Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Macron chce vymenovať nového premiéra do 48 hodín

Vyjadrenie francúzskeho prezidenta citovali lídri parlamentných strán, ktorí sa s ním v utorok stretli na rokovaniach o novom kabinete po zosadení Michela Barniera z postu premiéra.

Prezident Emmanuel Macron pozval na rokovania o zostavení novej vlády všetky parlamentné politické strany okrem národno-konzervatívneho Národného zhromaždenia (RN) a tvrdo ľavicového hnutia Nepoddajné Francúzsko (LFI) Jeana-Luca Mélenchona.

Nateraz nie je jasné, ako by sa dala vybudovať širšia základňa podpory pre akúkoľvek novú vládu, tvrdí agentúra AFP. Väčšina politických lídrov totiž nie je ochotná robiť kompromisy v otázkach, ako je odmietaná a kritizovaná dôchodková reforma, alebo si pokaziť svoj volebný imidž spoluprácou s nepopulárnym prezidentom.

„Boli by sme radšej, keby debata nepokračovala pod (Macronovou) záštitou z jednoduchého dôvodu, pretože dnes nie je v pozícii rozhodcu,“ povedal predseda Socialistickej strany (PS) Olivier Faure pri príchode do Elyzejského paláca.

Po rokovaniach vyhlásil, že po tom, ako Macron delegoval za premiéra pravičiara, „teraz musí skúsiť ľavicu“, pretože ľavicový premiér – podľa Faura – „bude otvorený kompromisom“. Líder PS tiež uvítal absenciu RN na rokovaní. Na druhej strane vyjadril ľútosť, že LFI „oslabilo ľavicu“ tým, že nebolo na diskusii v Elyzejskom paláci.

Líderka strany Ekologisti Marine Tondelierová zasa vyhlásila, že ďalšie diskusie o novom premiérovi by sa mali konať na pôde Národného zhromaždenia, dolnej komory francúzskeho parlamentu. Opäť vylúčila, že by jej strana šla do vlády s Republikánmi (LR) i Macronovými centristami (ENS).

Republikáni ústami šéfa svojho poslaneckého klubu Laurenta Wauquieza vyjadrili nádej v uzavretie dohody medzi rôznymi politickými silami, aby nedošlo k pádu budúcej vlády.

Wauquiez avizoval, že poslanci za LR budú hlasovať o vyslovení nedôvery novej vláde len v prípade, že v nej budú zástupcovia LFI a ak kabinet bude realizovať program aliancie Nový ľudový front (NFP). Vylúčil tiež diskusiu o vzniku vlády s ľuďmi, s ktorými LR nezdieľa rovnaké hodnoty.

Jean-Luc Mélenchon, ktorý je predsedom hnutia LFI, na margo rokovaní v Elyzejskom paláci uviedol, že ide o návrat do minulosti a vyjadril ľútosť nad účasťou kolegov z komunistickej strany, PS a Ekologistov. LFI zároveň avizovalo, že jeho poslanecká skupina v parlamente podá návrh na vyslovenie nedôvery budúcej vláde.

Líderka RN Marine Le Penová označila nepozvanie zástupcov svojej strany do Elyzejského paláca za hanebné. Jej spojenec Éric Ciotti na nepozvanie nereagoval, ale uviedol, že je „rád, že sa nepodieľa na tomto nechutnom guláši“.

Macron si je podľa AFP zjavne vedomý, že pokrok pri zostavovaní vlády bude pomalý, preto uviedol, že v stredu bude predstavený osobitný zákon o rozpočte, ktorý umožní normálne fungovanie štátu aj po Novom roku.

Zákonodarcovia budú o zákone rokovať 16. decembra, uviedlo ministerstvo pre vzťahy s parlamentom. Väčšina strán uviedla, že ho podporia, aby sa zachovala stabilita.

(tasr)

Minúta  |  

Islamský štát údajne zavraždil 54 sýrskych vojakov

Príslušníci provládnych síl sa snažili utiecť zo svojich pozícií po vypuknutí bojov s džihádiatami v provincii Homs, oznámilo v utorok Sýrske pozorovateľské centrum pre ľudské práva (SOHR) v Londýne.

Teroristi z IS podľa SOHR sýrskych vojakov zajali počas úteku z vojenskej služby v čase, keď režim dlhoročného sýrskeho prezidenta Bašára Asada kolaboval pod náporom ofenzívy militantov. Zajatých vojakov následne islamisti popravili. Útok IS sa udial v púštnej oblasti neďaleko mesta Homs, ktoré povstalci obsadili v nedeľu.

Brutálny incident poukazuje na pretrvávajúcu prítomnosť IS v Sýrii, konštatovala agentúra AFP. Koncom roka 2015 IS kontroloval veľké časti Sýrie a Iraku a pod faktickou vládou teroristov žili milióny ľudí. Organizáciu však na Blízkom východe takmer úplne porazili v roku 2019.

Pred obnovením aktivít IS v Sýrii v dôsledku zmeny mocenských pomerov v pondelok varoval aj minister zahraničných vecí USA Antony Blinken.

„IS sa bude usilovať využiť toto obdobie na obnovenie svojich kapacít a vytvorenie bezpečných útočísk. Ako dokazujú naše presné údery počas víkendu, sme odhodlaní nedovoliť to,“ vyhlásil šéf americkej diplomacie. Centrálne velenie ozbrojených síl USA predtým v nedeľu uviedlo, že uskutočnilo letecké útoky na ciele IS v strednej Sýrii.

(tasr)

Minúta  |  

Rusko obnoví osobné vlakové spojenia s Čínou a Severnou Kóreou

Medzinárodné spoje boli prerušené od roku 2020, pripomenula agentúra TASS, ktorá citovala utorkové vyhlásenie ruského železničného prepravcu.

„Obnovujeme osobnú železničnú dopravu s Čínou a KĽDR zavedením cestovného poriadku na roky 2024 až 2027,“ uvádza sa vo vyhlásení na platforme Telegram.

Novým cestovným poriadkom sa obnoví prevádzka medzinárodných vlakov čínskych železníc na trase z čínskeho pohraničného mesta Suej-fen-che do ruského Grodekova v Prímorskom kraji. Vlak bude premávať jedenkrát denne.

Obnovia sa aj spoje spravované ministerstvom železníc KĽDR na trase zo severokórejského Tumangangu do ruského Chasanu, taktiež v Prímorskom kraji. Toto spojenie bude premávať trikrát týždenne.

Oba spoje železnice obnovia po 15. decembri. TASS pripomína, že spojenie medzi krajinami prerušili po vypuknutí pandémie COVID-19. Obnovenie osobnej vlakovej prepravy zároveň prichádza v čase, keď Rusko a KĽDR prehlbujú strategickú spoluprácu, a to najmä vo vojenskej oblasti.

(tasr)

Minúta  |  

Národná rada prelomila veto prezidenta, schválila pôvodnú novelu infozákona

Poslanci neprijali pripomienky hlavy štátu Petra Pellegriniho, ktorý navrhoval vypustiť viaceré ustanovenia, a v utorkovom hlasovaní opätovne schválili pôvodné znenie, druhý raz od 7. novembra.

Poskytovanie informácií cez infozákon tak bude môcť byť spoplatnené. Za novelou zákona o slobodnom prístupe k informáciám stoja poslanci za koaličnú SNS, ktorí úpravu odôvodňovali potrebou reagovať na dlhotrvajúce problémy so zahlcovaním povinných osôb s častými alebo nadmernými požiadavkami na sprístupnenie informácií.

„Cieľom návrhu je zavedenie mechanizmu, ktorý umožní povinným osobám efektívnejšie riadiť proces poskytovania informácií a zabezpečiť úhradu nákladov spojených s rozsiahlym vyhľadávaním a sprístupňovaním informácií,“ odôvodnili predkladatelia.

„Navrhovaná úprava zákona zavádza možnosť povinných osôb požadovať úhradu nákladov spojených s mimoriadne rozsiahlym vyhľadávaním informácií,“ stojí ďalej v dôvodovej správe.

Výšku úhrady bude potrebné oznámiť v lehote

V prípade, že povinná osoba bude za poskytnutie informácie požadovať úhradu, musí to spolu s výškou úhrady oznámiť žiadateľovi v lehote do piatich pracovných dní.

„Z oznámenia musí byť zrejmé, na základe akých skutočností a akým spôsobom bola výška úhrady povinnou osobou vyčíslená,“ píše sa v novele. Žiadateľ bude môcť proti vyčísleniu úhrady podať námietku, o ktorej rozhodne odvolací orgán tak, že vyčíslenie potvrdí alebo zníži, ak povinná osoba námietke nevyhovie.

Poslanci za SNS argumentovali, že vychádzajú z českej praxe, kde sa podobná úprava premietla do eliminácie zneužívania infozákona. Novelizovaná legislatíva prinesie tiež predĺženie lehoty na vybavenie žiadosti o sprístupnenie informácií z ôsmich na 12 pracovných dní.

Predkladatelia to odôvodnili tým, že sa tak pre povinné osoby vytvorí priestor na právne korektné a materiálne náročné spracovanie žiadostí, čím sa zamedzí povrchnému vybavovaniu žiadostí.

Novela má nadobudnúť účinnosť od 1. marca budúceho roka.

Prezident nesúhlasil napríklad s novým inštitútom v novele zákona o slobodnom prístupe k informáciám, ktorým je „mimoriadne rozsiahle vyhľadávanie informácií“ spojené s možnosťou žiadať od občanov osobitný poplatok.

Novelou by sa mal zaoberať aj Ústavný súd

Na opätovné schválenie infozákona reagoval aj verejný ochranca práv Róbert Dobrovodský, ktorý avizoval podnet na Ústavný súd SR, pričom požiada o posúdenie súladu so zakladajúcim dokumentom, oznámil hovorca úradu ombudsmana Branislav Gigac.

„Tým, že Národná rada Slovenskej republiky prelomila veto prezidenta Slovenskej republiky, považujem teraz za svoju povinnosť zabojovať za zachovanie vysokej úrovne práva obyvateľov na prístup k informáciám,“ avizoval ombudsman.

„Podám návrh na Ústavný súd Slovenskej republiky, aby okrem iného posúdil, či je ústavne súladné, aby napríklad ministerstvo alebo obec mohli v nejednoznačných prípadoch spoplatňovať informácie a podmieňovať zaplatením úhrady významné politické právo obyvateľov Slovenska,“ dodal.

Novela zákona podľa Dobrovodského otvorí cestu k odrádzaniu obyvateľov pýtať si informácie. Ombudsman dodal, že po jej nadobudnutí účinnosti by obyvatelia Slovenska stratili prístup k informáciám, ktorý Slovensku závidia po celom svete.

„Návrh na ústavný súd podám tak, aby ústavný súd stihol rozhodnúť o prípadnom odklade účinnosti novely,“ podotkol ochranca práv.

(tasr)

Minúta  |  

Británia a Francúzsko vyjadrili obavy z možného návratu džihádistov do Európy

Britská ministerka pre bezpečnosť hraníc a azyl Angela Eagleová uviedla, že Downing Street túto situáciu „veľmi, veľmi pozorne“ sleduje.

Vo väzniciach na severovýchode Sýrie, ktorú ovládajú kurdské jednotky, je podľa britského denníka Daily Telegraph zadržiavaných asi tucet „zocelených bojovníkov Islamského štátu“ zo Spojeného kráľovstva.

Britské bezpečnostné zdroje na margo toho uviedli, že Británia je ohrozená ich možným návratom, ak by väznice prevádzkované kurdskými úradmi zasiahol chaos v krajine.

Eagleová však v tejto súvislosti verejnosť uistila, že spravodajské služby veľmi pozorne sledujú, ako sa situácia v Sýrii vyvinie v najbližších dňoch a týždňoch, a sú aj v kontakte so spojencami.

Sýrsky prezident Bašár Asad bol zvrhnutý po tom, čo sa islamistická Organizácia pre oslobodenie Levanty (Hajat Tahrír aš-Šám – HTS) prehnala zo svojej bašty v provincii Idlib na severozápade Sýrie cez územia ovládané vládou v severnej a strednej časti krajiny, a na záver bleskovej ofenzívy dobyla v noci na 8. decembra aj hlavné mesto Damask.

V roku 2014 skupina Islamský štát (IS) vyhlásila vo veľkých častiach Sýrie a susedného Iraku kalifát, ku ktorému sa pripojili stovky britských občanov. Samozvaný kalifát padol v roku 2019 po urputných bojoch s kurdskými bojovníkmi podporovanými Spojenými štátmi i po bombardovaní zo strany Ruska.

Izolované bunky IS však v Sýrii zostali. V januári 2022 tak bojovníci IS vtrhli do väzenia v Kurdmi kontrolovanom meste Hasaka, odkiaľ podľa odhadov ušli desiatky teroristov.

Medzi povstalcami, ktorí zosadili Asadov režim, boli zrejme aj džihádisti „pôvodom z Francúzska“, uviedol v rozhovore pre denník Le Figaro francúzsky prokurátor pre boj s terorizmom Olivier Christen.

Dodal, že podľa odhadov sa v bašte povstalcov – v meste Idlib a okolí – nachádzalo okolo sto francúzskych štátnych príslušníkov.

Christen dodal, že pád Asadovho režimu nemá žiadne bezprostredné dôsledky na teroristickú hrozbu vo Francúzsku. Zdôraznil však, že „ostražitosť zostáva maximálna“, pretože skúsenosti ukázali, že takéto napätie môže mať vplyv „na džihádosféru a jej časť, ktorá je vo Francúzsku“, vrátane ľudí, ktorí „sú v procese svojej radikalizácie“.

Prokurátor v rozhovore pre stanicu RTL doplnil, že schopnosť posielať komandá na európske územie sa vývojom situácie v Sýrii veľmi nezmenila. Upozornil však, že HTS „naznačuje svoj rozchod s al-Káidou a deklaruje odklon od medzinárodného džihádizmu“.

Druhá skupina – Islamský štát – podľa Christena zostáva veľmi oslabená a podľa jej vzťahov s HTS sa dá usudzovať, že príchod HTS k moci prijíma negatívne.

(tasr)

Minúta  |  

Mierové rokovania o Ukrajine by sa mohli začať už túto zimu, tvrdí Tusk

Poľský premiér zároveň naznačil sériu plánovaných stretnutí, keďže Varšava sa snaží hrať vedúcu úlohu pri ukončení tohto konfliktu, píšu agentúry AFP a Reuters.

„Budem mať sériu rozhovorov týkajúcich sa predovšetkým situácie za našou východnou hranicou,“ povedal Donald Tusk na rokovaní vlády.

V utorok sa stretne s lídrom nemeckej opozície Friedrichom Merzom (CDU), pričom v utorok večer bude rokovať aj s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským.

Vo štvrtok podľa Tuska do Poľska pricestuje francúzsky prezident Emmanuel Macron. Ten má Varšavu informovať o výsledkoch trojstranných rokovaní v Paríži, na ktorých sa zúčastnil okrem Macrona aj zvolený americký prezident Donald Trump a ukrajinský prezident Zelenskyj.

„Naozaj chcem, aby Poľsko bolo krajinou, ktorá nebude len prítomná, ale bude udávať tón týmto rozhodnutiam, ktoré nám majú priniesť bezpečnosť a zaistiť poľské záujmy,“ vyhlásil Tusk.

Ako dodal, je v neustálom kontakte aj s pobaltskými a škandinávskymi spojencami Varšavy, a britský premiér Keir Starmer podľa neho navštívi Poľsko počas prvých dní predsedníctva Varšavy v Rade EÚ v prvom polroku 2025.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.