Prezident sa v nedeľu zúčastnil na pôde Veľvyslanectva SR v Ríme adventného koncertu Márie Porubčinovej spolu s veľvyslancom pri Svätej Stolici Jurajom Priputenom, veľvyslankyňou v Taliansku Karlou Matiaško Wursterovou a krajanmi z Talianska.
Hlava štátu pripomenula, že sa s pápežom stretne opäť, po piatich rokoch. "S veľkým očakávaním sa chystám na naše opätovné stretnutie. Prichádzam so starosťou, ako je extrémne rozpoltená a rozdelená naša spoločnosť, nielen na Slovensku, ale aj v Európe. Budem sa pýtať, aký odkaz by nám poslal, ako to zlepšiť," povedal Peter Pellegrini.
Verí, že sa domov vráti s myšlienkami, o ktoré sa bude môcť podeliť so všetkými Slovákmi.
Pápežovi priniesol zo Slovenska dar v podobe obrazu. "Je od slovenského umelca, ktorý dokázal do jedného obrazu vložiť dva rôzne obrazy a ešte aj krásny odkaz alebo časť modlitby," poznamenal prezident.
Priblížil, že jeho motív má reprezentovať spojenie so Svätým otcom, s jeho návštevou Slovenska na Šaštíne i so Sedembolestnou Pannou Máriou, ktorá je patrónkou Slovenska.
V noci na nedeľu zvrhli povstalci takmer po 25 rokoch v Sýrii režim súčasného prezidenta. Kde sa však nachádzal Bašár Asad, ktorý ešte počas noci utiekol z Damasku, nebolo počas dňa známe.
Zvrhnutý sýrsky prezident Bašár Asad údajne v nedeľu dorazil do Moskvy spolu so svojou rodinou po tom, čo povstalci v nedeľu ráno obsadili hlavné mesto Damask. S odvolaním na ruské médiá to uviedli agentúry DPA a AP.
„Rusko im udelilo azyl z humanitárnych dôvodov,“ citovala ruská agentúra TASS hovorcu Kremľa Dmitrija Peskova.
Špekulácie boli rôzne
Exilová Sýrska organizácia pre ľudské práva (SOHR) aj rebeli v noci na nedeľu uviedli, že Asad opustil Sýriu. Nebolo však jasné, kam zamieril.
Televízia Al-Džazíra aj ďalšie médiá napríklad upozornili na posledný let z metropoly Damasku, ktorý náhle zmizol z obrazoviek radarov nad Homsom na stredozápade Sýrie. Nie je jasné, čo sa s lietadlom stalo a či bol Asad na palube.
Práve o tom však boli presvedčené dva zdroje citované Reuters, ktoré pripomenuli, že „je veľmi pravdepodobné, že mohol zahynúť pri páde lietadla“. Jeden z nich zdôraznil, že stroj zmizol z radarov, možno vypol transpondér, „ale myslím, že pravdepodobnejšie je, že lietadlo zostrelili“.
Podľa webu Flightradar24 transportné lietadlo Iľjušin Il-76 najprv zamierilo na východ od Damasku a potom na sever k Homsu, kde začalo klesať. Vo výške 1 625 stôp (495 metrov) zmizlo z obrazovky radaru.
Smrť Asada však nikto nepotvrdil, o jeho osude sa objavilo viacero iných špekulácií. Napríklad, že by mohol byť v Rusku.
Keď sa rebeli počas tohto týždňa rýchlo blížili k Damasku, špekulovalo sa o tom, že by Asad mohol utiecť do Ruska či do Iránu, teda krajín, ktoré ho dlhodobo podporovali.
Sýrske štátne médiá ešte v sobotu tvrdili, že prezident je v hlavnom meste, odvtedy sa k miestu jeho pobytu nevyjadrili. Západné médiá zasa informovali, že Asadova rodina je údajne v Moskve.
Server The Time of Israel s odvolaním sa na spravodajský web Walla napísal, že podľa izraelského predstaviteľa odletel Asad z Damasku na ruskú leteckú základňu v Sýrii Hmeimim a odtiaľ chcel pokračovať do Moskvy. Portál citoval amerického predstaviteľa, podľa ktorého niektoré zdroje videli Asada opúšťať hlavné mesto a domnievali sa, že plánuje útek do Ruska.
Turecký minister zahraničných vecí Hakan Fidan v nedeľu odmietol komentovať dohady o tom, kde sa momentálne nachádza zosadený sýrsky prezident Bašár Asad. Pripustil, že môže byť mimo Sýrie, ale dodal, že si tým nie je istý.
Fidan tiež uviedol, že Turecko nemalo s Asadom žiadny kontakt napriek výzve prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana, aby viedlo rozhovory o normalizácii vzťahov.
Francúzsko v nedeľu privítalo správy o páde sýrskeho prezidenta Bašára Asada po viac než desaťročí "násilného útlaku voči vlastným obyvateľom". Zároveň vyzvalo na ukončenie bojov, zachovanie štátnych inštitúcií a na pokojný prechod politickej moci, ktorý rešpektuje diverzitu sýrskych občanov. Nemecko takisto hovorí o "veľkej úľave" pre obyvateľov krajiny zmietanej občianskou vojnou, varovalo však pred radikalizáciou.
"Teraz nastal čas na jednotu v Sýrii," uviedlo vo vyhlásení francúzske ministerstvo zahraničných vecí v reakcii na informácie, že sýrski povstalci zvrhli Asada a hlavné mesto Damask vyhlásili za oslobodené od "tyrana", ktorý v krajine vládol takmer 25 rokov. Sýrčanov ďalej vyzvalo, aby odmietli všetky formy extrémizmu.
Novozvolený americký prezident Donald Trump na svojej sociálnej sieti Truth Social vyjadril presvedčenie, že Asad zo svojej vlasti utiekol, pretože Rusko vedené prezidentom Vladimirom Putinom už nemalo záujem naďalej ho chrániť.
"V prvom rade Rusko nemalo dôvod tam (v Sýrii) vôbec byť. O Sýriu stratili záujem kvôli Ukrajine, kde leží takmer 600-tisíc ruských vojakov zranených alebo mŕtvych vo vojne, ktorá sa nikdy nemala začať a mohla by trvať večne," uviedol Trump s tým, že Rusko aj Irán sú teraz oslabené krajiny. Odkázal tým na dva štáty, ktoré Asada dlhodobo podporovali.
"Koniec Asada" podľa šéfky nemeckej diplomacie Annaleny Baerbockovej predstavuje pre milióny ľudí v Sýrii "veľkú úľavu". “Krajina sa teraz nesmie dostať do rúk iných radikálov, nech už majú akúkoľvek podobu," uviedla.
Pád režimu sýrskeho prezidenta privítala aj Británia. Podpredsedníčka vlády Angela Raynerová pre televíziu Sky News povedala, že Asad "nebol práve dobrý pre sýrskych občanov". Situácia v krajine podľa nej vyzerá veľmi vážne.
"Želáme si politické riešenie, aby sme mohli dosiahnuť stabilitu pre Sýrčanov a zabezpečiť im infraštruktúru, aby tam mali politickú vládu, ktorá bude pracovať v ich záujme," uviedla Raynerová.
Dôvodom jeho odchodu zo Sýrie bolo obsadenie hlavného mesta Damask v nedeľu ráno povstalcami.
"Rusko im udelilo azyl z humanitárnych dôvodov," citovala ruská agentúra TASS hovorcu Kremľa Dmitrija Peskova. Sýrsky prezident priletel do Ruska spolu s rodinou, pripomínajú agentúry DPA a AP.
O tom, kde sa Asad nachádza neboli v priebehu nedele žiadne informácie. Agentúra Reuters s odvolaním sa na údaje z webovej stránky Flightradar informovala, že z letiska v Damasku ráno odštartovalo lietadlo, ktoré najprv letelo smerom k pobrežnej oblasti Sýrie, ale potom urobilo otočku a niekoľko minút letelo opačným smerom. Následne z obrazovky radarov zmizlo.
Sýrske zdroje preto predpoludním upozornili na vysokú pravdepodobnosť, že Asad prišiel o život. Rovnako však pripustili, že posádka mohla iba vypnúť transpondér. Ruské ministerstvo obrany v tom čase informovalo, že nevie, kde sa zvrhnutý prezident nachádza.
Moskva patrila k najvýznamnejším vojenským podporovateľom Asada v boji proti povstaleckým silám. V Sýrii má zriadenú leteckú a námornú základňu.
Nezávislý ruský portál Meduza citujúc zdroj agentúry Ria novosti uviedol, že ruskí predstavitelia sú v kontakte s vodcami sýrskych povstaleckých skupín, ktorí údajne zaručili bezpečnosť pre ruské vojenské základne a diplomatické inštitúcie.
Dve autá sa zrazili v nedeľu v Smižanoch v okrese Spišská Nová Ves v smere na Spišský Štvrtok.
Z prvotných informácií vyplýva, že na mieste je dovedna osem účastníkov nehody, z toho jeden mŕtvy, dvaja ťažko zranení, jeden ohrozený zlyhávaním životných funkcií a štyria ľahšie zranení. Informoval o tom zástupca hovorcu Operačného strediska záchrannej zdravotnej služby (OS ZZS) SR Richard Bolješik.
"Operačné stredisko ZZS SR po 16.30 h vyslalo postupne päť ambulancií k dopravnej nehode," spresnil hovorca.
Polícia potvrdila uzatvorenie cesty II/536 v oboch smeroch medzi obcami Smižany a Spišský Štvrtok z dôvodu dopravnej nehody. "Čelná zrážka dvoch motorových vozidiel, osem účastníkov dopravnej nehody, jeden zrážku neprežil," uviedla košická krajská polícia na sociálnej sieti.
Na mieste zasahujú všetky záchranné zložky, polícia dopravnú nehodu dokumentuje. Obchádzka je cez obec Spišské Tomášovce.
Ruský Gazprom uviedol, že denné toky prekročili maximálne zmluvné záväzky Ruska, konkrétne čísla však nepublikoval.
Na žiadosť Číny od 1. decembra Gazprom podľa agentúry Bloomberg zvýšil dodávky na 38 miliárd kubických metrov ročne, čo zodpovedá projektovanej kapacite plynovodu Sila Sibíri, uvádza sa v správe.
Čína je na dobrej ceste stať sa tento rok najväčším trhom pre ruský plyn, pričom Gazprom sa začal viac spoliehať na krajinu draka ako na kupujúceho po tom, čo sa väčšina jeho európskych zákazníkov po invázii na Ukrajinu vyhýbala ruským dodávkam.
Sýrčania sa zhromaždili v Istanbule pred mešitou Fatih, kde mávali opozičnými vlajkami.
Média informovali aj o oslavách v meste Gaziantep pri sýrskych hraniciach. Sýrčania pád diktatúry vítali aj v susednom Iraku a viacerých európskych mestách, píše agentúra DPA.
Podľa údajov OSN prijalo Turecko od začiatku občianskej vojny v Sýrii v roku 2011 približne tri milióny sýrskych utečencov. Väčšina z nich pochádza z okolia mesta Aleppo, ktoré bolo v tom čase najväčším sýrskym mestom. V dôsledku bojov ho však množstvo obyvateľov opustilo.
DPA pripomína, že v Turecku sa nachádza aj množstvo sýrskych detí, ktoré sa narodili až po príchode na turecké územie a nikdy Sýriu nenavštívili. Podľa tureckého ministerstva vnútra má približne 240.000 sýrskych utečencov turecké občianstvo.
Akceptácia sýrskych utečencov domácim tureckým obyvateľstvom v uplynulých rokoch poklesla. Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan preto vyhlásil, že sa pokúsi aspoň časť z nich deportovať.
Donald Trump vymenoval Jeroma Powella za predsedu Federálneho rezervného systému (Fed) začiatkom roka 2018, aby nahradil Janet Yellenovú, ktorá sa neskôr stala ministerkou financií vo vláde prezidenta Joea Bidena - ten Powella vymenoval opäť.
"Nie, nemyslím si to," povedal Trump v rozhovore pre NBC News, ktorý bol odvysielaný v nedeľu, v reakcii na otázku moderátorky, či sa pokúsi vymeniť Powella, keďže s ním mal v minulosti nezhody v otázke úrokových sadzieb. Píšu agentúry Reuters, AFP a Bloomberg.
Powell pritom minulý mesiac povedal, že odmietne opustiť úrad pred skončením funkčného obdobia, ak by sa ho Trump pokúsil zosadiť. A je pripravený brániť nezávislosť Fedu pred politickým tlakom, pričom trvá na tom, že nastupujúci prezident nemá právomoc vyhodiť jeho ani iných vedúcich predstaviteľov centrálnej banky pred koncom ich funkčného obdobia.
Trump už počas svojho prvého funkčného obdobia často útočil na Fed a jeho šéfa za politické rozhodnutia centrálnej banky. Útoky "prelomili" desaťročia zaužívanú prax, keď sa prezidenti vyhýbali priamej kritike centrálnej banky, ktorá funguje s právnou nezávislosťou a podlieha dohľadu Kongresu.
Novozvolený prezident však ešte pred voľbami, v októbri, v rozhovore pre Bloomberg News povedal, že podľa jeho názoru prezident má "právo vyjadriť sa k tomu, či by sa úrokové sadzby mali zvýšiť, alebo znížiť".
Teraz v rozhovore pre NBC pripustil, že sa nemôže zaručiť, že spotrebiteľské ceny v USA nestúpnu, ak zavedie clá na dovoz. Životné náklady boli pritom hlavnou témou novembrových prezidentských volieb.
Prechodný orgán by mal disponovať plnými výkonnými právomocami, pričom skupina opozičných strá, ktorá v nedeľu zvrhla vládu prezidenta Bašára Asada, sa bude usilovať aj o vybudovanie strategických partnerstiev so štátmi na Blízkom východe a vo svete.
"Veľká sýrska revolúcia prešla z fázy boja za zvrhnutie Asadovho režimu do fázy boja za spoločné vybudovanie Sýrie, ktorá bude hodná obetí jej ľudu," uviedli povstalci vo vyhlásení podľa agentúry Reuters.
Vodca sýrskych povstalcov Abú Muhammad al-Džawlání v nedeľu ráno vyhlásil, že štátne inštitúcie budú až do svojho odovzdania novej moci pod dohľadom "bývalého premiéra" Muhammada Džalálího.
Premiér zároveň deklaroval, že v Sýrii by sa mali konať slobodné voľby a uviedol, že je ochotný podporiť kontinuitu v riadení krajiny. Ubezpečil, že zostáva v Sýrii - na rozdiel od Asada, ktorý údajne letecky ušiel na zatiaľ neznáme miesto.
Sýrskym povstalcom sa v nedeľu podarilo dobyť hlavného mesto Damask a zvrhnúť prezidenta Asada. Ofenzívu pritom povstalecké skupiny spustili iba minulý týždeň. Rýchlosť s akou sa im podarilo dobyť krajinu prekvapila viacerých expertov.
Práve Gazprombank je kľúčom k udržaniu dodávok ruského zemného plynu do európskeho bloku.
Diskusie pokračujú aj po tom, čo ruský prezident Vladimir Putin upustil od požiadavky, aby zahraniční klienti pri nákupe ruského plynu zaň platili priamo a výlučne len cez túto banku, ktorú USA minulý mesiac zaradili na sankčný zoznam. To môže zablokovať platby európskych zákazníkov za ruský plyn.
EÚ a USA diskutujú o type a rozsahu zmierňujúcich opatrení. Niektoré európske vlády a firmy varovali totiž, že sankcie proti Gazprombank predstavujú riziko pre bezpečnosť dodávok plynu v regióne.
Medzi možnosti, o ktorých sa diskutuje, patrí napríklad to, či by bolo legálne uskutočňovať platby prostredníctvom dcérskej spoločnosti Gazprombank so sídlom v Luxemburgu, alebo či je lepšie použiť iné platobné kanály. Uviedli to zdroje oboznámené so situáciou, ktoré nechceli byť menované, keďže rozhovory sú súkromné.
Hoci Putinov dekrét o zrušení požiadavky platiť za plyn výlučne cez Gazprombank pomohol upokojiť európsky trh s plynom, na druhej strane ešte viac skomplikoval platobný systém. Finančné inštitúcie sú pritom stále neisté ohľadom právnych rizík.
Na základe Putinovho najnovšieho dekrétu môžu zahraniční kupci použiť iné banky, teda tretiu stranu, na konverziu peňazí na ruble pred ich prevodom do Gazprombank, ktorá však stále zostáva jedinou oprávnenou inštitúciou pre platby. Podľa zdrojov banky budú chcieť mať riešenie, ktoré im zabezpečí, že sa neúmyselne nedostanú do konfliktu s americkými sankciami.
Putin v roku 2022 zmenil spôsob prijímania platieb od európskych kupcov za plyn a požadoval platby výlučne rubľami a cez Gazprombank. Poľsko a Bulharsko odmietli splniť tieto požiadavky a Moskva im zastavila dodávky plynu. Ale Slovensko a Maďarsko stále dostávajú ruský plyn potrubím cez Ukrajinu.
Vláda v Budapešti začiatkom tohto týždňa požiadala USA, aby v prípade platieb za plyn udelila Gazprombank výnimku zo sankcií. Podobne, ako je to v prípade platieb za dodávky uránu z Ruska do USA.
EÚ medzitým pracuje na posilnení alternatívnych dodávok, vrátane skvapalneného zemného plynu (LNG) z USA.
Podiel dovozu ruského plynu potrubím cez Ukrajinu do EÚ už klesol z viac ako 40 percent v roku 2021 na približne 8 percent v minulom roku. Pokiaľ ide o celkové dodávky ruského plynu, potrubím aj LNG, predstavujú menej ako 15 percent dovozu. Rusko sa tak ocitlo nielen za Nórskom, ktoré sa stalo najväčším dodávateľom plynu do európskeho bloku s podielom vo výške 30 percent, ale aj za USA, ktoré vlani dodali 19 percent plynu do Európy.
Izraelský premiér poukázal v súvislosti s pádom režimu Bašára Asada na priamy dôsledok úderov, ktoré Izrael v posledných mesiacoch zasadil Iránu a militatnému hnutiu Hizballáhu v Libanone.
Benjamin Netanjahu počas návštevy Izraelom okupovaných Golanských výšin povedal, že v sobotu nariadil izraelským silám, aby obsadili oblasti v nárazníkovej zóne monitorovanej OSN s cieľom zaistiť bezpečnosť Izraela. "Nedovolíme, aby sa na našich hraniciach usadili nepriateľské sily," dodal podľa Reuters.
Tento krok prišiel po vyhodnotení celkovej situácie v danej oblasti v súvislosti s možnosťou, že do nárazníkovej zóny vstúpia sýrski ozbrojenci.
Izrael súčasne vyzval sýrske povstalecké jednotky, aby sa nepribližovali k spoločnej hranici židovského štátu so Sýriou. Dôrazne tiež varoval, že izraelská armáda bude reagovať silou, ak sýrski povstalci porušia dohodu o rozdelení síl, ktorú obe krajiny uzavreli v roku 1974.
Sýrski povstalci pod vedením džihádistickej skupiny Hajat Tahrír aš-Šám (HTS) minulú stredu spustili nečakanú ofenzívu proti režimu Bašára Asada. V rýchlom slede už stačili obsadiť veľké mestá ako Aleppo, Dajr az-Zaur, Hamá a Homs. V noci na nedeľu vstúpili aj do hlavného mesta Damask, ktoré vyhlásili za oslobodené od "tyrana".
V nedeľu nad ránom sa objavili správy o tom, že Asad v lietadle opustil sýrske hlavné mesto a odletel na neznáme miesto.
Portugalský futbalista a legenda tohto športu Cristiano Ronaldo, ktorý momentálne hrá za saudskoarabský tím Al-Nassr, prejavuje podľa bývalého brankára tímu Waleeda Abdullaha veľký záujem o islam a miestnu kultúru.
Abdullah vo vyjadrení pre Morocco World News uviedol, že Ronaldo si vysoko váži tradície islamu a aktívne sa snaží pochopiť toto náboženstvo.
Abdullah uviedol niekoľko príkladov, ktoré podľa neho dokazujú Ronaldovu úctu k islamu. Spomenul, že Ronaldo prerušuje tréning počas výzvy na modlitbu a na ihrisku sa po strelení gólu niekedy klania v súlade s moslimskými tradíciami.
„Hovoril som s ním o tom, a prejavil skutočný záujem. Povzbudzuje spoluhráčov, aby sa modlili a dodržiavali náboženské praktiky," dodal. Ronaldo sa k otázkam konverzie na islam zatiaľ verejne nevyjadril.
Aj počas svojho prvého funkčného obdobia Trump kritizoval členské štáty NATO na európskom kontinente za nedostatočné investície do obrany.
Novozvolený prezident Donald Trump konkretizoval, že vystúpenie Spojených štátov z NATO prichádza do úvahy v prípade, ak sa členské štáty nebudú k USA "správať férovo".
"Musia platiť svoje účty," vyhlásil Trump v rozhovore pre NBS News, pričom narážal na obranné výdavky európskych členov NATO. Podľa vlastných slov určite zváži vystúpenie USA z aliancie, ak sa k nim jeho členovia nebudú správať spravodlivo.
Počas svojho prvého funkčného obdobia Trump kritizoval členské štáty NATO na európskom kontinente za nedostatočné investície do obrany. Portál Euronews pripomína, že počas predvolebnej kampane Trump vyhlásil, že USA budú brániť členov NATO pred útokom zo strany Ruska len vtedy, ak si budú plniť svoje záväzky týkajúce sa výdavkov na obranu.
Okrem svojich postojov k NATO sa Trump v rozhovore vyjadril aj k viacerým ďalším témam. Vyhlásil, že hneď prvý deň v úrade omilostí ľudí odsúdených z útoku na Kapitol. Zvolený prezident argumentuje najmä tým, že vo väzení je s nimi zle zaobchádzané.
Počas svojho funkčného obdobia sa taktiež pokúsi deportovať všetkých ilegálnych migrantov nachádzajúcich sa na území USA. Prvý deň v úrade bude presadzovať i zmenu v pravidlách nadobúdania amerického občianstva na princípe ius soli, podľa ktorého sa americkým občanom automaticky stáva každý človek narodený na území USA.
Trump sa funkcie amerického prezidenta chopí 20. januára, keď bude inaugurovaný vo Washingtone.
Dvaja päťdesiatnici sa vybrali na stovky kilometrov dlhú trasu na terénnom vozidle s pohonom všetkých štyroch kolies, to ich však zradilo.
Manželia sa na púť vydali 5. decembra, keď uviazli v odľahlom zálive Carpentaria na severozápade austrálskeho Queenslandu. Ich terénne vozidlo zaplavila voda so všetkými vecami – dokladmi, oblečením aj telefónmi.
Ako píše web MSN, oboch sa podarilo po troch dňoch vyslobodiť vďaka nápisu SOS v piesku. Po záchrane opísali, že z vozidla sa cez okno spolujazdca dostali von a následne museli preplávať vodou plnou krokodílov. Jeden z nich ich dokonca údajne prenasledoval.
Hoci vonku teplota atakovala 40 stupňov Celzia, v bezpečí napokon prežili dve noci v divočine, kým sa dostali na pláž, kde signál pomoci vyryli do piesku. "Títo ľudia sa zmierili so smrťou a vidieť výraz ich tváre, keď nás uvideli a uvedomili si, že nezomrú – to je dôvod, prečo to robíme," povedal záchranár.
Vrtuľníkom transportovali na vyšetrenie aj dvoch psov manželov, ktorí nezabudnuteľný výlet prežili s nimi.
McLaren tak získal prvý Pohár konštruktérov od roku 1998.
"Je to úžasný pocit, nielen pre mňa, ale pre celý tím. Som hrdý na všetkých, bola to skvelá cesta. Gratulujem a ďakujem každému členovi McLarenu, získať Pohár konštruktérov po 26 rokoch je výnimočné," povedal po víťazstve Norris.
Pódium doplnili jazdci Ferrari, jediného tímu, ktorý mohol v záverečných pretekoch sezóny obrať McLaren o celkový triumf. Už v predstihu istý majster sveta Max Verstappen na Red Bulle skončil po kolízii v prvej zákrute na šiestom mieste.
Nemecký kancelár sprsenil, že najväčšia európska automobilka má zodpovednosť voči svojim zamestnancom.
"O konkrétnych rozhodnutiach sa bude rokovať medzi vlastníkmi a zástupcami odborov. Môj názor je jasný: zatvorenie (nemeckých) lokalít by nebolo tou správnou cestou," povedal Olaf Scholz pre Funke Media Group. "Nebolo by to správne, pretože zlé rozhodnutia manažmentu prispeli k zložitej situácii," dodal.
Spolková krajina Dolné Sasko je druhým najväčším akcionárom Volkswagenu a jej premiér, podobne ako Scholz, vyzval automobilovú skupinu, aby sa vyhla zatváraniu závodov.
Volkswagen je v ostrom spore so zamestnancami ohľadom znižovania miezd a možného zatvárania závodov. Automobilový koncern zápasí totiž s vysokými nákladmi v Nemecku. Okrem toho čelí výrazne lacnejším ázijským konkurentom, ktorí sa tlačia na trh v Európe.
Obe strany, vedenie Volkswagenu aj odbory, sa majú v pondelok stretnúť na štvrtom kole rokovaní.
Povstalecké sily vedené džihádistickou skupinou Hajat Tahrír aš-Šám (HTS) v nedeľu oznámili, že začali vstupovať do sýrskej metropoly Damask, pričom nenarazili na žiadny odpor armády. V meste bolo predtým počuť intenzívnu streľbu.
"Naše sily začali vstupovať do Damasku," uviedla ešte v noci skupina HTS na platforme Telegram.
Ďalej oznámila, že jej bojovníci oslobodili aj väzňov vo väznici Sajdnájá, ležiacej severne od Damasku, kde vláda protiprávne zadržiavala a mučila tisíce ľudí.
Asad utiekol
Dvaja nemenovaní vysoko postavení armádni dôstojníci v tejto súvislosti v nedeľu pre Reuters uviedli, že sýrsky prezident Bašár Asad v lietadle opustil hlavné mesto a odišiel na neznáme miesto.
Sýrske povstalecké frakcie v nedeľu na sociálnych sieťach oznámili, že prezident Bašár Asad utiekol z krajiny. Vyzvali Sýrčanov žijúcich v zahraničí, aby sa vrátili do "slobodnej Sýrie" a vyhlásili, že Damask je oslobodený od "tyrana".
"Tyran Bašár Asad utiekol. Oznamujeme, že hlavné mesto Damask bolo (od neho) oslobodené," uviedli povstalci vedení džihádistickou skupinou Hajat Tahrír aš-Šám (HTS) na platforme Telegram.
Toto je podľa nich "okamih, na ktorý vyhnanci a väzni dlho čakali, okamih návratu domov a okamih slobody po desaťročiach útlaku a utrpenia". Miliónom Sýrčanov, ktorí ušli pred občianskou vojnou, povstalci odkázali, že ich čaká "slobodná Sýria". Nedeľa 8. decembra znamená "koniec temnej éry" útlaku pod vedením Bašára Asada a jeho otca Háfiza, ktorí v krajine vládli viac ako 50 rokov.
Agentúra Reuters s odvolaním sa na dva informovala, že povstalci majú pod kontrolou aj štátnu televíziu, v ktorej odvysielajú svoje prvé vyhlásenie k sýrskemu ľudu. Kedy sa tak stane, zatiaľ nie je známe.
Bašár Asad. Foto: TASR/AP
Povstalci v uliciach Damasku oslavujú pád Asadovho režimu
Dav ľudí v sýrskej metropole Damask pri oslave pádu režimu Bašára Asada zvalil sochu postavenú jeho otcovi Háfizovi Asadovi, ktorý v Sýrii vládol od roku 1971 až do svojej smrti v roku 2000.
Britská stanica BBC informovala, že na Umajjovskom námestí v centre Damasku sa zišiel dav ľudí, ktorí za zvukov hudby, trúbenia klaksónov áut či sporadickej streľby oslavujú pád režimu Bašára Asada, ktorý "zdedil" prezidentský post po svojom otcovi. Po tom, ako protivládni povstalci vedení islamistami v nedeľu po bleskovej ofenzíve vyhlásili, že sa dostali do Damasku a vládny režim padol, Asad s najväčšou pravdepodobnosťou z krajiny ušiel.
"To, čo cítime, skutočne pripomína to, čo sme cítili počas revolúcie, keď sa začala v roku 2011. Toto je pokračovanie sna, ktorý sa začal v tom roku," uviedol pre BBC jeden z obyvateľov Damasku. Podľa neho je ťažké uveriť, že sa toto všetko stalo bez intenzívnych bitiek či zabíjania. Poznamenal však, že Sýrčania majú obavy z budúcnosti. Domnieva sa však, že dnes nie je dôvod na obavy: "Dnes bude celý sýrsky ľud iba oslavovať. Nikto nechce myslieť na zajtrajšok. Teraz to chceme osláviť".
Umajjovské námestie je sídlom dôležitých vládnych inštitúcií vrátane ministerstva obrany. Podľa očitých svedkov povstalci medzičasom vstúpili aj do prezidentského paláca v damaskej štvrti Mazza. Vo vstupe do areálu paláca im nikto nebránil - objavili sa totiž správy, že vláda, zamestnanci a bezpečnostné zložky areál opustili.
Sýrsky premiér Muhammad Džalálí v nedeľu vyhlásil, že v Sýrii by sa mali uskutočniť slobodné voľby, aby ľud mal možnosť rozhodnúť o svojom vedení. V rozhovore pre panarabskú televíziu al-Arabíja Džalálí uviedol, že bol v kontakte s veliteľom povstalcov Abú Muhammadom al-Džawláním, aby prediskutovali riadenie súčasného prechodného obdobia, čo - podľa Reuters - predstavuje pozoruhodný vývoj v snahách o formovanie politickej budúcnosti Sýrie.
Džalálí dodal, že nevie, kde sa nachádza povstalcami zvrhnutý prezident Bašár Asad a jeho minister obrany, pretože kontakt s nimi nemá od soboty večera.
Premiér už predtým v nedeľu uviedol, že je pripravený podieľať sa na pokojnom odovzdaní moci novej vláde, ktorú si vyberú občania. "Sme pripravení spolupracovať aj s opozíciou," povedal vo videoodkaze zverejnenom na svojom účte na Facebooku, ktorý podľa vlastných slov nahral vo svojom dome.
Džalálí vyzval občanov, aby nepoškodzovali verejný majetok. Sýria podľa neho môže byť "normálnym štátom", ktorý si vybuduje priateľské vzťahy so svojimi susedmi. On sám nemá záujem o žiadnu politickú funkciu ani iné privilégiá.
"Sýria patrí všetkým Sýrčanom," konštatoval Džalálí, ktorý bol predtým ministrom komunikácií a premiérom je len niekoľko mesiacov. Európska únia na neho uvalila sankcie za účasť na represiách voči obyvateľom Sýrie.
Vodca sýrskych povstalcov potvrdil kontakty s Asadovym premiérom
Vodca sýrskych povstalcov Abú Muhammad al-Džawlání v nedeľu vyhlásil, že štátne inštitúcie budú až do svojho odovzdania novej moci pod dohľadom "bývalého premiéra" Muhammada Džalálího. Informovala o tom agentúra Reuters, podľa ktorej táto dohoda svedčí o snahe zabezpečiť kultivované odovzdanie moci v Sýrii do rúk povstalcov, ktorí v nedeľu vstúpili do Damasku a oznámili pád režimu Bašára Asada.
V nariadení, ktoré Džawlání podpísal svojím občianskym menom - Ahmad aš-Šará - sa povstaleckých jednotkám v Damasku zakazuje priblížiť sa k sídlam verejných orgánov a zakázaná je aj streľba zo zbraní do vzduchu. Veliteľ dodal, že všetky vládne inštitúcie zostávajú pod kontrolou Džalálího, ktorého súčasne označil už za bývalého premiéra.
Džalálí, ktorého Asad vymenoval za predsedu vlády v septembri tohto roku, v rozhovore pre panarabskú televíziu al-Arabíja potvrdil, že bol v kontakte so Šaráom a diskutoval s ním o podrobnostiach odovzdania moci počas prechodného obdobia.
Vyhlásil tiež, že v Sýrii by sa mali konať slobodné voľby. Džalálí okrem toho vyjadril pripravenosť podporiť kontinuitu v riadení krajiny. Ubezpečil, že zostáva v Sýrii - na rozdiel od Asada, ktorý údajne letecky ušiel na zatiaľ neznáme miesto.
Sýrska koalícia opozičných skupín, ktorá v nedeľu zvrhla vládu dlhoročného prezidenta Bašára Asada vyhlásila, že pracuje na vytvorení prechodného vládneho orgánu s plnými výkonnými právomocami. Usilovať sa taktiež bude o vybudovanie strategických partnerstiev so štátmi na Blízkom východe a vo svete.
"Veľká sýrska revolúcia prešla z fázy boja za zvrhnutie Asadovho režimu do fázy boja za spoločné vybudovanie Sýrie, ktorá bude hodná obetí jej ľudu," uviedli povstalci vo vyhlásení.
Spravodajský web RFI komentoval, že povstalci a predstavitelia starého režimu v Sýrii sa zjavne chcú vyhnúť scenáru v irackom štýle, kde pád režimu vyústil do veľkého chaosu. Pozorovatelia konštatujú, že v Sýrii badať snahy o ochranu existencie štátu ako takého a jeho inštitúcií a úsilie predísť mocenskému vákuu, ktoré by mohli zneužiť nikým nekontrolované zložky alebo sily.
Snahy o korektný prístup potvrdil v podstate aj sýrsky minister pre telekomunikácie Ijád Chatíb, keď v rozhovore pre televíziu al-Arabíja informoval, že ho kontaktoval Šaráov zástupca vo vedení Organizácie pre oslobodenie Levanty (Hajat Tahrír aš-Šám - HTS) zodpovedný za telekomunikačné služby. "Dohodli sme sa, že telekomunikácie a internet budú naďalej fungovať," povedal Chatíb.
Sýrske pozorovateľské centrum pre ľudské práva (SOHR) so sídlom v Británii v januári 2021 odhadlo, že od vypuknutia občianskej vojny v Sýrii v marci 2011 zahynulo v tejto väznici v dôsledku mučenia, zlého zaobchádzania a masových popráv 30-tisíc zadržaných.
SOHR v noci na nedeľu informovalo, že vojaci sýrskej armády a bezpečnostné zložky opustili letisko v Damasku.
Povstalci pod vedením HTS spustili minulú stredu nečakanú ofenzívu proti režimu Bašára Asada. V rýchlom slede už stačili obsadiť veľké mestá ako Aleppo, Dajr az-Zaur, Hamá a Homs.
Minister informatizácie Richard Raši (Hlas) tvrdí, že vláda už splnila 90 percent z požiadaviek lekárov, ich pretrvávajúce výpovede považuje za vydieranie.
Poslanec strany SaS Tomáš Szalay tvrdí, že novelizovaný vládny zákon o civilnej ochrane obyvateľstva, ktorý sa má doplniť o definíciu mimoriadnej udalosti, za ktorú bude považovaná aj kritická nedostupnosť ústavnej zdravotnej starostlivosti, je vyhrážkou vlády voči lekárom väzením.
„Za celú situáciu môže zbabraná konsolidácia vlády,” vyhlásil v relácii Na telo na Markíze s tým, že vláda nemala lekárom zobrať peniaze.
Raši tvrdí, že je nutné nájsť spôsob, ako ochrániť slovenských pacientov a zabezpečiť im ústavne garantovanú zdravotnú starostlivosť. Zároveň verí, že nebudú musieť aplikovať nový zákon, pričom chce aby sa našlo riešenie, pri ktorom žiaden lekár neodíde z práce.
Šéf ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie pracuje na novom zákone. Foto: Archív Richard Raši
Visolajský podľa Rašiho nehovorí pravdu
Minister zároveň nesúhlasí s tvrdením šéfa Lekárskeho odborového združenia Petra Visolajského, že povinnosť lekárov pracovať počas mimoriadnej situácie predstavuje nútenú prácu.
Raši tiež tvrdí, že trest odňatia slobody hrozí lekárom len v prípade, ak ich neprítomnosť v práci počas mimoriadnej situácie spôsobí smrť alebo vážne poškodenie zdravia pacienta.
Šéfa parlamentu by mohli zvoliť na najbližšej schôdzi
Podľa Rašiho našla strana Hlas spolu SNS riešenie, na základe ktorého by koalícia mohla obsadiť kreslo predsedu Národnej rady už na najbližšej schôdzi. Neuviedol však ktorý funkcionár Hlasu šéfom parlamentom bude.
Szalay tvrdí, že vláda nemôže s tesnou väčšinou 76 poslancov riadne vládnuť. „Parlament funguje, kým vládne zákony prechádzajú,” oponoval mu Raši s tým, že tie zatiaľ Národná rada schvaľuje. Dodal však, že so 76 poslancami sa štyri roky vládnuť nedá. „Iná šanca ako dohoda nie je,” uzavrel.
Zablokovanie niektorých návrhov zákonov zo strany poslancov Hlasu označil za individuálne hodnotové spory.
Podľa videozáznamov, ktoré sa objavujú na sociálnych sieťach, sa po Damasku pohybuje veľmi veľa ozbrojených ľudí a prakticky nepretržite tam zaznieva streľba - zrejme aj na oslavu pádu režimu prezidenta Bašára Asada.
Sýrska štátna televízia vo svojom vysielaní apeluje na ozbrojencov, aby „nestrašili" civilistov streľbou zo zbraní na námestiach a v uliciach.
Podľa dostupných informácií po páde režimu bol povstalcami i civilistami v Damasku vyrabovaný jeden z prezidentských palácov, ako aj veľvyslanectvo Iránu, ktorý bol roky Asadovým spojencom. V mnohých sýrskych mestách a dedinách ľudia strhávajú plagáty s fotografiou Bašára Asada či jeho otca Háfiza, ktorý Sýrii vládol do roku 2000. Ľudia ničia aj sochy postavené na počesť Háfiza Asada.
Vo Vatikánskych záhradách si prezident Peter Pellegrini pripomenie 30. výročie zasadenia slovenskej lipy vtedajším prezidentom SR Michalom Kováčom.
Program cesty prezidenta zahŕňa aj stretnutie so štátnym sekretárom Svätej stolice kardinálom Pietrom Parolinom, návštevu Pápežského slovenského ústavu a kolégia sv. Cyrila a Metoda a diskusiu s krajanmi pôsobiacimi v prostredí Svätej stolice.
Delegácia prezidenta navštívi Baziliku sv. Petra a na Námestí sv. Petra si pozrie medzinárodnú výstavu „100 betlehemov vo Vatikáne", v expozícii ktorej sa nachádzajú aj tri betlehemy zo Slovenska.
Túto potrebu podľa svojich slov ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj tlmočil aj počas trojstranných rokovaní s novozvoleným americkým prezidentom Donaldom Trumpom a francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom v Elyzejskom paláci.
Zelenskyj priznal, že vo vojne zahynulo 43-tisíc ukrajinských vojakov a ďalších 370-tisíc bolo zranených. Moskva aj Kyjev podľa AFP utrpeli obrovské straty, no predpokladá sa, že nimi uvádzané údaje sú oveľa nižšie ako skutočné počty obetí.
Trump niekoľko hodín predtým na svojej sociálnej sieti Truth Social vyzval na okamžité prímerie a rokovania medzi Ukrajinou a Ruskom.
„Zelenskyj a Ukrajina by sa chceli dohodnúť a zastaviť to šialenstvo," napísal Trump, podľa ktorého Kyjev vo vojne stratil približne 400-tisíc vojakov a Rusko takmer 600-tisíc. „Vladimíra dobre poznám. Teraz je jeho čas konať. Svet čaká!" dodal Trump s odkazom na ruského prezidenta Putina. Podľa jeho slov by mohla pomôcť aj Čína.
Ukrajinci si podľa Zelenského želajú mier „viac ako ktokoľvek iný". „Rusko prinieslo do našej krajiny vojnu a je to práve Rusko, ktoré sa najviac snaží narušiť možnosť mieru," uviedol s tým, že Ukrajina potrebuje „účinné záruky mieru". Taktiež vyzval spojencov, aby „nezatvárili oči pred okupáciou".
„Prímerie bez záruk sa môže kedykoľvek porušiť, ako to už Putin urobil. Vojna nemôže byť nekonečná - len mier je trvalý a spoľahlivý," zdôraznil ukrajinský prezident.
Hovorca Kremľa Dmitrij peskov v reakcii na Trumpovu výzvu povedal, že Rusko je otvorené rokovaniam o Ukrajine. Zároveň obvinil Kyjev, že o urovnaní takmer tri roky trvajúceho konfliktu „odmieta" jednať. Podmienky Ruska na začatie rozhovorov sa podľa jeho slov nezmenili.
Putin vo svojich deklarovaných podmienkach ukončenia vojny stanovuje, že Ukrajina sa musí vzdať svojich ambícií vstúpiť do NATO a musí stiahnuť všetky jednotky zo svojich regiónov, na ktoré si robí nároky Rusko.
Miesto riešenia problémov nariadila nútené práce tým, ktorí riešenia pre zdravotníctvo od vlády požadujú, uviedol predseda Lekárskeho odborového združenia (LOZ) Peter Visolajský v reakcii na nedeľný vládny návrh na riešenie mimoriadnej situácie v zdr
„Minister (Kamil, pozn. red.) Šaško nám nedal ešte ani termín ďalšieho rokovania, ale vláda už vyhlásila nútené práce," skonštatoval Visolajský.
Pripomenul, že výpovede lekárov nie sú o nových požiadavkách ani o navyšovaní platov. Odkazuje, že lekári nežiadajú nič nové. „Tieto výpovede vznikli, lebo vláda Roberta Fica jednostranne a bez dialógu porušila dohodu," zdôraznil Visolajský s tým, že stačí, aby sa začali dodržiavať dohody, netreba sa uchyľovať k násilným krokom. Upozorňuje, že bič na lekárov nebude fungovať.
Odkazuje tiež, že LOZ bude pozorne sledovať rozhodovanie každého poslanca Národnej rady SR, ako sa ku kríze postaví. Združenie ich zároveň vyzýva, aby si uvedomili, že svojou podporou vládneho návrhu sa postavia proti záujmom slovenských občanov. „Odkazujeme vláde i poslancom, že všetci lekári stiahnu výpovede a stačí na to iba jedno, aby začala vláda dodržiavať dohody, ktoré porušila," dodal Visolajský.
Vláda v nedeľu schválila legislatívne úpravy, ktoré umožňujú vyhlásiť mimoriadnu situáciu aj v prípade kritickej nedostupnosti zdravotnej starostlivosti, zároveň zdravotníci musia v období vyhlásenia takejto mimoriadnej situácie poskytovať zdravotnú starostlivosť. Minister zdravotníctva SR Kamil Šaško (Hlas) po schválení návrhu, ktorý sa má v parlamente prerokovať v skrátenom konaní, upozornil, že má ísť o nástroj na zabezpečenie ochrany života a zdravia v prípade, že lekári podajú hromadné výpovede.
Poukázal na to, že mimoriadna situácia sa má týkať konkrétnych okresov, verí však, že sa napokon vyhlasovať nebude a k dohode s LOZ príde. Pripomenul, že väčšina požiadaviek odborárov je splnená alebo sa plní, vrátane tých najvážnejších. Je presvedčený, že ak naozaj nejde len o platy, na výpovede nie je dôvod.
Vyplýva to z vyhlásenie, ktoré ministerstvo obrany sýrskej dočasnej vlády zverejnilo na sieti X.
Informovala o tom agentúra Reuters, ktorá upozornila, že tento status bol zverejnený v nedeľu, ale datovaný je sobotou.
Islamistickí povstalci s Kurdmi spolupracovali na zvrhnutí režimu sýrskeho prezidenta Bašára Asada. Zdá sa však, že začali bojovať proti sebe, konštatoval Reuters.
Ako napísal spravodajský web The Times of Israel (TOI), turecký bezpečnostný zdroj medzičasom informoval, že Tureckom podporované sýrske sily prevzali kontrolu nad približne 80 percentami severosýrskej oblasti Manbidž a sú blízko k víťazstvu nad tamojšími kurdskými silami.
Boj proti kurdským Oddielom ľudovej sebaobrany (YPG), spájaných so Stranou kurdských pracujúcich (PKK), je veľmi blízko k víťazstvu, uviedol zdroj s odkazom na kurdské milície, ktoré Manbidž dlho ovládajú. Zdroj dodal, že prebiehajú letecké aj pozemné zásahy s cieľom ovládnuť Manbidž.
Oddiely ľudovej sebaobrany, ktoré pôsobili v severnej a východnej Sýrii, spolupracovali s koalíciou vedenou USA v jej boji proti Islamskému štátu.
Medzičasom veliteľ Sýrskych demokratických síl (SDF) podporovaných Kurdmi, ktoré ovládajú oblasti na severovýchode krajiny, v nedeľu privítal pád režimu Bašára Asada.
„V Sýrii prežívame historické chvíle, keď sme svedkami pádu autoritárskeho režimu v Damasku," uviedol veliteľ Mazlúm Abdi vo vyhlásení zverejnenom na platforme Telegram a dodal, že „táto zmena predstavuje príležitosť vybudovať novú Sýriu založenú na demokracii a spravodlivosti, ktorá zaručuje práva všetkých Sýrčanov".
V zrekonštruovanej katedrále Notre-Dame v Paríži sa v nedeľu - v deň, keď katolícka cirkev slávi Nepoškvrnené počatie Panny Márie - konala prvá omša.
Za účasti 150 biskupov a viac ako 100 kňazov z francúzskeho hlavného mesta ju celebroval parížsky arcibiskup Laurent Ulrich. Na omši bol prítomný aj francúzsky prezident Emmanuel Macron a ďalší prominentní hostia, ale i 150 chorých alebo sociálne odkázaných ľudí.
Ulrich na úvod bohoslužby posvätil nový obetný stôl navrhnutý dizajnérom Guillaumom Bardetom. Nahradil tak pôvodný, ktorý bol pred piatimi rokmi - 15. apríla 2019 - pri požiari chrámu zničený. Do oltára predtým vložili relikvie piatich svätých, ktorých život je nejako spätý s Parížom.
Nové rúcha, ktoré mali biskupi, kňazi a diakoni z Notre-Dame oblečené v sobotu na znovuotvorení katedrály i na prvej omši, vytvoril módny návrhár Jean-Charles de Castelbajac. Farby na bielych ornátoch evokujú vitráže Notre-Dame. Na všetkých sa objavujú aj veľké zlaté kríže, evokujúce kríž Marca Couturiera, ktorý po požiari zostal stáť v zničenej katedrále.
Vstup na omšu bol len pre pozvaných, skupiny veriacich či turistov ju však mohli sledovať na veľkoplošných obrazovkách pred katedrálou. Pre nepriaznivé počasie však bol záujem o sledovanie obradov menší, ako sa očakávalo.
Medzi duchovnými pozvanými na prvú omšu v zrenovovanej katedrále bol aj Michel Aupetit, ktorý bol parížskym arcibiskupom v roku 2019, keď katedrála vyhorela, ako aj kardinál André Vingt-Trois.
Záver omše sprevádzal hlahol zvonov. Po bohoslužbách sa bude podávať obed pre ľudí v núdzi i pre tých, ktorí sa o nich každodenne starajú v rámci charitatívnych organizácií parížskej diecézy.
Druhá dnešná omša je naplánovaná na 18:30 h SEČ a bude už otvorená pre verejnosť. Očakáva sa, že sa na nej zúčastní približne 2 500 ľudí, ktorí si tento týždeň cez internetový rezervačný systém zabezpečili voľné vstupenky. Pre návštevníkov sa katedrála otvorí 16. decembra prostredníctvom online rezervačného systému.
Na doterajšie rekonštrukčné práce bolo vynaložených približne 700 miliónov eur pochádzajúcich z darov od mecenášov a finančných zbierok. Päťročný termín opätovného otvorenia Chrámu Matky Božej bol dodržaný napriek predpovediam, že to môže trvať desaťročia. V renovačných prácach - zväčša exteriérových - sa bude pokračovať aj po znovutvorení katedrály.
Presná príčina požiaru z roku 2019 nebola identifikovaná napriek forenznému vyšetrovaniu prokurátorov, ktorí sa domnievajú, že najpravdepodobnejším dôvodom bola nehoda, ako napríklad porucha v elektrických rozvodoch.
Katedrála Notre-Dame privítalo pred požiarom ročne asi 12 miliónov návštevníkov. Očakáva sa, že po opätovnom otvorení ich bude 14 až 15 miliónov ročne.
Francúzsko v nedeľu privítalo správy o páde sýrskeho prezidenta Bašára Asada po viac než desaťročí „násilneho útlaku voči vlastným obyvateľom".
Zároveň vyzvalo na ukončenie bojov, zachovanie štátnych inštitúcií a na pokojný prechod politickej moci, ktorý rešpektuje diverzitu sýrskych občanov. Nemecko takisto hovorí o „veľkej úľave" pre obyvateľov krajiny zmietanej občianskou vojnou, varovalo však pred radikalizáciou.
„Teraz nastal čas na jednotu v Sýrii," uviedlo vo vyhlásení francúzske ministerstvo zahraničných vecí v reakcii na informácie, že sýrski povstalci zvrhli Asada a hlavné mesto Damask vyhlásili za oslobodené od „tyrana", ktorý v krajine vládol takmer 25 rokov. Sýrčanov ďalej vyzvalo, aby odmietli všetky formy extrémizmu.
Novozvolený americký prezident Donald Trump na svojej sociálnej sieti Truth Social vyjadril presvedčenie, že Asad zo svojej vlasti utiekol, pretože Rusko vedené prezidentom Vladimirom Putinom už nemalo záujem naďalej ho chrániť.
„V prvom rade Rusko nemalo dôvod tam (v Sýrii) vôbec byť. O Sýriu stratili záujem kvôli Ukrajine, kde leží takmer 600-tisíc ruských vojakov zranených alebo mŕtvych vo vojne, ktorá sa nikdy nemala začať a mohla by trvať večne," uviedol Trump s tým, že Rusko aj Irán sú teraz oslabené krajiny. Odkázal tým na dva štáty, ktoré Asada dlhodobo podporovali.
„Koniec Asada" podľa šéfky nemeckej diplomacie Annaleny Baerbockovej predstavuje pre milióny ľudí v Sýrii „veľkú úľavu". „Krajina sa teraz nesmie dostať do rúk iných radikálov, nech už majú akúkoľvek podobu," uviedla.
Pád režimu sýrskeho prezidenta privítala aj Británia. Podpredsedníčka vlády Angela Raynerová pre televíziu Sky News povedala, že Asad „nebol práve dobrý pre sýrskych občanov". Situácia v krajine podľa nej vyzerá veľmi vážne.
„Želáme si politické riešenie, aby sme mohli dosiahnuť stabilitu pre Sýrčanov a zabezpečiť im infraštruktúru, aby tam mali politickú vládu, ktorá bude pracovať v ich záujme," uviedla Raynerová.
Turecký minister zahraničných vecí Hakan Fidan v nedeľu odmietol komentovať dohady o tom, kde sa momentálne nachádza zosadený sýrsky prezident Bašár Asad.
Pripustil, že Asad môže byť mimo Sýrie, ale dodal, že si tým nie je istý.
Fidan tiež uviedol, že Turecko nemalo s Asadom žiadny kontakt napriek výzve prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana, aby viedlo rozhovory o normalizácii vzťahov.
Správy o tom, že Asad v lietadle opustil sýrske hlavné mesto a odletel na neznáme miesto, sa objavili v nedeľu nad ránom, keď protivládni povstalci deklarovali, že oslobodili Damask a zosadili režim Bašára Asada.
Agentúra Reuters s odvolaním sa na údaje údajov z webovej stránky Flightradar informovala, že z letiska v Damasku v danom čase odštartovalo lietadlo, ktoré najprv letelo smerom k pobrežnej oblasti Sýrie, kde je bašta alavitskej sekty - hlási sa k nej aj Asad -, ale potom urobilo otočku a niekoľko minút letelo opačným smerom. Následne z obrazovky radarov zmizlo. Agentúre Reuters sa nepodarilo zistiť, kto bol na palube tohto lietadla.
Dva sýrske zdroje podľa Reuters uviedli, že je vysoká pravdepodobnosť, že Asad prišiel o život, ak bol v lietadle, ktoré prekvapujúco zmenilo kurz a zmizlo z radarov. Rovnako však pripustili, že posádka mohla iba vypnúť transpondér.
Reuters poznamenal, že dané lietadlo odletelo z Damasku krátko po tom, ako povstalci dobyli mesto Homs, čím odrezali hlavné mesto Damask od pobrežia, kde má Rusko - Asadov hlavný spojenec - svoje letecké a námorné základne.
V uplynulých dňoch, ako ofenzíva povstalcov naberala na sile, sa intenzívne špekulovalo, že Asad a jeho rodina by mohli hľadať útočisko v Moskve alebo u ďalšieho spojenca Sýrie, v Iráne.
Sýrske štátne médiá ešte v sobotu uviedli, že Asad je stále v Damasku. Odvtedy sa k miestu jeho pobytu nevyjadrili. Západné médiá informovali, že Asadova rodina je údajne v Moskve.
Ruské ministerstvo obrany v nedeľu uviedlo, že Bašár Asad, ktorý bol pri moci takmer 25 rokov, zo Sýrie odišiel. Nie je jasné, kde sa nachádza, dodal ruský rezort.
Poslanec Smeru Ján Richter nevidí problém v ceste premiéra Roberta Fica na oslavy víťazstva nad fašizmom do Moskvy.
„Nie je to proti bezpečnostnému záujmu Slovenska,” povedal Richter v relácii O 5 minút 12 na STVR s tým, že ide o vzdanie úcty padlým vojakom Červenej armády. Dodal, že vláda naďalej odsudzuje ruskú inváziu na Ukrajinu z februára 2022.
Progresívny poslanec Martin Dubéci vidí v ceste rozpor s bezpečnostným záujmom Slovenska. Tvrdí tiež, že cestou premiéra a parlamentnej delegácie do Moskvy vysielame zlý signál Ukrajine.
Richter pripustil reguláciu cien potravín
„Toto je vážna téma, ktorou sa premiér zaoberá, pretože ceny potravín sú problémové. Ak sa päťpercentná DPH neprejaví v praxi, bude asi potrebné prijať regulačné opatrenia. Bodaj by to nebolo treba. Bodaj by sa zrealizovalo to, čo sľúbili potravinári a obchodníci, že sa to prejaví v cenách," uviedol Richter s tým, že obyvatelia Slovenska nemajú mať obavy z vplyvu konsolidácie na ceny potravín v obchodoch.
Dubéci upozornil na to, že cenové regulácie viedli v Maďarsku k rozpadu trhu. Dodal, že štát by mal poskytnúť silnú sociálnu pomoc. PS preto prišlo s návrhom príspevku na bývanie, ktorý však vláda odmieta. „Zvyšovanie daní povedie k inflačnému tlaku. Nezáleží na tom, ako sa nastavia tabuľky či kategórie. Ceny potravín budú rásť pre ostatné faktory. Celkové daňové zaťaženie ekonomiky bude vyššie," objasnil s tým, že ľudia cítia strach nielen pre zdražovanie potravín, ale aj ceny energií.
Cena elektriny by mala byť rovnaká ako tento rok
Richter podotkol, že cena silovej elektriny by mala zostať na rovnakej úrovni ako tento rok. Otázka ceny tepla a plynu sa však stále rieši. Vláda počíta s alokáciou 280 miliónov eur na tento účel. „Vláda si uvedomuje, že bude nevyhnutné pomôcť. Asi sa dá očakávať, že ceny mierne stúpnu, ale aj tu sú isté tarify a triedy. Ak je záujem, malo by to viac postihnúť tých, čo majú väčšie odbery," povedal.
Vláda má podľa Dubéciho povinnosť oznámiť tri týždne pred koncom roka ľudom, ako sa v tejto situácii majú pripraviť. „Nie je jasné, ako to bude vyzerať, a to je absolútne nezodpovedné. Mali sme pritom prísľub, že rozhodnutie príde na Mikuláša," podotkol s tým, že PS je za cielenú pomoc.
Zmluva 32-ročného Egypťana Mohameda Salaha s „The Reds" sa skončí v lete budúci rok, podľa zdroja by ju mali predĺžiť o ďalšie dva roky.
Mirror uviedol, že agent futbalistu trval na trojročnej zmluve, pričom Liverpool pôvodne ponúkol ročnú zmluvu. Po rokovaniach však strany dospeli ku kompromisu. Denník zdôraznil, že financie neboli nikdy problémom pri rokovaniach so Salahom, keďže je už teraz jedným z najlepšie platených hráčov klubu s platom 400-tisíc libier týždenne.
Koncom novembra sa egyptský futbalista posťažoval, že mu klub zrejme nepredĺži zmluvu, keďže mu stále neponúkol nový kontrakt. V Liverpoole pôsobí od roku 2017 a získal s ním titul v Lige majstrov i Premier League.
Rumunsko sa nachádza vo chvíli veľkej zodpovednosti za hodnoty, ktorého ho definujú ako národ, vyhlásil v nedeľu pri príležitosti Dňa Ústavy prezident Klaus Iohannis.
Iohannis ďalej zdôraznil, že členstvo Rumunska v NATO a integrácia do Európskej únie, založené na demokracii a právnom štáte, sú „nezvratné ústavné smery, záruky hôdnot zakotvených v ústave a vyjadrenie vôle rumunských občanov zabezpečiť stabilitu v politickom, vojenskom a hospodárskom pláne" štátu.
„Rumunská ústava vymedzuje rámec, v ktorom funguje štát a politický život, a slúži ako ochrana pred ohrozením demokracie. V búrlivých časoch sú štátne inštitúcie vyzvané, aby konali pokojne, múdro a s rešpektom k právu, ústave a demokracii. Táto povinnosť však spočíva aj na nás individuálne," uviedol.
Posolstvo pri príležitosti Dňa Ústavy prichádza po tom, čo rumunský ústavný súd v piatok anuloval výsledky prvého kola prezidentských volieb na základe odtajnených dokumentov spravodajských služieb. Z nich vyplýva, že Rusko na internete koordinovane nelegálnym spôsobom podporovalo Calina Georgesca, ktorý v prvom kole volieb nečakane zvíťazil.
Georgescu, 62-ročný bývalý štátny zamestnanec, odsúdil toto rozhodnutie súdu ako „formalizovaný štátny prevrat" a uviedol, že demokracia v Rumunsku je pod útokom.
Proeurópsky prezident Iohannis vyhlásil, že zostane vo svojej funkcii, kým sa nepodarí zostaviť novú vládu, ktorá vzíde z minulovíkendových parlamentných volieb a ktorá určí nový dátum prezidentských volieb.
Minister životného prostredia Tomáš Taraba (nom. SNS) konštatoval, že súčasná vláda dáva do zdravotníctva dostatočné množstvo peňazí.
„Chceme lekárov, ktorí sa nechcú starať o slovenských pacientov, umožniť opustiť zdravotný systém,” povedal Tomáš Taraba v diskusnej relácii V politike na TA3. Reagoval tým aj na vládny návrh zákona o civilnej ochrane obyvateľstva, ktorý sa má doplniť o definíciu mimoriadnej udalosti, za ktorú bude považovaná aj kritická nedostupnosť ústavnej zdravotnej starostlivosti.
"Riešenie, s ktorým sme prišli, je veľmi elegantné," skonštatoval Taraba. Podané výpovede lekárov podľa vicepremiéra akceptujú a je potrebné umožniť tým lekárom, ktorí nechcú pracovať a liečiť pacienta, čo najskôr opustiť zdravotný systém. Považuje to za najelegantnejšie riešenie.
Vo vláde totiž majú pocit, že výpovede myslia mnohí ako nátlak. Zdravotníctvo by malo podľa Tarabu stáť na tých, ktorí chcú stáť pri pacientoch. Úlohou podľa vicepremiéra nie je nechať sa "dovydierať" jednou skupinou, ktorá má mať historicky najvyššie zvýšenie platov. Ubezpečil, že zdravotníctvo je vládnou témou. Ocenil zároveň lekárov pracujúcich v štátnych zariadeniach. Zasadiť sa chce tiež o to, aby Rázsochy stáli tam, kde mali stáť.
Poslanec hnutia Slovensko Gábor Grendel označil kroky vlády za cynické, silové a nespravodlivé. „Namiesto rokovaní zavádza teror,” povedal. Za nespravodlivé označil zmrazenie platov lekárom, pričom členom vlády vytkol, že sebe platy zvýšili.
Pripomenul tiež, že to boli práve lekári, ktorí premiérovi zachránili po atentáte život. Zúžiť debatu len na tému platov nepovažuje za fér.
"Výpovede sú nátlakom na štát, aby mali vyjednávaciu pozíciu," povedal Grendel s tým, že bolo dosť času na rokovanie a hľadanie kompromisu a stiahnutie výpovedí do konca roka, to by však premiér nemohol letieť do Brazílie.
Gábor Grendel. Foto: Jakub Kotian/TASR
Taraba uvítal, že štátny rozpočet prešiel Národnou radou hlasmi 79 poslancov, pričom dodal, že nemal problém vyhovieť požiadavkám rebelujúcich poslancov okolo Rudolfa Huliaka.
„Ak si niekto myslí, že poslanec Huliak ustúpil pre požiadavku o včelároch a rybároch, je naivný, povedal Grendel s tým, že Huliak požadoval ministerstvo. Uviedol tiež, že jeho hnutie bude pozorne sledovať, kde sa objavia Huliakovi ľudia. Upozornil, že premiér Robert Fico (Smer) varoval pred kupovaním poslancov.
Taraba zdôraznil, že schválený rozpočet okrem iného dáva predpoklad pre rast ekonomiky. Podľa Grendela dikcia rozpočtu definitívne potvrdzuje, že bežní ľudia sa nebudú mať lepšie. Pripomenul pritom kampaň na lacnejšie potraviny a energie.
Taraba si myslí, že nastala zrelá doba na zvolenie predsedu parlamentu, pričom podľa neho najvhodnejším kandidátom je šéf koaličného Hlasu a minister vnútra Matúš Šutaj Eštok. Nemyslí si však, že sa tak stane do konca tohto roka. Post nie je obsadený od zvolenia Petra Pellegriniho za prezidenta.
Grendel si rovnako myslí, že koalícia by už šéfa Národnej rady zvoliť mala, pričom poznamenal, že sa v parlamente opäť pokúsia otvoriť schôdzu na odvolanie ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka.
Medzinárodná ratingová agentúra Fitch Ratings zlepšila výhľad úverového ratingu Maďarska na stabilný z negatívneho. A potvrdila krajine ratingovú známku na úrovni BBB, ktorá sa nachádza v investičnom pásme, dva stupne nad špekulatívnym pásmom.
Medzinárodná ratingová agentúra Fitch Ratings zlepšila výhľad úverového ratingu Maďarska na stabilný z negatívneho. A potvrdila krajine ratingovú známku na úrovni BBB, ktorá sa nachádza v investičnom pásme, dva stupne nad špekulatívnym pásmom.
Dôvodom zlepšenia výhľadu je podľa Fitch zníženie makroekonomických nerovnováh spôsobených lepšou koherenciou medzi fiškálnou a menovou politikou.
Agentúra poznamenala, že Národná banka Maďarska (MNB) si zachovala prísny postoj v rámci menovej politiky, zatiaľ čo vláda od roku 2023 podnikla kroky na zníženie primárneho deficitu.
Fitch predpovedá, že maďarská ekonomika sa bude postupne zotavovať, poháňaná silnejšou súkromnou spotrebou, investíciami a vývozom. Vláda v Budapešti očakáva v nasledujúcom roku 2025 rast ekonomiky o 3,4 percenta.
"Očakávaný pokles úrokových výdavkov podporí ďalší pokles fiškálneho deficitu na 4,2 percenta hrubého domáceho produktu (HDP) v roku 2025 a na 3,7 percenta HDP v roku 2026," uviedla Fitch, podľa ktorej sa fiškálny deficit Maďarska v roku 2024 zníži na 4,8 percenta zo 6,7 percenta v roku 2023. Vláda si pritom dala za cieľ dosiahnuť v tomto roku deficit na úrovni 4,5 percenta HDP.
Fitch tiež uviedla, že inflácia v Maďarsku klesla v októbri 2024 na 3,4 percenta z maxima 26,2 percenta v januári 2023, keďže sa zmiernil vplyv cenových šokov v oblasti energií a potravín a menová politika centrálnej banky zostala reštriktívna. Agentúra predpovedá Maďarsku v roku 2024 priemernú infláciu na úrovni 3,7 percenta a jej pokles na 3,4 percenta v roku 2026, čo je stále nad cieľom na úrovni 3 percent.
Ďalšie z agentúr, Standard & Poor's hodnotí úverovú spoľahlivosť Maďarska známkou BBB- so stabilným výhľadom, zatiaľ čo Moody's mu naposledy stanovila úverový rating Baa2 s negatívnym výhľadom.
Zákon o civilnej ochrane obyvateľstva sa má doplniť o definíciu mimoriadnej udalosti, za ktorú bude považovaná aj kritická nedostupnosť ústavnej zdravotnej starostlivosti.
V tejto súvislosti sa má ustanoviť povinnosť zdravotníckych pracovníkov poskytovať počas tejto mimoriadnej udalosti zdravotnú starostlivosť. Návrh novely zákona i úpravy ďalších súvisiacich zákonov schválila vláda na mimoriadnom nedeľňajšom zasadnutí. Kabinet tiež schválil prerokovanie návrhu v skrátenom legislatívnom konaní.
O čom je novela
Predkladatelia vysvetlili, že návrh má predísť ohrozeniu ústavného práva na ochranu zdravia a práva občanov na bezplatnú zdravotnú starostlivosť. „Legitímnymi cieľmi predkladaného návrhu zákona sú zabezpečenie ochrany života a zdravia obyvateľov SR, ochrany zdravotníckeho systému a predchádzanie zásahom do iných práv a slobôd osôb," zdôraznil minister zdravotníctva SR Kamil Šaško (nom. Hlas). Vysvetlil ďalej, že štát nateraz nedisponuje dostatočne širokými a vhodnými možnosťami smerujúcimi k dosiahnutiu týchto cieľov, keďže neexistuje iný, rovnako účinný prostriedok, ktorý by menej zasahoval do základných práv a slobôd a zároveň viedol k dosiahnutiu všetkých legitímnych cieľov.
Mimoriadnu situáciu v prípade kritickej nedostupnosti ústavnej zdravotnej starostlivosti možno podľa schváleného návrhu vyhlásiť najviac na 60 dní a predĺžiť najviac o 60 dní.
V súvislosti s navrhnutou zmenou sa má zmeniť nielen zákon o civilnej ochrane obyvateľstva a zákon o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve. Rovnako sa úprava vzťahuje aj na Trestný zákon a zákon o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti, pričom v tomto prípade má mať úprava preventívny charakter. „Jej cieľom je maximálna objektivizácia posudzovania dočasnej pracovnej neschopnosti zdravotníckych pracovníkov," dopĺňa predkladateľ.
Súčasťou opatrení na dosiahnutie cieľa navrhovanej právnej úpravy je doplnenie zákona o hospodárskej mobilizácii a zákona o krízových situáciách mimo času vojny a vojnového stavu.
Šaško: Zdravie občanov musí byť nadradené právam lekárov na pracovné spory
Životy a zdravie občanov Slovenska musia byť nadradené akýmkoľvek právam lekárov na pracovné spory. Po nedeľňajšom rokovaní vlády, ktorá schválila doplnenie mimoriadnej situácie o kritickú nedostupnosť ústavnej zdravotnej starostlivosti, to uviedol minister zdravotníctva Šaško .
Zdôraznil, že návrh, ktorý schválila vláda, nezavádza nútenú prácu lekárov a nejde o vyhlásenie núdzového stavu. Deklaruje, že lekári budú mať všetky svoje práva zachované. Zadefinovanie mimoriadnej situácie o kritickú nedostupnosť zdravotnej starostlivosti je však podľa neho nevyhnutný krok v súčasnej situácii, keď lekári hrozia hromadnými výpoveďami. "Aby sme mali v rukách nástroj, že o zdravie občanov sa bude mať kto postarať," povedal.
Vysvetlil, že prípadné vyhlásenie mimoriadnej situácie je v porovnaní s núdzovým stavom jemnejšie a adresnejšie opatrenie, ktoré umožňuje reagovať na situáciu v danom, konkrétnom regióne. "Máme veľmi jasné čísla, týka sa to nateraz 12 okresov zo 79 na Slovensku," upozornil. "Verím, že sa to napokon nebude týkať ani jedného okresu," vyhlásil. Obrátil sa zároveň na lekárov, aby zvážili, či trvajú na podaných výpovediach v kontexte celospoločenskej situácie.
Pripomenul tiež, že s predstaviteľmi Lekárskeho odborového združenia (LOZ) viedol intenzívne rokovania, pričom zopakoval, že 90 percent požiadaviek z memoranda, na ktoré sa odvolávajú lekárski odborári, je splnených alebo v plnení. Pripomenul aj stredajšie (4. 12.) uznesenia vlády, ktoré sa týkali najvážnejších požiadaviek LOZ, vrátane odmietnutia transformácie nemocníc na akciové spoločnosti. "Ak dôvodom na výpovede naozaj nie sú platy, ako to LOZ deklaruje, na výpovede nie je v súčasnosti dôvod," upozornil Šaško.
Ďalší predstavitelia Hlasu-SD - minister školstva Tomáš Drucker i minister investícií Richard Raši zvýraznili okrem snahy sa s lekármi dohodnúť aj nevyhnutnosť zabezpečiť ústavné právo občanov na zdravotnú starostlivosť. "Ak by sme neprijali tento zákon, musel by byť pravdepodobne vyhlásený núdzový stav, ktorý sa týka všetkých občanov celého Slovenska, boli by obmedzené osobné slobody a aj sankcie by boli oveľa tvrdšie, ako sa zavádzajú v rámci prípadného vyhlásenia mimoriadnej situácie," dodal Raši.
Členovia vlády veria, že k dohode s lekárskymi odborármi napokon dôjde a lekári výpovede stiahnu.
Minister zdravotníctva v piatok (6. 12.) po rokovaní s Lekárskym odborovým združením (LOZ) informoval, že má plán, ako zabezpečiť zdravotnú starostlivosť po novom roku, ak výpovede lekárov nadobudnú platnosť. Jeho prioritou však je sa s LOZ dohodnúť. Lekárskych odborárov požiadal, aby budúci týždeň predstavili aktualizovaný zoznam svojich požiadaviek, ktorý bude realizovateľný do konca roka.
Šéf LOZ Peter Visolajský takisto deklaroval ochotu sa dohodnúť. Prisľúbil zaslanie aktualizovaného zoznamu požiadaviek, od ministra zároveň odborári očakávajú predloženie odpočtu memoranda.
Visolajský: Vláda priznala, že nie je ochotná riešiť problémy zdravotníctva
Vláda dnešným rozhodnutím jednoznačne priznala, že nie je ochotná riešiť problémy nášho zdravotníctva, problémy, ktorým čelia pacienti dennodenne. Miesto riešenia problémov nariadila nútené práce tým, ktorí riešenia pre zdravotníctvo od vlády požadujú. Uviedol to predseda Lekárskeho odborového združenia (LOZ) Peter Visolajský v reakcii na nedeľný vládny návrh na riešenie mimoriadnej situácie v zdravotníctve.
"Minister Šaško nám nedal ešte ani termín ďalšieho rokovania, ale vláda už vyhlásila nútené práce," skonštatoval Visolajský.
Peter Visolajský. Foto: Jakub Kotian/TASR
Pripomenul, že výpovede lekárov nie sú o nových požiadavkách ani o zvyšovaní platov. Odkazuje, že lekári nežiadajú nič nové. "Tieto výpovede vznikli, lebo vláda Roberta Fica jednostranne a bez dialógu porušila dohodu," zdôraznil Visolajský s tým, že stačí, aby sa začali dodržiavať dohody, netreba sa uchyľovať k násilným krokom. Upozorňuje, že bič na lekárov nebude fungovať.
Odkazuje tiež, že LOZ bude pozorne sledovať rozhodovanie každého poslanca Národnej rady SR, ako sa ku kríze postaví. Združenie ich zároveň vyzýva, aby si uvedomili, že svojou podporou vládneho návrhu sa postavia proti záujmom slovenských občanov. "Odkazujeme vláde i poslancom, že všetci lekári stiahnu výpovede a stačí na to iba jedno, aby začala vláda dodržiavať dohody, ktoré porušila," dodal Visolajský.
M. Šutaj Eštok: Je čas, aby sa vydieranie LOZ skončilo
Minister zdravotníctva SR Kamil Šaško plní požiadavky Lekárskeho odborového združenia (LOZ), teraz je čas na to, aby lekárski odborári prestali vydierať. Uviedol to predseda strany Hlas-SD a minister vnútra SR Matúš Šutaj Eštok.
V reakcii na nedeľné uznesenie vlády a návrh, ktorý má riešiť situáciu v prípade hromadných výpovedí lekárov, Šutaj Eštok upozornil, že napriek plneniu bodov z memoranda, ktoré požaduje LOZ, prichádza združenie so stále novými požiadavkami. "LOZ na čele s pánom Visolajským si musí uvedomiť, že nemôže donekonečna vydierať vládu. Nemôže vydierať spoločnosť. Robia to opakovane," zdôraznil Šutaj Eštok.
Matúš Šutaj Eštok. Foto: Jaroslav Novák/TASR
Je presvedčený, že jadrom problému je neústupčivosť LOZ v prípade platových požiadaviek a neochota akceptovať mierne zníženie valorizácie. "Lekárski odborári trvajú na výpovediach kvôli približne 63 eurám," skonštatoval líder Hlasu.
Vyzdvihol zároveň rozhodnutie tých lekárov, ktorí výpovede stiahli. "Je to názorná ukážka toho, že týmto lekárom skutočne ide o zdravie svojich pacientov," vyhlásil. "Verím, že aj lekárski odborári si uvedomia závažnosť celej situácie a na ďalších spoločných rokovaniach budú partnermi, ktorí prejavia skutočný záujem zlepšiť slovenské zdravotníctvo," dodal Šutaj Eštok.
KDH vyjadruje ostrý nesúhlas
Ostrý nesúhlas s nedeľňajším krokom vlády týkajúci sa zdravotníkov vyjadrilo opozičné Kresťanskodemokratické hnutie (KDH). Hovorí, že reštrikciami a hrozbou sankcií prekročil kabinet červené čiary.
"Považujeme to za zneužitie moci, nekompetentnosť vlády a jej nominantov prichádzať s koncepčnými zmenami v zdravotníctve a neschopnosť viesť konštruktívny dialóg s lekármi. Týmto vláda posúva aj v tejto sfére Slovensko k diktátorským režimom," vyhlásil predseda KDH Milan Majerský.
Poslanec KDH Peter Stachura si myslí, že vláda v nedeľu zvýšila napätie v zdravotníctve a vyženie ďalšie stovky lekárov a zdravotných sestier do cudziny. Poslanecký kolega František Majerský označil návrh vlády za ďalší klinec do rakvy slovenského zdravotníctva.
František Majerský. Foto: Matúš Zajac
SaS: Takýto rukojemnícky zákon nepodporíme
Legislatívne zmeny, ktorých návrh schválila v nedeľu vláda, predstavujú rukojemnícky zákon. Vyhlásila to strana Sloboda a solidarita (SaS) v súvislosti s návrhom na doplnenie mimoriadnej situácie o kritickú nedostupnosť zdravotnej starostlivosti a z toho vyplývajúce povinnosti zdravotníkov.
Pre SaS je krok vlády dôkazom, že exekutíva nezvládla situáciu s lekármi. "Pocítia to všetci. Mimoriadna situácia ešte viac prehĺbi krízu v zdravotníctve a spôsobí oveľa väčšiu frustráciu medzi lekármi," povedal predseda SaS Branislav Gröhling.
Liberáli zároveň deklarujú, že za takýto zákon nezahlasujú. Upozorňujú aj na to, že minister zdravotníctvo Kamil Šaško mal ešte čas s lekármi rokovať. "Namiesto toho siahol po represii a zastrašovaní lekárov. Toto je absolútne neakceptovateľné," uviedol poslanec SaS Tomáš Szalay.
Tomáš Szalay (SaS). Foto: Martin Baumann/TASR
Hnutie Slovensko: Vláda sa chystá rozvrátiť zdravotníctvo
Po demontáži spravodlivosti a kultúry sa vláda chystá rozvrátiť zdravotníctvo. Vyhlásili to predstavitelia hnutia Slovensko, kritizujúci krok kabinetu, ktorý na nedeľňajšom rokovaní schválil návrh možnosti vyhlásiť mimoriadnu situáciu aj v prípade kritickej nedostupnosti zdravotnej starostlivosti.
Predseda hnutia Slovensko Igor Matovič na sociálnej sieti hovorí o tom, že predseda vlády Robert Fico útočí na zdravotníkov za to, že nechcú viac tolerovať spôsob, akým sa sektor pod vedením Ficových vlád riadil. "Po dnešnom rozhodnutí vlády z nášho zdravotníctva nadobro odíde množstvo kvalitných lekárov, ktorí už dnes chýbajú ako soľ," doplnil bývalý minister zdravotníctva, poslanec za hnutie Marek Krajčí.
Marek Krajčí. Foto: Jaroslav Novák/TASR
Predstavitelia hnutia sa tiež pridávajú k ostrým kritikom hrozby sankcií za porušenia povinností lekárov poskytovať zdravotnú starostlivosť v prípade vyhlásenia mimoriadnej situácie.
Predsedníčka strany Za ľudí Veronika Remišová mieni, že vláda ukázala svoj postoj k zdravotníkom. "Že jej nezáleží na dialógu ani na dôstojných pracovných podmienkach pre zdravotníkov, ale iba na zastrašovaní a obmedzovaní ich práv. Tento krok spolu s opatrením, že lekárom vo výpovediach neplynú výpovedné lehoty, je neospravedlniteľný," vyhlásila.
Maďarsko sa stalo vyhľadávaným miestom pre nemeckých dôchodcov, ktorí sa sem sťahujú kvôli nižším životným nákladom a politickému prostrediu.
Premiér Viktor Orbán svojou protiimigračnou rétorikou oslovuje ľudí, ktorí sú nespokojní so situáciou v Nemecku.
André Iwan a jeho manželka sa pred niekoľkými mesiacmi presťahovali z východného Nemecka do maďarskej obce Szölösgyörök pri Balatone. Tvrdia, že ich k tomu viedli vysoké dane a pocit, že v Nemecku sú kvôli migrácii "občanmi druhej kategórie". Iwan už v 90. rokoch kúpil v tejto lokalite pozemok s plánom na dôchodok, no zmeny v nemeckej spoločnosti urýchlili ich rozhodnutie, referuje agentúra Reuters.
Podľa maďarského štatistického úradu žilo v krajine v roku 2022 viac ako 22-tisíc Nemcov, pričom mnoho z nich tvoria dôchodcovia. Najviac nových príchodov zaznamenali v roku 2021.
Sociologička Monika Váradiová vysvetľuje, že Nemci považujú Maďarsko za bezpečnú krajinu s lacným bývaním a nízkymi nákladmi. K tomu sa pridáva pocit, že tam nie sú migranti", čím sa situácia v Maďarsku javí ako stabilnejšia v porovnaní s tým, čo označujú za krízový stav v Nemecku.
Pravicové médiá a maďarská provládna rétorika prezentujú tento trend ako úspech Orbánovej politiky. Antropológ Kristóf Szombati zdôrazňuje, že dôchodcovia volia Maďarsko z rôznych dôvodov, medzi ktorými často uvádzajú nespokojnosť s nemeckou imigračnou politikou.
Pandémia, vojna na Ukrajine a ekonomické neistoty zvýšili túžbu po bezpečí, tvrdí Nikolas Lelle z nemeckej Nadácie Amadea Antonia. Pre niektorých dôchodcov sa Maďarsko stalo symbolom odporu voči liberálnym trendom Západu. Napríklad Jürgen Wichert, ktorý sa presťahoval do mesta Gyenesdiás pri Balatone, sympatizuje s Orbánovou konzervatívnou politikou a s nadšením privítal zvolenie Donalda Trumpa za amerického prezidenta.
Vodca sýrskych povstalcov Abú Muhammad al-Džawlání v nedeľu vyhlásil, že štátne inštitúcie budú až do svojho odovzdania novej moci pod dohľadom „bývalého premiéra" Muhammada Džalálího.
Informovala o tom agentúra Reuters, podľa ktorej táto dohoda svedčí o snahe zabezpečiť kultivované odovzdanie moci v Sýrii do rúk povstalcov, ktorí v nedeľu vstúpili do Damasku a oznámili pád režimu Bašára Asada.
V nariadení, ktoré Džawlání podpísal svojím občianskym menom - Ahmad aš-Šará - sa povstaleckých jednotkám v Damasku zakazuje priblížiť sa k sídlam verejných orgánov a zakázaná je aj streľba zo zbraní do vzduchu.
Veliteľ dodal, že všetky vládne inštitúcie zostávajú pod kontrolou Džalálího, ktorého súčasne označil už za bývalého premiéra.
Džalálí, ktorého Asad vymenoval za predsedu vlády v septembri tohto roku, v rozhovore pre panarabskú televíziu al-Arabíja potvrdil, že bol v kontakte so Šaráom a diskutoval s ním o podrobnostiach odovzdania moci počas prechodného obdobia.
Vyhlásil tiež, že v Sýrii by sa mali konať slobodné voľby. Džalálí okrem toho vyjadril pripravenosť podporiť kontinuitu v riadení krajiny. Ubezpečil, že zostáva v Sýrii - na rozdiel od Asada, ktorý údajne letecky ušiel na zatiaľ neznáme miesto.
Spravodajský web RFI komentoval, že povstalci a predstavitelia starého režimu v Sýrii sa zjavne chcú vyhnúť scenáru v irackom štýle, kde pád režimu vyústil do veľkého chaosu. Pozorovatelia konštatujú, že v Sýrii badať snahy o ochranu existencie štátu ako takého a jeho inštitúcií a úsilie predísť mocenskému vákuu, ktoré by mohli zneužiť nikým nekontrolované zložky alebo sily.
Snahy o korektný prístup potvrdil v podstate aj sýrsky minister pre telekomunikácie Ijád Chatíb, keď v rozhovore pre televíziu al-Arabíja informoval, že ho kontaktoval Šaráov zástupca vo vedení Organizácie pre oslobodenie Levanty (Hajat Tahrír aš-Šám - HTS) zodpovedný za telekomunikačné služby. „Dohodli sme sa, že telekomunikácie a internet budú naďalej fungovať," povedal Chatíb.
Protivládni islamistickí povstalci spustili minulú stredu nečakanú ofenzívu proti režimu Bašára Asada. V rýchlom slede už stačili obsadiť veľké mestá ako Aleppo, Dajr az-Zaur, Hamá a Homs. V noci na nedeľu vstúpili aj do hlavného mesta Damask.
Dôrazne tiež varoval, že izraelská armáda bude reagovať silou, ak sýrski povstalci porušia dohodu o rozdelení síl, ktorú obe krajiny uzavreli v roku 1974.
Toto varovanie bolo vydané v reakcii na najnovší vývoj v susednej Sýrii, kde protivládni povstalci v nedeľu vstúpili do Damasku a oznámili pád režimu prezidenta Bašára Asada.
Izraelská armáda v súvislosti s tým v nedeľu oznámila, že jej jednotky zaujali nové pozície v nárazníkovej zóne medzi Izraelom a Sýriou, monitorovanej OSN, na Golanských výšinách, ako aj "v mnohých oblastiach, ktoré je potrebné brániť, aby sa zaistila bezpečnosť komunít na Golanských výšinách a občanov Izraela".
Tento krok prišiel po vyhodnotení celkovej situácie v danej oblasti v súvislosti s možnosťou, že sýrski ozbrojenci vstúpia do nárazníkovej zóny.
Izraelská armáda súčasne deklarovala, že nezasahuje do vývoja udalostí, ktoré sa odohrávajú v Sýrii.
S odvolaním sa na zdroj z prokuratúry o tom v nedeľu informovala agentúra Jonhap, ktorá dodala, že na prezidenta Jun Sok-jola bolo pre kontroverzné vyhlásenie stanného práva podaných mnoho podnetov.
Médiá okrem toho informovali, že bývalý minister obrany Kim Jong-hjun, označený za jedného z hlavných strojcov vyhlásenia stanného práva, bol v nedeľu zadržaný, vypočúvaný a následne vzatý do väzby. Viaceré médiá informovali, že polícia v jeho kancelárii i oficiálnej rezidencii robí prehliadku.
Vyhlásenie stanného práva navrhol prezidentovi práve minister obrany. Ten sa v stredu občanom ospravedlnil za spôsobený chaos a prezidentovi ponúkol svoju rezignáciu. Jun ju vo štvrtok prijal.
V súvislosti s fiaskom okolo stanného práva podal demisiu aj minister vnútra I Sang-min. Vo svojom rezignačnom liste písal o svojej „zodpovednosti za to, že neslúžil dobre ľuďom a prezidentovi". Li uviedol, že prezident jeho demisiu prijal, informovali v nedeľu juhokórejské médiá.
Po vyhlásení stanného práva a jeho následnom odvolaní, ktoré uvrhli Južnú Kóreu do politického chaosu, vládna strana Sila ľudu (PPP) v nedeľu oznámila, že od prezidenta Juna získala prísľub, že odstúpi.
Agentúra AFP však v tejto súvislosti pripomenula, že práve vďaka zmene názoru vedenia PPP na Junovo zotrvanie vo funkcii a postoju poslancov tejto strany Jun v sobotu v parlamente unikol začatiu procedúry impeachmentu - poslanci PPP totiž hlasovanie o ňom bojkotovali.
Od prezidenta sa však medzičasom dištancoval premiér Han Tok-su, ktorý najnovšie verejnosť ubezpečuje, že vláda „preukáže pokoru" a bude sa snažiť "spolupracovať" s opozíciou v parlamente.
Opozícia avizovala, že napriek neúspechu sobotňajšieho hlasovania bude pokračovať v snahách o Junovo zosadenie. „Za každú cenu odstránim Jun Sok-jola, ktorý sa stal najväčším nebezpečenstvom pre Južnú Kóreu," sľúbil opozičný líder I Če-mjong.
Prezident Jun v utorok neskoro večer nečakane vyhlásil stanné právo, ktoré však parlament o niekoľko hodín vyhlásil za neplatné. Bezprostredne po tomto rozhodnutí prezidenta vypukli v Južnej Kórei protesty.
Sýrsky premiér Muhammad Džalálí v nedeľu vyhlásil, že v Sýrii by sa mali uskutočniť slobodné voľby, aby ľud mal možnosť rozhodnúť o svojom vedení.
V rozhovore pre panarabskú televíziu al-Arabíja Džalálí uviedol, že bol v kontakte s veliteľom povstalcov Abú Muhammadom al-Džawláním, aby prediskutovali riadenie súčasného prechodného obdobia, čo - podľa Reuters - predstavuje pozoruhodný vývoj v snahách o formovanie politickej budúcnosti Sýrie.
Džalálí dodal, že nevie, kde sa nachádza povstalcami zvrhnutý prezident Bašár Asad a jeho minister obrany, pretože kontakt s nimi nemá od soboty večera.
Džalálí už predtým v nedeľu uviedol, že je pripravený podieľať sa na pokojnom odovzdaní moci novej vláde, ktorú si vyberú občania. „Sme pripravení spolupracovať aj s opozíciou," povedal vo videoodkaze zverejnenom na svojom účte na Facebooku, ktorý podľa vlastných slov nahral vo svojom dome.
Džalálí vyzval občanov, aby nepoškodzovali verejný majetok. Sýria podľa neho môže byť „normálnym štátom", ktorý si vybuduje priateľské vzťahy so svojimi susedmi. On sám nemá záujem o žiadnu politickú funkciu ani iné privilégiá.
„Sýria patrí všetkým Sýrčanom," konštatoval Džalálí, ktorý bol predtým ministrom komunikácií a premiérom je len niekoľko mesiacov. Európska únia na neho uvalila sankcie za účasť na represiách voči obyvateľom Sýrie.
Protivládni islamistickí povstalci spustili minulú stredu nečakanú ofenzívu proti režimu Bašára Asada. V rýchlom slede už stačili obsadiť veľké mestá ako Aleppo, Dajr az-Zaur, Hamá a Homs. V noci na nedeľu vstúpili aj do hlavného mesta Damask.
