Preskočiť na obsah
  |  

Irán nadviazal priamy kontakt s niektorými skupinami v novom sýrskom vedení

Irán v pondelok oznámil, že nadviazal priamu komunikáciu s povstalcami v novom sýrskom vedení, ktorí po bleskovej ofenzíve v nedeľu zosadili režim Bašára Asada, dlhoročného spojenca Teheránu.

Nemenovaný predstaviteľ iránskeho vedenia informoval agentúru Reuters a dodal, že Irán takto koná v snahe "zabrániť nepriateľskej trajektórii" medzi danými krajinami.

Irán uviedol, že očakáva pokračovanie vzťahov s Damaskom na základe "prezieravého a múdreho prístupu" oboch krajín. Irán súčasne apeloval, aby v Sýrii vznikla inkluzívna vláda zastupujúca všetky segmenty sýrskej spoločnosti.

Reuters dodal, že v Teheráne badať obavy o to, ako sa zmena mocenských pomerov v Damasku prejaví na vplyve Iránu v Sýrii. Nevládne však žiadna panika, dodali iránske zdroje pre Reuters s tým, že Teherán hľadá diplomatické cesty na nadviazanie kontaktu s tou skupinou ľudí v novom vedení Sýrie, ktorej "názory sú Iránu bližšie".

"Hlavným problémom pre Irán je to, či Asadov nástupca nevytlačí Sýriu zo sféry vplyvu Teheránu," ozrejmil iný iránsky predstaviteľ. Dodal, že to je scenár, ktorému sa Irán chce vyhnúť.

Ďalší z vysokých predstaviteľov uviedol, že rokovaniam s novými sýrskymi lídrami sú otvorení aj iránski duchovní vodcovia, ktorí stratili v Damasku dôležitého spojenca a musia tiež čeliť návratu republikána Donalda Trumpa do Bieleho domu v januári 2025.

Teherán už medzičasom údajne nadviazal kontakty s dvoma skupinami v rámci nového sýrskeho vedenia. Úroveň tejto interakcie bude vyhodnotená v najbližších dňoch po stretnutí iránskej Najvyššej rady národnej bezpečnosti, čo je najvyšší bezpečnostný orgán v Iráne.

Dvaja z iránskych predstaviteľov uviedli, že Teheránu ide aj o to, aby Trump nevyužíval Asadovo zosadenie ako páku na zintenzívnenie ekonomického a politického tlaku na Irán.

Reuters pripomenul, že iránski duchovní vodcovia vynaložili miliardy dolárov na podporu Asada počas občianskej vojny, ktorá v Sýrii vypukla v roku 2011, a vyslali tam aj svoje Revolučné gardy - nielen pre to, aby tohto svojho spojenca udržali pri moci, ale aby aj zachovali os odporu voči Izraelu a vplyvu USA na Blízkom východe.

Asadovým pádom bol odstránený životne dôležitý článok v regionálnom mocenskom reťazci Iránu - územie Sýrie totiž Iránu slúžilo ako kľúčová tranzitná trasa na dodávky zbraní a financovanie jeho spojencov v regióne, najmä libanonského hnutia Hizballáh.

Bleskový postup aliancie povstalcov na čele s Organizáciou pre oslobodenie Levanty (Hajat Tahrír aš-Šám) - bývalou odnožou islamistickej siete al-Káida - predstavuje jeden z najväčších zvratov pre Blízky východ za posledné generácie, konštatoval Reuters s tým, že Asadovým pádom zmizla aj bašta, z ktorej Irán a Rusko uplatňovali svoj vplyv v arabskom svete.

(tasr)

  |  

Zelenskyj navrhuje nasadenie zahraničných jednotiek na stráženie prímeria

Ukrajinský prezident vyjadril v pondelok súhlas s možnosťou diplomatického urovnania rusko-ukrajinskej vojny na spoločnej tlačovej konferencii s nemeckým opozičným lídrom Friedrichom Merzom, píše agentúra Reuters.

Vyjadrenia prezidenta Volodymyra Zelenského boli najnovším signálom rastúcej otvorenosti Kyjeva k rokovaniam o prímerí, keďže Donald Trump sa 20. januára vráti do Bieleho domu, pripomenul Reuters.

Zvolený prezident USA, ktorý chce „rýchlo ukončiť vojnu“, v nedeľu po stretnutí so Zelenským a francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom na rokovaniach v Paríži vyzval na okamžité prímerie a rokovania o ukončení „šialenstva“.

„Ukrajina si želá ukončenie tejto vojny viac ako ktokoľvek iný. Diplomatické riešenie by nepochybne zachránilo viac životov. My sa oň usilujeme,“ povedal Zelenskyj v pondelok novinárom v Kyjeve.

Dodal, že pri stretnutí s Macronom a Trumpom diskutoval o zmrazení frontovej línie. Rusko kontroluje takmer pätinu ukrajinského územia po spustení invázie v roku 2022, ktorá rozpútala najväčší konflikt v Európe od druhej svetovej vojny.

Zelenskyj podľa vlastných slov obom lídrom povedal, že neverí, že ruský prezident Vladimir Putin skutočne chce ukončiť vojnu, a že ho bude treba prinútiť.

„Silu môžete vyvinúť len vtedy, ak je Ukrajina silná. Silná Ukrajina pred akoukoľvek diplomaciou znamená silnú (Ukrajinu) na bojisku,“ povedal a naznačil, že Kyjev potrebuje pomoc, aby sa stal silnejším.

Rétorickú podporu mu poskytol líder nemeckej CDU Merz, favorit volebného súboja o post budúceho nemeckého kancelára, ktorý svoju návštevu využil na to, aby prirovnal súčasnú politiku Berlína k tomu, že núti Ukrajinu bojovať „s jednou rukou zviazanou za chrbtom“.

Zelenskyj sa tiež vrátil k myšlienke, ktorú vo februári vyslovil Macron, keď navrhol možnosť vyslania európskych kontingentov na Ukrajinu. Medzi európskymi lídrami v tejto veci zhoda nenastala, správy o rokovaniach na túto tému zverejnil slovenský premiér Robert Fico.

„Môžeme premýšľať a pracovať na Emmanuelovom stanovisku. Navrhol, aby na území Ukrajiny bola prítomná určitá časť vojsk niektorej krajiny, ktorá by nám zaručila bezpečnosť, kým Ukrajina nie je v NATO,“ povedal Zelenskyj.

„Musíme však mať jasnú predstavu o tom, kedy bude Ukrajina v EÚ a kedy v NATO,“ dodal.

Kyjev, ktorý vyvíjal úsilie o získanie pozvania do NATO, počas celej vojny trval na tom, že potrebuje bezpečnostné záruky, aby zabránil Rusku v ďalšej invázii po zastavení súčasných bojov.

„Ak bude pauza, kým Ukrajina nebude v NATO, a aj keby sme mali pozvánku a neboli by sme v NATO a bola by pauza, kto nám potom zaručí nejakú bezpečnosť?“ pýtal sa Zelenskyj na tlačovej konferencii.

Rusko požaduje, aby sa Ukrajina vzdala svojich ambícií v NATO, a členstvo Kyjeva v Aliancii považuje za neprijateľnú bezpečnostnú hrozbu.

Ukrajinský líder novinárom povedal, že dúfa, že v najbližších dňoch zavolá odchádzajúcemu americkému prezidentovi Joeovi Bidenovi a bude s ním diskutovať o členstve v NATO.

(sab)

  |  

Opozícia súhlasí s výhradami Pellegriniho k novele infozákona

Predstavitelia opozičných strán dúfajú, že koalícia prijme pripomienky prezidenta, nevylučujú ani podnet na Ústavný súd.

Ondrej Dostál (SaS) počas diskusie v pléne pripomenul, že ak by parlament prijal pripomienky prezidenta, v novele by ostalo len predĺženie lehoty na vybavenie infožiadosti z ôsmich na 12 dní, čo síce považuje za zlé, ale aspoň by z novelizácie vypadli ostatné škodlivé ustanovenia. Tie sú podľa neho gumené a vytvárajú priestor na svojvôľu. V zákone by po schválení pripomienok hlavy štátu neostalo podľa Dostála nič, čo chcel zmeniť pôvodný návrh od poslancov SNS.

Dostál pripomenul, že Peter Pellegrini nenamieta iba ustanovenia, ktoré boli do návrhu zákona doplnené v druhom čítaní, ale namieta samotnú podstatu novely zákona. Súhlasí s prezidentom, že schválená novela infozákona umožňuje svojvôľu úradníkov, chaos a dvojaký meter, pretože nie je zrozumiteľná.

Veronika Remišová (Slovensko, Za ľudí, KÚ) označila novelu za "legislatívny paškvil". Súhlasí s prezidentom, že právna úprava bola nedôsledne prevzatá z legislatívy Českej republiky bez zasadenia do kontextu. "Prezident v podstate navrhol, aby ste sa na tento zákon vykašľali a hodili ho do koša," odkázala koalícii.

Šéfka ľudskoprávneho výboru Lucia Plaváková (PS) opätovne upozornila, že v novele zákona nie sú zadefinované parametre mimoriadne rozsiahleho vyhľadávania informácií, ktoré by mohli povinné osoby spoplatňovať.

"Právna norma musí byť terminologicky správna, presná a všeobecne zrozumiteľná. Nové právne pojmy je teda potrebné samozrejme zadefinovať, a to sa v tejto nasilu schválenej novele nestalo," uviedla v diskusii. Takáto legislatívna úprava je podľa nej diskriminačná z hľadiska príjmu.

Novela zákona podľa nej zhorší podmienky aj pre povinné osoby, pretože vytvára právnu neistotu a mohlo by dôjsť k súdnym sporom. Vyhlásila, že v prípade prelomenia prezidentovho veta je PS pripravené podať podnet na Ústavný súd SR.

Jozef Hajko (KDH) v diskusii vyhlásil, že novela infozákona neprináša ochranu občana, ale toho, kto mu má informáciu poskytnúť, teda prináša ochranu úradov pred občanmi. S mnohými výhradami prezidenta sa stotožňuje. Súhlasí s tým, že sa diskriminujú niektorí občania, ktorí nemajú prostriedky na to, aby platili za vyžiadané informácie.

(tasr)

  |  

Orbánov kritik Magyar navrhuje volebné právo pre Maďarov za hranicami

Strana TISZA nebude robiť rozdiely medzi Maďarmi žijúcimi v zahraničí a domácimi Maďarmi, ako to robí terajšia vláda premiéra Viktora Orbána, vyhlásil líder strany Péter Magyar.

V príspevku na Facebooku napísal, že v pondelok večer sa v Komárne po prvý raz stretne so slovenskými Maďarmi a bude diskutovať s expremiérom Ľudovítom Ódorom.

Dodal, že pre jeho stranu je mimoriadne dôležité, aby Maďari žijúci v zahraničí prosperovali v krajine, kde žijú, aby tam boli rovnocennými občanmi, aby s hrdosťou používali svoj materinský jazyk a aby zachovávali maďarskú kultúru.

„Strana TISZA podporuje dvojaké občianstvo a bude podporovať Maďarov žijúcich v zahraničí. Súčasný stav zmeníme v tom, že maďarskí krajania budú môcť voliť za rovnakých podmienok a rovnakým spôsobom ako Maďari žijúci v západnej Európe a naši Maďari žijúci v materskej krajine dostanú podporu, akú dostávajú teraz zahraniční Maďari,“ dodal Magyar.

Krajanmi sú „etnickí Maďari“, ktorí žijú za hranicami Maďarska v dôsledku rozpadu Uhorského kráľovstva v roku 1918.

Magyar tiež vyjadril ľútosť nad neúspešným referendom z roku 2004, ktoré navrhovalo udeliť občianstvo maďarským krajanom na južnom Slovensku, na Zakarpatskej Ukrajine či v rumunskom Sedmohradsku.

(tasr, sab)

  |  

Horecký varuje pred nedostatkom učiteľov na Slovensku

Opozičné Kresťanskodemokratické hnutie (KDH) na pondelkovej tlačovej besede skritizovalo súčasný stav slovenského školstva.

"Je známym faktom, že nám chýbajú zdravotnícki pracovníci, lekári, operátori jadrových zdrojov, špecialisti, technológovia, vývojári, majstri každého druhu a povolania," uviedol poslanec Ján Horecký.

Dodal, že Slovensku zároveň chýba dvetisíc učiteľov. Jediné miesto, kde sa dá zabezpečiť osobnostný rozvoj pre život v 21. storočí je pritom podľa neho škola.

Strana poukázala aj na zastarané podmienky v školách, ktoré nezohľadňujú nástup umelej inteligencie a ďalších technológií.

Podľa Horeckého deti v školách nie sú pripravované na nové systémy vo výrobe, hospodárstve či službách. Učitelia to podľa neho bez podpory nedokážu a vyzval ministerstvo školstva a vládu, aby v tejto súvislosti konali.

"Treba posilniť podporu učiteľov, zatraktívniť toto povolanie, posilniť to, čo už bolo začaté, ako Regionálne centrá podpory učiteľov," objasnil.

Expert KDH na energetiku a obranu Andrej Žiarovský poukázal na nedostatok odborníkov v odboroch ako fyzika a technika, a varuje, že keď staršie pokolenie odborníkov odíde do dôchodku, krajina nebude mať kvalifikované kapacity na udržanie energetických a technických sektorov. Upozornil aj na nedostatok kvalifikovaných odborníkov v jadrovej energetike.

(tasr)

  |  

Nová francúzska vláda bude vznikať bez účasti Le Penovej strany, vyhlásila líderka zelených

Francúzsky prezident Emmanuel Macron v pondelok navrhol spoločné stretnutie rôznych politických síl, aby diskutovali o vytvorení novej vlády po tom, ako minulý týždeň padol menšinový kabinet Michela Barniera.

Agentúru AFP o stretnutí s hlavou štátu informovala národná tajomníčka strany Ekologisti Marine Tondelierová, podľa ktorej francúzsky prezident naznačil, že „riešenie už nemôže byť založené na dohode“ s národno-konzervatívnym Národným zhromaždením (RN).

Macron v pondelok – päť dní po páde Barnierovej vlády – začal v Elyzejskom paláci sériu konzultácií s politickými stranami. Najskôr prijal skupinu nezávislých centristických poslancov (LIOT), potom komunistických poslancov okolo Fabiena Roussela a napokon delegáciu Ekologistov na čele s Tondelierovou.

„Odchádzame spokojní s niekoľkými vecami,“ vyhlásila Tondelierová s odkazom na „návrh, ktorý svedčí o tom, že prezident pochopil, že musí prestať robiť to, čo sa páči jemu“.

Dodala, že „Národné zhromaždenie je mechanicky vylúčené z riešenia“ na zostavenie novej vlády, povedala Tondelierová po konzultáciách s Macronom. Ten avizoval širšie stretnutie s politickými lídrami na utorok.

Spravodajská stanica verejnoprávneho rozhlasu France Info na svojom webe pripomína, že v lete trvalo 51 dní, kým sa Macron po predčasných voľbách rozhodol, koho poverí zostavením vlády. Dodala, že tentoraz na Macrona tlačí jeho vlastná strana, ktorej poslanci sú znepokojení vývojom politickej situácie vo Francúzsku.

Podľa France Info sú tentoraz v hre mená troch kandidátov na post predsedu vlády: François Bayrou, Sébastien Lecornu a Bernard Cazeneuve. Meno nového budúceho premiéra by malo byť známe najneskôr v stredu, doplnil France Info s odvolaním sa na France Télévisions.

(tasr)