Preskočiť na obsah
  |  

Brazílsky prezident je po operácii hlavy stabilizovaný, Fica prijme viceprezident

Prezident Luiz Inácio Lula da Silva je po utorňajšej operácii na zastavenie krvácania do mozgu pri vedomí, z nemocnice by ho mali prepustiť na budúci týždeň, oznámili v utorok lekári súkromnej nemocnice Hospital Sírio-Libanes v São Paule.

Lulove pracovné povinnosti po hospitalizácii prevzal viceprezident Geraldo Alckmin. Ten namiesto neho prijme aj slovenského premiéra Roberta Fica, ktorý v nedeľu pricestoval na návštevu Brazílie.

Člen lekárskeho tímu Marcos Stavale povedal, že krvácanie nastalo medzi mozgom a tvrdou mozgovou plenou (blanou), ktorá obaľuje mozog a miechu. Spustilo sa na ľavej strane nad predným a temenným lalokom. Počas operácie vykonali chirurgovia trepanáciu, teda zákrok na zníženie vnútrolebečného tlaku. Neurologické funkcie zostali zachované, dodal.

Ďalší lekár Roberto Kalil konštatoval, že prezidentov mozog nebol poškodený.

Lulu (79) previezli v noci z hlavného mesta Brasília do São Paula po tom, čo pociťoval bolesti hlavy. Tie podľa lekárov súviseli s pádom, ktorý utrpel 19. októbra vo svojej rezidencii. Prezident vtedy zrušil svoju cestu do Ruska na samit skupiny BRICS, nezúčastnil sa ani na klimatickom samite OSN COP29 v azerbajdžanskej metropole Baku.

Samotný Lula označil svoj pád za „vážny“ a niekoľko dní sa neobjavil na verejnosti. Následne sa však zúčastnil na samite skupiny G20 v Riu de Janeiro.

Brazílsky prezident mal v minulosti aj iné zdravotné problémy. V septembri 2023 podstúpil úspešnú operáciu bedrového kĺbu, od ktorej očakával, že ho zbaví „neznesiteľných bolestí“. V roku 2011 mu diagnostikovali rakovinu hrdla, z ktorej sa zotavil nasledujúci rok po rádioterapii a chemoterapii.

(tasr)

  |  

Eurokomisia pošle Moldavsku poslednú tranžu pomoci v hodnote 50 miliónov eur

Päť miliónov pošle Komisia vo forme grantov, zvyšok predstavujú pôžičky, oznámila to v pondelok s tým, že ide o piatu a poslednú tranžu makrofinančnej pomoci, ktorú spustila v júli 2022.

Európska komisia spresnila, že s touto poslednou platbou Moldavsko dostalo celkovo 295 miliónov eur v rámci tejto konkrétnej operácie.

Uvedená finančná podpora pomôže Moldavsku pokryť časť jeho finančných potrieb na rok 2024 a zaručiť makroekonomickú stabilitu, a zároveň podporiť moldavskou vládou rozbehnutý program reforiem v súlade s prebiehajúcim programom Medzinárodného menového fondu (MMF).

Komisia poslednú tranžu uvoľní po tom, čo overí, že krajina spĺňa všetky politické podmienky dohodnuté s Úniou. Preverí, do akej miery Moldavsko posilnilo právny štát a či sa snaží posunúť sa k finalizácii postupu predchádzajúceho schvaľovania pre samosprávne orgány súdnictva.

Moldavsko pokrok dosahuje aj v boji proti korupcii vymedzením právomocí protikorupčnej prokuratúry a národného protikorupčného centra pre vyšetrovanie prípadov korupcie na vysokých miestach.

Podľa správy eurokomisie pokračuje aj v boji proti tieňovej ekonomike, a to prijatím programu zamestnanosti na roky 2022 až 2026 a vykonávaním cielených opatrení na boj proti nelegálnej práci.

Moldavsko posilnilo i svoj energetický sektor zvýšením pracovnej sily a posilnením odborných znalostí v rámci ministerstva energetiky a Národného centra pre udržateľnú energiu.

Makrofinančná pomoc je súčasťou širšieho úsilia EÚ o podporu Moldavska po mnohých výzvach, ktorým táto krajina musela čeliť v uplynulých rokoch. Ide zároveň aj o pomoc krajine napredovať v jej eurointegračnom úsilí.

(tasr)

  |  

Kultúrny štrajk bude pokračovať s protestnými aktivitami

Na pokračovaní protestných akcií sa zhodli účastníci pondelkového (9. 12.) stretnutia kultúrnej obce v Žiline.

Na utorkovom tlačovom brífingu o tom informovala členka platformy platformy Otvorená kultúra a výboru hnutia Kultúrny štrajk Katarína Mišíková s tým, že na stretnutí v Žiline padla jednomyseľná zhoda účastníkov.

Platforma Otvorená kultúra dostala mandát naďalej koordinovať aktivity Kultúrneho štrajku protestujúceho voči politicko-mocenským zásahom do kultúry zo strany súčasného vedenia Ministerstva kultúry (MK) SR pod vedením Martiny Šimkovičovej (nominantka SNS).

Mišíková takisto deklarovala, že požiadavkou Kultúrneho štrajku naďalej ostáva odvolanie ministerky i generálneho tajomníka služobného úradu MK SR Lukáša Machalu. "V rámci dlhodobého cieľu hnutia Kultúrneho štrajku sa budeme usilovať o prienik tém obrany kultúry do povedomia širokej verejnosti a vytvorenia akčného plánu pre kultúry sektor, ten chceme prezentovať na začiatku budúceho roka," dodala.

Jej kolegovia na brífingu informovali o vyvrcholení protestnej akcie Slovenská kultúrna pochodeň, ktorá sa začala 17. apríla v Humennom a prenášala symbolickú pochodeň za budúcnosť slovenskej kultúry z východu krajiny až do Bratislavy. V hlavnom meste akcia vyvrcholí vo štvrtok (12. 12.) protestným pochodom, ktorý bude zavŕšený koncertom na Námestí slobody.


Člen Otvorenej kultúry Marek Kundlák spresnil, že protestný pochod sa začína o 18:00, pričom sa jeho účastníci presunú z Námestia SNP na Námestie Slobody. Zaznie na ňom aj "protestná nota" vytvorená tými, ktorí si prinesú dychový nástroj. "Protestná nota bude akýmsi alarmom, varovaním, že devastácia kultúry sa týka nás všetkých," uviedol Kundlák.

Na Námestí slobody sa odohrá Koncert za budúcnosť kultúry, ktorý sa zrealizuje aj v spolupráci s festivalom Pohoda. Šéf Pohody Michal Kaščák v tejto súvislosti upozornil, že na koncerte vystúpia interpreti rôznych žánrov, medzi nimi budú napríklad Puding pani Elvisovej, Vec, Denis Bango, takisto Pavol Habera s Jurajom Tatárom, z Česka príde Michael Kocáb. "Výber interpretov rešpektuje rôznorodosť žánrov a pohľadov na svet, všetky však zároveň spája zhoda na tom, že chceme žiť v kultúrnej krajine," uviedol Kaščák.

Platforma Otvorená kultúra spolu s hnutím Kultúrny štrajk požaduje odborné a kompetentné riadenie rezortu kultúry, zastavenie politických zásahov do kultúry vrátane neodôvodnených personálnych zmien v kultúrnych inštitúciách. Stavia sa proti ideologicky motivovanej cenzúre a požaduje tiež stabilizáciu sektora.

(tasr)

  |  

Útoky vlkov na hospodárske zvieratá rastú, škody chovateľov stúpli trojnásobne

Lov vlka dravého na základe stanovených kvót má podľa ministerstva životného prostredia zaviesť racionálny manažment jeho populácie na Slovensku.

O narastajúcich škodách spôsobených vlkom dravým na hospodárskych zvieratách hovoria podľa envirorezortu najmä farmári či chovatelia oviec a kôz. "Podľa Zväzu chovateľov oviec a kôz na Slovensku neustále rastie počet útokov, najmä v posledných rokoch. Kým v roku 2019 spôsobil vlk dravý škody vo výške približne 179-tisíc eur, v roku 2023 to bolo takmer trikrát viac, teda vyše 533-tisíc eur," uviedlo ministerstvo.

Envirorezort konštatuje, že zmena legislatívy v súvislosti s lovom vlka dravého má zaviesť racionálny manažment jeho populácie na Slovensku. Preradenie vlka dravého z prísne chránených druhov živočíchov medzi chránené podľa envirorezortu v ostatných dňoch na návrh Európskej únie odsúhlasil aj Stály výbor Bernského dohovoru.

"V tejto súvislosti sa počíta s preradením vlka dravého zo zoznamu chránených živočíchov do zoznamu vybraných druhov živočíchov, tak ako tomu bolo pred rokom 2021. Znamená to, že lov vlka bude umožnený za prísne stanovených podmienok územnej a časovej ochrany a na základe stanovovaných kvót," priblížil rezort s tým, že samotné kvóty bude určovať rezort pôdohospodárstva.

Mimovládni ochrancovia prírody z organizácií WWF Slovensko, My sme les a Aevis v utorok upozornili, že kvóta na lov vlka dravého má byť na sezónu 2024/2025 stanovená na 74 jedincov. Slovensko by tak podľa nich mohlo v priebehu niekoľkých mesiacov prísť o 12 až 24 percent odhadovanej vlčej populácie.

Poukázali tiež na kľúčovú úlohu vlka ako vrcholového predátora v regulácii vysokých stavov raticovej zveri, ktorá podľa nich spôsobuje farmárom oveľa závažnejšie škody ako samotné vlky.

(tasr)

  |  

Disciplinárne pojednávanie so sudcom Klimentom odročili na január

Na Najvyššom správnom súde SR sa začalo v utorok ústne pojednávanie so sudcom Jurajom Klimentom, ktorý čelí disciplinárnemu obvineniu, okrem iného z vedomého porušenia povinnosti sudcu rozhodovať nestranne a nezaujato.

Disciplinárny návrh na sudcu podal minister spravodlivosti Boris Susko (Smer), ktorý navrhoval Klimentovo odvolanie z funkcie sudcu. Kliment vyhlásil, že sa cíti byť nevinný a považuje sa skôr za poškodeného.

Podanie disciplinárneho návrhu avizoval minister ešte na júnovej tlačovej konferencii. Zdôvodňoval ho napríklad rozhodnutiami najvyšších súdnych autorít o porušení základných ľudských práv a slobôd senátom 5T Najvyššieho súdu SR.

"Návrh bol podaný vyslovene účelovo z pomsty, z dôvodu mojej rozhodovacej činnosti a mojich hodnotových postojov, ktoré verejne prezentujem," vyhlásil pred médiami Kliment.

Je presvedčený, že sa nedopustil žiadneho porušenia etických pravidiel, nielen týkajúcich sa sudcov, ale aj vo všeobecnosti etických pravidiel platných podľa jeho slov v iných demokratických krajinách.

Najvyšší správny súd SR napokon utorkové pojednávanie odročil na 31. januára 2025, keď majú byť predvolaní svedkovia.

(tasr)

  |  

Európska komisia odobrila návrh rozpočtu SR, tvrdí Kamenický

Minister financií SR Ladislav Kamenický (Smer-SD) v Bruseli uviedol, že Európska komisia (EK) považuje rozpočet na rok 2025 za jeden z ôsmich najlepších, ktoré predložili na posúdenie členské krajiny Európskej únie (EÚ).

Minister po dvojdňových rokovaniach ministrov financií eurozóny a EÚ spresnil, že slovenský rozpočet na rok 2025 bol schválený na úrovni ministrov financií eurozóny (Euroskupina) i na úrovni ministrov financií všetkých krajín EÚ (Ecofin).

Na Euroskupine Komisiu zastupoval Valdis Dombrovskis, komisár pre hospodárstvo a produktivitu, implementáciu a zjednodušenie. Na Ecofine sa zúčastnili až šiesti zástupcovia eurokomisie vrátane komisára pre rozpočet Piotra Serafina.

"Tento rozpočet bol vyhodnotený ako vôbec jeden z najlepších v rámci Európskej únie, čo je pre nás veľmi dôležité. Potrebujeme ozdraviť verejné financie," vysvetlil minister.

Dodal, že ak by vláda nič nerobila, tak by dlh krajiny stúpol na úroveň 109 miliárd eur, čo je asi 74,1 percenta HDP. To by znamenalo dostať sa do dlhovej pasce a byť odkázaní na veriteľov, ktorí by podľa Kamenického mohli určovať, čo treba na Slovensku robiť.

"My chceme, aby Slovenská republika bola zvrchovanou a samostatnou krajinou, aby sme si riadili svoje veci, a preto je veľmi dôležité, že máme dôveru finančných trhov, a že sa nám potvrdzujú aj ratingy, a to je dobrá správa pre Slovensko," uviedol Kamenický.

(tasr)