Preskočiť na obsah
  |  

Poprad má rozpočet, cez poslancov však neprešlo zvyšovanie poplatkov

Najväčšiu investičnú akciu, ktorou bude rekonštrukcia námestia, však mesto chce financovať z európskych peňazí, a z rozpočtu tak plánuje na tento účel použiť len jeden milión eur vo forme spolufinancovania celého projektu.

Mesto Poprad bude na budúci rok hospodáriť s vyrovnaným rozpočtom vo výške viac ako 81 miliónov. Pôvodný návrh rozpočtu rátal so sumou 85,393 milióna eur. Najväčšiu investičnú akciu, ktorou bude rekonštrukcia námestia, však mesto chce financovať z európskych peňazí, a z rozpočtu tak plánuje na tento účel použiť len jeden milión eur vo forme spolufinancovania celého projektu.

Poslanci však neodobrili zvyšovanie príspevkov na čiastočnú úhradu výdavkov alebo nákladov v školách a školských zariadeniach. Rovnako tak neschválili zvýšenie platieb na režijné náklady v školských jedálňach. Keďže zvyšovanie poplatkov sa malo vykonať formou novely všeobecne záväzných nariadení, na ich schválenie bol potrebný súhlas trojpätinovej väčšiny poslancov, čo je 12 z 18 prítomných volených funkcionárov.

Za zvýšenie platieb pritom hlasovalo len desať poslancov. Na druhej strane, na schválenie rozpočtu mesta postačovala väčšina prítomných poslancov. Preto desať hlasov za odobrenie návrhu stačilo na prijatie rozpočtu mesta Poprad na rok 2025.

Finančný plán mesta na budúci rok nepodporili poslanci zoskupení v klube Poprad na 1. mieste. „Základným strategickým dokumentom je aj Program rozvoja mesta, v ktorom sú jasne stanovené ciele, ktorým smerom má Poprad ísť a prečo tam má ísť. Už dlhodobo tieto dôležité ciele nie sú finančne kryté v rozpočte, takže strategický dlh mesta nám narastá,“ uviedol pre Štandard poslanec Martin Baloga.

K uvedeným cieľom Popradu podľa Martina Balogu patrí aj rozvoj kvalitného nájomného bývania, ale i vytváranie podmienok pre komerčné investície. Ďalším strategickým zámerom je podľa neho rozvoj podnikateľského prostredia hlavne v treťom a štvrtom sektore, ktorými sú veda, výskum a vývoj. Tie podľa neho absolútne absentujú. „Keď nevytvoríme adekvátne podmienky, tak sem neprídu, pretože mesto pre nich nebude zaujímavé,“ dodal Martin Baloga.

K ďalším významným cieľom patrí aj rozvoj služieb a tiež progres dynamickej a statickej dopravy. V súvislosti s plánovanou rekonštrukciou železničnej trate sa podľa neho mesto v riešení dynamickej dopravy nikam neposunulo a „môžeme očakávať veľké problémy, pretože tieto investície realizované neboli“.

Všetci poslanci však svorne ocenili, že mesto Poprad zavádza participatívny rozpočet. Na túto formu rozdeľovania peňazí vyčlenila samospráva v rozpočte na budúci rok stotisíc eur. O najväčšej sume v objeme 54 600 eur budú rozhodovať obyvatelia najväčšieho popradského sídliska Juh.

  |  

Pistorius: Putinova podpora trvá len dovtedy, kým ste preňho užitoční

Nemecký minister obrany Boris Pistorius počas návštevy Blízkeho východu naznačil zvýšenie počtu nemeckých vojakov v regióne a upozornil na premenlivé spojenectvá s Moskvou.

Vývoj situácie v Sýrii ukazuje, že krajiny, ktoré majú strategické partnerstvo s Ruskom, sa na Moskvu môžu spoľahnúť len dovtedy, kým sú užitočné pre ruského prezidenta Vladimira Putina, parafrázovala agentúra Reuters nemeckého ministra obrany Borisa Pistoriusa.

Pistorius sa zastavil v Jordánsku na leteckej základni Azrak, ktorá slúži ako logistické stredisko. Následne odcestuje do irackej metropoly Bagdad, kde bude rokovať o spôsoboch, ako stabilizovať situáciu v regióne po zvrhnutí sýrskeho prezidenta Bašára Asada.

Bližšie však nešpecifikoval, ako vývoj ovplyvní zaangažovanosť Nemecka v regióne. Podľa jeho slov sa ale počet nemeckých jednotiek na Blízkom východe skôr zvýši, než by sa mal znižovať. V súčasnosti je tam nasadených približne 600 nemeckých vojakov.

Nemecko ako súčasť koalície približne 70 krajín pod vedením USA má od roku 2015 v Iraku svojich vojakov. Pomáhajú tam miestnym silám, ktoré sa snažia zabrániť opätovnému vzostupu teroristickej skupiny Islamský štát (IS).

IS pritom v roku 2014 obsadil rozsiahle územia Iraku a Sýrie a vyhlásil tam svoj kalifát, no neskôr bol zatlačený späť.

Približne 300 nemeckých vojakov sa zapojilo aj do mierovej misie Dočasných síl OSN v Libanone (UNIFIL), ktorá monitoruje demarkačnú líniu s Izraelom. V oblasti pritom vyše roka prebiehali boje medzi izraelskými jednotkami a militantným hnutím Hizballáh, ktoré podporuje Irán.

(tasr)

  |  

V bratislavskej univerzitnej nemocnici stiahlo výpovede šestnásť lekárov

Aktuálne vo výpovedi zostáva v Univerzitnej nemocnici Bratislava (UNB) 427 lekárov z celkového počtu 480 podaných výpovedí.

"Môžeme potvrdiť, že dnes nám bolo doručených 16 ďalších stiahnutí výpovedí, čo znamená, že zatiaľ v Univerzitnej nemocnici Bratislava stiahlo výpoveď 53 lekárov. Dlhodobo nepribudli žiadne nové podania výpovedí. Zostáva 427 podaných výpovedí," uviedla v stanovisku hovorkyňa nemocnice Eva Kliská.

Vyše 3300 lekárov z nemocníc naprieč Slovenskom v novembri podalo výpovede na znak nespokojnosti so situáciou v zdravotníctve. Lekári zároveň zvažujú aj výpovede z nadčasovej práce.

Sú ochotní výpovede stiahnuť, ak vláda začne plniť ich požiadavky. Trvajú najmä na plnení bodov memoranda z roku 2022, ktoré s lekárskymi odborármi podpísal vtedajší vládny kabinet.

(tasr)

  |  

V Kábule zahynul afganský minister Chalíl Hakkání

Výbuch na ministerstve pre utečencov pripravil o život okrem ministra aj jeho kolegov.

Afganský minister pre utečencov Chalíl Hakkání zahynul pri explózii v kancelárii ministerstva v Kábule, uviedol vládny zdroj.

„Nanešťastie došlo k výbuchu na ministerstve pre utečencov a minister Chalíl Hakkání spolu s niektorými svojimi kolegami zahynul," povedal nemenovaný úradník pre agentúru AFP.

Chalíl Hakkání bol bratom Džalaluddína Hakkáního, ktorý založil takzvanú Sieť Hakkáníovcov. Organizácia funguje v rámci hnutia Taliban a je zodpovedná za najkrvavejšie útoky na civilistov aj príslušníkov amerických jednotiek v Afganistane.

Chalíl bol zároveň strýkom Sirádžuddína Hakkáního, súčasného ministra vnútra. Miera násilia v Afganistane sa znížila po prevzatí moci hnutím Taliban v roku 2021, keď krajinu opustili americkí vojaci a zahraničné sily pod vedením NATO.

Naďalej aktívny je rival Talibanu a afganská odnož Islamského štátu - Chorásán (IS-K), ktorý naďalej pravidelne útočí bombovými útokmi na civilistov, cudzincov a predstaviteľov vlády.

(tasr)

  |  

Scholz vyzval domáce podniky: Angažujte sa na Ukrajine

Na nemecko-ukrajinskom hospodárskom fóre v Berlíne kancelár vyhlásil, že ak podniky investujú na Ukrajine dnes a v nasledujúcich rokoch, investujú do budúceho člena Európskej únie.

"Po vojne uvidíme na Ukrajine také tempo rastu a rozvojové príležitosti, aké sme videli len v krajinách strednej a východnej Európy, ktoré vstúpili do EÚ v posledných dvoch desaťročiach," povedal Olaf Scholz podľa DPA.

Nemecké hospodárstvo zohralo v týchto úspešných príbehoch významnú úlohu a samo z nich profitovalo, poznamenal kancelár a dodal, že podobný vývoj by privítal aj vo vzťahu k Ukrajine, kde v súčasnosti pôsobí približne dvetisíc nemeckých spoločností. "Mnohé z nich plánujú ďalšie investície. Pomáhajú pri obnove krajiny," uzavrel Scholz.

Napriek neustálym hrozbám a neistote spôsobenej vojnou dosiahol nemecko-ukrajinský obchod v tomto roku rekordnú úroveň s objemom viac ako 12 miliárd eur, uviedol prezident Nemeckej priemyselnej a obchodnej komory Peter Adrian.

(tasr)

  |  

Štát musí zlikvidovať Covid testy, minie na to desiatky tisíc eur

V centrálnom sklade ministerstva vnútra v Žarnovici sa podľa ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka (Hlas) nachádzajú testy za približne 10 miliónov eur.

"Za týchto desať miliónov eur myslím si, že slovenskí občania mohli mať podstatne dôležitejšie veci zabezpečené, ako tieto krabice, ktoré sú tu za nami, a ktoré v krátkom čase budú zlikvidované, pretože tak nám to prikazuje zákon," uviedol šéf rezortu s tým, že za likvidáciu zaplatia 20-tisíc eur.

Pripomenul, že celoplošné testovanie z čias vlády Igora Matoviča stálo viac ako miliardu eur, pričom 350 miliónov eur išlo na samotné testy.

V skladoch sa podľa jeho slov nachádzajú celkom štyri milióny nepoužitých "paličiek" na testovanie a dva milióny antigénových testov, ktoré sú po exspirácii a nikdy neboli použité.

"Takýmto nezodpovedným správaním ohrozovali nielen život a zdravie, ale aj verejné financie Slovenska a ja pevne verím, že tím Covid bude mať o ďalší podnet navyše a bude sa zaoberať aj touto vecou, ako je možné, že niekto dokáže štát riadiť tak, že mu vznikne hospodárska a ekonomická škoda na úrovni desiatich miliónov eur," dodal Šutaj Eštok.

Generálny riaditeľ sekcie krízového riadenia rezortu vnútra Ervín Erdélyi podotkol, že testy boli vlastnými silami vyzbierané počas tohto roka zo všetkých okresných úradov. Ich doba použiteľnosti vypršala vlani, prípadne ešte skôr. Zlikviduje ich vysúťažená súkromná spoločnosť, ktorá ich spáli.

(tasr)