Poslankyňa Národnej rady navrhuje, aby sa zákonodarcovia a iné osoby oprávnené vystúpiť v pléne museli v prípade podozrenia, že sú pod vplyvom alkoholu, podrobiť testu na prítomnosť alkoholu.
Martina Bajo Holečková (nezaradená) chce zmenu presadiť úpravou rokovacieho poriadku parlamentu. Avizovala, že osloví všetky poslanecké kluby so žiadosťou o podporu pre návrh.
"Môj návrh znie tak, aby predsedajúci, ktorý vedie schôdzu Národnej rady SR, bol povinný na návrh akéhokoľvek poslanca dať bezodkladne hlasovať o tom, že všetky osoby, ktoré sú prítomné v rokovacej sále s právom vystúpenia, sa podrobia testu na alkohol," priblížila s tým, že každý poslanecký klub by mohol delegovať vlastného zástupcu ako overovateľa.
Za návrh na vykonanie testu by podľa jej slov muselo zahlasovať aspoň 50 poslancov. "Osoby, ktoré by testami neprešli, by následne nemali právo vstúpiť do rokovacej sály," ozrejmila.
Poslankyňa zároveň hovorila o probléme s alkoholom na pôde Národnej rady. Spomenula svoju osobnú skúsenosť so zákonodarcami pod vplyvom alkoholu. Myslí si, že keď sa alkohol netoleruje pri riadení auta, nemal by sa tolerovať ani pri riadení krajiny.
Najmenej milión ľudí je uväznených a zneužívaných napríklad v provincii Sin-ťiang v Číne, ruská spoločnosť poskytla zariadenie na rozpoznávanie tvári, vďaka ktorému došlo k prenasledovaniu demonštrantov.
Spojené štáty v utorok predstavili obchodné obmedzenia pre osem spoločností rátane dvoch čínskych a niekoľkých ruských. Pristúpili k tomu pre údajné porušovanie ľudských práv, uvádza agentúra AFP.
Ak týmto firmám americké spoločnosti plánujú dodávať tovar, potrebujú získať licenciu. Cieľom je „zabezpečiť, že technológie USA nebudú zneužité na porušovanie ľudských práv," ozrejmil vo vyhlásení námestník ministra obchodu pre priemysel a bezpečnosť Alan Estevez.
„Porušovanie ľudských práv je v rozpore so zahraničnopolitickými záujmami Spojených štátov," dodal.
Medzi identifikovanými spoločnosťami so sídlom v Číne je Zhejiang Uniview Technologies. Americkí predstavitelia ju obviňujú z podieľania sa na porušovaní ľudských práv Ujgurov, moslimskej menšiny žijúcej prevažne v provincii Sin-ťiang, či iných etnických a náboženských menšín.
Skupiny na ochranu práv uviedli, že v tejto provincii je uväznených najmenej milión ľudí a sú vystavení rôznym formám zneužívania. Peking tieto obvinenia dôrazne popiera.
Ďalšou firmou je pekinská spoločnosť Zhongdun Security Technology Group, ktorá údajne vyvíja a predáva produkty umožňujúce bezpečnostným zložkám porušovať práva.
Hovorkyňa ministerstva zahraničných vecí Číny Mao Ning v stredu uviedla, že sankcie sú „otvoreným a bezohľadným obmedzovaním čínskych high-tech spoločností pod zámienkou ľudských práv.... Odhaľuje to falošnú predstavu o tom, že USA chránia ľudské práva. V skutočnosti zbavujú Číňanov ich práv na rozvoj," povedala.
Ďalšie potrestané spoločnosti z Mjanmarska a z Ruska sa podľa USA podieľali na dodávkach komponentov mjanmarskej armáde. To jej umožnilo poškodzovať práva tamojších civilistov, vysvetlilo ministerstvo obchodu.
Zvyšné dve ruské spoločnosti zo zoznamu Kremľu poskytovali technológie na rozpoznávanie tvárí, ktoré sa následne zneužili pri identifikácii demonštrantov pri pokojných protestoch.
Dopravný podnik mesta Prešov má nového riaditeľa. Za posledný rok je už druhý. Bývalý riaditeľ Peter Davidov musel odísť z dôvodu nespokojnosti poslaneckých klubov s jeho vedením firmy. Do poslednej chvíle o ich zámere netušil.
Novým dočasným riaditeľom podniku sa v utorok stal bývalý minister hospodárstva Karel Hirman. Je Košičan, spolustraník primátora mesta Prešov Františka Oľhu z Demokratov. Dopravný podnik by mal viesť ako zastupujúci riadiaci pracovník do apríla 2025, keď by sa malo konať oficiálne výberové konanie na vedenie tejto spoločnosti.
Vo funkcii nahradil Petra Davidova, ktorého mestský parlament zvolil v septembri tohto roka. Davidov predtým vyšiel víťazne z výberového konania mesta Prešov.
Návrh na odvolanie Davidova predniesol na pondelkovom zastupiteľstve poslanec Ján Ahlers (kandidát SAS, PS, SPOLU, DS, ODS, Dobrá voľba, Umiernení). Žiadal odvolať súčasného riaditeľa, vymenovať nového predsedu predstavenstva a vymenovať členov predstavenstva mestskej firmy Dopravný podnik mesta Prešov (DPMP).
Dôvody uviesť nechcel, odkázal nás na primátora Františka Oľhu (Demokrati). Ten za dôvod odvolania Davidova označil dlhodobú nespokojnosť poslaneckých klubov s jeho prácou a tiež nedostatočnú komunikáciu.
Vo všeobecnosti sprevádzali Davidova viaceré kauzy, na ktoré upozorňoval najmä klub nezaradených poslancov mesta Prešov.
Bývalý riaditeľ bol podľa nich zodpovedný za obstaranie ôsmich autobusov bez súťaže, z ktorých väčšina bola nepoužiteľná pre zlý technický stav. Zmluva na ich prenájom vyšla DPMP na 439-tisíc eur. Spornou sa stala aj informácia o tom, že Davidov mal z dôvodu spôsobenej dopravnej nehody v minulosti prísť o vodičský preukaz.
Odvolaný riaditeľ DPMP Peter Davidov (vpravo). Na zasadnutie sa vrátil v popoludňajších hodinách, aby mal možnosť vyjadriť sa k odvolaniu. Foto: redakcia
Počas jeho riadenia bolo obmedzených niekoľko desiatok spojov. Dôjsť malo aj k podpisu zmluvy za 427-tisíc eur s externou agentúrou z Bratislavy, ktorá mala pripravovať pre dopravný podnik projekty, pričom na tento účel existuje u jeho stopercentného akcionára organizácia - Rozvojová implementačná agentúra (RIA).
„Záchodový puč" a zajace z klobúka
Davidova odvolali hneď v úvode zastupiteľstva. Niektorí poslanci sa o jeho náhradníkovi Hirmanovi dozvedeli tesne pred hlasovaním, čo poslancovi Lukášovi Anderkovi (Nezávislý) pripomenulo „záchodový puč".
„Na toaletách sa vtedy vyberali predsedovia predstavenstiev. Teraz sa dohadujú na chodbách a nemyslím si, že je to správne. Za tri minúty sa mám rozhodnúť, či zahlasujem za nového riaditeľa,“ okomentoval nešťastný spôsob náhlej voľby.
Dodal, že ako prvý upozorňoval na to, že Davidov je krízový manažér, ktorý kam príde, tam spôsobí krízu. Je rád, že sa mení vedenie, no spôsob je pre neho neprípustný.
„Nesúhlasím s tým, aby ste tu vyťahovali mená ako zajace z klobúka. Oceňujem však snahu o nápravu chyby. Ďakujem, že ste pochopili, že ten človek tam nemá čo robiť,“ ozrejmil Anderko. Poslanec Martin Eštočák (Nezávislý) vyhodnotil podnik ako čiernu dieru s prevažne košickými zamestnancami.
Okrem iného vedeniu mestskej firmy vyčítal aj nedostatočné reagovanie na žiadosti o informácie, ktoré žiadal od podniku na základe infozákona. Predsedníčka klubu nezaradených Zuzana Ondrejčáková (Nezávislá) skonštatovala, že má v súvislosti s novým riaditeľom Hirmanom veľké očakávania.
Mestskí poslanci odvolali riaditeľa DPMP Petra Davidova. Foto: redakcia
„Sme radi, že tu došlo k nejakej zmene a je tu nejaká nádej. Pri predošlom riaditeľovi nebola žiadna. Bol tam rozvrat, vyplakávanie zamestnancov. Prosila som teda pána Hirmana, aby upokojil situáciu, pretože nespokojný zamestnanec, aj taký, ktorý je schopný, nepodá žiadny výkon. Potrebujeme, aby firma fungovala,“ skonštatovala po voľbe.
Primátor: Davidov urobil kus roboty
Primátor František Oľha doposiaľ ustál všetky Davidove kauzy a stál za jeho rozhodnutiami. Jeho prácu hodnotí pozitívne a v žiadnom prípade nie nezákonne. Dodal však, že všetko preverí kontrola. Výber z transparentného konania, z ktorého vzišiel Davidov, bol podľa neho dobrý, no poslancom sa nepáčil.
„Peter Davidov urobil kus roboty. Zabezpečil, že sme sa dostali do fázy, keď máme zazmluvnenú výstavbu depa. Zabezpečil, že máme v podniku dostatočný počet vodičov a aj nákup štyroch autobusov, ktoré sme schvaľovali na dnešnom zastupiteľstve. Jeho práca nespôsobila úpadok spoločnosti. O návrhu na jeho odvolanie som sa dozvedel dva dni pred zastupiteľstvom,“ uviedol primátor.
Hirmana navrhol z dôvodu, že bol nútený zabezpečiť kontinuitu vedenia firmy a s bývalým ministrom hospodárstva sa dobre pozná. „Bude pokračovať v tom, čo sa urobilo dobre a zlepší transparentnosť a komunikáciu s poslancami,“ informoval.
Davidov: Prekvapilo ma, že sa vedenie mesta nezastalo odvedenej práce
Samotný Davidov o svojom odvolaní do dňa konania mestského zastupiteľstva netušil. Podľa jeho slov si ho pred zasadnutím zavolal primátor a oznámil mu, že poslanecké kluby sa dohodli a zozbierali dostatočný počet podpisov na jeho odvolanie.
„Vzhľadom na to, že v minulosti som ja bol oslovený primátorom na túto funkciu, predpokladal som, že si ma aspoň zavolá a prediskutuje so mnou veci vopred. Viem, ako to v politike chodí, raz ste na stoličke a potom už nie. Hlasovanie prebehlo jednohlasne, o to viac som prekvapený, že ani primátor a ani viceprimátor Martin Ďurišin sa nezastali práce, ktorá bola odvedená v DPMP,“ povedal sklamane.
Peter Davidov. Foto: redakcia
Reagoval tiež na kauzy, ktoré sa s jeho menom spájajú. Prenájom nepoužiteľných autobusov hodnotí ako dobrý úmysel, ktorý mal vyriešiť problém s nedostatkom vozidiel. „Po prázdninách sme museli zabezpečiť autobusy. Prišli žiaľ v zlom stave, šesť z nich sme neprevzali. Ak by za tým niečo bolo, tak by vozidlá boli prebraté a platilo by sa za ne, či sú funkčné alebo nie,“ dôvodil Štandardu.
Výber externej firmy na poradenstvo pri projektoch vraj urobili na základe súťaže a rámcová zmluva bola na 430-tisíc eur s tým, že sa čerpá na základe čiastkových objednávok a na základe hodinovej sadzby. „Doterajšie plnenie z celkovej sumy bolo dvetisíc eur,“ dodal.
S tvrdením, že firma bola pod jeho vedením v rozvrate a odchádzali z nej zamestnanci, nesúhlasí. Za voľbou nového riaditeľa vidí príležitosť participovať pri budúcich investíciách spoločnosti. „Dedukujem z toho jednu vec, môžem sa len domnievať, že ide o manažment veľkej investície depa za takmer 40 miliónov eur. Na pozadí boli urobené nejaké nové dohody, že to nebude urobené tak, ako som to nastavil,“ myslí si.
Hirman: Uvidíme, čo nájdeme v zásuvkách
Za Karla Hirmana zahlasovalo napokon sto percent poslancov. Ich voľbu si nový dočasne poverený riaditeľ váži. „Verím, že nesklamem dôveru Prešovčanov. Stav v DPMP vnímam ako krízový. Zo slov mesta ako akcionára a poslancov som vyrozumel, že nespokojnosť s bývalým vedením zrela niekoľko týždňov,“ povedal bezprostredne po hlasovaní.
Jeho prvé kroky budú zamerané na detailné oboznámenie sa s problémami. „Pozriem sa na niektoré zmluvy, ktoré boli podpísané v poslednej dobe, a ktoré sú problematické. Uvidíme, čo nájdeme v zásuvkách. Mojou úlohou je zastabilizovať podnik do času riadneho výberového konania,“ povedal s tým, že personálne zmeny zatiaľ nepripúšťa.
Nový riaditeľ Karel Hirman má zastabilizovať situáciu v DPMP. Foto: redakcia
„Očakávam od ľudí výkon práce, za ktorú sú zodpovední. Taktiež kvalitu práce, etické správanie a v určitej miere lojalitu. Ostatné záležitosti ma nezaujímajú,“ uviedol. Či sa zúčastní v apríli 2025 výberového konania zatiaľ povedať nevedel.
Do aktuálneho zvýšenia cestovných lístkov už vzhľadom na dátum zasiahnuť nevie. Nový cenník má totiž začať platiť už od 1. januára 2025.
Kto je Karel Hirman?
Karel Hirman je slovenský banský inžinier, manažér, podnikateľ a konzultant v oblasti energetiky, publicista, ktorý bol od septembra 2022 do 15. mája 2023 ministrom hospodárstva ako nestraník vo vláde Eduarda Hegera.
Je čerstvým členom predsedníctva mimoparlamentnej strany Demokrati.
Riadil projektový tím projektu energetickej efektívnosti ELENA (European Local Energy Assistance) financovaného Európskou investičnou bankou pre Prešovský samosprávny kraj.
Od 15. marca 2007 do roku 2014 pôsobil ako riaditeľ sekcie energetických činností Slovenskej inovačnej a energetickej agentúry, štátnej príspevkovej organizácie v zriaďovateľskej pôsobnosti Ministerstva hospodárstva SR.
Pôsobil tiež ako externý poradca pre energetiku a energetickú bezpečnosť ministra zahraničných vecí SR Miroslava Lajčáka a predsedníčky vlády SR Ivety Radičovej a bol členom tímu európskych poradcov ukrajinskej vlády Volodymyra Hrojsmana pod vedením Ivana Mikloša.
Ako energetický poradca sa v minulosti podieľal na predvolebných programoch KDH a volebnej koalície strán PS/Spolu.
Plénum o legislatíve rokuje v skrátenom legislatívnom konaní.
Úprava má do zákona o civilnej ochrane obyvateľstva doplniť definíciu mimoriadnej udalosti, za ktorú bude možné považovať aj kritickú nedostupnosť ústavnej zdravotnej starostlivosti.
Pre zdravotníckych pracovníkov sa má ustanoviť povinnosť poskytovať počas tejto mimoriadnej udalosti zdravotnú starostlivosť.
Parlament by sa v stredu mal venovať aj návrhu uznesenia k obsahu opozičných mítingov zo 17. novembra. Podali ho koaliční poslanci. Kritizovali v ňom opozičných lídrov za prejavy šírenia nenávisti či politického extrémizmu. Obsahom uznesenia je aj žiadosť o poskytnutie správy z vyšetrovania atentátu na premiéra Roberta Fica (Smer).
Tieto látky, ktoré potláčajú uvoľňovanie hormónov, sú určené pre deti, ktoré zvažujú zmenu pohlavia.
Podpredsedníčka vlády Emma Little-Pengally označila rozhodnutie za správne a zdôraznila, že ochrana maloletých musí byť prioritou.
Blokátory puberty boli doteraz dostupné v Severnom Írsku iba na lekársky predpis pre maloletých, ktorí boli zaradení do endokrinologického programu pre deti a dospievajúcich pred marcom 2020.
Pacienti v existujúcich liečebných programoch budú môcť v liečbe pokračovať, pričom lieky zostávajú dostupné aj na iné medicínske účely, napríklad pri predčasnej puberte.
Rozhodnutie vyvolalo kritiku zo strany zelených, ktorí obvinili vládu z nedostatočnej podpory LGBT komunity. Kritici žiadajú zverejnenie dôkazov, ktoré k zákazu viedli, a vyzývajú na stratégiu na riešenie nerovností, informuje stanica BBC.
Zákaz je motivovaný správou Cass Review, ktorá poukázala na nedostatok dôkazov o účinkoch blokátorov puberty. Správa bola kľúčovým faktorom, ktorý viedol k zákazu podporovanému naprieč politickým spektrom.
V zasiahnutej budove sa údajne nachádzali vysídlení Palestínčania, uviedli tamojšie úrady.
Izraelská armáda sa k útoku bezprostredne nevyjadrila. Z nemocničných záznamov vyplýva, že medzi zabitými je aj osemčlenná rodina vrátane štyroch detí, ich rodičov a dvoch starých rodičov.
Izrael sa v posledných týždňoch zameriava v boji proti militantom z Hamasu na severnú časť palestínskej enklávy. Miestni obyvatelia sa sťažujú na akútny nedostatok potravín a prudký nárast cien. Zdravotníci uvádzajú, že tisíce detí trpia podvýživou a pretrváva riziko hladomoru.
Ide o najvyšší počet vojenskej techniky v okolí Taiwanu za jediný deň od októbra, kedy miestne orgány spozorovali 153 kusov vojenskej techniky počas rozsiahlych vojenských cvičení komunistickej Číny.
Ministerstvo obrany uviedlo, že medzi vojenskou technikou bolo aj 11 vojnových lodí. Deň predtým informovalo, že v okolí ostrova zaznamenali 47 čínskych vojenských lietadiel a 12 lodí. Ministerstvo ešte v pondelok oznámilo, že jeho sily sú v stave vysokej pohotovosti.
Taiwan tvrdí, že Čína v súčasnosti rozmiestňuj približne 90 lodí pozdĺž takzvanej prvej ostrovnej reťaze spájajúcej Okinavu, Taiwan a Filipíny, v rámci najväčších námorných cvičení Pekingu za uplynulé roky.
Komunistická Čína považuje Taiwan za súčasť svojho územia. Na ostrov sa v roku 1949 uchýlila po porážke v občianskej vojne dovtedajšia čínska vládna moc Kuomintangu pod vedením generála Čankajška. Odvtedy má nezávislú vládu, hoci Peking opakovane deklaruje, že jedného dňa demokratický Taiwan ovládne.
Volgograd sa potýka s haváriou kanalizačného potrubia, ktorá viedla k vzniku zamrznutých fekálnych útvarov pripomínajúcich stalagmity.
Incident sa odohral v pondelok, keď prasknuté potrubie spôsobilo únik odpadovej vody, ktorá zamrzla a vytvorila bizarné útvary
Volgograd má dlhodobé problémy s infraštruktúrou, pričom podobné havárie nie sú v meste výnimočné. V roku 2022 pri jednej z opráv kanalizácie slávnostný prejav starostu mesta narušila ďalšia fontána odpadovej vody len niekoľko metrov od miesta opráv, informuje Novaja Gazeta.
V rozhovore pre televíziu NBC News to v utorok povedal námestník ruského ministra zahraničných vecí Sergej Riabkov.
Riabkov uviedol, že „nechce nič predbiehať". Takéto dohody podľa neho pomáhajú zlepšiť vzťahy medzi Ruskom a USA. Nová dohoda by podľa námestníka ruského ministerstva zahraničných vecí bola „zdravým krokom vpred, najmä na začiatku nasledujúcej administratívy" USA.
Rusko, Bielorusko a Spojené štáty, Nemecko, Poľsko, Slovinsko a Nórsko si v auguste v Ankare vymenili najväčší počet väzňov od konca studenej vojny. Na Západ v rámci výmeny zamierilo z Ruska a Bieloruska 16 ľudí, opačným smerom desať osôb – osem dospelých a dve deti.
Medzi prepustenými bol napríklad agent ruskej tajnej služby FSB Vadim Krasikov, ktorého nemecký súd odsúdil za vraždu na doživotie. V auguste 2019 za bieleho dňa v jednom z parkov v Berlíne neďaleko budovy parlamentu zavraždil bývalého čečenského poľného veliteľa Zelimchana Changošviliho.
Moskva prepustila napríklad amerického novinára Wall Street Journal Evana Gershkovicha, bývalého príslušníka americkej námornej pechoty Paula Whelana a novinárku stanice Rádio Sloboda (RFE/RL) Alsu Kurmaševovú. Ďalšími boli opozičný politik a nositeľ Pulitzerovej ceny Vladimir Kara-Murza a Iľja Jašin, spolupracovník Alexeja Navaľného.
Súčasťou rokovaní malo pôvodne byť oslobodenie samotného Navaľného, potvrdil Biely dom. Výmeny sa nedožil, pretože líder ruskej opozície zahynul vo februári v trestaneckej kolónii za polárnym kruhom za nevyjasnených okolností.
Prezident Putin prišiel ôsmich navrátilcov osobne privítať na letisko Vnukovo v Moskve. Vyhlásil, že Rusko „na nich ani na minútu nezabudlo".
Deti ruských špiónov Anny a Arťoma Dulcevovcov, ktorých zatkli v Slovinsku, až do výmeny nič netušili o svojom pôvode. „Že sú Rusi, sa dozvedeli, až keď lietadlo s nimi a ich rodičmi odštartovalo z Ankary," krátko po výmene povedal hovorca Kremľa Peskov. Nevedeli preto ani po rusky a mysleli si, že sú Argentínčania, kde pôvodne ich rodičia získali krytie.
Európska komisia minulý týždeň oznámila dohodu s juhoamerickým obchodným blokom Mercosur, ktorá sa pripravovala 25 rokov.
Napriek tomu jej schválenie nie je isté, keďže viaceré krajiny vrátane Francúzska a Poľska už začali hľadať podporu pre vytvorenie blokačnej menšiny v Rade EÚ.
Dohoda by postupne odstránila väčšinu ciel medzi EÚ a Brazíliou, Argentínou, Paraguajom, Uruguajom a Bolíviou. Zahŕňa aj environmentálne záväzky, napríklad implementáciu smernice o odlesňovaní. Kým štáty ako Nemecko dohodu vítajú, poľnohospodárske organizácie po celej Európe ju kritizujú. Podľa nich ohrozuje konkurencieschopnosť miestnych farmárov, najmä pri importe mäsa a cukru z Južnej Ameriky.
Proti dohode protestovali farmári vo Francúzsku, Belgicku a ďalších krajinách. Francúzsky prezident Emmanuel Macron označil dohodu za „neakceptovateľnú" a avizoval obhajobu francúzskej poľnohospodárskej suverenity. Podobné výhrady vyjadrili Írsko, Rakúsko a Taliansko, kde sa diskusia o dohode stále vedie, referuje portál Euractiv.
Blokačná menšina na zastavenie dohody vyžaduje najmenej štyri krajiny zastupujúce 35 percent populácie EÚ. Francúzsko a Poľsko, ktoré spolu predstavujú 23 percent, sa spoliehajú na získanie podpory Talianska, ktoré má 13 percent populácie EÚ.
Európska komisia medzitým začala ratifikačný proces a pripravuje preklad dohody do oficiálnych jazykov EÚ. Diskutuje sa aj o možnosti rozdeliť dohodu na časti, aby sa niektoré aspekty, ako zníženie ciel, mohli implementovať rýchlejšie, zatiaľ čo iné budú vyžadovať súhlas národných parlamentov.
Martin Pospíšil sa pri víťazstve Calgary na ľade Nashvillu 4:3 prezentoval šiestimi hitmi, Tomáš Tatar mal dve strely v zápase s Torontom, v ktorom New Jersey prehralo 1:2 po predĺžení.
V zostave Tampy Bay na ľade Edmontonu chýbal slovenský obranca Erik Černák, ktorý sa zranil v predošlom stretnutí.
Pospíšil nastúpil na pravom krídle prvej formácie s Nazemom Kadrim a Jonathanom Huberdeauom. Na ľade strávil 16:04 minút a druhýkrát po sebe bol v hitoch najaktívnejší v zápase. Mal výrazný podiel na góle Kadriho na priebežných 1:1, keď síce brankár Juuse Saros chytil do lapačky strelu domáceho útočníka, no Pospíšil natlačil do bránkoviska obrancu hostí Adama Wilsbyho, čím výrazne prispel k tomu, že Sarosovi vypadol puk a dostal sa za bránkovú čiaru. Flames zvíťazili prvýkrát po dvoch prehrách a predĺžili Nashvillu sériu bez víťazstva na osem zápasov. "Predátori" sú na poslednom mieste Západnej konferencie, Calgary sa naďalej pohybuje na hranici prvej osmičky.
Hokejisti New Jersey prehrali druhý zápas po sebe, čo sa im stalo prvýkrát od konca októbra. O triumfe Maple Leafs rozhodol Auston Matthews, ktorý skóroval v predĺžení po úniku. Bol to pre neho 19. gól v 20. zápase proti New Jersey. Domáci prestrieľali Toronto 38:17, no hostí hostí výrazne podržal brankár Anthony Stolarz, ktorý mal v zápase 97,4-percentnú úspešnosť zákrokov. Devils prehrali doma štvrtý zápas z uplynulých piatich a figurujú na 2. mieste Východnej konferencie za Washingtonom.
Černák predčasne odstúpil z predošlého zápasu na ľade Vancouveru a na ľade Edmontonu prvýkrát v sezóne chýbal v zostave svojho tímu. Nahradil ho Nick Perbix. Edmonton triumfoval 2:1, čím dosiahol tretie víťazstvo po sebe a šieste z uplynulých siedmich zápasov. Na oboch góloch domácich sa podieľal útočník Leon Draisaitl, ktorý zaznamenal kuriózny víťazný zásah. Brankár Andrej Vasilevskij vyrazil puk po Draisaitlovom blafáku, no priamo do obrancu Victora Hedmana, od ktorého sa odrazil do bránky. Nemecký útočník sa stal prvým hráčom v sezóne, ktorý strelil 20 gólov a je líder poradia ligových kanonierov.
Nathan MacKinnon a Mikko Rantanen získali po päť kanadských bodov, ktorými pomohli Coloradu k víťazstvu na ľade Pittsburghu 6:2. Rantanen strelil hetrik, ku ktorému pridal dve asistencie, MacKinnon mal bilanciu 1+4. "Lavíny" triumfovali v treťom zápase po sebe.
Jednoznačné víťazstvo dosiahli aj hráči Winnipegu, ktorí doma zdolali Boston 8:1. Po tri kanadské body nazbierali Mark Scheifele (2+1) a Kyle Connor (1+2). Brankár hostí Jeremy Swayman inkasoval všetkých osem gólov a prezentoval sa iba 77,1-percentnou úspešnosťou zákrokov.
Hráči Los Angeles si v úvode sedemzápasového tripu predĺžili víťaznú sériu už na šesť zápasov. Na ľade New Yorku Islanders triumfovali 3:1 a upevnili si pozíciu na priebežnom druhom mieste Pacifickej divízie. Jets zvíťazili v treťom zápase z uplynulých štyroch a naďalej sú v popredí Západnej konferencie. Bruins utrpeli najvyššiu prehru v sezóne, ktorá ukončila ich štvorzápasovú sériu víťazstiev.
Hokejisti Caroliny potvrdili pozíciu favorita, keď na domácom ľade zdolali San Jose 3:2. Víťazný gól strelil v 58. minúte obranca Jalen Chatfield. Pre "žralokov" to bola tretia prehra po sebe.
Hráči Philadelphie ukončili sériu troch prehier triumfom na ľade Columbusu 5:3. Pre "modrokabátnikov" to bola štvrtá prehra z uplynulých piatich zápasov.
Minister obrany SR Robert Kaliňák (Smer) ako súčasť delegácie pod vedením premiéra Roberta Fica (Smer) absolvoval v utorok stretnutie s viceprezidentom Brazílie Geraldom Alckminom a podpis viacerých medzivládnych dohôd a memoránd.
Rokoval tiež so svojím brazílskym partnerom Josém Múciom. „Myslím, že tak brazílska industriálna základňa, ako aj slovenská priemyselná základňa vedia ponúknuť obrovské množstvo skúseností, v čom sme silní, v čom sme dobrí," priblížil Kaliňák. V Brazílii je podľa neho záujem napríklad o slovenské aktivity a know-how v oblasti výroby munície. Slovenský obranný priemysel je tiež silný vo výrobe húfnic, ktoré sa bude snažiť umiestniť aj v Brazílii, vyzdvihol minister. Dohoda o obrannej spolupráci podľa neho zahŕňa aj možný výcvik vojakov v partnerskej krajine, čím by získali nové skúsenosti.
V Brazílii podpísal Kaliňák aj memorandum o záujme kúpiť pre Ozbrojené sily SR moderné dopravné lietadlá C 390, ktoré vyrába brazílska firma Embraer. „Či to kúpime, bude závisieť pochopiteľne od jednotlivých podmienok. Ešte sme nediskutovali o cene, nediskutovali sme o parametroch, ktoré sú nevyhnutné, aby sa to naplnilo. My sme len skonštatovali, že považujeme toto lietadlo za pre nás najvhodnejšie," vysvetlil minister.
Išlo by podľa neho o oveľa kvalitnejšie lietadlá, aké vlastní slovenská armáda v súčasnosti, v konečnom dôsledku aj s lacnejšou prevádzkou. „Ideme navštíviť priamo fabriku Embraeru a potom začneme zvažovať, akým spôsobom k tomu obchodu pristúpime. Pochopiteľne, vzájomná výmena v prípade nejakých technológií z jednej aj z druhej strany môžu rozvoju týchto spoločných vzťahov iba pomôcť," doplnil Kaliňák.
Slovensko má podľa neho záujem o kúpu troch lietadiel na bežnú prevádzku a k tomu jedno, ktoré by bolo v rezerve. Základná cena je približne 80 miliónov eur, tá sa však určite navýši z dôvodu požadovanej výbavy. Jednak sa musí prispôsobiť štandardu Severoatlantickej aliancie (NATO), okrem toho sa k lietadlu dajú dokúpiť moduly na rôzne účely použitia, od bežnej prepravy až po mobilnú jednotku intenzívnej starostlivosti. Iné krajiny preto platili 150 miliónov eur, ale aj 220 miliónov eur za kus. „Ale to závisí od tých potrieb, ktoré bude chcieť generálny štáb. Podrobne sa to vyhodnotí a určite vás s tým podrobne oboznámime," avizoval Kaliňák.
Polícia vykonala razie aj v Národnej policajnej agentúre, Metropolitnej policajnej agentúre v Soule a Bezpečnostnej službe Národného zhromaždenia.
Prezident Jun Sok-jola minulý utorok nečakane oznámil vyhlásenie stanného práva. Poslanci po niekoľkých hodinách hlasovaním v parlamente schválili jeho zrušenie.
Jonhap v stredu tiež informovala, že bývalý juhokórejský minister obrany Kim Jong-hjun sa vo väzenskom zariadení v Soule, kde je zadržiavaný v súvislosti s minulotýždňovým vyhlásením stanného práva, pokúsil spáchať samovraždu. Po svojom neúspešnom pokuse je Kim umiestnený v ochrannej cele a je mimo ohrozenia života, uviedla agentúra Jonhap.
Kim vo štvrtok podal prezidentovi svoju demisiu dva dni po tom, čo hlava štátu vyhlásila stanné právo. Exministra v nedeľu zadržali a súd v noci na stredu rozhodol o jeho väzbe. Podľa prokurátorov Kim navrhol prezidentovi vyhlásenie stanného práva, čo počas výsluchu údajne aj pripustil.
Vodca sýrskych povstaleckých síl Muhammad Džawlání v utorok vyhlásil, že krajina smeruje k obnove a stabilite.
Vodca povstalcov z Hajat Tahrír aš-Šám (HTS), ktorí v rýchlej ofenzíve zvrhli vládu Asada povedal, že obavy krajín sú zbytočné a Sýria bude „znovu vybudovaná".
„Strach bol z prítomnosti režimu. Krajina smeruje k rozvoju a rekonštrukcii. Smeruje k stabilite," uviedol Džawlání, vlastným menom Ahmad Husajn Šara. "Ľudia sú unavení z vojny. Takže krajina nie je pripravená na ďalšiu vojnu a do ďalšej sa ani nechytá," pokračoval.
„Zdrojom našich obáv boli iránske milície, Hizballáh a režim, ktorý sa dopustil masakrov, ktorých sme dnes svedkami," povedal a dodal, že práve ich ich odstránenie je riešením pre Sýriu. Súčasná situácia podľa neho neumožní návrat k panike.
Americké úrady označili súčasného vodcu povstalcov HTS za teroristu pred viac ako desiatimi rokmi. Džawlání sa podľa Sky News už roky snaží dištancovať od svojich bývalých väzieb na al-Káidu. HTS je bývalou odnožou tejto islamistickej siete, s ktorou sa rozišla v roku 2016.
Džawlání tvrdí, že sa zriekol svojej extrémistickej minulosti a teraz sa hlási k pluralizmu a tolerancii. Podľa britskej stanice sa v súvislosti s udalosťami v Sýrii diskutuje o tom, či západné krajiny zrušia označenie Džawláního a HTS za teroristov.
Islamistickí povstalci spustili svoju nečakanú ofenzívu proti režimu Bašára Asada koncom novembra. V rýchlom slede obsadili veľké mestá ako Aleppo, Dajr az-Zaur, Hamá a Homs. V noci na nedeľu vstúpili aj do hlavného mesta Damask. Zvrhnutý prezident Asad následne ušiel z krajiny, čo znamenalo pád jeho dlhoročného režimu.
Protesty v Gruzínsku začali po parlamentných voľbách z 26. októbra, v ktorých podľa oficiálnych výsledkov zvíťazila vládnuca strana Gruzínsky sen s takmer 54 percentami hlasov.
Západ tvrdí, že voľby sprevádzali nezrovnalosti. Prozápadná opozícia ani prezidentka Salome Zurabišviliová výsledky neuznali a vládnucu stranu obvinili z rozsiahlych volebných podvodov.
Zintenzívnenie demonštrácii nastalo po tom, čo premiér Irakli Kobachidze 28. novembra oznámil prerušenie rokovaní o vstupe do EÚ do roku 2028. Kritici Gruzínskeho sna sú podľa AFP rozhorčení tým, že vládnuca strana podľa nich zradila snahu krajiny o členstvo v EÚ zakotvenú v ústave.
Počas protestov dochádza aj k násilným stretom zo strany polície, ktorá proti protestujúcim nasadzuje vodné delá a slzotvorný plyn. Zadržala už viac ako 400 ľudí vrátane lídrov dvoch opozičných strán. Zásahy polície vyvolali pobúrenia doma aj v zahraničí, pričom ich odsúdilo Francúzsko, Spojené štáty, Nemecko či Británia, ktorá zároveň v pondelok oznámila, že pozastavuje všetku pomoc gruzínskej vláde. Gruzínsky premiér opakovane tvrdil, že polícia zabránila pokusu o revolúciu, uviedla AFP.
Európska únia v utorok vo vyhlásení oznámila, že ministri zahraničných vecí členských krajín EÚ budú nasledujúci pondelok na stretnutí v Bruseli diskutovať o "dodatočných opatreniach" proti gruzínskym orgánom v súvislosti so správami o násilí voči demonštrantom. EÚ odsúdila represívne opatrenia proti demonštrantom, zástupcom médií a opozičným lídrom a vyzvala na okamžité prepustenie všetkých zadržaných. Kroky gruzínskych orgánov majú podľa vyhlásenia eurobloku dôsledky pre bilaterálne vzťahy s Gruzínskom, píše AFP.
„Premysleli sme si to a teraz vyberáme miesta, kde by sme tieto zbrane (Orešnik) mohli umiestniť. V minulosti sme tu mali strategické rakety s jadrovými hlavicami," cituje ho BelTA.
Bielorusko má podľa neho približne 30 miest, kde by orešniky mohlo umiestniť. "Vyberieme si tie, ktoré sú najbližšie k cieľom," zdôraznil.
„Ako ste si mohli všimnúť, (ruskému prezidentovi Vladimirovi) Putinovi som dal jednu podmienku - ciele určí Bielorusko, nie Rusko. Avšak pomôže nám s používaním týchto zbraní. Inak povedané, ak to bude, nedajbože, nevyhnutné, ten gombík stlačíme spolu. Sami si však určíme ciele. Súhlasil s tým," povedal Lukašenko.
Zároveň poznamenal, že podvozky na orešniky vyrobili v Bielorusku. "Celé vozidlo je bieloruské, iba raketa nie je," vyhlásil bieloruský prezident, ktorého Západ od sporných volieb v roku 2020 neuznáva.
Putin a Lukašenko minulý týždeň podpísali dohodu, ktorá poskytuje Bielorusku ako najbližšiemu spojencovi Moskvy bezpečnostné záruky vrátane možného použitia ruských jadrových zbraní. Dohoda nadväzuje na revíziu ruskej jadrovej doktríny, ktorou sa Bielorusko dostalo pod ruskú jadrovú ochranu. Tú Putin podpísal krátko po rozhodnutí amerického prezidenta Joea Bidena povoliť Ukrajine, aby zasahovala územie Ruska americkými raketami ATACMS.
Tieto peniaze predstavujú významnú časť nových pôžičiek vo výške 50 miliárd dolárov (47 miliárd eur), na ktorých sa začiatkom roka dohodli lídri krajín G7.
Peniaze slúžia na pomoc Ukrajine v boji proti ruskej invázii.
„Tieto finančné prostriedky - zaplatené z neočakávaných príjmov získaných z vlastných imobilizovaných aktív Ruska - poskytnú Ukrajine dôležitú finančnú podporu pri obrane jej krajiny pred nevyprovokovanou agresívnou vojnou," uviedla vo vyhlásení americká ministerka financií Janet Yellenová.
Pôžičky G7 podľa Yellenovej „pomôžu zabezpečiť, aby Ukrajina mala zdroje, ktoré potrebuje na udržanie záchranných služieb, nemocníc a ďalších základných pilierov svojho statočného odporu". Dodala, že podpora Washingtonu pomôže Kyjevu „brániť svoju suverenitu a dosiahnuť spravodlivý mier".
Ministerstvo financií dodalo, že Washington previedol 20 miliárd dolárov do fondu Svetovej banky, ktorý peniaze poskytne Ukrajine.
Táto pôžička prichádza podľa AFP v kľúčovom momente pre Ukrajinu, pretože sa objavujú otázky o budúcnosti podpory USA pre Kyjev po januárovom návrate Donalda Trumpa do Bieleho domu. Trump počas prezidentskej predvolebnej kampane viackrát kritizoval vysokú podporu Ukrajiny a tvrdil, že vojnu dokáže rýchlo ukončiť.
Skupina G7 už v júni oznámila, že väčšinu pôžičky pokryjú výnosy z približne 260 miliárd dolárov zmrazených ruských aktív. Prevažná väčšina týchto peňazí sa nachádza v krajinách EÚ. USA a ich spojenci zmrazili všetky aktíva ruskej centrálnej banky, ku ktorým mali prístup, keď Moskva napadla Ukrajinu v roku 2022.
Tréner futbalistov ŠK Slovan Bratislava má pred stredajším zápasom v Lige majstrov najväčšie starosti so zraneniami hráčov.
Vladimír Weiss pred duelom s Atleticom Madrid uviedol, že až večerný tréning rozhodne o tom, či budú hrať obranca Kevin Wimmer a stredopoliar Juraj Kucka. Otázniky má aj na ďalších postoch, ale v tomto prípade ide o to, ktorý z hráčov ho presvedčí o tom, aby hral v základnej zostave.
Slovan je jedným z troch tímov, ktoré prehrali všetkých päť zápasov. Inkasoval 18 gólov – najviac z 36 tímov v ligovej fáze. Získať čo i len bod v najprestížnejšej európskej klubovej súťaži bude nesmierne náročné.
Weiss chce, aby zanechali dobrý dojem
Tréner Weiss však verí, že sa jeho zverenci oprú o výkon z predchádzajúceho zápasu s AC Miláno (2:3): "Sme radi, že tu vôbec môžeme sedieť na tomto štadióne. Urobíme všetko pre to, aby mohli ľudia hovoriť, že sme zanechali dobrý odjem. Nebudem tárať, že sme sem prišli vyhrať. Atletico je favorit, má fantastickú formu a majú trénera, ktorý ako hral, tak takú filozofiu má aj jeho tím."
Weiss sa potom ešte vrátil k stánku domáceho tímu. Estadio Metropolitano ho ohúril: "My máme krásny štadión, ale toto je niečo nádherné. Hráčom som povedal, že si musia zápas užiť. Toto je jeden z najkrajších štadiónov, aké som kedy videl."
Atletico hrá v LM každú sezónu od ročníka 2013/14. Dvakrát sa dostal do finále, v rokoch 2014 a 2016 v ňom neuspel s mestským rivalom Realom. Tím trénera Diega Simeoneho vyradil vlani Inter Miláno v osemfinále, potom nestačil vo štvrťfinále na Borussiu Dortmund. "Colchoneros" boli v sezóne 2023/24 štvrtí v La Lige, čo je ich najnižšie umiestnenie od ročníka 2011/12, keď skončili na 5. mieste.
Ale momentálne sú v lige tretí so stratou troch bodov na Barcelonu. "Nesmieme sa báť lopty, lebo sú momenty, kedy sa dá hrať aj s Atletikom. Ale tento tím má veľkú formu a Griezmann až neskutočnú. Ako hrá on, tak hrá celé Atletiko. To čo predviedol v uplynulých zápasoch, góly ktoré dal, to bolo famózne a vojde to do dejín. Hrá obdivuhodne. Žijeme v ére Ronalda a Messiho a potom je kategória, kde je Griezmann a tréner Simeone. Odohrali sme však dobrý zápas s veľkoklubom ako je Miláno a pokúsime sa o to aj zajtra," povedal tréner Slovana.
Do zápasu nebude môcť pre červenú kartu z predošlého duelu zasiahnuť stredopoliar Marko Tolič, v ligovom zápase v Žiline chýbali Slovanu pre zranenia Kucka a Wimmer.
O tom, či nastúpia, rozhodnú najbližšie hodiny. "Uvidíme po tréningu. Sú tu, rozhodneme sa na základe ich stavu. Systémovo mám v hlave nejaké veci, ale mám aj personálne otázniky. Uvidíme, ako budú hráči na tréningu silní na lopte, podľa toho sa rozhodnem. Pokúsime sa byť dobrý súper pre Atletiko, ale tento tím má životnú formu. Má obrovskú ofenzívnu silu. Atmosféra bude skvelá a musí nabudiť aj nás. Hrali sme kompaktne s Milánom, verím, že budeme aj teraz. Budeme pod tlakom, ale pod tlakom tu je aj Real Madrid, alebo Sevilla," uviedol Weiss.
Tréner Madridčanov a tréner Slovana majú jeden spoločný príbeh
Obaja trénujú, resp. trénovali svojich synov. Weiss mladší do zostavy po zápase s Manchestrom City zatiaľ nezasiahol, Giuliano Simeone patrí do základnej zostavy svojho otca. "Giuliano má neuveriteľné veci. Ale pôjdeme si to užiť a ukázať to najlepšie, čo vieme. Máme dvakrát toľko zápasov ako ostatné slovenské tímy. Ale my sme ich chceli hrať toľko a preto tu sedíme. Je to pre nás česť. Som starší ako Simeone, ale pre mňa je česť hrať proti nemu a som rád, že sa s ním zoznámim," povedal kouč "belasých".
Španielsky klub má veľkú kvalitu na každom poste, ale režisérom hry je Francúz Griezmann. O jeho kvalitách vie aj obranca Cesar Blackman: "Vieme, že Atletiko má hráčov vysokej kvality a dajú to najlepšie zo seba. Ale vo futbale sa môže stať čokoľvek. Griezmann? Všetci vieme akú má kvalitu. Dlhé roky ju má. Je to jeden z najlepších hráčov na svete, ale pokúsime sa ho zastaviť. Ale bude to ťažké."
Kormidelník domáceho tímu zdôraznil, že jeho hráči nemôžu Slovan podceniť. "Nezaujíma ma koľko má bodov, ale hodnotím ho podľa kvality hry. Technicky možno nie sú na našej úrovni, ale určite ich nepodceníme. Majú dobré protiútoky, nato si musíme dať pozor. Musíme hrať rozumne."
Simeone sa potom dozvedel aj o slovách, ktoré na jeho adresu uviedol tréner Weiss. "Ja tiež obdivujem trénera Weissa a aj keď súper zatiaľ v Lige majstrov prehráva, má kvalitu. Slovan má dobrý tím. Je to vidieť v lige, sú na prvom mieste. Futbal je nevyspytateľný."
Od zvrhnutia prezidenta Bašára Asada zasiahli izraelské útoky 320 „strategických cieľov“ v Sýrii, oznámili Obranné sily Izraela (IDF) s tým, že cielili najmä na zásoby moderných zbraní, ktoré u vlády budili obavy z ich nadobudnutia Hizbaláhom.
Ciele útočných operácií IDF pod súhrnným názvom „Šíp Bašánu“ – podľa biblického názvu územia okolo Golanských výšin – boli rozmiestnené po celej Sýrii, dodala armáda. Údery sa začali v sobotu neskoro večer, teda ešte pred oficiálnym oznámením dobytia sýrskej metropoly Damask protivládnymi džihádistickými militantmi.
Medzi ciele zničené pri úderoch patrili sýrske systémy protivzdušnej obrany, sklady rakiet, výrobné zariadenia, bezpilotné lietadlá, vrtuľníky, stíhačky, tanky, radary, námorné lode a ďalšie, vymenovali IDF. Flotila sýrskeho námorníctva sa stala terčom v pondelok večer.
IDF najprv vyradili protivzdušnú obranu, aby zabezpečili útoky vzdušných síl. Sklady rakiet zničené pri úderoch zase zahŕňali strely dlhého doletu, rakety Scud, strely s plochou dráhou letu, či strely typu pobrežie – more. Údajne tiež zasiahli aj továrne na výrobu chemických zbraní.
Ešte v nedeľu pritom IDF vyhlásili, že monitorujú miesta výskytu moderných zbraňových systémov a snažia sa zabrániť tomu, aby sa dostali do rúk nepriateľských militantných hnutí, ako je šíitský Hizballáh v južnom Libanone.
V rámci operácie „Šíp Bašánu“ tiež pozemné jednotky naďalej ostávajú nasadené na okupovaných Golanských výšinách vrátane demilitarizovanej zóny, píše denník Times of Israel.
IDF zdôraznili, že ich nasadenie v nárazníkovej zóne je obranným a dočasným opatrením uprostred chaosu v krajine po páde Asadovho režimu, ale v závislosti od vývoja situácie tam môžu zostať dlhší čas. Dodali, že sa nebudú priamo zapájať do incidentov v Sýrii a vykonávajú len obranné operácie.
Administratíva úradujúceho amerického prezidenta Joea Bidena v utorok uviedla, že uzná a podporí novú vládu v Sýrii, ak sa vzdá terorizmu, zničí zásoby chemických a biologických zbraní a bude chrániť práva menšín.
"Proces prechodu a nová vláda musia tiež dodržiavať jasné záväzky, plne rešpektovať práva menšín, uľahčiť prúdenie humanitárnej pomoci všetkým, ktorí to potrebujú, zabrániť tomu, aby sa Sýria využívala ako základňa pre terorizmus alebo predstavovala hrozbu pre svojich susedov a zaistiť, aby boli všetky zásoby chemických alebo biologických zbraní zabezpečené a bezpečne zničené," povedal americký minister zahraničných vecí Antony Blinken.
Podľa jeho slov by Sýrčania mali rozhodnúť o svojej budúcnosti a ostatné krajiny by mali "podporovať inkluzívny a transparentný proces", do ktoré by ale nemali zasahovať. "Spojené štáty uznajú a plne podporia budúcu sýrsku vládu, ktorá bude výsledkom tohto procesu," dodal Blinken.
Prezident Joe Biden v nedeľu označil zvrhnutie dlhoročného sýrskeho prezidenta Bašára Asada za "historickú príležitosť" pre Sýriu a jej občanov.
Rusi dopravili zvrhnutého sýrskeho prezidenta do svojej krajiny „najbezpečnejším možným spôsobom“ po rýchlej ofenzíve džihádistov, povedal námestník ruského ministra zahraničia v utorkovom rozhovore pre televíziu NBC News.
„Prezident Asad je v Rusku. V takejto situácii by bolo nesprávne, keby som špekuloval o tom, čo sa stalo a ako sa to vyriešilo. Ale je v bezpečí. To ukazuje, že Rusko v takýchto mimoriadnych situáciách koná tak, ako sa to vyžaduje,“ povedal Sergej Riabkov, druhý najvyššie postavený muž na ruskom rezorte diplomacie.
Námestník ministra je prvým predstaviteľom ruskej vlády, ktorý potvrdil prítomnosť Bašára Asada v krajine, vysvetlila NBC News.
Už v pondelok hovorca Kremľa Dmitrij Peskov oznámil, že Rusko poskytlo Asadovi politický azyl. O udelení azylu podľa neho rozhodol ruský prezident Vladimir Putin. Peskov však odmietol uviesť, kde sa zvrhnutý sýrsky prezident nachádza. Poznamenal, že Asadov odchod z funkcie je jeho osobným rozhodnutím.
Rusko bude podľa Riabkova sýrskeho prezidenta naďalej podporovať a nevydá ho Medzinárodnému trestnému súdu (ICC) v Haagu. „Rusko nie je zmluvnou stranou dohovoru, ktorým bol zriadený Medzinárodný trestný súd,“ vysvetlil Riabkov.
Asada zvrhli džihádisti v nedeľu, keď prevzali kontrolu nad hlavným mestom Damask. Ofenzívu pod vedením džihádistickej skupiny Hajat Tahrír aš-Šám (HTS) spustili iba 27. novembra a rýchlosť, s akou ovládli prakticky celú krajinu, prekvapila aj Rusko. Ukončila sa tým vláda rodiny Asadovcov, ktorá bola pri moci od roku 1971.
Po nástupe opätovne zvoleného prezidenta USA do úradu 20. januára sa „situácia zmení“, dodal v utorkovom videu na Facebooku maďarský premiér, ktorý sa deň predtým stretol s Donaldom Trumpom na Floride.
Viktor Orbán podľa vlastných slov zatiaľ s Trumpom absolvoval len stretnutie, na ktorom si vzájomne zablahoželali. „Najmä ja jemu,“ dodal premiér s poznámkou, že oficiálne rokovania sa začnú, až keď Trump absolvuje inauguráciu.
„Ak si dnes dvaja ľudia, či už v Európe alebo v Amerike sadnú, aby sa spolu porozprávali, len ťažko sa môžu vyhnúť rozhovorom o mieri a vojne,“ podčiarkol.
Orbán sa v pondelok stretol s Trumpom a miliardárom Elonom Muskom v sídle zvoleného amerického prezidenta v Mar-a-Lago na Floride. Obaja lídri sa predtým stretli aj v júli a rokovali o „možnostiach mieru“, pričom maďarský premiér presadzoval prímerie na Ukrajine, priblížil jeho hovorca Bertalan Havasi.
Maďarský líder je dlhoročným Trumpovým stúpencom. V Európskej únii je čoraz viac izolovaný pre svoje väzby na Rusko a nesúhlas s vojenskou pomocou Ukrajine, tvrdí agentúra Reuters.
Orbán podľa nej Trumpa vyzdvihuje ako „muža mieru“, ktorý by rýchlo ukončil rusko-ukrajinskú vojnu, a očakáva, že jeho úzke osobné väzby so zvoleným prezidentom USA zvýšia jeho postavenie v politicky roztrieštenej Európe a posilnia podporu jeho „krajne pravicových“ spojencov v čase, keď doma „čelí vážnym prekážkam“.
Prezident Peter Pellegrini po návšteve Svätého Otca vyzval prostredníctvom svojho statusu na sociálnej sieti k tolerancii.
"Nikdy sa nepozerajme na človeka zhora. Robme tak len vtedy, ak sa k nemu ideme zohnúť, lebo mu chceme pomôcť," napísala hlava štátu na oficiálnom profile.
Prezident prezradil, že to sú slová, s ktorými sa po osobnej audiencii u Jeho Svätosti vracia domov na Slovensko. Skrývajú podľa neho nádherné posolstvo, že každý človek si zaslúži našu úctu. "Nezáleží na tom, či má inú vieru, farbu pleti či inú sexuálnu orientáciu. Jednoducho, že je iný ako ostatní," dodal s dôvetkom, že rešpekt k druhým je základom silnej spoločnosti.
Futbalisti FC Liverpool naplno bodovali aj v šiestom zápase hlavnej fázy Ligy majstrov.
Na ihrisku Girony triumfovali 1:0 po tom, čo Mohammed Salah skóroval z pokutového kopu v 63. minúte. Na čele tabuľky sú s 18 bodmi a so skóre 13:1. Girona prehrala v LM piaty zápas so šiestich, triumfovať dokázala iba nad Slovanom Bratislava (2:0).
Prvý polčas priniesol vyrovnaný futbal so sľubnými gólovými príležitosťami na oboch stranách. Napriek tomu diváci gól nevideli a dočkali sa ho až po hodine hry. Donny van de Beek v šestnástke fauloval Luisa Diaza a hoci hlavný rozhodca najskôr nechal plynúť hru, po dodatočnej porade s VAR ukázal na biely bod.
Salah poslal loptu z penalty k pravej žrdi, brankár Paulo Gazzaniga zvolil ľavú. Domáci sa snažili o vyrovnanie, Liverpool hrozil z brejkov, no ďalší gól už nepadol.
V zápase medzi Dinamom Záhreb a Celticom Glasgow sa zrodila bezgólová remíza. Chorvátsky tím má po šiestich zápasoch bilanciu 2-2-2 a na konte 8 bodov. Celtic tretíkrát remizoval a v tabuľke má 9 bodov.
Medzinárodná dohoda o prevencii pandémií a pripravenosti na ne by údajne mala zvýšiť spoluprácu počas pandémie a 194 členských štátov WHO o nej rokuje už dva roky, pripomenula agentúra Reuters.
Prvý pokus o jej finálne znenie bol tento rok neúspešný, keďže ho odmietli Slovensko, Holandsko a Británia. Diplomati momentálne vidia priestor na dohodu, ale komentátori upozorňujú na možné odmietnutie pandemickej zmluvy zo strany administratívy staronového prezidenta USA Donalda Trumpa.
Generálny tajomník WHO Tedros Adhanom Ghebreyesus v utorok na brífingu v Ženeve pripomenul, že členské štáty WHO sa zaviazali finalizovať znenie dohody včas na 78. zasadnutie Svetového zdravotníckeho zhromaždenia (WHA78) na budúci rok v máji. „Naďalej som presvedčený, že to urobia,“ dodal.
Na brífingu sa novinári Tedrosa opakovane pýtali na budúcu spoluprácu s Trumpovou administratívou. Šéf WHO v reakcii na to konštatoval, že „vzťah medzi WHO a Spojenými štátmi bol vzorovým partnerstvom“.
Dodal, že WHO a USA sú partnermi už mnoho rokov a že to tak bude aj naďalej. Vyjadril tiež presvedčenie, že lídri USA „chápu“, že Spojené štáty „nemôžu byť v bezpečí“, pokiaľ nie je v bezpečí aj zvyšok sveta.
Z hlavného mesta N’Djamena odleteli v utorok prvé dve stíhačky Mirage, oznámila francúzska armáda dva týždne po tom, ako čadská vláda vypovedala zmluvu o obrannej spolupráci s Parížom.
Stíhačky Mirage sa v priebehu dňa vrátili na svoju základňu na východe Francúzska, píše agentúra Reuters.
Hovorca čadskej armády potvrdil odlet stíhačiek a dodal, že verejnosť bude informovaná o postupnom stiahnutí jednotiek francúzskej armády „až do definitívneho odchodu“.
Agentúra Reuters priblížila, že v Čade sa stále nachádza približne tisíc francúzskych vojakov. Ich odchodom sa ukončí dlhoročná francúzska vojenská prítomnosť v regióne Sahel. Zároveň sa ukončia priame operácie francúzskej armády proti tamojším islamistickým militantom.
Francúzsko už stiahlo svojich vojakov z Mali, Burkiny Faso a Nigeru po vojenských prevratoch v týchto západoafrických krajinách a šírení protifrancúzskych nálad, pripomína Reuters.
Aj po tomto dátume by sa mal umožniť predaj automobilov so spaľovacím motorom na biopalivá a iné alternatívne palivá, uvádza sa v stanovisku, do ktorého nahliadla agentúra Reuters. Legislatíva by sa mala prispôsobiť aj tak, aby podporovala plug-in hybridné autá, ktoré obsahujú elektrickú batériu a spaľovací motor, uvádza sa ďalej v návrhu, ktorá by mala EPP oficiálne predložiť 11. decembra.
EPP má v európskej politike významný vplyv. Z jej radov pochádza väčšina z 27 členov novej Európskej komisie (EK) vrátane predsedníčky Ursuly von der Leyenovej.
Výrobcovia automobilov by mali byť podľa EPP chránení aj pred vplyvom prísnejších limitov na emisie oxidu uhličitého (CO2), ktoré nadobudnú účinnosť budúci rok.
Prezident Európskeho združenia výrobcov automobilov (ACEA) Luca de Meo, ktorý stojí na čele spoločnosti Renault, v utorok uviedol, že v dôsledku súčasnej politiky EÚ hrozia pokuty vo výške až 15 miliárd eur, ktoré by odklonili peniaze z investícií.
"Tí, ktorí stanovili pravidlá, nezabezpečili potrebné trhové podmienky, nabíjaciu infraštruktúru, stabilné systémy stimulov, ceny energie a tak ďalej," povedal.
EPP navrhla posunúť limity stanovené na rok 2025 na rok 2027 alebo zmierniť spôsob, akým EK vyhodnocuje ich dodržiavanie zo strany výrobcov automobilov. Brusel takýmto výzvam doteraz odolával. Európsky komisár pre klímu Wopke Hoekstra v septembri vyhlásil, že klimatické ciele poskytujú predvídateľné investičné prostredie a mnohé spoločnosti v EÚ už sú na dobrej ceste k ich splneniu.
Na riešení dlhoročnej kauzy sa v utorok zhodli obecní poslanci deviatimi hlasmi z desiatich prítomných, rozhodnutie nadobudne účinnosť 1. marca 2025.
Obyvatelia Varína i návštevníci si nakoniec budú musieť zvyknúť na nový názov - Ulicu Mons. Jozefa Nogu. K návrhu na zmenu názvu ulice pristúpila obec Varín po tom, čo koncom júna Správny súd v Banskej Bystrici vyhovel žalobe prokurátora Generálnej prokuratúry SR.
Súd rozhodol, že všeobecné záväzné nariadenie (VZN) obce v časti, kde určuje názov Ulice Dr. Jozefa Tisu, nie je v súlade so zákonom o obecnom zriadení.
Obec ešte začiatkom novembra zverejnila návrh VZN, pričom názvoslovná komisia navrhla nový názov Ulica SNP. V pripomienkovom konaní zaznamenala obec deväť pripomienok, pričom poslanci na novembrovom rokovaní zastupiteľstva vyhoveli tej, ktorá navrhovala pomenovať ulicu po varínskom rodákovi a pápežskom prelátovi Jozefovi Nogovi.
Starosta Michal Cvacho upozornil, že vzhľadom na podstatnú zmenu v návrhu VZN sa samospráva rozhodla zverejňovací proces so 14-dňovou lehotou na pripomienkovanie zopakovať.
K novému návrhu zaznamenala samospráva tri pripomienky. Autori jednej z nich upozornili na skutočnosť, že "nový názov je fonetický náročný, komplikovaný a ťažšie vysloviteľný pre deti, ako aj starších občanov". Žiadali neutrálne pomenovanie ulice s využitím názvu stromu alebo remesla.
Poslanci však nevyhoveli nielen ich pripomienke, ale ani ďalším novým návrhom pomenovania - Ulica tisová a Ulica Jozefa Gabčíka.
Rozhodovanie poslancov sledovala aj bývalá poslankyňa Lenka Ticháková, ktorá sa niekoľko rokov usilovala o premenovanie ulice. "V prvom rade som šťastná, že sa to po toľkých rokoch konečne ukončilo. Mne tento nový názov nevadí. Kňaz, ktorý sa spreneveril svojmu poslaniu, bude nahradený kňazom, ktorý šíril dobré meno o našej obci," poznamenala.
Obyvatelia Varína sa k možnému premenovaniu Ulice Dr. Jozefa Tisu mali možnosť vyjadriť aj predvlani v referende konanom súbežne s komunálnymi voľbami. Referendum však bolo neplatné, keďže do hlasovania sa zapojilo 47,13 percenta oprávnených voličov.
Za premenovanie ulice vtedy hlasovalo 360 obyvateľov a proti premenovaniu 1053 obyvateľov z celkového počtu 3 036 oprávnených voličov.
Od osamostatnenia Slovenskej republiky v roku 1993 nebol žiadny premiér na návšteve Brazílie, povedal predseda slovenskej vlády na spoločnej tlačovej konferencii s viceprezidentom Geraldom Alckminom.
Návšteva slovenskej delegácie je historická, priblížil premiér Robert Fico. Predstavitelia spoločne podpísali viacero bilaterálnych dohôd a memoránd.
„Veľmi ma teší, že máme predstavu, kde posilniť vzájomnú ekonomickú spoluprácu na bilaterálnej báze,“ zdôraznil Fico. Pôvodne ho mal prijať brazílsky prezident Luiz Inácio Lula da Silva, ten je však po utorňajšej operácii na zastavenie krvácania do mozgu v nemocnici.
Jeho pracovné povinnosti po hospitalizácii prevzal viceprezident krajiny. Slovenský premiér v tejto súvislosti zaželal brazílskemu prezidentovi skoré uzdravenie s tým, že by ho rád privítal na oficiálnej návšteve Slovenska.
Rozširovanie spolupráce
Pre Slovensko ako členskú krajinu Európskej únie je podľa neho dôležité, že sa hľadá nový formát spolupráce medzi EÚ, Brazíliou a združeniami krajín, ktoré pôsobia v tomto regióne. Vyzdvihol nedávne dokončenie rokovaní o dlho odkladanej dohode o vytvorení zóny voľného obchodu medzi EÚ a združením Mercosur, do ktorého patria Brazília, Argentína, Paraguaj či Uruguaj.
„Závery z Montevidea sú pre nás vítané, podporujeme ich a budeme presviedčať každého v rámci Európskej únie, že táto dohoda je to najlepšie, čo sa mohlo stať pre celú EÚ a určite aj pre krajiny tohto regiónu,“ zdôraznil premiér.
Slovensko sa podľa neho hlási k skupine Priateľov mieru pri OSN a oceňuje tiež mierový plán pre vojnu na Ukrajine, ktorý pripravila Brazília spoločne s Čínou.
„Ponúkame všetky naše skromné možnosti, ktoré na Slovensku máme, aby sme tento plán mohli podporovať rôznymi formami. Vyslovujem presvedčenie, že Brazília spoločne s Čínou, ale aj ďalšími veľkými krajinami zohrá mimoriadne dôležitú úlohu a dôjde k zastaveniu vojenských operácií na území Ukrajiny,“ konštatoval.
Brazília môže podľa Fica zohrať dôležitú úlohu aj pri reforme OSN
Slovensko má s juhoamerickou krajinou rovnaký názor, že by malo dôjsť k rozšíreniu Bezpečnostnej rady OSN o stálych aj nestálych členov.
„Aj preto sa uchádzame o členstvo nestáleho člena Bezpečnostnej rady OSN v rokoch 2028 a 2029. My sme podporili vašu kandidatúru, s veľkou vďakou prijmeme podporu, ktorá by mohla prísť z vašej strany,“ doplnil.
Brazílsky viceprezident ocenil historicky prvú návštevu predsedu vlády SR. „Vaša zahraničná politika, ktorú presadzujete na všetky štyri svetové strany, je veľmi podobná našej zahraničnej politike. Rozdelenie sveta do dvoch antagonistických blokov je veľmi nebezpečná pasca, ktorej sa musíme vyhnúť. Práve preto chcem zdôrazniť význam spolupráce, táto spolupráca môže byť liekom na nestabilitu a na fragmentáciu svetového poriadku,“ vyhlásil Alckmin.
Závery rozhovorov medzi EÚ a Mercosurom, ktoré mali podporu Slovenska, predstavujú podľa neho viac ako len ekonomickú obchodnú dohodu.
„Zároveň to symbolizuje to, že dva významné regióny vo svete sa spájajú a chcú spolupracovať. Posilňuje to záväzok oboch partnerov smerom k multilaterálnemu prístupu k obchodu, ako aj ochrane životného prostredia,“ doplnil.
Súčasťou slovenskej delegácie sú aj minister obrany Robert Kaliňák, ministerka hospodárstva Denisa Saková a minister zahraničných vecí Juraj Blanár. So svojimi brazílskymi partnermi v utorok podpísali napríklad medzivládnu dohodu o obrannej spolupráci, o výmene utajovaných skutočností, protokol k zmluve o zamedzení dvojitého zdanenia či memorandum o porozumení v oblasti policajnej spolupráce.
V Spojených štátoch sú guvernérmi vrcholní predstavitelia administratívy štátov, sú porovnateľní s premiérmi nemeckých spolkových krajín, pripomenula agentúra AFP.
„Bolo mi potešením večerať nedávno s guvernérom Justinom Trudeauom z fantastického štátu Kanada,“ napísal Donald Trump krátko po polnoci miestneho času na svojej platforme Truth Social.
„Teším sa na skoré stretnutie s guvernérom, aby sme mohli pokračovať v hĺbkových rozhovoroch o clách a obchode, ktorých výsledky budú pre všetkých skutočne veľkolepé!“
Trump sa s kanadským premiérom Justinom Trudeauom stretol 29. novembra vo svojej rezidencii Mar-a-Lago na Floride. Vopred neohlásená schôdzka sa uskutočnila po tom, ako Trump pohrozil, že ak Kanada nedokáže vyriešiť problémy s drogami a migráciou na hraniciach s USA a odstrániť obchodný deficit dosahujúci 100 miliárd dolárov, zavedie v prvý deň po svojej inaugurácii 20. januára 25-percentné clo na všetok kanadský tovar.
Keď Trudeau argumentoval, že takéto clo by úplne zničilo kanadskú ekonomiku, Trump mu podľa informácii televízie Fox News navrhol, že tomu by sa dalo vyhnúť, keby sa Kanada stala 51. federálnym štátom USA. Povedal tiež, že premiér je lepší titul, hoci by stále mohol byť guvernérom 51. štátu.
„Prezident vtipkoval, robil si z nás žarty,“ povedal pre denník Toronto Star kanadský minister verejnej bezpečnosti Dominic LeBlanc, ktorý sa na večeri takisto zúčastnil.
O Kanade ako 51. americkom štáte Trump vtipkuje už dlho. Počas svojho prvého funkčného obdobia zasa navrhoval, aby USA odkúpili od Dánska Grónsko.
V rozhovore pre televíziu NBC odvysielanom v nedeľu sa Trump pýtal, prečo USA dotujú Mexiko a Kanadu. „Ak ich máme dotovať, nech sa stanú štátmi,“ povedal.
Trump obviňuje týchto dvoch hlavných obchodných partnerov USA, že nerobia dosť pre zastavenie prílevu nelegálnych migrantov a pašovania drog do USA. Obom krajinám pohrozil zavedením ciel napriek tomu, že s USA majú podpísanú dohodu o voľnom obchode.
Maďarský minister zahraničia blokovanie možných sankcií oznámil na spoločnej tlačovej konferencii s novou gruzínskou rezortnou kolegyňou Makou Bočorišviliovou, píše agentúra MTI.
Budapešť podľa Pétera Szijjártóa považuje za nezmyselný a neopodstatnený bruselský návrh na uvalenie sankcií na gruzínskeho ministra vnútra a dvoch policajných šéfov za policajné prechmaty počas protestov v Tbilisi.
„To je nezmysel, nehoráznosť, nie je na to dôvod. Maďarsko je rozhodne proti umiestneniu predstaviteľov gruzínskej vlády na sankčný zoznam. Ak takýto návrh príde, budeme ho samozrejme vetovať, tým si môže byť každý istý,“ podčiarkol Szijjártó.
Ministri zahraničných vecí členských štátov EÚ majú rokovať o „potrestaní“ gruzínskych úradov na čele s predstaviteľmi vládnej strany Gruzínska túžba, ktoré sa dopúšťajú mučenia a zlého zaobchádzania s protivládnymi demonštrantmi.
„Gruzínsky národ... bráni svoje demokratické a európske ambície a vzdoruje proti brutálnemu a nezákonnému násiliu zo strany polície, zatiaľ čo uplatňuje svoje právo na slobodu prejavu,“ uvádza sa v bruselskom vyhlásení.
Lekárske odborové združenie (LOZ) tvrdí, že sa chce dohodnúť s ministerstvom zdravotníctva. Chce nájsť kompromis, aby nemocnice od 1. januára normálne fungovali. Šéf rezortu sa utorkového rokovania nezúčastnil.
"Sú body, ktoré si potrebujeme prejsť aj s ministrom zdravotníctva Kamilom Šaškom (Hlas-SD). (…) Vieme, že času máme málo, snažili sme sa byť konštruktívni. Myslím, že aj pánom z LOZ sme v rámci diskusie deklarovali, že niektoré body si vyžadujú viac času a diskusie a nedajú sa riešiť horúcou ihlou," priblížil štátny tajomník Ministerstva zdravotníctva SR Michal Štofko.
Napriek tomu majú podľa neho snahu dôjsť k dohode, aby všetko zabezpečili bez potreby vyhlásenia mimoriadnej situácie v zdravotníctve.
Šéf LOZ Peter Visolajský tvrdí, že robia všetko preto, aby sa s rezortom zdravotníctva dohodli do vianočných sviatkov. Riešenia, ktoré navrhli, sú podľa neho "predstupňom" dohody. "Prešli sme si body, niektoré sme si odkomunikovali a konsenzus sme našli vo viacerých veciach, ale je to na ministrovi a vláde," podotkol s tým, že približne pri 50 až 60 percentách našli kompromis.
Visolajský zopakoval, že chcú transparentnejšie fungovanie nemocníc a finančných tokov, dodržiavanie Zákonníka práce či personálnych normatívov.
Vyše 3 300 lekárov z nemocníc naprieč Slovenskom podalo výpovede na znak nespokojnosti so situáciou v zdravotníctve a podľa Visolajského výpovede pribúdajú po nedeľnom rokovaní vlády, ktorá schválila doplnenie mimoriadnej situácie o kritickú nedostupnosť ústavnej zdravotnej starostlivosti, čo by znamenalo, že zdravotníci musia v období vyhlásenia takejto mimoriadnej situácie poskytovať zdravotnú starostlivosť.
Sú však ochotní výpovede stiahnuť, ak vláda začne plniť ich požiadavky. Trvajú najmä na plnení bodov memoranda z roku 2022, ktoré s lekárskymi odborármi podpísal vtedajší vládny kabinet.
Vyjadrenie francúzskeho prezidenta citovali lídri parlamentných strán, ktorí sa s ním v utorok stretli na rokovaniach o novom kabinete po zosadení Michela Barniera z postu premiéra.
Prezident Emmanuel Macron pozval na rokovania o zostavení novej vlády všetky parlamentné politické strany okrem národno-konzervatívneho Národného zhromaždenia (RN) a tvrdo ľavicového hnutia Nepoddajné Francúzsko (LFI) Jeana-Luca Mélenchona.
Nateraz nie je jasné, ako by sa dala vybudovať širšia základňa podpory pre akúkoľvek novú vládu, tvrdí agentúra AFP. Väčšina politických lídrov totiž nie je ochotná robiť kompromisy v otázkach, ako je odmietaná a kritizovaná dôchodková reforma, alebo si pokaziť svoj volebný imidž spoluprácou s nepopulárnym prezidentom.
„Boli by sme radšej, keby debata nepokračovala pod (Macronovou) záštitou z jednoduchého dôvodu, pretože dnes nie je v pozícii rozhodcu,“ povedal predseda Socialistickej strany (PS) Olivier Faure pri príchode do Elyzejského paláca.
Po rokovaniach vyhlásil, že po tom, ako Macron delegoval za premiéra pravičiara, „teraz musí skúsiť ľavicu“, pretože ľavicový premiér – podľa Faura – „bude otvorený kompromisom“. Líder PS tiež uvítal absenciu RN na rokovaní. Na druhej strane vyjadril ľútosť, že LFI „oslabilo ľavicu“ tým, že nebolo na diskusii v Elyzejskom paláci.
Líderka strany Ekologisti Marine Tondelierová zasa vyhlásila, že ďalšie diskusie o novom premiérovi by sa mali konať na pôde Národného zhromaždenia, dolnej komory francúzskeho parlamentu. Opäť vylúčila, že by jej strana šla do vlády s Republikánmi (LR) i Macronovými centristami (ENS).
Republikáni ústami šéfa svojho poslaneckého klubu Laurenta Wauquieza vyjadrili nádej v uzavretie dohody medzi rôznymi politickými silami, aby nedošlo k pádu budúcej vlády.
Wauquiez avizoval, že poslanci za LR budú hlasovať o vyslovení nedôvery novej vláde len v prípade, že v nej budú zástupcovia LFI a ak kabinet bude realizovať program aliancie Nový ľudový front (NFP). Vylúčil tiež diskusiu o vzniku vlády s ľuďmi, s ktorými LR nezdieľa rovnaké hodnoty.
Jean-Luc Mélenchon, ktorý je predsedom hnutia LFI, na margo rokovaní v Elyzejskom paláci uviedol, že ide o návrat do minulosti a vyjadril ľútosť nad účasťou kolegov z komunistickej strany, PS a Ekologistov. LFI zároveň avizovalo, že jeho poslanecká skupina v parlamente podá návrh na vyslovenie nedôvery budúcej vláde.
Líderka RN Marine Le Penová označila nepozvanie zástupcov svojej strany do Elyzejského paláca za hanebné. Jej spojenec Éric Ciotti na nepozvanie nereagoval, ale uviedol, že je „rád, že sa nepodieľa na tomto nechutnom guláši“.
Macron si je podľa AFP zjavne vedomý, že pokrok pri zostavovaní vlády bude pomalý, preto uviedol, že v stredu bude predstavený osobitný zákon o rozpočte, ktorý umožní normálne fungovanie štátu aj po Novom roku.
Zákonodarcovia budú o zákone rokovať 16. decembra, uviedlo ministerstvo pre vzťahy s parlamentom. Väčšina strán uviedla, že ho podporia, aby sa zachovala stabilita.
Príslušníci provládnych síl sa snažili utiecť zo svojich pozícií po vypuknutí bojov s džihádiatami v provincii Homs, oznámilo v utorok Sýrske pozorovateľské centrum pre ľudské práva (SOHR) v Londýne.
Teroristi z IS podľa SOHR sýrskych vojakov zajali počas úteku z vojenskej služby v čase, keď režim dlhoročného sýrskeho prezidenta Bašára Asada kolaboval pod náporom ofenzívy militantov. Zajatých vojakov následne islamisti popravili. Útok IS sa udial v púštnej oblasti neďaleko mesta Homs, ktoré povstalci obsadili v nedeľu.
Brutálny incident poukazuje na pretrvávajúcu prítomnosť IS v Sýrii, konštatovala agentúra AFP. Koncom roka 2015 IS kontroloval veľké časti Sýrie a Iraku a pod faktickou vládou teroristov žili milióny ľudí. Organizáciu však na Blízkom východe takmer úplne porazili v roku 2019.
Pred obnovením aktivít IS v Sýrii v dôsledku zmeny mocenských pomerov v pondelok varoval aj minister zahraničných vecí USA Antony Blinken.
„IS sa bude usilovať využiť toto obdobie na obnovenie svojich kapacít a vytvorenie bezpečných útočísk. Ako dokazujú naše presné údery počas víkendu, sme odhodlaní nedovoliť to,“ vyhlásil šéf americkej diplomacie. Centrálne velenie ozbrojených síl USA predtým v nedeľu uviedlo, že uskutočnilo letecké útoky na ciele IS v strednej Sýrii.
Medzinárodné spoje boli prerušené od roku 2020, pripomenula agentúra TASS, ktorá citovala utorkové vyhlásenie ruského železničného prepravcu.
„Obnovujeme osobnú železničnú dopravu s Čínou a KĽDR zavedením cestovného poriadku na roky 2024 až 2027,“ uvádza sa vo vyhlásení na platforme Telegram.
Novým cestovným poriadkom sa obnoví prevádzka medzinárodných vlakov čínskych železníc na trase z čínskeho pohraničného mesta Suej-fen-che do ruského Grodekova v Prímorskom kraji. Vlak bude premávať jedenkrát denne.
Obnovia sa aj spoje spravované ministerstvom železníc KĽDR na trase zo severokórejského Tumangangu do ruského Chasanu, taktiež v Prímorskom kraji. Toto spojenie bude premávať trikrát týždenne.
Oba spoje železnice obnovia po 15. decembri. TASS pripomína, že spojenie medzi krajinami prerušili po vypuknutí pandémie COVID-19. Obnovenie osobnej vlakovej prepravy zároveň prichádza v čase, keď Rusko a KĽDR prehlbujú strategickú spoluprácu, a to najmä vo vojenskej oblasti.
Poslanci neprijali pripomienky hlavy štátu Petra Pellegriniho, ktorý navrhoval vypustiť viaceré ustanovenia, a v utorkovom hlasovaní opätovne schválili pôvodné znenie, druhý raz od 7. novembra.
Poskytovanie informácií cez infozákon tak bude môcť byť spoplatnené. Za novelou zákona o slobodnom prístupe k informáciám stoja poslanci za koaličnú SNS, ktorí úpravu odôvodňovali potrebou reagovať na dlhotrvajúce problémy so zahlcovaním povinných osôb s častými alebo nadmernými požiadavkami na sprístupnenie informácií.
„Cieľom návrhu je zavedenie mechanizmu, ktorý umožní povinným osobám efektívnejšie riadiť proces poskytovania informácií a zabezpečiť úhradu nákladov spojených s rozsiahlym vyhľadávaním a sprístupňovaním informácií,“ odôvodnili predkladatelia.
„Navrhovaná úprava zákona zavádza možnosť povinných osôb požadovať úhradu nákladov spojených s mimoriadne rozsiahlym vyhľadávaním informácií,“ stojí ďalej v dôvodovej správe.
Výšku úhrady bude potrebné oznámiť v lehote
V prípade, že povinná osoba bude za poskytnutie informácie požadovať úhradu, musí to spolu s výškou úhrady oznámiť žiadateľovi v lehote do piatich pracovných dní.
„Z oznámenia musí byť zrejmé, na základe akých skutočností a akým spôsobom bola výška úhrady povinnou osobou vyčíslená,“ píše sa v novele. Žiadateľ bude môcť proti vyčísleniu úhrady podať námietku, o ktorej rozhodne odvolací orgán tak, že vyčíslenie potvrdí alebo zníži, ak povinná osoba námietke nevyhovie.
Poslanci za SNS argumentovali, že vychádzajú z českej praxe, kde sa podobná úprava premietla do eliminácie zneužívania infozákona. Novelizovaná legislatíva prinesie tiež predĺženie lehoty na vybavenie žiadosti o sprístupnenie informácií z ôsmich na 12 pracovných dní.
Predkladatelia to odôvodnili tým, že sa tak pre povinné osoby vytvorí priestor na právne korektné a materiálne náročné spracovanie žiadostí, čím sa zamedzí povrchnému vybavovaniu žiadostí.
Novela má nadobudnúť účinnosť od 1. marca budúceho roka.
Prezident nesúhlasil napríklad s novým inštitútom v novele zákona o slobodnom prístupe k informáciám, ktorým je „mimoriadne rozsiahle vyhľadávanie informácií“ spojené s možnosťou žiadať od občanov osobitný poplatok.
Novelou by sa mal zaoberať aj Ústavný súd
Na opätovné schválenie infozákona reagoval aj verejný ochranca práv Róbert Dobrovodský, ktorý avizoval podnet na Ústavný súd SR, pričom požiada o posúdenie súladu so zakladajúcim dokumentom, oznámil hovorca úradu ombudsmana Branislav Gigac.
„Tým, že Národná rada Slovenskej republiky prelomila veto prezidenta Slovenskej republiky, považujem teraz za svoju povinnosť zabojovať za zachovanie vysokej úrovne práva obyvateľov na prístup k informáciám,“ avizoval ombudsman.
„Podám návrh na Ústavný súd Slovenskej republiky, aby okrem iného posúdil, či je ústavne súladné, aby napríklad ministerstvo alebo obec mohli v nejednoznačných prípadoch spoplatňovať informácie a podmieňovať zaplatením úhrady významné politické právo obyvateľov Slovenska,“ dodal.
Novela zákona podľa Dobrovodského otvorí cestu k odrádzaniu obyvateľov pýtať si informácie. Ombudsman dodal, že po jej nadobudnutí účinnosti by obyvatelia Slovenska stratili prístup k informáciám, ktorý Slovensku závidia po celom svete.
„Návrh na ústavný súd podám tak, aby ústavný súd stihol rozhodnúť o prípadnom odklade účinnosti novely,“ podotkol ochranca práv.
