Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Nemecko žiada 100-tisíc eur od muža, ktorého 13 rokov nezákonne väznili

Manfred Genditzki čelí požiadavke nemeckých úradov na zaplatenie takmer 100-tisíc eur za náklady na stravu a ubytovanie počas výkonu trestu.

Táto požiadavka prichádza po tom, čo muž žiadal dodatočné odškodnenie vo výške trištvrte milióna eur za stratu práce a iné následky svojho neoprávneného väznenia.

Genditzki bol v roku 2010 odsúdený na doživotie za údajnú vraždu 87-ročnej seniorky, ktorú mal utopiť vo vani. Na základe nových znaleckých posudkov však súd dospel k záveru, že žena zomrela bez cudzieho zavinenia. Po 13 rokoch ho v roku 2022 prepustili a v nasledujúcom roku ho súd oficiálne oslobodil, referuje nemecký denník Süddeutsche Zeitung.

Predsedajúca sudkyňa Elisabeth Ehrlová označila prípad za „kumuláciu pochybení“ a mužovi sa ospravedlnila. Napriek tomu štát teraz požaduje preplatenie nielen nákladov na stravu a ubytovanie, ale aj peniaze, ktoré si muž zarobil prácou vo väzení, kde dostával približne dve eurá na hodinu.

Podľa sudcu Simona Pschorra je takáto požiadavka legálnou praxou, ktorú však bývalý minister spravodlivosti Marco Buschmann chcel zrušiť. Hoci bol príslušný návrh zákona pripravený, Spolkový snem ho nestihol prerokovať pre rozpad vládnej koalície kancelára Olafa Scholza.

(mm)

Minúta  |  

Peskov: Trumpova administratíva uvalila na Rusko sankcie viac ako 50-krát

Hovorca ruského prezidenta Dmitrij Peskov v piatok na brífingu vyhlásil, že Kremeľ má bohaté skúsenosti s viacerými americkými administratívami vrátane tej Trumpovej v rokoch 2017 - 2021.

Podľa Peskova netreba nezabúdať na to, že Spojené štáty počas predchádzajúceho prezidentského obdobia Donalda Trumpa uvalili na Rusko sankcie viac ako 50-krát.

„(Za Trumpa) došlo k mnohým nepriateľským prejavom voči našej krajine. Na to by sme nemali zabúdať," doplnil Peskov. Zároveň však odporučil počkať si, či za druhej Trumpovej vlády nepríde k pozitívnemu vývoju v rusko-amerických vzťahoch.

Peskov okrem toho na brífingu ocenil Trumpovo vyjadrenie o nebezpečnosti úderov taktickými americkými raketami dlhého doletu ATACMS hlboko v ruskom vnútrozemí. Hovorca Kremľa doplnil, že Trumpov postoj je plne v súlade s postojom Moskvy. "To, že chápe príčiny eskalácie, na ruskú stranu zapôsobilo," vyhlásil pred novinármi Peskov.

Trump bol za prezidenta USA zvolený v novembri druhýkrát po jednom volebnom období mimo Bieleho domu. Ako 47. prezident USA bude inaugurovaný 20. januára 2025.

(tasr, reuters)

Minúta  |  

Na protestoch v Gruzínsku budú zakázané masky a pyrotechnika, rozhodol parlament

V prípade jeho porušenia bude uložená pokuta vo výške 2000 lari (približne 677 eur).

S odvolaním sa na gruzínsku agentúru Interpress o tom napísala agentúra Reuters, z ktorej čerpala TASR.

Poslanci prijatím zákona reagovali na potýčky medzi políciou a civilistami, ku ktorým došlo na protestoch proti rozhodnutiu vlády pozastaviť prístupové rozhovory s Európskou úniou. Od vypuknutia demonštrácií, ktoré v piatok pokračujú 16. dňom po sebe, bolo zadržaných už viac než 400 ľudí.

Toto rozhodnutie podľa Reuters vyvolalo rozhorčenie mnohých ľudí v Gruzínsku. Viac než 100 gruzínskych diplomatov podpísalo na protest otvorený list a viacero veľvyslancov na svoje posty rezignovalo.

Mnohí demonštranti nosia na tvári plynové alebo improvizované masky v snahe vyhnúť sa identifikácii zo strany úradov a tiež chrániť sa pred slzotvorným plynom. Niektorí demonštranti na bezpečnostné zložky hádzali pyrotechniku, iní sa zas snažili oslepiť lasermi policajtov aj bezpečnostné kamery pred budovou parlamentu.

Pri týchto incidentoch utrpeli zranenia desiatky ľudí vrátane policajtov. Približne 30 osôb bolo obvinených z trestných činov a vo väzbe sú už dvaja lídri proeurópskej opozície - predseda najväčšej opozičnej strany Koalícia za zmenu Nika Gvaramia a Alek Elisašvili zo strany Silné Gruzínsko.

Veľvyslanec Európskej únie v Gruzínsku Pawel Herczyňski označil zaobchádzanie polície s demonštrantmi za neprijateľné a varoval pred možnými sankciami zo strany Bruselu. Gruzínsky premiér Irakli Kobachidze, naopak, reakciu polície obhajuje. Ministerstvo vnútra takisto tvrdí, že zranených bolo až 150 príslušníkov bezpečnostných zložiek.

Ľudskoprávne skupiny vyjadrujú znepokojenie nad útokmi voči opozičným politikom, aktivistom a novinárom zo strany gangov maskovaných mužov. Tvrdia, že takéto zásahy nemajú v Gruzínku obdoby.

V tejto kaukazskej krajine sa koncom októbra konali parlamentné voľby. Podľa oficiálnych výsledkov zvíťazila s 54 percentami hlasov vládnuca strana Gruzínsky sen, ktorú Západ obviňuje z proruskej orientácie. Na druhom mieste skončila prozápadná Koalícia za zmenu s 11 percentami. Opozícia tento výsledok volieb neuznala a hlasovanie označila za zmanipulované. Rovnaký názor zastáva aj prezidentka Salome Zurabišviliová, ktorá sa v tejto veci obrátila aj na ústavný súd. Ten však jej podanie zamietol.

(tasr, afp)

Minúta  |  

Šaško odmieta rokovať s Visolajským, chce komunikovať priamo s lekármi

Šéf rezortu zdravotníctva tvrdí, že ak odborárom nejde o zvyšovanie platov, 18. decembra sa môžu dohodnúť na všetkom, čo žiadajú.

Minister zdravotníctva Kamil Šaško oznámil, že odmieta pokračovať v rokovaniach s predsedom Lekárskeho odborového združenia Petrom Visolajským, pričom obvinil odborárov zo zavádzania. Do ďalších diskusií chce zapojiť priamo lekárov, nie ich odborových zástupcov.

„Som presvedčený, že vyhlásenie mimoriadnej situácie nebude nikdy v praxi využité,“ skonštatoval Šaško.

Podľa ministra je nevyhnutné, aby sa na rokovaniach podieľali všetky strany, a varoval, že ak sa dohoda neuzavrie, výpovede lekárov „nadobudnú do konca roka - o dva týždne - účinnosť".

„Vážení lekári, vážené lekárky, ja mám veľkú obavu, že pán doktor Visolajský vás vedie do pasce," zdôraznil šéf rezortu zdravotníctva.

Z 18 požiadaviek Lekárskeho odborového združenia (LOZ) je podľa neho na deviatich dohoda. S ďalšími piatimi súhlasí. Ide však o tak zásadné zmeny, že musia byť súčasťou riadneho legislatívneho procesu už v prvom štvrťroku budúceho roka. Avšak ide podľa neho o tak „zásadné zmeny (...), že o nich musí prebehnúť riadny legislatívny proces".

Minister tiež vyzval odborárov, aby jasne uviedli, či je ich prioritou riešenie platových podmienok. Žiada ich, aby to do pondelka 16. decembra pomenovali. Na požiadavku platov nemá Šaško podľa svojich slov mandát. Opakuje, že podľa vyjadrení LOZ im nejde o platy.

„Pokiaľ dostanem odpoveď, že o platy nejde, alebo je rozumné riešenie, čo dnes ponúkajú riaditelia nemocníc, tak v stredu na vláde budú chválené tie zvyšné uznesenia, ktoré idú ďaleko nad rámec kompetencií odborárov," oznámil Šaško a doplnil, že v stredu 18. decembra môže byť dohoda uzavretá.

Šéf rezortu vysvetlil, že „už dnes riaditelia nemocníc ponúkajú a majú aj moju plnú podporu v tomto kroku, aby tým lekárom, ktorí pôsobia v nemocniciach na jeden úväzok a trávia celý čas pri lôžku pri slovenskom pacientovi, ponúkali plný koeficient, desať percent." Ostatní, ktorí majú aj ďalší príjem, by ostal koeficient na 6,4 percenta.

O ďalších piatich požiadavkách lekárskych odborárov bolo podľa Šaška aj štvrtkové (12. 12.) rokovanie. Ide podľa neho o zmeny, ktoré súvisia napríklad s trestnoprávnou zodpovednosťou riaditeľov nemocníc. Súčasťou dohody bude musieť byť jasný záväzok, že prejdú riadnym procesom a diskusiou.

O zvyšných štyroch bodoch minister diskutoval aj na piatkovom zasadnutí vlády.

„Tie štyri body plne súvisia s tým, čo bolo schvaľované na vláde pred dvoma týždňami. Súvisia s kľúčovou podmienkou, červenou čiarou, tak, ako o nej hovorili odborári od prvého dňa, že žiadajú verejné odmietnutie transformácie nemocníc na akciové spoločnosti," ozrejmil.

Ďalej doplnil, že toto je v uznesení napísané čierne na bielom a vláda to odmieta. „Napriek tomu doktor Visolajský povedal, že to nie je to, čo chcú a prišiel s doplnením, že tam chce ešte niečo viac," povedal na adresu šéfa odborárov Petra Visolajského.

Táto požiadavka ide podľa neho nad rámec kompetencií LOZ. Má však mandát dohodnúť sa aj na tejto požiadavke.

„Lekárski odborári mali pripomienky a problémy aj s uznesením čo sa týka praxe mamičiek počas materskej dovolenky. Uznávam, prebehla o tom vážna diskusia, mám mandát a aj textové znenie toto spraviť tak, ako sme sa dohodli s odborármi," zdôraznil s tým, že vo štvrtok došlo v tejto otázke k dohode s odborármi.

Na pokračovanie v diskusii s lekárskymi odborármi vyzval Šaška podpredseda Výboru NR SR pre zdravotníctvo Oskar Dvořák (PS). "Do konca roka ostávajú necelé tri týždne. Ak to minister zabalí už dnes, naše zdravotníctvo po Novom roku skolabuje. Opätovne preto vyzývam premiéra aj ministra, aby s odborármi hovorili dovtedy, kým nenájdu konsenzus. Inak na to tvrdo doplatíme všetci," povedal Dvořák.

(lipa, tasr)

Minúta  |  

Pellegrini podpísal zákon, ktorý má zabrániť kolapsu zdravotnej starostlivosti

Prezident SR odobril zákon, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti s niektorými opatreniami na zabezpečenie dostupnosti ústavnej zdravotnej starostlivosti.

Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že nemožno dopustiť, aby sa o slovenských pacientov nemal kto postarať a zostali bez zdravotnej starostlivosti, oznámila prezidentská kancelária.

Zopakoval zároveň vieru v to, že sa zákon napokon nebude musieť aplikovať v praxi.

„Pevne verím, že zvíťazí zdravý rozum a zodpovednosť za slovenských pacientov a že zákon, ktorý som sa na základe všetkých okolností na ochranu slovenských pacientov rozhodol podpísať, nebude musieť vláda nikdy využiť," povedal.

Za oprávnené považuje obavy, ako bude vyzerať situácia v zdravotníctve po 1. januári 2025, keďže lekárski odborári nie sú ochotní sa dohodnúť a situáciu upokojiť.

Lekári budú musieť počas mimoriadnej situácie pracovať, inak im hrozí väzenie

Mohlo by Vás zaujímať Lekári budú musieť počas mimoriadnej situácie pracovať, inak im hrozí väzenie

Chápe obavy verejnosti zo situácie, ktorá môže nastať v prípade hromadných výpovedí lekárov. „Strach je oprávnený, keď sledujete neochotu Lekárskeho odborového združenia sa dohodnúť a situáciu upokojiť," poznamenal.

„Je preto dôležité pre mňa ako prezidenta urobiť všetko pre to, aby zdravotná starostlivosť ostala dostupná, aby sa mal kto o pacientov postarať," uviedol Pellegrini vo zverejnenom videu.

Je si vedomý toho, čo sa dá alebo nedá na rokovaniach dosiahnuť. Upozornil, že na niektoré veci treba viac času, v tomto smere vyzval lekárov, ktorým sa zároveň poďakoval, že zodpovedne pristúpia k slovenským pacientom.

Hlava štátu je presvedčená, že v rokovaniach s lekárskymi odborármi sa ministrovi zdravotníctva Kamilovi Šaškovi (Hlas) podarilo nájsť kompromis. Poukázal na to, že sa našli aj dodatočné zdroje na rast platov.

Šaško odmieta rokovať s Visolajským, chce komunikovať priamo s lekármi

Mohlo by Vás zaujímať Šaško odmieta rokovať s Visolajským, chce komunikovať priamo s lekármi

Na druhej strane upozornil, že nemožno predkladať nerealistické požiadavky. „Požadovať, aby sa problémy nakopené za desaťročia vyriešili do konca roka, a tlačiť na to výpoveďami je nefér," skonštatoval.

Na výpovede reaguje legislatíva, súvisiaca s opatreniami na zabezpečenie dostupnosti ústavnej zdravotnej starostlivosti. Prináša rozšírenie definície mimoriadnej udalosti aj o kritickú nedostupnosť zdravotnej starostlivosti. Počas nej budú zdravotníci povinní poskytovať zdravotnú starostlivosť.

(tasr)

Minúta  |  

Zástupcovia agropotravinárskych komôr V4 odmietajú dohodu Mercosur

Je vysoko pravdepodobné, že po novom roku sa nanovo začne séria protestov v Bruseli a individuálnych akcií v krajinách Vyšehradskej štvorky.

Verejnosť a politici musia vedieť, aké nebezpečenstvo predstavuje Mercosur pre zdravie obyvateľstva. Zhodli sa na tom predstavitelia štyroch agropotravinárskych samospráv stredoeurópskych krajín počas 86. rokovania agropotravinárskych komôr Vyšehradskej štvorky (V4), ktoré sa uskutočnilo vo štvrtok (12. 12.) a v piatok na Štrbskom Plese. TASR o tom informovala hovorkyňa Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (SPPK) Jana Holéciová.

Ako povedala, obchodná dohoda s krajinami Latinskej Ameriky v závere roka mimoriadne znepokojila európskych poľnohospodárov a potravinárov. Po odmietavom stanovisku európskej organizácie COPA - COGECA a protestoch v Bruseli v predchádzajúcich dňoch sa proti liberalizácii obchodu s Brazíliou, Argentínou, Paraguajom a Uruguajom (Mercosur) pridávajú aj výrobcovia potravín z V4.

Predstavitelia agropotravinárskych samospráv krajín V4 v tejto dohode nevidia podľa Holéciovej príležitosť na rozvoj, ale mimoriadne vysoký stupeň rizika pre európskych spotrebiteľov a poľnohospodárov.

Mimoriadne nepriaznivý dosah sa predpokladá najmä v segmentoch hovädzieho a hydinového mäsa, medu alebo cukru. Latinskoamerické produkty nielenže znevýhodnia výrobu potravín v EÚ, ale prílev lacných a nekvalitných potravín spoza oceánu ohrozí zdravie Európanov a znásobí negatívny vplyv na životné prostredie.

Poľnohospodári z krajín V4 očakávajú, že Európska komisia bude brať viac ohľad na záujmy domácich výrobcov. Zatiaľ dominujú len záujmy priemyslu. Aj preto budeme od vlád a európskych politikov požadovať, aby sa kapitola agropotravinárstva vyňala z dohody Mercosur," uviedol po rokovaní predseda SPPK Andrej Gajdoš.

„EÚ chce na jednej strane otvárať dvere veľkým brazílskym farmám. Nechápem potom, ako máme našim poľnohospodárov vysvetľovať, aby znižovali emisie CO2 pri svojej činnosti, hoci pritom umožníme masívne dovozy agrárnych produktov z oblasti Mercosuru, ktoré vznikli na plochách po odlesňovaní brazílskych pralesov," doplnil prezident Agrárnej komory ČR Jan Doležal.

„V Poľsku sa od štvrtka koná séria viacerých protestov naprieč krajinou. Sme mimoriadne znepokojení, kam smeruje liberalizácia obchodu EÚ," priblížil viceprezident Národnej rady poľnohospodárskych komôr Poľska Robert Nowak.

V Maďarsku sa už začala veľká informačná kampaň vysvetľujúca riziká dohody. „Podarilo sa nám osloviť veľkú časť našich farmárov a verejnosť. Dodnes sme vyzbierali viac ako 200 podpisov. Chceme získať až 250.000 podpisov a toto odmietavé stanovisko odovzdať premiérovi," povedal prezident Maďarskej poľnohospodárskej komory Zsolt Papp.

Podľa Holéciovej sú agropotravinárske samosprávy V4 rozhodnuté pripojiť sa k protestom a súbežne s nimi zorganizovať aj vlastné informačné kampane v domovských krajinách. Jednou z nich bude európska občianska iniciatíva s názvom Stop fake food, origin on label. SPPK ju chce spustiť od nového roka. Podpisy budú zbierať aj v ostatných krajinách V4. Cieľom iniciatívy je zozbierať milión podpisov Európanov. Európska komisia sa tak bude musieť občianskou iniciatívou zaoberať.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.