a Aleko Elisašvili, ktorý dokonca musel byť hospitalizovaný s „vážnymi zraneniami“, ktoré údajne utrpel vo väzbe.
Gruzínske ministerstvo vnútra vo štvrtok oznámilo zadržanie piatich ľudí, ktorí sú obvinení z organizovania skupinového násilia na protestných zhromaždeniach v Tbilisi.
Pri prehliadke v bytoch a domoch zadržaných polícia zhabala ich mobilné telefóny, výpočtovú techniku, vojenské uniformy a výbušniny. Zadržaní sú obvinení z organizovania, vedenia alebo účasti na skupinovom násilí a verejných výzvach na násilné akcie. Hrozí im trest odňatia slobody do deväť rokov.
V posledných dňoch polícia pre podobné obvinenia zadržala aj ďalších osem ľudí. Zaistila i deväť občanov, ktorí sa údajne dopustili násilia voči polícii a poškodzovania či ničenia majetku. Ďalší muž je obvinený z pokusu o aktiváciu výbušniny, ktorú mal pri sebe.
Opozícia hodnotí zadržiavanie svojich priaznivcov ako nárast represií a snahu zastrašiť tú časť gruzínskej spoločnosti, ktorá odmieta politiku staronovej gruzínskej vlády. Podľa gruzínskeho premiéra sú opatrenia, ku ktorým pristúpili bezpečnostné zložky, „preventívne“.
Kritici Kobachidzeho vlády označujú jej kroky za zradu úsilia krajiny o členstvo v EÚ, ktoré je zakotvené v gruzínskej ústave a ktoré podporuje približne 80 percent obyvateľstva.
Na protest proti prerušeniu prístupových rokovaní s EÚ sa svojich diplomatických postov vzdali už viacerí gruzínski veľvyslanci i námestník ministra zahraničných vecí. V stredu odstúpil aj vysokopostavený predstaviteľ ministerstva vnútra poverený prípravou reakcie bezpečnostných zložiek na pouličné protesty.
(tasr)
Celkovo ruské sily zajali tisíce Ukrajincov, dodal ukrajinský prezident na štvrtkovej konferencii o ľudských právach v Kyjeve.
Prezident Volodymyr Zelenskyj tiež pripomenul, že ide nielen o osoby zadržiavané od invázie v roku 2022, ale aj od roku 2014, keď sa „Rusko zmocnilo“ časti Donbasu na východe Ukrajiny a Krymského polostrova, citovala agentúra DPA.
Ukrajinský líder ubezpečil, že vedenie krajiny robí všetko pre to, aby ukrajinských zajatcov vyslobodilo. Poznamenal, že od začiatku vojny sa zo zajatia vrátilo 3 767 Ukrajincov a Ukrajiniek.
Zelenskyj pripomenul, že len nedávno sa objavila informácia, že v ruskom zajatí zomrel primátor okupovaného mesta Dniprorudne v Záporožskej oblasti na juhu Ukrajiny Jevhen Matvejev, ktorého zajali v marci 2022.
Podľa gubernátora Záporožskej oblasti Ivana Fedorova bol Matvejev v zajatí dva roky a osem mesiacov, pričom bol vystavený aj mučeniu. Aj samotný Fedorov bol na začiatku vojny – ešte ako primátor teraz okupovaného mesta Melitopol – zadržaný, väznený, ale neskôr aj prepustený.
Medzi nezvestnými je Ihor Kolychajev, primátor juhoukrajinského mesta Cherson, ktoré Rusko okupovalo niekoľko mesiacov. Podľa správ médií bol Kolychajev po zatknutí naposledy videný vo väznici v prístavnom meste Simferopol na čiernomorskom Krymskom polostrove, ktorý Rusko anektovalo v roku 2014.
Ukrajinský prezident s poľutovaním podotkol, že vo svete sa veľmi málo hovorí o ukrajinských deťoch unesených Ruskom.
Dodal tiež, že „neexistuje takmer žiadna reakcia na to, ako prítomnosť Ruska zmenila naše územia, ktoré sú dočasne okupované“.
Ukrajinský ombudsman Dmytro Lubinec vo svojom príhovore na konferencii hovoril o viac ako 16-tisíc civilistoch v ruskom zajatí. Vyslovil predpoklad, že po oslobodení okupovaných ukrajinských území sa ukáže, že počet Ukrajincov v ruskom zajatí je oveľa vyšší.
(tasr)
Premiér Anthony Albanese vo svojej reakcii vyslovil podozrenie, že šlo o „úmyselný, zlomyseľný útok“, a dodal, že páchatelia budú „čeliť sile zákona“, citovala ho agentúra AFP.
„Netolerujem antisemitizmus. V Austrálii nemá absolútne žiadne miesto. Toto násilie, zastrašovanie a ničenie na mieste náboženského kultu je poburujúce,“ zdôraznil Albanese. Dodal, že tento útok ohrozil životy a bol „jasne zameraný na vyvolanie strachu v (židovskej) komunite“.
Zástupca veliteľa zásahu Brayden Sinnamon informoval, že požiar zachvátil celú budovu synagógy Adass Israel. Na likvidácii požiaru sa podieľalo asi 60 hasičov a 17 požiarnických áut.
Ľahké zranenia pri požiari podľa Sinnamona utrpeli dve osoby. Na synagóge však požiar zanechal veľké škody. Vnútri zhorelo aj mnoho kníh a zvitkov Tóry, ako i mobiliár. Okrem synagógy nebola poškodená žiadna iná nehnuteľnosť.
Polícia vyzvala verejnosť, aby poskytla informácie, ktoré by mohli viesť k vypátraniu páchateľa.
🚨BREAKING: Adass Israel Synagogue in Melbourne, Australia, targeted in an arson attack. Two injuries and significant damage reported. pic.twitter.com/CsHZGVBRdn
— StandWithUs (@StandWithUs) December 5, 2024
Austrálsky denník Herald Sun napísal, že v čase incidentu bolo v synagóge niekoľko členov ultraortodoxnej komunity. „Videli, ako (podozriví) vychrstli dovnútra nejakú tekutinu a zapálili ju,“ uviedol člen predstavenstva synagógy Binyomin Klein pre Herald Sun.
Synagóga sa nachádza na predmestí Ripponlea na juhovýchode Melbourne, kde žije relatívne veľká židovská komunita, a v Melbourne patrí k najnavštevovanejším. Klein pre Herald Sun spresnil, že daný objekt postavili ľudia, ktorí prežili holokaust.
Prezident sionistickej federácie Austrálie Jeremy Leibler vyzval na odsúdenie útoku na synagógu v Melbourne. Podľa neho je tento násilný útok „priamym dôsledkom premeny slov v činy“. „Nenávisť voči Židom, ktorá nie je potláčaná, ohrozuje všetkých Austrálčanov,“ varoval Leibler.
(tasr)
Izraelské útoky zrovnali so zemou rozsiahle oblasti južných predmestí Bejrútu a tiež miesta na juhu a východe Libanonu, v týchto lokalitách žije poväčšine šiitske obyvateľstvo, no zároveň sú aj baštou Hizballáhu.
Libanonské militantné hnutie Hizballáh odškodní osoby, ktoré zasiahla vojna, sumou viac ako 70 miliónov dolárov, povedal vodca skupiny Naím Kásim. Hizballáh sa týmto spôsobom snaží posilniť svoju základňu podpory po ničivom konflikte s Izraelom.
Platby vo výške 300 až 400 dolárov na osobu po vyplatení všetkých vyše 233-tisíc zaregistrovaných rodín dosiahnu sumu vyše 77 miliónov dolárov, upresnil Kásim v nahranom prejave. Zároveň poďakoval Iránu za spolufinancovanie tohto úsilia.
Koncom minulého mesiaca sa začalo prímerie medzi hnutím a Izraelom, ktoré uzavreli po 14-mesačnom konflikte. Vodca hnutia uviedol, že Hizballáh sa aktuálne zameriava na obnovu krajiny. Predstavitelia OSN a Francúzska už opakovane obvinili Izrael z porušovania dohody. Izrael ale tvrdí, že dodržiava podmienky prímeria a z ich porušovania naopak obviňuje militantov.
(tasr, reuters)
Palestínske médiá informovali, že pri zásahu v Izraelom určenej humanitárnej zóne v oblasti Chán Júnis zahynulo približne 20 ľudí a najmenej 19 ďalších pri ďalších zásahoch v celom pásme.
Pri izraelskom útoku v stredu večer na juhu pásma Gazy zahynulo niekoľko príslušníkov Hamasu vrátane jedného z najvyšších veliteľov vnútorných bezpečnostných síl tejto militantnej skupiny Usámu Ghaníma, vyhlásila vo štvrtok armáda.
Armáda informovala, že pri zásahu podnikli množstvo krokov na zmiernenie škôd spôsobených civilnému obyvateľstvu vrátane použitia presnej munície, leteckého pozorovania a ďalších spravodajských informácií.
Usáma Ghaním podľa izraelskej armády zastával kľúčovú úlohu pri uplatňovaní brutálnych metód Hamasu, ktoré zahŕňali vykonávanie tvrdých výsluchov civilistov či utláčanie obyvateľov podozrivých z odporu voči Hamasu.
(mja)
Rusko podľa neho zostáva pre Slovensko strategickým hráčom v oblasti nerastných surovín.
„Ruský útok na Ukrajinu je činom, ktorý hrubo porušil medzinárodné dohody. Napriek tomu nemôžeme ignorovať fakt, že Rusko naďalej zohráva významnú úlohu na svetovej scéne a Slovensko je do veľkej miery závislé od dodávok ropy, plynu, alebo uránu pre naše jadrové elektrárne," napísal minister vnútra a šéf Hlasu Matúš Šutaj Eštok na sociálnej sieti Facebook.
O kritike opozície voči ministerke hospodárstva Denise Sakovej (Hlas) za jej pracovnú cestu do Ruska uviedol, že ukazuje krátkozrakosť a nepochopenie strategických záujmov Slovenska.
Po ukončení konfliktu bude obnova spolupráce s Ruskom podľa neho nevyhnutná, a to nielen z pohľadu energetickej stability, ale aj pre zaistenie dlhodobých hospodárskych záujmov našej krajiny.
„Ako som už viackrát zdôraznil, mandát na vedenie strategických rozhovorov s predstaviteľmi Ruskej federácie má za Slovensko primárne prezident, premiér, minister zahraničných vecí a ministerka hospodárstva," píše minister.
Vyhlásil, že jeho strana plne podporuje Sakovej cestu. Šutaj Eštok skonštatoval, že táto cesta nielenže prispeje k obnove vzťahov po skončení vojny, ale už teraz prináša riešenia na aktuálne problémy, ako sú stúpajúce ceny energií a hľadanie udržateľných dodávok strategických surovín.
(mja)
Riaditeľ amerického Národného úradu pre letectvo a vesmír (NASA) Bill Nelson vo štvrtok oznámil posun termínov v programe Artemis, ktorého cieľom je návrat ľudí na Mesiac.
Nelson na tlačovej konferencii povedal, že plánovaný oblet Mesiaca s ľudskou posádkou štyroch astronautov (Artemis II) sa presúva na apríl 2026. Pôvodný termín bol jeseň 2025. Tretia misia Artemis a pristátie dvoch astronautov na Mesiaci to posúva až na rok 2027. NASA mal pôvodný cieľ v roku 2026.
Program Artemis NASA rozbehol počas prvého funkčného obdobia novozvoleného prezidenta Donalda Trumpa. Neskôr vznikne lunárna základňa ako predstupeň vesmírnych letov na Mars. Spojené štáty prostredníctvom tohto programu v roku 2025 minú na vesmírny výskum približne 93 miliárd dolárov. Zatiaľ poslední ľudia boli na Mesiaci v roku 1972 počas misie Apollo 17.
V rámci programu Artemis sa už dosiahol pozoruhodný pokrok. V roku 2022 počas prevej misie kapsula Orion bez ľudskej posádky (nahrádzali ju tri figuríny) obletela Mesiac a úspešne po 25 dňoch pristála v Tichom oceáne. Viacero termínov sa však pre meškanie posunulo a rastú tiež náklady.
NASA pre vývoj lunárneho vozidla už vybrala súkromné spoločnosti Intuitive Machines, Lunar Outpost a Venturi Astrolab. Každá z nich má v roku 2025 predstaviť svoj prototyp a NASA rozhodne, ktoré bude poslané na Mesiac. Celková hodnota tohto kontraktu je 4,6 miliardy dolárov.
(tasr, ap, reuters)
Výsluch bol vo štvrtok večer prerušený z dôvodu prípravy rozhodnutia.
Sudca pre prípravné konanie Mestského súdu Bratislava I rozhodne o návrhu prokurátora na väzobné stíhanie obvinených policajtov Branislava D. a Róberta M. v piatok (6. decembra) ráno. Vyplýva to z informácií, ktoré poskytol médiám hovorca súdu Pavol Adamčiak.
„Sudca pre prípravné konanie súdu prerušil výsluch obvinených do piatka do 6.30 h za účelom prípravy rozhodnutia. Dôvodom je, že spis mu bol pridelený až dnes. Vzhľadom na zodpovedné vyhodnotenie argumentácie, ktorá zaznela na dnešných výsluchoch, rozhodne v zákonom ustanovenej lehote," priblížil hovorca.
Dvojicu policajtov obvinil začiatkom týždňa vyšetrovateľ Úradu inšpekčnej služby z trestného činu marenia spravodlivosti. Obaja boli zároveň obmedzení na osobnej slobode. Prokurátor im navrhuje kolúznu väzbu pre obavu z možného ovplyvňovania svedkov a spoluobvinených.
Skutku sa mali dopustiť ešte počas pôsobenia v bývalej Národnej kriminálnej agentúre (NAKA). Okrem policajtov vyšetrovateľ obvinil aj civilnú osobu, rovnako z trestného činu marenia spravodlivosti.
(tasr)
Stalo sa tak po tom ako minulý týždeň strana Reform UK prekročila hranicu 100-tisíc členov.
Strana Reform UK po prvýkrát predbehla labouristov v britskom národnom prieskume verejnej mienky a posunula stranu Keira Starmera na tretie miesto.
Podľa prieskumu Find Out Now má strana Nigela Faragea 24-percentnú podporu verejnosti, čo je o dva percentuálne body viac ako minulý týždeň.
Prieskum, ktorého sa zúčastnilo 2 607 dospelých, sa uskutočnil v stredu a ukázal, že labouristi sú na treťom mieste s 23 percentami hlasov (pokles o dva body oproti minulému týždňu), zatiaľ čo konzervatívci vedú s 26 percentami.
Výsledky sú v súčasnosti výnimočné, pretože v troch prieskumoch, ktoré v posledných týždňoch uskutočnili spoločnosti BMG, JL Partners a More in Common, viedli labouristi nad stranou Faragea o 7 až 11 percentuálnych bodov.
Find Out Now voting intention:
— Find Out Now (@FindoutnowUK) December 5, 2024
🔵 Conservatives: 26% (-1)
🟦 Reform UK: 24% (+2)
🔴 Labour: 23% (-2)
🟠 Lib Dems: 11% (-1)
🟢 Greens: 9% (-)
Changes from 27th Nov
[Find Out Now, 4th December, N=2,514] pic.twitter.com/ZnORReVbvG
(mja)
Najčítanejšie
Po New Yorku dominuje ľavica aj v BerlíneDcéra tureckých utečencov je symbolom novej ľavicovej éry v Berlíne
Za volebným víťazstvom socialistickej strany Die Linke stáli mladí Berlínčania – takmer polovica voličov vo veku od 25 do 34 rokov…
Gašpar: Transakčnú daň zrejme nezrušíme, môžeme ju však upraviť
Podpredseda parlamentu Tibor Gašpar (Smer) uviedol, že vláda zatiaľ nenašla spôsob, ako nahradiť výpadok príjmov štátu po zrušení …
Trumpov veľký grónsky obchod: vojenské základne, kontrola Arktídy aj vzácne zeminy
Nová dohoda Spojených štátov s Dánskom a Grónskom môže predstavovať jeden z najvýznamnejších posunov v bezpečnostnom usporiadaní A…
Európania pritvrdzujú, Američania odchádzajú. Kto všetko sa pripravuje na vojnu
Kritici Moskvy tvrdili, že po parlamentných voľbách príde nová vlna mobilizácie, čo šéf Kremľa opakovane odmietal. Prípravy na voj…
Mimovládne organizácie zaoberajúce sa migráciou menia svoju taktiku
Mimovládky zaoberajúce sa migráciou, čiastočne financované daňovými poplatníkmi, sa stali vplyvnými hráčmi v Európe. Kedysi sa spo…
Žena, ktorá chce prevziať kontrolu nad politickými prejavmi v Británii
Zákon, ktorý navrhla barónka Floella Benjaminová, členka Snemovne lordov za Liberálnych demokratov, a ktorý zostal takmer bez povš…
Fed zvýšil úrokové sadzby. Najväčšie riziko sa skrýva v dlhopisoch, ktoré držia banky
Fed napriek Trumpovi zvýšil sadzby a preukázal svoju nezávislosť. Kým trhy očakávajú lacnú ropu, v útrobách bánk ticho tikajú mili…
Berlín padol a Merz padá spolu s ním
Víťazstvo strany Ľavica v Berlíne znamená pre CDU historickú potupu. Po troch volebných porážkach za dva týždne sa Friedrich Merz …
Parlamentné voľby vyhralo vládne Jednotné Rusko. Je mobilizácia na spadnutie?
Voľby sa zaobišli bez násilností a výtržností. Nie však bez náznakov možného blížiaceho sa povolávania záložníkov.
Bruselské monštrá chcú viac vplyvu a peňazí
Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová svojím prejavom o „stave Únie“, predneseným v Európskom parlamente, onen st…
Trojročný fix láka. Analytici radia, na ako dlho si úrok zamknúť
Kratšie viazanosti patria medzi vyhľadávané možnosti, no odborníci upozorňujú na riziko. Kto chce pokojnejšie splácanie, mal by zv…