Preskočiť na obsah
  |  

Karas nesúhlasí s Kaliňákom pre nákup nových lietadiel Embraer C-390

Minister obrany Robert Kaliňák (Smer) v tejto súvislosti oznámil zároveň odpredaj C-27J Spartan, ktoré slovenské ozbrojené zložky v súčasnosti vlastnia a používajú.

Opozičné KDH je presvedčené, že ide o nepotrebný nákup, ktorý zaváňa netransparentnosťou a neuváženým nakladaním s finančnými prostriedkami štátu.

"V čase, keď nás čaká masívne zdražovanie, vláda zdvíha DPH a zavádza zákernú transakčnú daň, či iné konsolidačné opatrenia, ktoré najviac zasiahnu rodiny, sme v rezorte obrany svedkami zbytočných nákupov lietadiel Embraer C-390," uviedol podpredseda KDH Viliam Karas.

Slovenské vojenské letectvo podľa KDH v súčasnosti disponuje vyhovujúcimi približne desaťročnými transportnými lietadlami C-27J Spartan, preto potreba akvizície nových transportných lietadiel podľa neho vôbec nie je akútna. "Javí sa, že ministrovi ide o províziu," skonštatovalo hnutie.

Podotklo, že ozbrojené sily pociťujú výrazný deficit v iných oblastiach technického vybavenia, predovšetkým v moderných voči rušeniu odolných spojovacích a komunikačných prostriedkoch. "Zaostávame aj v nasadzovaní dronov. Zámer nakupovať nové transportné lietadlá v čase nevyhnutnej konsolidácie verejných financií je pohŕdaním reálnymi potrebami občanov," dodal Karas.

Minister obrany v Brazílii podpísal memorandum o záujme kúpiť pre Ozbrojené sily SR moderné dopravné lietadlá C 390, ktoré vyrába brazílska firma Embraer. Išlo by podľa neho o oveľa kvalitnejšie lietadlá, aké vlastní slovenská armáda v súčasnosti, v konečnom dôsledku aj s lacnejšou prevádzkou. Slovensko má podľa neho záujem o kúpu troch lietadiel na bežnú prevádzku a k tomu jedného, ktoré by bolo v rezerve.

(tasr)

  |  

EÚ schválila 15. balík sankcií: Mieri tým na ruskú „tieňovú ropnú flotilu“

Nové sankcie Európskej únie rozširujú zoznam sankcionovaných osôb a firiem a obmedzujú aktivity plavidiel tretích krajín, ktorými Rusko obchádza embargo na vývoz ropy.

Veľvyslanci členských štátov pri EÚ sa dohodli na novom 15. balíku sankcií voči Rusku v súvislosti s vojnou na Ukrajine, oznámilo maďarské predsedníctvo v Rade EÚ v príspevku na platforme X.

Sankcie podľa neho obmedzia aktivity plavidiel tretích krajín v prospech Ruska. Ide o takzvanú „tieňovú ropnú flotilu", pomocou ktorej Moskva obchádza sankcie na predaj ropy.

Na sankčný zoznam tiež pribudlo viac fyzických aj právnických osôb, uvádzajú agentúry Reuters a AFP.

(tasr)

  |  

Zneužívanie moci vo Vatikáne: Odsúdili bývalého šéfa a manažéra Sixtínskeho zboru

Vatikánsky štátny tribunál odsúdil dvoch bývalých predstaviteľov zboru za spreneveru, pranie špinavých peňazí a zneužívanie moci.

Tento verdikt je výsledkom niekoľkoročného vyšetrovania finančných nezrovnalostí v jednom z najprestížnejších zborov na svete.

Mons. Massimo Palombella, bývalý riaditeľ zboru Sixtínskej kaplnky, a Michelangelo Nardella, niekdajší manažér zboru, boli uznaní vinnými na základe viacerých bodov obžaloby.

Palombella dostal trest odňatia slobody na tri roky a tri mesiace a pokutu vo výške 9-tisíc eur. Nardella bol odsúdený na štyri roky a osem mesiacov väzenia, pokutu 7-tisíc eur a doživotný zákaz výkonu verejnej funkcie.

K obžalovaným sa pripojila aj Simona Rossiová, manželka Nardellu, ktorá bola uznaná vinnou zo sprenevery. Súd jej uložil dvojročný trest väzenia, pokutu 5-tisíc eur a zákaz výkonu verejnej funkcie.

Vyšetrovanie sa začalo v roku 2018 po zverejnení informácií, že Palombella a Nardella zneužívali príjmy z koncertov zboru na osobné účely.

Následne, v júli 2019, Palombella rezignoval. V tom istom roku vydal pápež František „motu proprio", ktorým previedol správu zboru Sixtínskej kaplnky pod Pápežský úrad pre liturgické slávenia, vysvetľuje portál CNA.

Sixtínsky zbor, známy aj ako Cappella Musicale Pontificia Sistina, je najstarším aktívnym zborom na svete s 1 500-ročnou históriou.

Tento významný zbor podľa CNA „tvorí 20 profesionálnych spevákov z celého sveta, ako aj trojčlenná sekcia pozostávajúca z 35 chlapcov vo veku 9 - 13 rokov s názvom Pueri Cantores" a je neoddeliteľnou súčasťou liturgickej a hudobnej tradície katolíckej cirkvi, pričom jeho sídlo je v samotnom srdci Vatikánu.

(lipa)

  |  

KDH kritizuje vládu: Nie je schopná zabezpečiť potravinové balíčky z financií Únie

Opoziční kresťanskí demokrati vyzývajú ministra práce Erika Tomáša (Hlas), aby čím skôr tento problém vyriešil a doručil balíčky ľuďom, ktorí to najviac potrebujú.

"Prostredníctvom Európskeho sociálneho fondu máme možnosť v tomto programovom období použiť 63,5 milióna na to, aby sme poskytli najodkázanejším rodinám alebo jednotlivcom, rodinám s nezaopatrenými deťmi tú najzákladnejšiu pomoc, čo sú buď potravinové balíčky alebo hygienické balíčky. Ide hlavne o tie základné potreby, ktoré tieto rodiny majú a ktoré si nedokážu dovoliť," povedala poslankyňa Európskeho parlamentu Miriam Lexmann (KDH).

Dodala, že je "naozaj veľký rozdiel medzi slovami a skutkami, keď hovoríme o tom, že tu máme takúto možnosť" s tým, že už desať mesiacov tieto rodiny čakajú na to, že dostanú ďalší balíček.

Spolu so zdražovaním cien potravín, rastom cien energií a zvyšovaním odvodov a daní sa tak môžu podľa nej zraniteľné skupiny obyvateľstva dostať na hranicu chudoby.

"Táto pomoc neprichádza, práve preto chcem vyzvať pána ministra, aby nerozprával o sociálnej pomoci, ale aby konal, lebo títo ľudia čakajú a bijú na poplach a prosia o pomoc," doplnil predseda hnutia Milan Majerský.

(tasr)

  |  

Scholz požiadal parlament o vyjadrenie dôvery. Hlasovať sa bude v pondelok

Po rozpade vládnej koalície podnikol nemecký kancelár rozhodujúci krok, ktorý môže otvoriť cestu k predčasným voľbám.

Nemecká politická scéna zažíva turbulentné obdobie po rozpade vládnej koalície. Kancelár Olaf Scholz (SPD) sa rozhodol požiadať nemecký Spolkový snem, čiže parlament, o vyslovenie dôvery. Hlasovanie je naplánované na pondelok 16. decembra o 13.00 hod.

Táto udalosť by mohla otvoriť cestu k predčasným voľbám, ktoré by sa mali konať 23. februára.

Verejná podpora kancelára a jeho Sociálnodemokratickej strany Nemecka (SPD) v poslednom období výrazne klesla dôsledkom mocenských bojov v rámci rozhádanej trojkoalície, ktorá sa začiatkom novembra rozpadla pre nezhody v otázke, ako oživiť hospodárstvo.

Koaličná vláda SPD, zelených a slobodných demokratov (FDP) bola pri moci od decembra 2021. Predčasné voľby do nemeckého Spolkového snemu vyvolal koniec koalície po tom, čo Scholz pre nezhody odvolal ministra financií Christiana Lindnera z FDP. Liberáli následne trojkoalíciu opustili, Scholz tak zostal na čele menšinovej vlády.

Významným momentom bude rozhodnutie parlamentných skupín o spôsobe hlasovania — či pôjde o tajné, alebo menovité hlasovanie. V minulosti sa pri podobných hlasovaniach zvyčajne volilo verejné.

Podľa ČTK bude 207 poslancov SPD hlasovať v prospech Scholza. Zelení, ktorí majú 117 poslancov, sa zatiaľ nerozhodli, no špekuluje sa, že by sa mohli hlasovania zdržať.

Opozičná Alternatíva pre Nemecko (AfD) by mohla situáciu ešte viac skomplikovať. Hoci je pravicová strana známa kritikou Scholzovej vlády, niektorí jej poslanci by mohli kancelára podporiť, keďže ho považujú za menšie zlo v porovnaní s potenciálnym budúcim kancelárom Friedrichom Merzom z Kresťanskodemokratickej únie Nemecka (CDU). 

Tento scenár by umožnil Scholzovi získať dôveru proti svojej vôli, pokiaľ by sa Zelení zdržali hlasovania.

Podľa portálu BILD sa neočakáva, že by hlasovanie o dôvere bolo spojené s konkrétnou vecnou otázkou, akou je napríklad rozpočet. To zvyšuje špekulácie o tom, že hlasovanie bude čistým vyjadrením dôvery voči osobe kancelára.

Ak Scholz neuspeje, okamžite odcestuje do paláca Bellevue, kde informuje spolkového prezidenta Franka-Waltera Steinmeiera a požiada o rozpustenie parlamentu.

Následne začne proces konzultácií medzi hlavou štátu a vedúcimi predstaviteľmi parlamentných skupín. Prezident má na rozhodnutie teoreticky až 21 dní, no očakáva sa, že svoje stanovisko oznámi do konca roka.

Kandidát opozičných konzervatívcov (CDU) Friedrich Merz má podľa prieskumov väčšiu podporu v nadchádzajúcich voľbách než Scholz, ktorý je najmenej obľúbeným nemeckým kancelárom od zjednotenia krajiny v roku 1990.

Scholzova SPD je podľa najnovších prieskumov až na treťom mieste so 17 percentami po CDU s 31 percentami a Alternatíve pre Nemecko (AfD) s 18 percentami. Po SPD nasledujú Zelení s 13-percentnou podporou, píše Reuters.

V krajine sa už začala aj predvolebná kampaň, ktorej hlavnými témami sú ekonomika, podpora Ukrajiny vo vojne proti Rusku a migrácia po vyostrení situácie na Blízkom východe, približuje agentúra AFP.

(lipa, tasr)

  |  

Poprad má rozpočet, cez poslancov však neprešlo zvyšovanie poplatkov

Najväčšiu investičnú akciu, ktorou bude rekonštrukcia námestia, však mesto chce financovať z európskych peňazí, a z rozpočtu tak plánuje na tento účel použiť len jeden milión eur vo forme spolufinancovania celého projektu.

Mesto Poprad bude na budúci rok hospodáriť s vyrovnaným rozpočtom vo výške viac ako 81 miliónov. Pôvodný návrh rozpočtu rátal so sumou 85,393 milióna eur. Najväčšiu investičnú akciu, ktorou bude rekonštrukcia námestia, však mesto chce financovať z európskych peňazí, a z rozpočtu tak plánuje na tento účel použiť len jeden milión eur vo forme spolufinancovania celého projektu.

Poslanci však neodobrili zvyšovanie príspevkov na čiastočnú úhradu výdavkov alebo nákladov v školách a školských zariadeniach. Rovnako tak neschválili zvýšenie platieb na režijné náklady v školských jedálňach. Keďže zvyšovanie poplatkov sa malo vykonať formou novely všeobecne záväzných nariadení, na ich schválenie bol potrebný súhlas trojpätinovej väčšiny poslancov, čo je 12 z 18 prítomných volených funkcionárov.

Za zvýšenie platieb pritom hlasovalo len desať poslancov. Na druhej strane, na schválenie rozpočtu mesta postačovala väčšina prítomných poslancov. Preto desať hlasov za odobrenie návrhu stačilo na prijatie rozpočtu mesta Poprad na rok 2025.

Finančný plán mesta na budúci rok nepodporili poslanci zoskupení v klube Poprad na 1. mieste. „Základným strategickým dokumentom je aj Program rozvoja mesta, v ktorom sú jasne stanovené ciele, ktorým smerom má Poprad ísť a prečo tam má ísť. Už dlhodobo tieto dôležité ciele nie sú finančne kryté v rozpočte, takže strategický dlh mesta nám narastá,“ uviedol pre Štandard poslanec Martin Baloga.

K uvedeným cieľom Popradu podľa Martina Balogu patrí aj rozvoj kvalitného nájomného bývania, ale i vytváranie podmienok pre komerčné investície. Ďalším strategickým zámerom je podľa neho rozvoj podnikateľského prostredia hlavne v treťom a štvrtom sektore, ktorými sú veda, výskum a vývoj. Tie podľa neho absolútne absentujú. „Keď nevytvoríme adekvátne podmienky, tak sem neprídu, pretože mesto pre nich nebude zaujímavé,“ dodal Martin Baloga.

K ďalším významným cieľom patrí aj rozvoj služieb a tiež progres dynamickej a statickej dopravy. V súvislosti s plánovanou rekonštrukciou železničnej trate sa podľa neho mesto v riešení dynamickej dopravy nikam neposunulo a „môžeme očakávať veľké problémy, pretože tieto investície realizované neboli“.

Všetci poslanci však svorne ocenili, že mesto Poprad zavádza participatívny rozpočet. Na túto formu rozdeľovania peňazí vyčlenila samospráva v rozpočte na budúci rok stotisíc eur. O najväčšej sume v objeme 54 600 eur budú rozhodovať obyvatelia najväčšieho popradského sídliska Juh.