Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Ministerstvo kultúry vyčlení takmer milión eur na podporu aktivít osôb so znevýhodnením

Novú dotačnú výzvu v sume 980-tisíc eur zverejnil rezort v programe Kultúra znevýhodnených skupín.

Program kladie podľa rezortu dôraz na rovnosť príležitostí, integráciu do spoločnosti, prevenciu a elimináciu všetkých foriem násilia, diskriminácie a neznášanlivosti vrátane rasizmu a xenofóbie.

"Program sa zameriava aj na boj proti predsudkom a extrémizmu, podporu výchovy k tolerancii, posilňovanie sociálnej i rodinnej súdržnosti a rozvoj medzikultúrneho dialógu," priblížili z ministerstva.

V rámci výzvy sú vítané projekty na kultúrne aktivity, vydávanie publikácií, mediálnych nosičov, tvorbu mobilných aplikácií či publikovanie webov.

SĽUK pripravuje vystúpenie s hendikepovanými tanečníkmi. Chcú inšpirovať ďalšie súbory

Mohlo by Vás zaujímať SĽUK pripravuje vystúpenie s hendikepovanými tanečníkmi. Chcú inšpirovať ďalšie súbory

Rovnako tak aktivity zamerané na neformálne vzdelávacie podujatia, výskumné projekty prispievajúce k zlepšeniu dostupnosti kultúry pre osoby so zdravotným postihnutím či informačnú debarierizáciu a sprístupňovanie kultúry.

"Program je zameraný na podporu kultúrnych aktivít osôb so zdravotným postihnutím vrátane telesného, mentálneho, zrakového a sluchového postihnutia, ako aj osôb so psychickými ochoreniami a ochranu ich duševného zdravia. Ďalej podporuje aktivity seniorov, detí a mládeže ohrozených chudobou a sociálnym vylúčením," vysvetlilo ministerstvo.

Termín uzávierky predkladania žiadostí je do 9. januára 2025.

(tasr)

Minúta  |  

Zuckerbergova Meta darovala milión dolárov Trumpovmu inauguračnému fondu

Zakladateľ platformy Facebook sa podľa denníka Wall Street Journal snaží posilniť vzťahy so zvoleným prezidentom, ktoré sa naštrbili blokovaním obsahu kritického voči jeho oponentom.

Donald Trump pritom v kampani poukazoval na cenzúru správ o zabudnutom laptope Huntera Bidena – ktorý údajne obsahoval dôkazy o rozsiahlej korupcii – či na ban na svoj účet po protestoch v Kapitole 6. januára 2021. V predvolebnom období tiež republikán Marka Zuckerberga varoval, že ho potrestá, ak sa ten pokúsi ovplyvniť voľby v jeho neprospech.

Zuckerbergov príspevok Trumpovmu tímu predstavuje ďalší príklon technologického magnáta k republikánskemu lídrovi. Predtým aj zakladateľ internetového obchodu Amazon Jeff Bezos, ktorý bol podľa Journalu „dlho nepriateľom“ Trumpa, mu v príspevku na sieti X zablahoželal k „mimoriadnemu politickému návratu a rozhodnému víťazstvu.“

Návrat Trumpa oslavujú ako „Boží plán“. Izraelčania veria, že ukončí vojny

Mohlo by Vás zaujímať Návrat Trumpa oslavujú ako „Boží plán“. Izraelčania veria, že ukončí vojny

Ako vlastník denníka Washington Post tiež zablokoval vydanie editoriálu, ktorým redakcia vyjadrovala podporu jeho oponentke, viceprezidentke Kamale Harrisovej.

Minulý mesiac tiež Zuckerberg navštívil Trumpa v jeho rezidencii Mar-a-Lago na Floride, kde mu pred večerou údajne predviedol inteligentné okuliare Ray-Ban Meta. Šéf Mety a ďalší predstavitelia spoločnosti sa tiež v poslednom období častejšie stretávali s predstaviteľmi budúcej Trumpovej administratívy.

(sab)

Minúta  |  

Európsky súd pre ľudské práva rozhodol v prípade Ribár

V prípade týkajúcom sa podmienok väzby sťažovateľa v zariadeniach v Banskej Bystrici a obmedzeného kontaktu s jeho rodinou nebolo porušené právo na osobnú slobodu Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

"Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) zamietol viaceré sťažnosti sťažovateľa vrátane podmienok v cele (svetlo, teplá voda, teplota, kvalita stravy), ako aj obmedzení telefonických kontaktov a návštev, pretože nevyčerpal dostupné vnútroštátne prostriedky nápravy," priblížila hovorkyňa ministerstva spravodlivosti Barbora Škulová.

Súd sa podľa hovorkyne zaoberal len námietkami týkajúcimi sa veľkosti cely, času povoleného na pobyt vonku a možností voľnočasových aktivít. Konštatoval, že veľkosť cely spĺňala minimálne medzinárodné štandardy a že väčšinu času bol sťažovateľ v cele sám na vlastnú žiadosť. "Navyše, počas pohovorov so zástupcami príslušných orgánov nemal žiadne sťažnosti," podotkla Škulová.

Podmienky väzby podľa ESĽP nepredstavovali zlé zaobchádzanie podľa článku tri dohovoru. Tiež nenašiel dôkazy o diskriminácii podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a túto sťažnosť označil za nepodloženú, tvrdí Škulová.

Pripomenula, že sťažovateľ najprv neúspešne podal ústavnú sťažnosť na Ústavný súd SR, ktorý ju odmietol ako neprípustnú, keďže najprv mal využiť možnosti, ktoré ponúka dozorná činnosť prokurátora, Generálne riaditeľstvo Zboru väzenskej a justičnej stráže a ministerstvo spravodlivosti.

(tasr)

Minúta  |  

Takmer dve tretiny Slovákov sú nespokojné so smerovaním našej spoločnosti, ukázal prieskum

Nespokojnosť podľa decembrového prieskumu „Ako sa máte, Slovensko?“ narástla u voličov strán Smer a Hlas.

"Celková miera nespokojnosti so smerovaním spoločnosti sa tak priblížila úrovni pred voľbami 2023, ale stále je výrazne nižšia, ako bola na jar roku 2023," skonštatovali autori prieskumu. Voliči Smeru a Hlasu častejšie odpovedali, že spoločnosť sa uberá skôr alebo úplne nesprávnym smerom.

"Najvýraznejšie narástol podiel respondentov nespokojných so smerovaním našej spoločnosti v prípade voličov strany Hlas," tvrdia autori s tým, že šlo o nárast z 31,3 percenta v júni na 51,1 percenta v decembri. U voličov Smeru nastal nárast z 26,6 percenta na 33,5 percenta.

Prieskum: Medzi PS a Smerom je rozdiel už viac ako päť percent, Matovičovo hnutie narástlo

Mohlo by Vás zaujímať Prieskum: Medzi PS a Smerom je rozdiel už viac ako päť percent, Matovičovo hnutie narástlo

Prieskum ďalej ukázal, že vládnutie štvrtej vlády Roberta Fica (Smer) bolo približne pre polovicu ľudí také, ako čakali. Vládnutie novej vlády bolo horšie, ako čakali, pre 42,9 percenta ľudí. Respondentov, ktorí odpovedali, že vládnutie bolo lepšie, ako čakali, bolo takmer šesťkrát menej.

Projekt "Ako sa máte, Slovensko?" dlhodobo sleduje postoje obyvateľov na Slovensku od roku 2020. Prieskumy iniciuje prieskumná spoločnosť MNFORCE, komunikačná agentúra Seesame v spolupráci so Sociologickým ústavom a Ústavom výskumu sociálnej komunikácie Slovenskej akadémie vied.

Najnovší prieskum realizovali v období od 2. do 6. decembra na vzorke 1 000 respondentov. V tom čase parlament schválil konsolidačný rozpočet a z koalície sa odčlenila trojica okolo poslanca Rudolfa Huliaka.

(tasr)

Minúta  |  

NATO zvažuje zvýšenie cieľa výdavkov na obranu na tri percentá HDP

Členské štáty Aliancie rokujú o zvýšení na pozadí víťazstva republikána Donalda Trumpa v prezidentských voľbách 5. novembra, ktorý vo svojej kampani vyzýval európskych spojencov k prijatiu väčšej zodpovednosti za vlastnú obranyschopnosť.

O vyjednávaní informovali denník Telegraph anonymné zdroje z britského kabinetu s tým, že túto métu bude „ťažké splniť“.

Zvýšený cieľ by mohli stanoviť na samite lídrov Severoatlantickej aliancie v Haagu, ktorý sa bude konať v júni budúceho roka. V roku 2025 tiež NATO predstaví výsledky procesu obranného plánovania.

„Hlavné mestá si ponechávajú rozhodovaciu právomoc. Môžete si stanoviť akýkoľvek cieľ a s príchodom Trumpa by vám tri percentá mohli kúpiť trochu milosti, ale (európski) spojenci budú stále ťahať za kratší koniec,“ povedal pre Telegraph vysokopostavený zdroj z Aliancie.

Za tento rok zo všetkých 32 štátov NATO len 23 dosiahne výdavkový cieľ dvoch percent HDP, ďalšie zvýšenie tohto cieľa tak pre mnohé štáty vyzerá ako nedosiahnuteľná méta.

Prevzatie „väčšej zodpovednosti“ navrhoval Trump a jeho poradcovia predovšetkým v súvislosti s rusko-ukrajinskou vojnou, ktorú chce zvolený prezident ukončiť ešte pred svojou inauguráciou 20. januára 2025.

Trumpovi poradcovia navrhli minimálne tri plány zmrazenia konfliktu, ktoré počítajú s vytvorením demilitarizovanej zóny pozdĺž súčasnej frontovej línie. Túto zónu by podľa zvoleného viceprezidenta Jamesa Davida Vancea mohli strážiť britské a európske mierové jednotky.

Francúzsky prezident Emmanuel Macron a poľský premiér Donald Tusk už majú rokovať o plánoch vyslať na Ukrajinu svoje jednotky ako mierové sily po skončení vojny s Ruskom.

Generálny tajomník NATO Mark Rutte predtým pre denník Financial Times naznačil, že nový výdavkový limit je témou diskusií.

„Mám v hlave číslo, ale teraz ho nebudem uvádzať. Ale je jasné, že keď sa pozriete na ciele v oblasti spôsobilostí, keď sa pozriete na medzery, ktoré tam stále sú…  Je jasné, že s dvoma percentami sa tam nedostanete,“ povedal.

(sab)

Minúta  |  

Orbán s Erdoganom rokujú o možnostiach mieru na Ukrajine a Blízkom východe

Rokovanie lídrov Maďarska a Turecka sa začali vo štvrtok v Ankare, v prezidentskom paláci sa stretli aj ministri zahraničia oboch krajín Péter Szijjártó a Hakan Fidan, priblížil hovorca maďarského premiéra Bertalan Havasi.

„Hlavnou témou rokovaní je šanca na dosiahnutie mieru na Ukrajine a na Blízkom východe, ale aj možností rozvoja bilaterálnych vzťahov, o čom budú diskutovať aj delegácie Maďarska a Turecka na pracovnom obede,“ spresnil Havasi pre agentúru MTI.

Súčasťou programu návštevy maďarskej delegácie na čele s Viktorom Orbánom bude večer záverečné podujatie maďarsko-tureckého kultúrneho festivalu v Ankare. V oboch krajinách zorganizovali v rámci tohto festivalu vyše 150 programov.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.