Viac ako 70 percent Ukrajincov súhlasí so vstupom do NATO po vzore Západného Nemecka

Najlepšou zárukou bezpečnosti sú podľa respondentov jadrové zbrane, ktoré ako možnosť označilo až 31,3 percenta opýtaných. Vstup do NATO predstavuje najlepšiu bezpečnostnú záruku len pre 29,3 percenta respondentov.

Takmer dve tretiny opýtaných (64,1 percenta) odmietlo rokovania s Ruskom, pretože „by aj tak krátko na to začalo novú vojnu.“

Pri otázke na podmienky rokovania 39,1 percenta respondentov odpovedalo, že hlavnou podmienkou je stiahnutie ruských vojsk aspoň za líniu pred 24. februárom 2022, teda pred začiatkom otvorenej vojny (keď Ukrajina nekontrolovala Krym a časti Luhanskej a Doneckej oblasti).

Až 70,3 percenta respondentov súhlasilo s postupným prijatím Ukrajiny do NATO, a to po historickom vzore Spolkovej republiky Nemecko. Tá vstúpila do Aliancie v roku 1955 ako celok, hoci jeho východné štáty sa stali súčasťou až zjednotením v roku 1990, pripomenula Nová Európa.

V tomto prípade by sa záruky vyplývajúce z článku 5 Washingtonskej zmluvy o kolektívnej obrane nevzťahovali na „dočasne okupované územia“. Dôvodom je vyhnutie sa eskalácii takmer trojročnej vojny.

Z reprezentatívnej vzorky sa tiež 53,9 percenta opýtaných vyjadrilo za samostatný vstup do Európskej únie, keďže „tieto dva procesy nie sú priamo prepojené“. Ďalších 34,4 percenta respondentov odpovedalo, že na vstup do EÚ je potrebné zabezpečenie národnej bezpečnosti – čo je možné práve skrze NATO.

Celkovo sú podľa prieskumu Ukrajinci eurooptimistami, až 34 percent respondentov vidí možnosť vstupu do Únie ako reálnu v najbližších piatich rokoch. Ďalších 17,2 percenta považuje túto možnosť za reálnu v nasledujúcich desiatich rokoch, nasledovali odpovede „hneď, ako sa skončí vojna“ (16,8 percenta) a „nikdy“ (13 percent). Kyjev sa stane súčasťou Únie o viac ako desať rokov podľa 11 percent opýtaných.

(sab)