Preskočiť na obsah
  |  

Dolná komora Kongresu USA schválila rozpočet na obranu, Ukrajinu vynechali

Snemovňa reprezentantov v stredu schválila každoročný Zákon o autorizácii národnej obrany (NDAA), po mnohých rokovaniach z neho tentoraz vypadlo pokračovanie financovania Ukrajiny, ako upozornila veľvyslankyňa Oxana Markarovová.

Legislatíva podľa ukrajinskej veľvyslankyne v USA neobsahuje ustanovenia o predĺžení platnosti programu pôžičiek pre Ukrajinu v rámci Iniciatívu na podporu bezpečnosti Ukrajiny, hoci Senát v návrhu zákona na tento účel vyčlenil 300 miliónov dolárov.

„Návrh NDAA schválený Senátom obsahoval ustanovenia o predĺžení platnosti zákona o pôžičke a prenájme na obranu ukrajinskej demokracie a veľvyslanectvo sa o to aktívne zasadzovalo. Návrh zákona schválený Snemovňou reprezentantov však takéto ustanovenia neobsahuje,“ pripomenula Markarovová v príspevku na Facebooku.

„Príslušné ustanovenie nebolo zahrnuté do konsolidovaného znenia návrhu zákona. Veľvyslanectvo naďalej aktívne pracuje na zachovaní tohto mechanizmu, s ktorým sa počíta aj v dvojstrannom a dvojkomorovom zákone Stand with Ukraine,“ dodala.

Snemovňa schválila zákon 281 hlasmi, proti bolo 140 kongresmanov, pričom 200 podporujúcich hlasov dodali republikáni, pripomenul denník Hill. Zástupca republikánskeho lídra v Senáte John Thune z Južnej Dakoty avizoval, že balík v celkovej hodnote 883,7 miliardy dolárov by sa mohol dostať na rokovanie začiatkom budúceho týždňa.

Rozsiahly balík zahŕňa 14,5-percentné zvýšenie platov pre mladších poddôstojníkov a 4,5-percentné zvýšenie pre všetkých ostatných príslušníkov. V pripomienkovom konaní však z návrhu vypustili články o „genderovo potvrdzujúcej starostlivosti“ pre rodinných príslušníkov či možnosť umelého oplodnenia pre ženy v armáde. Je preto otázne, či končiaca demokratická väčšina v Senáte za tento návrh zahlasuje.

NDAA však obsahuje ustanovenia s obojstrannou podporou, ako je posilnenie vojenskej prítomnosti USA v indo-pacifickom regióne či zriadenie fondu pre Taiwan. Ten je kópiou ukrajinskej iniciatívy, má umožniť posielanie zbraní ostrovnému štátu prostredníctvom priamych nákupov od súkromníkov.

Návrh zákona financuje aj kľúčové programy a iniciatívy a načrtáva kroky na obstaranie siedmich vojnových lodí a výrobu približne 200 lietadiel a viac ako 300 vozidiel.

(sab)

  |  

Integrovaný dopravný systém v Bratislavskom kraji zvýši ceny cestovného

Ceny od 1. marca 2025 budú navýšené o zvýšenú DPH, transakčnú daň a infláciu.

Zvyšovanie je vynútené konsolidačným balíčkom vlády. Na štvrtkovom rokovaní bratislavského mestského zastupiteľstva to v rámci rozpravy o rozpočte hlavného mesta na budúci rok avizoval riaditeľ magistrátu Ctibor Košťál.

Poznamenal, že vyrovnanie sa s negatívnymi dosahmi vládneho konsolidačného balíčka spôsobuje samosprávam po celom Slovensku problémy pri zostavovaní budúcoročného rozpočtu. Potrebu zvýšenia cestovného už podľa neho avizoval Bratislavský samosprávny kraj (BSK) aj Železničná spoločnosť Slovensko, preto v rámci integrovaného dopravného systému dospeli k predmetnej dohode.

"Našou prioritou bolo minimalizovať dosahy na obyvateľov, preto rozpočet neobsahuje žiadne zvýšenie poplatkov a nebudeme zvyšovať ani dane z nehnuteľnosti. V prípade prevádzky MHD sa však zapracovaniu dosahov vládneho balíčka do cien cestovného už vyhnúť nedá, skonštatoval Košťál.

V praxi to znamená, že najpoužívanejší 30-minútový cestovný lístok stúpne o desať centov, čiže v prípade papierového lístka z 1,10 eura na 1,20 eura. Predstavuje to navýšenie približne o desať percent. Rovnako o desať percent stúpne aj ročná električenka, a to na 263 eur. Hlavé mesto pritom poukazuje na to, že aj po zvýšení bude stáť menej, ako stála v roku 2018.

Zvyšné cestovné lístky stúpnu v priemere o 12,6 percenta. Jedinú výnimku v tomto predstavujú žiacke električenky, ktoré zostanú na rovnakej cene, ako sú v súčasnosti, teda nezdražejú vôbec.

"Konsolidácia má dosahy nielen na dopravný podnik a samosprávy, ale má negatívny vplyv na rodiny a najmä rodiny s deťmi. Časť z ich zvýšených nákladov preto mesto preberá na seba a cestovanie verejnou dopravou im nebude zvyšovať," odkazuje magistrát.

(tasr)

  |  

Putin na Trumpovu januárovú inauguráciu doposiaľ pozvaný nebol

Novozvolený prezident USA Donald Trump doposiaľ nepozval ruskú hlavu štátu Vladimira Putina na svoju januárovú inauguráciu, uviedol vo štvrtok hovorca Kremľa Dmitrij Peskov.

Televízna stanica CBS News už v stredu informovala s odvolaním sa na viaceré zdroje, že Trump pozval aj čínskeho prezidenta Si Ťin-pchinga.

Čínske veľvyslanectvo vo Washingtone túto správu agentúre TASS bezprostredne nepotvrdilo. Inaugurační úradníci podľa CBS pripravujú plány na účasť ďalších zahraničných hodnostárov na slávnostnej prísahe.

Trump pozval Siho v novembri krátko po prezidentských voľbách, tvrdia zdroje. Nie je však jasné, či čínsky líder pozvánku prijal. Členovia tímu novozvoleného prezidenta nadhodili aj možnosť prítomnosti iných lídrov na ceremónii 20. januára.

Maďarský premiér Viktor Orbán, ktorý má s Trumpom dobré vzťahy a ktorý ho tento týždeň navštívil v jeho rezidencii Mar-a-Lago, "stále zvažuje" účasť, uviedol zdroj oboznámený s plánmi Orbána podľa CBS News.

Na inaugurácie prezidentov USA obvykle pozývajú veľvyslancov a iných diplomatov. Záznamy amerického ministerstva zahraničných vecí od roku 1874 ukazujú, že doteraz sa na tomto slávnostnom odovzdávaní moci zahraničný líder ešte nezúčastnil, dodala televízna stanica.

(tasr)

  |  

Podnikateľský rok bol štandardný, prejavovať sa však začala aj nestabilita koalície

Predseda Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory (SOPK) Peter Mihók spresnil, že prijaté stabilizačné opatrenia a schválený štátny rozpočet na budúci rok naznačujú neistotu pre podnikateľský sektor.

"Podnikateľský rok na Slovensku bol viac-menej štandardný, avšak začali sa už v priebehu roka objavovať prvé symptómy chybných rozhodnutí z minulosti, zvyšovanie vnútropolitickej nestability tak vo vnútri vládnej koalície, ako aj zvyšovaním napätia medzi súčasnou koalíciou a opozíciou. Čoraz častejšie sa na obidvoch stranách politického spektra objavujú hlasy o predčasných voľbách," priblížil Mihók.

Doplnil, že tieto aspekty spolu s negatívnymi vplyvmi zo zahraničia vyvolávajú neistotu do budúceho roka.

"Zhoršuje sa situácia na trhu práce, investície do vzdelania končia na pracovných trhoch v Česku, Rakúsku, Nemecku či ďalších krajinách. Je to aj dôsledok absolútnej neschopnosti politických reprezentácií hľadať a nájsť spoločné riešenia pre formovanie budúcej modernej a konkurenčne schopnej podoby nášho štátu, jeho ekonomiky či spoločnosti ako celku," uviedol predseda SOPK.

Na ekonomiku a podnikateľské prostredie na Slovensku v tomto roku vplýval vysoký a rastúci deficit verejných financií, ktorý bol v roku 2023 5,2 percenta a v tomto roku 5,9 percenta, pripomenul predseda ekonomického výboru SOPK Ladislav Vaškovič. Doplnil, že Slovensko sa prepadlo aj v konkurenciaschopnosti.

SOPK považuje prijatie konsolidačných opatrení za nutné, avšak prišli bez širšej diskusie. Komora podľa Vaškoviča pri konsolidačných opatreniach vytýkala najmä to, že neprišlo k žiadnym výrazným úsporám vo verejnej správe.

Zlepšenie podnikateľského prostredia by podľa SOPK mohlo priniesť, ak by sa znížila administratívna náročnosť podnikania, posunula sa kvalita využívania informatizácie aspoň na priemer EÚ či odstránila prílišná regulácia. Vaškovič pripomenul, že k zlepšeniu by mohlo prispieť aj zosúladenie štruktúry vzdelávania s potrebami praxe či posunutie kvality výučby, ako aj zníženie daňového a odvodového zaťaženia.

(tasr)

  |  

Šéf rezortu vnútra oznámil, že budúci rok čaká policajné stanice masívna obnova

Ministerstvo vnútra na projekte spolupracuje s ministerkou hospodárstva Denisou Sakovou (Hlas).

Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas) obnovu vyhlásil na tlačovej konferencii pri príležitosti otvorenia novej policajnej stanice v bratislavskom Ružinove. Policajné oddelenie podľa neho doteraz sídlilo v nevyhovujúcich podmienkach.

Šutaj Eštok okrem toho odovzdal Policajnému zboru 52 nových civilných policajných vozidiel pre vyšetrovateľov. Slúžiť budú na oddeleniach po celom Slovensku. Minister avizoval, že v ďalšom roku Policajný zbor dostane ďalšie autá.

Zástupca riaditeľa Obvodného oddelenia PZ Ružinov - východ Ladislav Hodúr ozrejmil, že na oddelení pracuje 42 príslušníkov polície. Zároveň poďakoval rezortu za prácu na projekte.

Minister vnútra zároveň oznámil, že rezort vnútra podpíše do konca roka s odborármi kolektívnu zmluvu, pričom by to chcelo stihnúť do 20. decembra, respektíve do 26. decembra.

"Kolektívna zmluva, ktorá bude hovoriť aj o platových podmienkach policajtov na budúci rok a o ďalších veciach, tento dokument bude podpísaný do konca roka," uviedol Šutaj Eštok.

Prezident Policajného zboru Ľubomír Solák vyhlásil, že spoločne s ministrom by v roku 2025 chceli opätovne zaviesť nariadenie o kariérnom raste, ktoré zrušilo bývalé vedenie rezortu. Nariadenie podľa neho stanoví pre policajtov jasný kariérny postup.

(tasr)

  |  

Reuters: Trump zvažuje exšéfa spravodajstva Grenella ako vyslanca v Iráne

V súčasnosti je otázne, či zvolený prezident uvalí na Teherán ďalšie sankcie – počas prvého funkčného obdobia v roku 2018 odstúpil od jadrovej dohody, ktorú vyrokoval jeho predchodca Barack Obama.

Republikánsky víťaz prezidentských volieb Donald Trump zvažuje vymenovanie bývalého riaditeľa tajných služieb Richarda Grenella na post osobitného vyslanca pre Irán, oznámili dva zdroje z Trumpovho prechodového tímu agentúre Reuters.

„Určite je v hre,“ uviedla osoba oboznámená s rokovaniami.

Trump zatiaľ oficiálne neprijal žiadne konečné rozhodnutie ani o personálnom obsadení, ani o stratégii v súvislosti s Iránom, podotkol Reuters. Jeho poradcovia ani Grenell nereagovali na žiadosť agentúry o komentár.

Osobitní vyslanci Spojených štátov pôsobia predovšetkým v konfliktných oblastiach, v ktorých sledujú americké záujmy. Republikán doteraz nominoval za vyslanca pre Stredný východ ropného magnáta Stevena Witkoffa, pre Rusko a Ukrajinu zase generála vo výslužbe Keitha Kellogga.

Na tomto základe jeden zo zdrojov Reutersu očakáva, že Grenell bude vyjednávať s predstaviteľmi štátov v regióne o iránskej otázke, a tiež zisťovať postoj Teheránu k možným rokovaniam o novej jadrovej dohode.

Trump sa pred voľbami Iránu často vyhrážal, Islamské revolučné gardy (IRGC) sa ho údajne snažili zavraždiť, pripomenul Reuters s tým, že Teherán obvinenia popiera.

Medzi ďalšie konflikty zaradila agentúra aj zabitie veliteľa IRGC Kásema Solejmáního v roku 2020 a po jednostrannom odstúpení od jadrovej dohody sprísnenie sankcií voči Iránu.

Šéf jadrového dozoru OSN minulý týždeň pre Reuters uviedol, že Irán v súčasnosti „dramaticky“ zrýchľuje obohacovanie uránu až na 60 percent čistoty, čo sa blíži k približne 90-percentnej úrovni, ktorá je vhodná na výrobu zbraní. Irán tvrdí, že jeho jadrový program slúži len na mierové účely.

Najvyšší duchovný vodca ajatolláh Alí Chameneí v 90. rokoch vydal nábožensko-právne rozhodnutie – fatwu o tom, že vývoj jadrových zbraní nie je v súlade s učením islamu.

Reuters pripomenul, že Trump zvažoval pre Grenella aj post ministra zahraničia či osobitného vyslanca pre Ukrajinu. Nominantom sa stal práve Kellogg, zvolený prezident za šéfa diplomacie menoval senátora Floridy Marca Rubia.

Grenell bol spolu s Kelloggom tiež jedným z troch Trumpových spolupracovníkov, ktorí mu predostreli plány na zmrazenie konfliktu na Ukrajine.

(sab)