Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Parlament je opäť zablokovaný, neprezentovali sa traja poslanci Hlasu

Poslanci Národnej rady SR neboli ani na druhý pokus uznášaniaschopní pred utorkovým hlasovaním o novele zákona o teste proporcionality v oblasti regulácie povolaní.

Nová legislatíva týkajúca sa testu proporcionality má meniť aj zákon o rokovacom poriadku. Zaviesť sa má možnosť zastupovania povereného člena vlády iným členom vlády na zasadnutí Výboru Národnej rady SR pre európske záležitosti v prípade, ak sa člen vlády nemôže na rokovaní zúčastniť.

S touto úpravou nesúhlasil okrem opozície ani šéf výboru pre európske záležitosti Ján Ferenčák (Hlas). Pri hlasovaní sa spolu s ďalšími dvoma poslancami Hlasu neprezentoval.

Plénum bude po prestávke rokovať v ďalšom bode programu, ktorým je návrh legislatívy súvisiacej s opatreniami na zabezpečenie dostupnosti ústavnej zdravotnej starostlivosti.

(tasr, max)

Minúta  |  

Viac ako 70 percent Ukrajincov súhlasí so vstupom do NATO po vzore Západného Nemecka

Údaje vyplývajú z prieskumu, ktorý uskutočnila spoločnosť INFO Sapiens pre provládne Centrum Nová Európa v dňoch 15. až 27. novembra na vzorke tisíc obyvateľov.

Najlepšou zárukou bezpečnosti sú podľa respondentov jadrové zbrane, ktoré ako možnosť označilo až 31,3 percenta opýtaných. Vstup do NATO predstavuje najlepšiu bezpečnostnú záruku len pre 29,3 percenta respondentov.

Takmer dve tretiny opýtaných (64,1 percenta) odmietlo rokovania s Ruskom, pretože „by aj tak krátko na to začalo novú vojnu.“

Pri otázke na podmienky rokovania 39,1 percenta respondentov odpovedalo, že hlavnou podmienkou je stiahnutie ruských vojsk aspoň za líniu pred 24. februárom 2022, teda pred začiatkom otvorenej vojny (keď Ukrajina nekontrolovala Krym a časti Luhanskej a Doneckej oblasti).

Až 70,3 percenta respondentov súhlasilo s postupným prijatím Ukrajiny do NATO, a to po historickom vzore Spolkovej republiky Nemecko. Tá vstúpila do Aliancie v roku 1955 ako celok, hoci jeho východné štáty sa stali súčasťou až zjednotením v roku 1990, pripomenula Nová Európa.

V tomto prípade by sa záruky vyplývajúce z článku 5 Washingtonskej zmluvy o kolektívnej obrane nevzťahovali na „dočasne okupované územia“. Dôvodom je vyhnutie sa eskalácii takmer trojročnej vojny.

Z reprezentatívnej vzorky sa tiež 53,9 percenta opýtaných vyjadrilo za samostatný vstup do Európskej únie, keďže „tieto dva procesy nie sú priamo prepojené“. Ďalších 34,4 percenta respondentov odpovedalo, že na vstup do EÚ je potrebné zabezpečenie národnej bezpečnosti – čo je možné práve skrze NATO.

Celkovo sú podľa prieskumu Ukrajinci eurooptimistami, až 34 percent respondentov vidí možnosť vstupu do Únie ako reálnu v najbližších piatich rokoch. Ďalších 17,2 percenta považuje túto možnosť za reálnu v nasledujúcich desiatich rokoch, nasledovali odpovede „hneď, ako sa skončí vojna“ (16,8 percenta) a „nikdy“ (13 percent). Kyjev sa stane súčasťou Únie o viac ako desať rokov podľa 11 percent opýtaných.

(sab)

Minúta  |  

Novelou zákona sa vojakom zvýši hodnostný plat a budú môcť strážiť dôležité objekty

Vojaci v prípade nasadenia mimo Slovenska dostanú o desať dní dovolenky viac, vylýva to z vládnej novely zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov, ktorú v utorok schválila Národná rada SR.

Príslušníkovi Ozbrojených síl SR (OS SR) bude podľa zmeny zákona patriť za každý rok trvania štátnej služby od jedného roka do troch rokov, od piatich do desiatich rokov, od 16 do 25 rokov a od 38 rokov zvýšenie hodnostného platu o jedno percento vrátane zvýšenia funkčnej tarify.

Vojak za štvrtý rok trvania štátnej služby dostane zvýšenie platu o päť percent. Za každý rok trvania štátnej služby od 11 rokov do 15 rokov a od 26 rokov do 37 rokov sa vojakom zvýši plat o dve percentá, vyplýva z novely zákona.

Materiál upravuje aj spôsob vyplácania aktivačného príspevku tak, aby motivoval ľudí na vstup do štátnej služby profesionálneho vojaka. Vyplácať sa bude vcelku a na začiatku služobnej kariéry vojaka. Vojaci v prípravnej štátnej službe k minimálnej mzde dostanú aj stabilizačný príspevok. Jeho suma sa bude vzhľadom na lokalitu rôzniť.

Vojakom sa zvýši nárok dodatkovej dovolenky na desať služobných dní po skončení ich vyslania mimo Slovenska a rozšíri sa okruh profesionálnych vojakov, ktorým možno poskytnúť preventívnu rehabilitáciu. Má ísť o vojakov v dočasnej štátnej službe, ktorí dosiahnu najmenej 45 rokov.

Zaviesť by sa mohol nový druh odmeny, ktorý má podporovať individuálne vzdelávanie vojakov v cudzích jazykoch. Má sa takisto odstrániť mechanizmus dorovnávania platu vojaka prvého stupňa na úroveň minimálnej mzdy.

Zároveň sa má doplniť možnosť vymenovať do vojenskej hodnosti čatár alebo poručík alebo povýšiť profesionálneho vojaka, ktorý je vyčlenený na plnenie úloh vyplývajúcich zo zastupovania Slovenska v medzinárodnej organizácii na území Slovenska.

Ministerstvo chce taktiež znížiť administratívne zaťaženie služobného úradu a občanov žiadajúcich o prijatie do štátnej služby.

Poslanci prijali aj pozmeňujúci návrh, vďaka ktorému bude armáda môcť chrániť aj objekty osobitnej dôležitosti. Pri ich chránení budú môcť použiť aj donucovacie prostriedky či zakázať vstup na určité miesto.

Z novej legislatívy ďalej vyplýva, že bude so súhlasom ministra obrany možné v odôvodnených prípadoch do štátnej služby prijať aj človeka, ktorý nespĺňa podmienky. Profesionálny vojak, ktorý v boji utrpel zranenia, by na návrh služobného úradu a po jeho súhlase mohol so súhlasom ministra zostať v štátnej službe napriek tomu, že stratil zdravotnú spôsobilosť. Podmienkou je, aby zdravie mu umožňovalo vykonávať určité funkcie.

Schválenú novelu zákona musí ešte podpísať prezident SR Peter Pellegrini. Do platnosti by mala vstúpiť prvého januára okrem časti, ktorá začne platiť od roku 2026.

(tasr)

Minúta  |  

Google zverejnil najvyhľadávanejšie pojmy za tento rok: Dominoval atentát na Fica

Slováci sa okrem premiéra v spojení s pokusom o atentát zaujímali na internete aj o prezidentské voľby.

V rámci domácich a svetových udalostí vyvolala veľký záujem aj zbierka Munícia pre Ukrajinu či sledovanie stúpajúcej hladiny Dunaja. V prípade prezidentských volieb ľudia najčastejšie vyhľadávali informácie o prezidentských kandidátoch.

Pri amerických voľbách to boli zase kandidáti na prezidenta Donald Trump a Kamala Harrisová. Zo športových udalostí sa stali najčastejšie vyhľadávaným pojmom Majstrovstvá Európy vo futbale s účasťou slovenskej reprezentácie.

Slováci veľmi často zadávali aj otázky, ako voliť v eurovoľbách, kto je prezidentom Slovenska, kto postrelil premiéra Fica, kto vyhral Majstrovstvá sveta v hokeji alebo kedy budú výsledky volieb v USA.

(tasr)

Minúta  |  

Izrael mení tvár Blízkeho východu, vyhlásil Netanjahu

Golanské výšiny „budú už navždy súčasťou Izraela“, povedal izraelský premiér na margo záujmov krajiny v občianskej vojne v susednej Sýrii na prvej tlačovej konferencii po 99 dňoch.

O sýrskom prezidentovi Bašárovi Asadovi, ktorého v nedeľu zvrhli opozičné sily pod vedením militantnej skupiny Hajat Tahrír aš-Šám (HTS), Benjamin Netanjahu povedal, že bol „kľúčovým prvkom v iránskej osi odporu“, ktorú Izrael „krok za krokom rozoberá“. Asadovým pádom sa v regióne „otvára nová kapitola“, dodal.

HTS spolu s ďalšími skupinami po dvojtýždňovej bleskovej ofenzíve prevzali kontrolu nad sýrskou metropolou Damask, čím ukončili 13 rokov trvajúcu občiansku vojnu proti sýrskej vláde a viac ako 50 rokov vlády Asadovej rodiny.

Asadova Sýria „podporovala nepriateľstvo a nenávisť“ voči Izraelu, napadla ho v jomkippurskej vojne v roku 1973, bola „predsunutým stanovišťom iránskeho teroru“ a „potrubím“ zbraní z Iránu pre šiitské militantné hnutie Hizballáh, vymenoval izraelský premiér. Teherán počas tohto obdobia podľa Netanjahua investoval miliardy dolárov do udržania sýrskeho prezidenta pri moci.

S odkazom na začiatok okupácie Golanských výšin na hraniciach so Sýriou po šesťdňovej vojne v roku 1967 premiér priblížil, že „dnes každý chápe veľký význam našej prítomnosti na Golanských výšinách, a nie len na ich úpätí.“ Vojenská prítomnosť Tel Avivu v regióne podľa neho zaručuje bezpečnosť a suverenitu Izraela.

Návrat Trumpa oslavujú ako „Boží plán“. Izraelčania veria, že ukončí vojny

Mohlo by Vás zaujímať Návrat Trumpa oslavujú ako „Boží plán“. Izraelčania veria, že ukončí vojny

Premiér sa tiež poďakoval zvolenému prezidentovi USA Donaldovi Trumpovi za to, že počas prvého funkčného obdobia v roku 2019 „uznal izraelskú zvrchovanosť“ na Golanských výšinách.

„Golanské výšiny budú navždy neoddeliteľnou súčasťou štátu Izrael,“ vyhlásil Netanjahu.

Zopakoval tiež svoje predchádzajúce tvrdenie, že Asadov pád bol „priamym dôsledkom silných úderov, ktoré sme zasadili Hamasu, Hizballáhu a Iránu“, a dodal, že od útokov zo 7. októbra Izrael pracuje „systematickým, uváženým a usporiadaným spôsobom“ na likvidácii iránskej osi.

Os odporu predstavuje skupina militantných hnutí a teroristických organizácií, ktoré spolupracujú s Teheránom na zničení Izraela. Väčšinou šíitské milície či vládni predstavitelia považujú izraelskú vládu za nelegitímnu okupačnú mocnosť na území Palestíny.

V Pásme Gazy teraz Izrael koná, „aby zničil zvyšky vojenských kapacít Hamasu a všetky jeho riadiace kapacity“ a aby priviedol späť všetkých rukojemníkov, doplnil premiér.

Izrael je v priamom konflikte s iránskymi zástupcami od vlaňajšieho vypuknutia vojny, keď militanti pod vedením Hamasu 7. októbra 2023 zaútočili na juh Izraela, kde zabili asi 1 200 ľudí a odvliekli do palestínskej enklávy 251 rukojemníkov.

Do tejto vojny sa hneď 8. októbra zapojil aj Hizballáh, ktorý začal uskutočňovať cezhraničné útoky raketami či dronmi. Tým vyhnal asi 60-tisíc Izraelčanov zo severu a prinútil Obranné sily Izraela (IDF) bojovať na dvoch frontoch.

Koncom septembra však IDF v nálete na južné predmestie Bejrútu zabili vodcu Hizballáhu Hasana Nasralláha, po čom nasledovali útoky na všetkých jeho potenciálnych nástupcov. Podľa Netanjahua bol kľúčovým bodom v spojení Iránu, Sýrie a Hizballáhu. Bol „osou osi – zasiahnite ho, a zasiahnete celú os“, doplnil.

Izraelská armáda tvrdí, že zabila vodcu Hizballáhu

Mohlo by Vás zaujímať Izraelská armáda tvrdí, že zabila vodcu Hizballáhu

„Odstránenie Nasralláha bolo zlomovým bodom v rozpade osi,“ vyhlásil Netanjahu s tým, že „Nasralláh už nie je medzi nami a os už nie je tým, čím bola“. Izrael ju „krok za krokom rozoberá“.

„Irán vytvoril teroristickú trasu z Perzského zálivu do Stredozemného mora, z Iránu do Iraku, z Iraku do Sýrie, zo Sýrie do Libanonu. Na juhu vyzbrojil Hamas. Ďalej na juhu húsíov, ktorých sme tiež tvrdo zasiahli,“ povedal s odkazom na šíitských militantov v západnom Jemene, ale dodal, že „táto os stále nezmizla“.

„Ale ako som sľúbil, meníme tvár Blízkeho východu,“ vyhlásil Netanjahu. „Štát Izrael si upevňuje svoje postavenie mocenského centra v našom regióne, ako tomu nebolo celé desaťročia.“

„Kto s nami spolupracuje, má z toho veľký úžitok. Kto na nás útočí, veľmi stráca,“ povedal a dodal, že chce vidieť inú Sýriu v prospech Izraela aj Sýrčanov. Pripomenul stavbu poľnej nemocnice na hraniciach so Sýriou na začiatku občianskej vojny a doplnil, že v Izraeli „sa narodili stovky sýrskych detí“.

Netanjahu tiež priznal, že dal pokyn IDF, aby prevzala nárazníkovú zónu v Golanských výšinách vrátane všetkých prístupových bodov. Armáda tieto správy predtým komentovala tým, že jej prítomnosť je len dočasná a slúži na zabezpečenie Izraela počas chaotického obdobia.

(sab)

Minúta  |  

Parlament presunul voľbu členov Rady STVR aj odvolávanie Huliaka na budúci rok

Hlasovanie čaká vo februári aj na novelu zákona o neziskových organizáciách z dielne SNS, ktorého súčasťou by mala byť aj regulácia lobingu mimovládok.

Okrem voľby členov Rady Slovenskej televízie a rozhlasu (STVR) poslanci presunuli na február aj voľbu členov Rady pre mediálne služby, člena Správnej rady TASR, člena Správnej rady Ústavu pamäti národa a člena Súdnej rady SR.

Na schôdzi 4. februára budú poslanci hlasovať aj o opozičnom návrhu na odvolanie Rudolfa Huliaka (nezaradený) z postu predsedu Výboru Národnej rady SR pre pôdohospodárstvo a životné prostredie.

PS pre lex atentát podáva podnet na Ústavný súd: Musíme brániť demokraciu a ľudské práva

Mohlo by Vás zaujímať PS pre lex atentát podáva podnet na Ústavný súd: Musíme brániť demokraciu a ľudské práva

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.