Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Irán evakuoval štyritisíc svojich občanov zo Sýrie

Evakuácia Iráncov prebiehala počas troch dní od zvrhnutia sýrskeho prezidenta Bašára Asada, a to desiatimi letmi spoločnosti Mahan, oznámila hovorkyňa vlády v Teheráne Fátema Mohádžeráníová, ktorú citovala agentúra DPA.

Irán bol spolu s Ruskom najdôležitejším vojenským spojencom Asada, ktorý vládol v Sýrii dve desaťročia. Jeho režim uplynulý víkend po rýchlej ofenzíve zvrhla aliancia militantných skupín. Sily podporujúce Asada boli súčasťou takzvanej osi odporu vedenej Teheránom, ktorá spája štátne i polovojenské skupiny zjednotené proti Izraelu a Spojeným štátom.

Sýria bola tiež dôležitým pozemným koridorom do Libanonu, kde Teherán podporuje šíitské militantné hnutie Hizballáh pri jeho útokoch voči Izraelu.

(tasr)

Minúta  |  

Brazílsky prezident v súvislosti s krvácaním do mozgu podstúpil operáciu

Operácia v pondelok večer prebehla bez komplikácií, oznámila v utorok nemocnica v meste São Paulo s tým, že Luiz Inácio Lula da Silva sa „cíti dobre a je pod dohľadom“ na jednotke intenzívnej starostlivosti.

Krvácanie bolo dôsledkom pádu v prezidentskej rezidencii 19. októbra. Lula si pri páde v kúpeľni udrel hlavu a museli ho ošetriť. V pondelok prezidenta prijali do nemocnice v hlavnom meste, aby sa „podrobil zobrazovaciemu vyšetreniu po tom, ako začal pociťovať bolesti hlavy“, dodala nemocnica. Vyšetrenie ukázalo vnútrolebečné krvácanie.

Z nemocnice v hlavnom meste ho „previezli do nemocnice v São Paule, kde mu vykonali kraniotómiu, aby mu odstránili hematóm“, uviedla nemocnica.

Lula po páde na odporúčanie lekára zrušil plánovanú cestu do Ruska na samit BRICS a k stretnutiu sa pripojil online. Nezúčastnil sa ani na samite OSN o klíme COP29 v Baku, hlavnom meste Azerbajdžanu.

(tasr)

Minúta  |  

Rada EÚ bude rokovať o opatreniach proti gruzínskej vláde

Rada členských štátov na úrovni ministrov zahraničia tvrdí, že bezpečnostné zložky, ktoré ovláda vládna strana Gruzínska túžba, sa dopúšťajú mučenia a zlého zaobchádzania so zadržanými demonštrantmi, ktorých údajne svojvoľne zatýkajú.

„Gruzínsky národ... bráni svoje demokratické a európske ambície a vzdoruje proti brutálnemu a nezákonnému násiliu zo strany polície, zatiaľ čo uplatňuje svoje právo na slobodu prejavu,“ uvádza sa vo vyhlásení.

Zadržaných bolo už viac ako 400 ľudí a proti viacerým bolo použité násilie, tvrdí Brusel. EÚ tiež odsúdila represívne opatrenia proti demonštrantom, zástupcom médií a opozičným lídrom a vyzvala na okamžité prepustenie všetkých zadržaných.

„Základné práva, ako je právo na slobodu pokojného zhromažďovania a prejavu, sa musia rešpektovať a chrániť v súlade s gruzínskou ústavou a medzinárodnými záväzkami. Všetky obvinenia z mučenia a zlého zaobchádzania musia byť dôveryhodne vyšetrené,“ dodáva sa vo vyhlásení.

Únia pripomenula, že práve postup Gruzínskej túžby viedol k faktickému zastaveniu prístupového procesu do 27-členného bloku.

Protesty v Gruzínsku sa začali po parlamentných voľbách z 26. októbra, v ktorých podľa oficiálnych výsledkov zvíťazila vládnuca strana s takmer 54 percentami hlasov.

Opozícia ani prezidentka Salome Zurabišviliová výsledky neuznali a Gruzínsku túžbu obvinili z rozsiahlych volebných podvodov. Západ taktiež tvrdí, že voľby sprevádzali nezrovnalosti.

Demonštrácie sa ešte zintenzívnili po tom, ako premiér Irakli Kobachidze 28. novembra oznámil prerušenie rokovaní o vstupe do Európskej únie do roku 2028. Išlo o reakciu na kritiku volieb zo strany Bruselu. Odvtedy sa v Tbilisi protestuje denne. Proti demonštrantom tvrdo zasahuje polícia a nasadzuje vodné delá aj slzotvorný plyn.

(tasr)

Minúta  |  

Parlament je opäť zablokovaný, neprezentovali sa traja poslanci Hlasu

Poslanci Národnej rady SR neboli ani na druhý pokus uznášaniaschopní pred utorkovým hlasovaním o novele zákona o teste proporcionality v oblasti regulácie povolaní.

Nová legislatíva týkajúca sa testu proporcionality má meniť aj zákon o rokovacom poriadku. Zaviesť sa má možnosť zastupovania povereného člena vlády iným členom vlády na zasadnutí Výboru Národnej rady SR pre európske záležitosti v prípade, ak sa člen vlády nemôže na rokovaní zúčastniť.

S touto úpravou nesúhlasil okrem opozície ani šéf výboru pre európske záležitosti Ján Ferenčák (Hlas). Pri hlasovaní sa spolu s ďalšími dvoma poslancami Hlasu neprezentoval.

Plénum bude po prestávke rokovať v ďalšom bode programu, ktorým je návrh legislatívy súvisiacej s opatreniami na zabezpečenie dostupnosti ústavnej zdravotnej starostlivosti.

(tasr, max)

Minúta  |  

Viac ako 70 percent Ukrajincov súhlasí so vstupom do NATO po vzore Západného Nemecka

Údaje vyplývajú z prieskumu, ktorý uskutočnila spoločnosť INFO Sapiens pre provládne Centrum Nová Európa v dňoch 15. až 27. novembra na vzorke tisíc obyvateľov.

Najlepšou zárukou bezpečnosti sú podľa respondentov jadrové zbrane, ktoré ako možnosť označilo až 31,3 percenta opýtaných. Vstup do NATO predstavuje najlepšiu bezpečnostnú záruku len pre 29,3 percenta respondentov.

Takmer dve tretiny opýtaných (64,1 percenta) odmietlo rokovania s Ruskom, pretože „by aj tak krátko na to začalo novú vojnu.“

Pri otázke na podmienky rokovania 39,1 percenta respondentov odpovedalo, že hlavnou podmienkou je stiahnutie ruských vojsk aspoň za líniu pred 24. februárom 2022, teda pred začiatkom otvorenej vojny (keď Ukrajina nekontrolovala Krym a časti Luhanskej a Doneckej oblasti).

Až 70,3 percenta respondentov súhlasilo s postupným prijatím Ukrajiny do NATO, a to po historickom vzore Spolkovej republiky Nemecko. Tá vstúpila do Aliancie v roku 1955 ako celok, hoci jeho východné štáty sa stali súčasťou až zjednotením v roku 1990, pripomenula Nová Európa.

V tomto prípade by sa záruky vyplývajúce z článku 5 Washingtonskej zmluvy o kolektívnej obrane nevzťahovali na „dočasne okupované územia“. Dôvodom je vyhnutie sa eskalácii takmer trojročnej vojny.

Z reprezentatívnej vzorky sa tiež 53,9 percenta opýtaných vyjadrilo za samostatný vstup do Európskej únie, keďže „tieto dva procesy nie sú priamo prepojené“. Ďalších 34,4 percenta respondentov odpovedalo, že na vstup do EÚ je potrebné zabezpečenie národnej bezpečnosti – čo je možné práve skrze NATO.

Celkovo sú podľa prieskumu Ukrajinci eurooptimistami, až 34 percent respondentov vidí možnosť vstupu do Únie ako reálnu v najbližších piatich rokoch. Ďalších 17,2 percenta považuje túto možnosť za reálnu v nasledujúcich desiatich rokoch, nasledovali odpovede „hneď, ako sa skončí vojna“ (16,8 percenta) a „nikdy“ (13 percent). Kyjev sa stane súčasťou Únie o viac ako desať rokov podľa 11 percent opýtaných.

(sab)

Minúta  |  

Novelou zákona sa vojakom zvýši hodnostný plat a budú môcť strážiť dôležité objekty

Vojaci v prípade nasadenia mimo Slovenska dostanú o desať dní dovolenky viac, vylýva to z vládnej novely zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov, ktorú v utorok schválila Národná rada SR.

Príslušníkovi Ozbrojených síl SR (OS SR) bude podľa zmeny zákona patriť za každý rok trvania štátnej služby od jedného roka do troch rokov, od piatich do desiatich rokov, od 16 do 25 rokov a od 38 rokov zvýšenie hodnostného platu o jedno percento vrátane zvýšenia funkčnej tarify.

Vojak za štvrtý rok trvania štátnej služby dostane zvýšenie platu o päť percent. Za každý rok trvania štátnej služby od 11 rokov do 15 rokov a od 26 rokov do 37 rokov sa vojakom zvýši plat o dve percentá, vyplýva z novely zákona.

Materiál upravuje aj spôsob vyplácania aktivačného príspevku tak, aby motivoval ľudí na vstup do štátnej služby profesionálneho vojaka. Vyplácať sa bude vcelku a na začiatku služobnej kariéry vojaka. Vojaci v prípravnej štátnej službe k minimálnej mzde dostanú aj stabilizačný príspevok. Jeho suma sa bude vzhľadom na lokalitu rôzniť.

Vojakom sa zvýši nárok dodatkovej dovolenky na desať služobných dní po skončení ich vyslania mimo Slovenska a rozšíri sa okruh profesionálnych vojakov, ktorým možno poskytnúť preventívnu rehabilitáciu. Má ísť o vojakov v dočasnej štátnej službe, ktorí dosiahnu najmenej 45 rokov.

Zaviesť by sa mohol nový druh odmeny, ktorý má podporovať individuálne vzdelávanie vojakov v cudzích jazykoch. Má sa takisto odstrániť mechanizmus dorovnávania platu vojaka prvého stupňa na úroveň minimálnej mzdy.

Zároveň sa má doplniť možnosť vymenovať do vojenskej hodnosti čatár alebo poručík alebo povýšiť profesionálneho vojaka, ktorý je vyčlenený na plnenie úloh vyplývajúcich zo zastupovania Slovenska v medzinárodnej organizácii na území Slovenska.

Ministerstvo chce taktiež znížiť administratívne zaťaženie služobného úradu a občanov žiadajúcich o prijatie do štátnej služby.

Poslanci prijali aj pozmeňujúci návrh, vďaka ktorému bude armáda môcť chrániť aj objekty osobitnej dôležitosti. Pri ich chránení budú môcť použiť aj donucovacie prostriedky či zakázať vstup na určité miesto.

Z novej legislatívy ďalej vyplýva, že bude so súhlasom ministra obrany možné v odôvodnených prípadoch do štátnej služby prijať aj človeka, ktorý nespĺňa podmienky. Profesionálny vojak, ktorý v boji utrpel zranenia, by na návrh služobného úradu a po jeho súhlase mohol so súhlasom ministra zostať v štátnej službe napriek tomu, že stratil zdravotnú spôsobilosť. Podmienkou je, aby zdravie mu umožňovalo vykonávať určité funkcie.

Schválenú novelu zákona musí ešte podpísať prezident SR Peter Pellegrini. Do platnosti by mala vstúpiť prvého januára okrem časti, ktorá začne platiť od roku 2026.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.