Po dvoch mesiacoch som nadobudol presvedčenie, že s lekárskymi odborármi sa nedá dohodnúť, vyhlásil v relácii V politike minister zdravotníctva Kamil Šaško (Hlas) s tým, že odborové združenie pridáva ďalšie požiadavky počas vyjednávania.
Deväť podmienok LOZ z memoranda, ktoré združenie dohodlo s vládou Eduarda Hegera, je podľa Šaška splnených, ďalšie štyri budú schválené v prvom štvrťroku 2025. „Vyjednávanie potrebuje dve strany,“ povedal minister.
Z 19 nových požiadaviek odborového združenia rezort zdravotníctva splnil 16, dodal Šaško, pričom poslednou je „dodržiavanie memoranda“.
„Dohoda nemôže byť diktát, ale jednostranné odstúpenie od memoranda bývalej vlády diktát bol,“ reagoval člen zdravotníckeho výboru parlamentu Tomáš Szalay (SaS), pričom podľa neho hrozí, že pacienti nebudú mať prístup k akútnej zdravotnej starostlivosti.
Szalay pripomenul výrok premiéra Roberta Fica (Smer), že zdravotníctvo nie je premiérska téma, a dodal, že nevníma Ficovu podporu ministrovi zdravotníctva. „Zdravotníctvo je rezortom strany Hlas, čo sú odídenci zo Smeru,“ priblížil Szalay s tým, že predseda vlády sa chce týmto odídencom pomstiť, aby si problémy na ministerstve „vyžrali“.
Expert liberálov na zdravotníctvo však vláde priznal, že memorandum z roku 2022 je „deravé“, v dôsledku čoho je nevyhnutné ho opätovne vyrokovať.
„To, že pacienti sú rukojemníkmi, je fakt, ktorý som opakoval od začiatku,“ odpovedal Šaško, „ale postupne sa rukojemníkmi – do tejto pasce dostávajú aj lekári,“ dodal s tým, že ich vydiera predseda LOZ Peter Visolajský a odboroví predáci.
Prvou požiadavkou Szalaya je definitívne zaviesť systém odmeňovania DRG – platba za diagnózu, ktorý odmeňuje jednotlivé zákroky podľa náročnosti, a ktorý Slovensko prijalo ako posledné z celej EÚ. Tou druhou je zverejňovanie nákladov a personálu každého oddelenia každej nemocnice na Slovensku. „Aby sa nedialo, že na jednom oddelení je 20 postelí a 30 lekárov, lebo aj také na Slovensku máme,“ dodal Szalay.
Opozičný predstaviteľ zopakoval návrh na transformáciu nemocníc na štátne akciové spoločnosti. „Hrozí nám núdzová situácia v 12 okresoch z celého Slovenska, a koncové nemocnice v tých okresoch majú jedno spoločné – že sú to štátne príspevkové organizácie,“ vysvetlil Szalay s tým, že ide o 12 nemocníc zo sto.
Nová sýrska vláda, na ktorej čele sú islamisti, čo pred týždňom zvrhli vládu dlhoročného lídra Bašára Asada, by mala dostať šancu, povedal pre turecké médiá minister obrany Yasar Güler.
Ankara je podľa šéfa rezortu obrany „pripravené poskytnúť nevyhnutnú podporu, ak o ňu nová (sýrska) administratíva požiada“.
Turecké ministerstvo vnútra zároveň v nedeľu uviedlo, že cez turecké hranice sa počas piatich dní po Asadovom páde do Sýrie vrátilo viac než 7 600 utečencov.
Tamojší minister vnútra Ali Yerlikaya na platforme X napísal, že celkový počet Sýrčanov, „ktorí sa dobrovoľne vrátili z Turecka domov medzi 9. a 13. decembrom“, je dovedna 7 621, citovala agentúra AFP.
Sýrskym džihádistom sa v krátkej ofenzíve podarilo obsadiť veľké mestá ako Aleppo, Hamá i Homs na severe, a napokon aj Damask, čo prinútilo zvrhnutého prezidenta Asada z vlasti utiecť. Politický azyl mu na pokyn prezidenta Vladimira Putina udelilo Rusko.
Zhotoviteľ sa zaviazal, že električkovú trať odovzdá hlavnému mestu do 15. decembra, pripomenul hovorca mesta Bratislava Peter Bubla.
„Dodatok k zmluve platí. Trať bude po 15. decembri pripravená na prvú skúšobnú jazdu električkou, ktorú aktuálne plánujeme na 19. decembra,“ skonštatoval Bubla. Hlavné mesto viackrát deklarovalo, že robí všetko pre to, aby prvá skúšobná električka prešla do Vianoc.
Hlavné mesto zároveň na sociálnej sieti upozorňuje, že od pondelka bude na celom úseku trate električky zapnuté trakčné vedenie. Pripomína, že trať je stále aktívnym staveniskom, obyvateľov preto žiada, aby využívali vyznačené obchádzky pre chodcov a aby nemanipulovali s výbavou stĺpov trakčného vedenia, káblami v šachtách alebo rozvádzačoch vedľa trate.
„Akákoľvek manipulácia s nimi je životu nebezpečná,“ zdôrazňuje magistrát.
Od momentu, ako zhotoviteľ odovzdá trať hlavnému mesta, nastane podľa primátora náročný proces skúšok a povoľovania pre užívanie električky, ktorý potrvá niekoľko týždňov až mesiacov.
Za ten čas by sa mali stavebné kapacity presunúť na ďalšie miesta stavby, kde budú dokončovať prístrešky, nástupiská pre cestujúcich, chodníky a cyklochodníky či zábradlia. S plnou prevádzkou električky sa počíta na jar 2025. Úplne dokončená má byť do konca letných prázdnin.
S výstavbou trate v úseku Jungmannova – Janíkov dvor začala koncom novembra 2021 vysúťažená skupina dodávateľov zo Združenia NS MHD Petržalka. Stavba podľa magistrátu od začiatku čelila viacerým problémom. Práce boli v minulosti aj dočasne výrazne utlmené. O zintenzívnení prác mesto so zhotoviteľom viackrát rokovalo.
Hlavné mesto a rezort dopravy v novembri informovali, že výstavba má mať plynulé financovanie, keďže podpísali zmluvu o nenávratnom finančnom prostriedku. Ide o sumu viac ako 66 897 914 eur z eurofondov určenú na financovanie druhej fázy dopravného projektu.
François Bayrou, ktorého prezident Emmanuel Macron v piatok vymenoval na post šéfa kabinetu, avizoval na pondelok a utorok stretnutia so všetkými lídrami parlamentných frakcií vrátane Národného zhromaždenia (RN).
Princíp blokovania RN sa datuje najneskôr do predvolebného obdobia, keď Macronova koalícia Spolu (Ensemble) uzavrela dohodu s ľavicovým Novým ľudovým frontom (NFP) o sťahovaní kandidátov v jednotlivých volebných obvodoch, aby porazili kandidáta strany Marine Le Penovej.
A hoci Rassemblement v prepočte na jednotlivé strany získalo najviac hlasov, najširšie je zastúpený NFP, ktorého členmi sú krajne ľavicové Nepoddajné Francúzsko (LFI) či Socialistická strana (PS).
Nezhody v parlamente spôsobili pád vlády Michela Barniera, ktorý sa snažil obísť zákonodarný zbor a presadiť návrh rozpočtu, ktorý by zvýšil dane pre korporácie s cieľom zníženia deficitu na šesť percent. Barnier, bývalý eurokomisár, sa tak stal najkratšie vládnucim premiérom piatej Francúzskej republiky.
Bayrou v rozhovore pre denník La Tribune Dimanche avizoval, že sa v priebehu dvoch dní stretne so všetkými lídrami parlamentných frakcií. „Mojou prvou prácou je byť staviteľom a ak sa mi to nepodarí, tak opravárom,“ povedal.
Ratingová agentúra Moody’s v piatok neskoro večer nečakane znížila rating Francúzska z AA2 na AA3, pričom uviedla, že budúca vláda pravdepodobne výrazne nezníži deficit krajiny, a že verejné financie budú v nasledujúcich troch rokoch slabšie ako podľa jej októbrového základného scenára.
Skituristom bude ako oficiálna výstupová trasa slúžiť dočasne presmerovaný turistický chodník, ktorý sa vyhne kritickým úsekom, upozornil Tatranský národný park (TANAP).
Spoplatnenie skitouringu vo vysokotatranských lyžiarskych strediskách vstúpi do platnosti od sezóny 2025/2026.
„Tento variant bude najbezpečnejšie riešenie v tejto lokalite a bude slúžiť na výstup aj pre peších turistov. Podobným spôsobom vyjdeme v ústrety aj skituristom v stredisku na Štrbskom Plese,“ napísal TANAP na sociálnej sieti. Doplnil, že všetci budú musieť rešpektovať prevádzkový poriadok konkrétneho strediska.
Správa TANAP-u sa zároveň s prevádzkovateľom horských stredísk dohodla na ďalšom postupe. Dočasne presmerovaný turistický chodník dostane nové značenie tak, aby sa jednoznačne odstránili kritické, životu nebezpečné miesta.
„Nová podoba výstupovej trasy bude z dôvodu bezpečnosti, ako aj ochrany prírody záväzná pre všetky osoby vstupujúce na zjazdovky mimo lyžiarov so skipasmi a záchranárskych zložiek,“ tvrdia ochranári.
Turizmus na lyžiach v Tatranskej Lomnici, ako aj na Štrbskom Plese bude k dispozícii počas celej prevádzkovej doby strediska. Avšak podľa ochranárov bude večerný skitouring na Štrbskom Plese zrušený. TANAP deklaruje, že bude zavedený aj dôkladnejší monitoring dodržiavania výstupových trás a rešpektovania prevádzkového času a poriadku strediska.
Končiaci americký prezident absolvoval telefonát s úradujúcim prezidentom – premiérom Han Tok-suom, ktorý prevzal niektoré právomoci hlavy štátu po schválení ústavnej žaloby voči prezidentovi Jun Sok-jolovi, píše agentúra AFP.
„Prezident (Joe) Biden vyjadril presvedčenie, že vzťah zostane základným pilierom mieru a prosperity v indicko-pacifickej oblasti počas funkčného obdobia úradujúceho prezidenta Hana,“ uviedol Biely dom.
„Prezident Biden vyjadril uznanie za odolnosť demokracie a právneho štátu v Kórejskej republike a opätovne potvrdil pevný záväzok Spojených štátov voči ľudu Kórejskej republiky,“ dodal Biely dom vo vyhlásení.
„Južná Kórea bude vykonávať svoju zahraničnú a bezpečnostnú politiku bez narušenia a bude sa snažiť zabezpečiť, aby sa spojenectvo medzi Južnou Kóreou a USA zachovalo a trvalo rozvíjalo,“ píše sa vo vyhlásení po telefonáte predstaviteľov, ktorý trval 16 minút.
Juhokórejský parlament v sobotu dvojtretinovou väčšinou odhlasoval ústavnú obžalobu prezidenta Juna za jeho vyhlásenie stanného práva minulý týždeň. Parlament síce stanné právo o niekoľko hodín zrušil, ale v krajine to vyvolalo najhoršie politické nepokoje za posledné desaťročia.
Premiér Han bude dočasným prezidentom, až kým ústavný súd nerozhodne o trvalom odvolaní Juna. Súd má na to polročnú lehotu a odvolanie musí potvrdiť šesť z deviatich sudcov ústavného súdu. Po takomto rozhodnutí sa voľba nového prezidenta musí uskutočniť do 60 dní.
Podľa juhokórejskej ústavy môže prezident vykonávať funkciu iba jedno päťročné funkčné obdobie, čo v prípade oficiálneho zosadenia bráni Junovi znovu kandidovať.
Hokejisti Calgary v zostave s Martinom Pospíšilom zvíťazili v noci na nedeľu v zámorskej NHL nad Floridou 3:0. slovenský útočník si pripísal plusový bod.
Tampa uspela na ľade Seattlu 5:1. Slovenský obranca Erik Černák sa po zranení vrátil do zostavy Lightning a zaznamenal plusku. Washington s Martinom Fehérvárym zdolal Buffalo 4:2 a bodoval v deviatom zápase za sebou. Montreal s Jurajom Slafkovským prehral na ľade Winnipegu 2:4.
Pospíšil odohral proti Floride 16:21 min. Veľkou oporou Flames bol brankár Dustin Wolf, ktorý vykryl všetkých 32 striel Panthers. Bolo to jeho druhé čisté konto v sezóne aj v kariére. Obhajcom Stanley Cupu chýbal pre chorobu kapitán Alexandar Barkov.
Černák absolvoval proti Seattlu 18 minút, do zostavy sa vrátil po dvoch zápasoch, keď pauzoval pre zranenie dolnej časti tela. Dva góly Lightning strelil Brandon Hagel, víťazný zásah zaznamenal Brayden Point, bol to jeho 20. gól v sezóne. Prvý gól v NHL strelil Declan Carlile, „blesky“ vyhrali štyri z uplynulých piatich duelov.
Fehérváry strávil vo víťaznom dueli Washingtonu proti Buffalu na ľade 17:50 min a na trestnej lavici si odsedel päťminútový trest, keď sa v druhej tretine pobil s Dylanom Cozensom. Súpera po chvíli zložil k ľadu a jeho druhá bitka v NHL tak dopadla úspešne.
Tú prvú absolvoval 2. apríla 2023 s obrancom NY Rangers Nikom Mikkolom. Sabres prehrali deviaty duel za sebou.
Slafkovský odohral proti Winnipegu 16:41 min a do štatistík mu pribudol mínusový bod. Slovenský útočník sa vrátil do prvého útoku k Nickovi Suzukimu a Coleovi Caufieldovi, do druhého útoku sa posunul Alex Newhook. V uplynulých siedmich zápasoch zaznamenal Slafkovský len jednu asistenciu, v 27 dueloch tejto sezóny má bilanciu 2+13.
Hráči New Jersey Devils zvíťazili nad najslabším tímom ligy Chicagom 4:1, keď skórovali iba v záverečnej tretine a otočili z 0:1. Slovenský útočník Tomáš Tatar sa v druhom zápase za sebou nedostal do zostavy. Kľúčovou pasážou duelu bola 51.-53. minúta, kedy Devils skórovali trikrát. Víťazný gól na 2:1 zaznamenal Jack Hughes.
Nedeľná návšteva rímskeho biskupa bude vôbec prvou apoštolskou cestou na tento stredomorský ostrov, okrem rozhovorov s francúzskym prezidentom v hlavnom meste Ajaccio odslúži omšu a vystúpi na konferencii o ľudovej zbožnosti, píše agentúra DPA.
Po poslednej zahraničnej ceste v tomto roku 87-ročného Františka po adventnom období vo Vatikáne čaká rušné vianočné obdobie. Na Štedrý večer otvorí Jubilejný svätý rok, ktorý katolícka cirkev vyhlasuje raz za štvrťstoročie.
Ide tiež o tretiu návštevu pápeža Františka na francúzskom území – v roku 2014 navštívil Radu Európy v Štrasburgu a v roku 2023 Stredomorské stretnutia v Marseille. Väčšina z 350-tisíc Korzičanov sa hlási ku katolíckej viere.
Francúzsku verejnosť pred týždňom rozčarovalo pápežovo rozhodnutie vynechať slávnostné znovuotvorenie katedrály Notre-Dame, počas ktorého do Paríža zavítalo niekoľko svetových lídrov. Prezident Macron to využil aj na osobné trojstretnutie s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským a zvoleným prezidentom USA Donaldom Trumpom.
Vzdušný vír zasiahol východnú časť štátu pri hraniciach s Nevadou, pričom prevracal vozidlá, vyvracal stromy a ničil elektrické vedenie, píše agentúra DPA.
Najpostihnutejší bol okres Santa Cruz, južne od San Francisca. Na sociálnych sieťach sa objavili zábery, na ktorých vidieť prevrátené autá a veľa vody.
Americká Národná meteorologická služba (NWS) na základe fotografií, výpovedí svedkov a radaru potvrdila, že šlo o tornádo,. Taktiež uviedla, že prieskumný tím bude skúmať škody na mieste, aby určil ich rozsah.
V Kalifornii býva podľa NWS v priemere 11 tornád ročne, zvyčajne na jeseň a na jar. V sobotu vydala služba pre San Francisco prvé varovanie pred tornádom od roku 1950, a to uprostred silnej búrky, ktorá prerušila dodávky elektriny pre tisíce ľudí. Varovanie bolo zrušené približne o 20 minút neskôr.
V prvej Trumpovej administratíve pôsobil ako dočasný riaditeľ tajných služieb, veľvyslanec v Nemecku i osobitný vyslanec pre mierové rokovania medzi Srbskom a Kosovom, píše agentúra Reuters.
„Ric bude pracovať na niektorých z najhorúcejších miest na svete vrátane Venezuely a Severnej Kórey,“ napísal zvolený prezident Donald Trump na svojej sociálnej sieti Truth Social. Bližšie podrobnosti k pozícii vyslanca neuviedol. Nemenovaný zdroj z Trumpovho okolia pre Reuters povedal, že Grenell sa zameria aj na napätie na Balkáne.
Jeho meno sa predtým spomínalo aj v súvislosti s nomináciou na post ministra zahraničných vecí, ktorý napokon získal senátor Marco Rubio. Uvažovalo sa o ňom tiež pri voľbe osobitného vyslanca pre vojnu na Ukrajine. Táto pozícia pripadla generálporučíkovi vo výslužbe Keithovi Kelloggovi.
Grenell bol tiež jedným z troch autorov plánov prímeria v rusko-ukrajinskej vojne, pričom jeho plán počítal so vznikom úseku menších samosprávnych oblastí pozdĺž demilitarizovanej zóny.
Americkí predstavitelia v sobotu oficiálne ubezpečili verejnosť, že nič nenasvedčuje tomu, že by bola ohrozená národná bezpečnosť, píšu agentúry AFP a DPA.
Obyvatelia štátu New York a susedného New Jersey od polovice novembra hlásia lety veľkých neidentifikovaných dronov. V posledných dňoch sa pridali aj obyvatelia ďalších štátov vrátane Marylandu a Massachusetts.
Podľa AFP to vyvoláva obavy najmä preto, že miestne a vnútroštátne orgány neposkytli žiadne odpovede na otázku, aký je pôvod týchto zariadení.
„Samozrejme, berieme to neuveriteľne vážne,“ povedal v sobotu novinárom nemenovaný vysokopostavený predstaviteľ administratívy prezidenta Joea Bidena. Podľa neho zatiaľ nie sú známe žiadne dôvody domnievať sa, že ide o akúkoľvek trestnú činnosť, o ohrozenie verejnej či národnej bezpečnosti, alebo aktivitu aktéra zo zahraničia.
„Sme presvedčení, že mnohé z nahlásených pozorovaní dronov sú v skutočnosti lietadlá s posádkou, ktoré boli nesprávne identifikované ako drony,“ dodal iný úradník z ministerstva vnútornej bezpečnosti.
Letové dráhy lietadiel sa podľa neho zhodovali s hláseniami o pozorovaniach dronov, avšak zdôraznil, že „to neznamená, že všetky správy odmietame ako nedôveryhodné“.
Podľa hovorcu Rady Bieleho domu pre národnú bezpečnosť Johna Kirbyho prinajmenšom z časti išlo o lietadlá, ktoré sú vo vzdušnom priestore legálne.
Na základe žiadostí o odpovede v súvislosti s nárastom počtu pozorovaní bola zriadená národná linka, prostredníctvom ktorej prijali približne päťtisíc podnetov. Z tohto počtu sa približne 100 ukázalo ako relevantných, uviedol počas brífingu predstaviteľ Federálneho úradu pre vyšetrovanie (FBI).
Ako dodal, väčšina z údajných pozorovaní dronov pochádzala zo zeme a len „veľmi, veľmi málo“ hlásení bolo od pilotov zo vzduchu. Mnohé hlásené pozorovania sa tiež vyskytovali v blízkosti veľkých letísk.
Guvernérka štátu New York Kathy Hochulová v sobotu vyzvala federálne bezpečnostné zložky, aby zvýšili svoje úsilie. Reagovala tak na piatkové hodinové uzavretie pristávacích dráh na miestnom letisku z dôvodu činnosti dronov.
„Zašlo to priďaleko,“ napísala na sieti X v príspevku, v ktorom vyzvala vládu, aby posilnila presadzovanie práva, a Kongres, aby prijal legislatívu o reforme dronov.
Sociálne siete v uplynulých týždňoch zahltili videozáznamy neidentifikovaných zariadení vo vzduchu. Niektorí volení predstavitelia začali kritizovať Bidenovu administratívu za jej údajnú nečinnosť.
Republikánsky kongresman z New Jersey Chris Smith dokonca podľa AFP nastolil možnosť hrozby zo strany cudzieho štátu, napríklad Ruska alebo Číny. Dôkazy na podporu tohto tvrdenia však neuviedol.
V piatok sa k situácii vyjadril aj zvolený prezident USA Donald Trump, ktorý hovoril o „záhadných pozorovaniach dronov po celej krajine“. „Môže sa to naozaj diať bez vedomia našej vlády?“ pýtal sa na svojej sociálnej sieti Truth Social. „To si nemyslím! Dajte to vedieť verejnosti, a to hneď. V opačnom prípade ich zostreľte!!!“ dodal.
Známa tvár českého televízneho vysielania podľa rodiny podľahla v sobotu ťažkej chorobe, píšu portály iDnes a Novinky.
Merunka sa narodil 19. decembra 1950 v Prahe. Svoju novinársku kariéru začal po maturite v Československom rozhlase, kde pôsobil viac než 20 rokov, najmä v zahraničnej redakcii. Po roku 1989 sa pripojil k novovznikajúcemu súkromnému rádiu Alfa.
V roku 1993 sa zúčastnil na výberovom konaní na pozíciu redaktora pripravovanej súkromnej televízie Nova, kde mu ponúkli miesto moderátora hlavnej spravodajskej relácie Televízne noviny. Spolu so Stanislavou Wanatowiczovou viedol 4. februára 1994 vôbec prvé živé vysielanie TV Nova.
Následne utvoril obľúbenú moderátorskú dvojicu s Evou Jurinovou, s ktorou televízne noviny uvádzali päť rokov. Jurinová zomrela vo veku 67 rokov v januári 2021.
Po odchode z TV Nova koncom 90. rokov sa Merunka pripojil k televízii Prima, kde moderoval niekoľko populárnych relácií vrátane Mňam, Prima vareška či Autosalon. V posledných rokoch pôsobil v Českej televízii, kde uvádzal relácie ako Čo vedeli naše babičky a na čo sme zabudli a Putovanie za vínom.
Posledná vlna úderov v sobotu sa podľa Sýrskeho pozorovateľského centra pre ľudské práva (SOHR) v Londýne zamerala na tábory armády bývalého režimu na vidieku v Damasku.
Tel Aviv vystrelil na územie Sýrie 61 rakiet za päť hodín, tvrdí SOHR. Ciele útokov Obranných síl Izraela (IDF) zahŕňali horské tunely so skladmi rakiet a ďalšej munície, zničené bolo aj výskumné centrum severne od sýrskej metropoly, citovala ďalej agentúra DPA.
Líder islamistickej skupiny Hajat Tahrír aš-Šám (HTS), ktorá stála za Asadovým zvrhnutím, v sobotu v rozhovore pre sýrsku televíznu stanicu kritizoval Izrael za jeho vojenské operácie v Sýrii. Zároveň však povedal, že nemá záujem o nové konflikty, pretože sa chce sústrediť na obnovu vojnou zničenej krajiny.
„Izraelské argumenty sú už slabé a neospravedlňujú jeho nedávne útoky. Izraelčania jasne prekročili hranice zapojenia v Sýrii spôsobom, ktorý hrozí neopodstatnenou eskaláciou v regióne,“ uviedol líder HTS Ahmad Husajn Šara, predtým známy ako Abú Muhammad Džawlání.
„Stav Sýrie, ktorá je po rokoch konfliktov a vojen unavená, neumožňuje nové konfrontácie. Prioritou v tomto štádiu je obnova a stabilita, nie zatiahnutie do sporov, ktoré by mohli viesť k ďalšiemu ničeniu,“ dodal.
Diplomatické riešenia sú podľa neho jediným spôsobom, ako zabezpečiť bezpečnosť a stabilitu a „nevypočítateľné vojenské dobrodružstvá“ nateraz nie sú žiaduce.
Od dobytia Damasku sunnitskými džihádistami 8. decembra Izrael podľa SOHR podnikol v Sýrii celkovo 430 leteckých útokov. IDF takisto na pokyn premiéra Benjamina Netanjahua obsadili nárazníkovú zónu v Sýriou ovládanej východnej časti Golanských výšin.
Izraelský minister obrany Jisrael Katz zase nariadil armáde, aby sa pripravila zotrvať na vrchu Hermon aj počas nadchádzajúcej zimy. Vrch leží na libanonsko-sýrskej hranici, približne 40 kilometrov od Damasku.
Izrael svoje vojenské akcie v Sýrii obhajuje. V dlhom príspevku na sociálnej sieti Telegram náčelník generálneho štábu IDF Herci Halevi napísal, že hlavným dôvodom týchto úderov v uplynulom týždni je bezpečnosť Izraela.
„Bola tu krajina, ktorá bola nepriateľským štátom, jej armáda sa rozpadla a existuje hrozba, že by sa sem mohli dostať teroristické elementy. Nemáme v úmysle spravovať Sýriu. Jednoznačne zasahujeme do toho, čo tu určuje bezpečnosť izraelských občanov,“ napísal Halevi.
Zoskupenie HTS je viacerými západnými krajinami zaradené na zoznam teroristických organizácií. Tvrdí však, že sa od svojich koreňov v džihádistickej sieti al-Káida odklonilo. Od prevzatia moci sa svojimi vyhláseniami snaží ubezpečiť náboženské menšiny v Sýrii i zahraničné vlády, že nastolí „inkluzívnu“ vládu.
Parastu Ahmadiová (27) v stredu zverejnila na platforme YouTube živý prenos zo svojho koncertu bez publika, na ktorom vystúpila bez povinného hidžábu, pričom mala oblečené dlhé čierne šaty, sprievod jej robili štyria hudobníci.
Koncert má na YouTube viac než 1,5 milióna zhliadnutí. Po jeho rozsiahlom šírení na internete Ahmadiovej dom prepadli príslušníci bezpečnostných zložiek a predvolali ju na výsluch. Zároveň oznámili, že sa proti nej okamžite začne súdny proces.
Jej právnik v sobotu informoval, že Ahmadiovú zadržali iránske orgány na severe krajiny a dvoch hudobníkov z jej kapely zadržali v ich hudobnom štúdiu v Teheráne. O tom, kde trojicu momentálne držia, nevie. Podľa neho sa však zdá, že nemajú žiadny kontakt s vonkajším svetom.
Speváčkino vystúpenie niektorí diváci podľa denníka Le Monde považovali za gesto vzdoru voči iránskym úradom. Agentúra DPA doplnila, že Iránci i ľudia v zahraničí ju chválili za odvážny čin, ktorým sa postavila proti prísnemu výkladu islamského práva a pravidiel obliekania pre ženy v Iráne.
https://www.youtube.com/watch?v=oYcaDHEnhbU
Represie voči ženám vyvolali v posledných rokoch opakované protesty proti iránskej teokratickej vláde. Veľká vlna celoštátnych demonštrácii sa strhla v roku 2022 po smrti 22-ročnej Kurdky Mahsy Amíníovej, ktorá zomrela v nemocnici po tom, čo ju za údajné porušenie pravidiel obliekania zadržala mravnostná polícia.
Vyšetrovacia misia OSN v marci vyhlásila, že Amíníová zomrela v dôsledku fyzického násilia v čase, keď bola v rukách štátnych orgánov.
Vláda v Teheráne nakoniec podľa DPA nariadila tvrdé potlačenie protestov a mnohých popredných aktivistov odsúdila na smrť. Mnoho žien vo veľkomestách sa podľa agentúry teraz na protest bráni pravidlám obliekania, najmä noseniu povinnej šatky. Iránsky parlament proti tomu chce zakročiť prijatím nového zákona a prísnymi trestami.
Zvolený prezident podal žalobu na televíznu stanicu za urážku na cti, ktorej sa moderátori dopustili nepravdivými vyjadreniami na republikánovu adresu, píše agentúra AFP.
Donald Trump zažaloval ABC News a jej hlavného moderátora Georgea Stephanopoulosa za nepresné vyjadrenia, ktoré vyslovil počas rozhovoru s kongresmankou Nancy Maceovou, odvysielaného v marci. Moderátor vtedy tvrdil, že Trump bol v občianskoprávnom spore uznaný za „vinného zo znásilnenia“ spisovateľky E. Jean Carrollovej.
Mimosúdne vyrovnanie sa dohodlo v sobotu len deň po tom, čo sudkyňa sudkyňa Lisette M. Reidová požiadala Trumpa aj Stephanopoulosa – bývalého poradcu exprezidenta Billa Clintona – o výpovede. Podmienky dohody vyžadujú, aby ABC News darovala 15 miliónov dolárov do fondu určeného na „prezidentskú nadáciu a múzeum“.
Televízna stanica i moderátor sa zároveň verejne ospravedlnia a uvedú, že „ľutujú výroky“, ktoré o Trumpovi zazneli počas spomínaného rozhovoru. ABC News taktiež zaplatí ďalší milión dolárov za právne služby Trumpovmu právnikovi.
Trumpa porota minulý rok uznala za vinného za sexuálne napadnutie Carrollovej, čo je podľa newyorských zákonov iný trestný čin ako znásilnenie, objasnila AFP.
Zároveň mu nariadila zaplatiť spisovateľke päť miliónov dolárov ako odškodnenie. V januári tohto roku zase porota v inom prípade rozhodla, že Trump má zaplatiť Carrollovej odškodné 83,3 milióna dolárov za urážku na cti. Voči obom verdiktom sa Trump odvolal.
„Nikdy som túto ženu nestretol. Je to vymyslený vykonštruovaný príbeh niekoho, kto sa snaží predať knihu,“ reagoval zvolený prezident v septembri.
Členovia Alternatívy pre Nemecko v spolkovej krajine Durínsko v sobotu na krajinskej konferencii potvrdili lídra radikálneho krídla strany, pričom spravodajská služba klasifikuje durínsku AfD ako „krajne pravicovú extrémistickú skupinu“.
Höcke bol dvakrát odsúdený za to, že počas politických prejavov vedome citoval zakázané heslo nacistickej strany, píše agentúra DPA bez toho, aby spresnila, o ktoré heslo ide. Na straníckych mítingoch v máji 2021 a v decembri 2023 povedal frázu „Všetko pre Nemecko“, čo sa podľa súdu v meste Halle spája s polovojenskými jednotkami Sturmabteilung (SA).
Predseda získal 220 hlasov oproti 14 hlasom svojho vyzývateľa Klausa Stöbera, ktorý je členom dolnej komory nemeckého parlamentu za AfD. Strana začala proti Stöberovi konanie o vylúčení za to, že pred septembrovými krajinskými voľbami kritizoval Höckeho.
V rezolúcii, ktorú delegáti AfD v drvivej väčšine prijali, Höcke vyzval Nemecko, aby prijalo nové spojenie s Ruskom ako „alternatívu k nadvláde USA v Európe“, a vyhlásil, že „chrbtica Európy vedie z Paríža cez Berlín do Moskvy“.
Höcke zároveň povedal, že sníva o „euroázijskom hospodárskom spoločenstve, ktoré sa bude rozprestierať od Lisabonu po Vladivostok“.
AfD dosiahla v septembri prelomové víťazstvo v krajinských voľbách v Durínsku, keď získala 32,8 percenta hlasov. Strana však zostala „zmrazená mimo moci“, keďže všetky ostatné politické subjekty v Nemecku s ňou odmietajú spolupracovať, uzatvára DPA.
Na pravidelnej demonštrácii vystúpili aj rodinní príslušníci rukojemníkov, Icik Horn, ktorého dvaja synovia Eitan a Jair sú stále zadržiavaní ako zajatci v Pásme Gazy, vyzval na ukončenie vojny proti Hamasu.
„Nastal čas konať a priviesť všetkých domov,“ povedal v sobotu davu.
„Všetci sa zhodneme na tom, že sme doteraz neuspeli a že teraz môžeme dosiahnuť dohodu,“ vyhlásil prominentný izraelský herec Lior Aškenazi pred davom, ktorý sa zhromaždil v Tel Avive.
V uplynulých dňoch sa podľa agentúry AFP objavuje opatrný optimizmus, že dohoda o prímerí a prepustení rukojemníkov by po mesiacoch neúspešných rokovaní mohla byť konečne na dohľad.
Katar, ktorý sa nedávno vrátil k sprostredkovávaniu vyjednávaní medzi Izraelom a militantným hnutím Hamas, minulý týždeň oznámil, že rozhovory nabrali nový impulz. Zo svojej roly mediátora sa pôvodne stiahol začiatkom novembra, pretože ani jedna zo strán podľa neho neprejavovala vôľu dohodu uzavrieť.
Americký minister zahraničných vecí Antony Blinken takisto v sobotu počas návštevy Jordánska vyhlásil, že teraz je ten „správny okamih“ na uzavretie dohody.
V Egypte sa zase s prezidentom Abdalom Fattáhom Sísím stretol poradca Bieleho domu pre národnú bezpečnosť Jake Sullivan a vyslanec USA pre Blízky východ Brett McGurk. Podľa Sísího kancelárie sa na stretnutí zaoberali „úsilím o dosiahnutie dohody o prímerí a výmene väzňov v Pásme Gazy“.
Počas minuloročného útoku na juh Izraela militanti z Hamasu a ďalších spriaznených skupín zavliekli do Pásma Gazy 251 rukojemníkov, z ktorých 96 je stále zadržiavaných. V tomto počte je zahrnutých aj 34 rukojemníkov, ktorých izraelská armáda medzičasom – na základe informácií z hodnoverných zdrojov – vyhlásila za mŕtvych.
Prekvapivý útok zo 7. októbra 2023 si v Izraeli vyžiadal smrť 1 207 ľudí, väčšinou civilistov. Izraelská odveta v Pásme Gazy pripravila o život už najmenej 44 930 ľudí.
Podľa potenciálneho riaditeľa FBI je potrebné objasniť, ako sa využili miliardy dolárov, ktoré Spojené štáty poslali Volodymyrovi Zelenskému a jeho vláde na podporu vojenských operácií.
Kash Patel, kandidát na post riaditeľa FBI navrhnutý Donaldom Trumpom, tvrdí, že je všeobecne známe, že Ukrajina má problémy s korupciou a politici, ktorí dostávajú veľké finančné prostriedky, by mali čeliť prísnej kontrole.
„Nie je to tak, že by sme na Ukrajinu poslali miliardu dolárov, aj keď to tiež nie je málo. Poslali sme stokrát viac," skonštatoval Patel podľa portálu Echo24 v podcaste Kash's Corner.
Zároveň prezidenta Volodymyra Zelenského skritizoval, že namiesto transparentnosti cestuje po svete a „žobre o peniaze" a o finančných prostriedkoch, ktoré mu krajiny poskytujú, ďalej nikto nič nevie.
Patel pri spochybňovaní Ukrajinského prezidenta taktiež vyzdvihol incident z roku 2022, keď ukrajinská raketa zo systému protivzdušnej obrany (PVO), vystrelená proti ruskej rakete, spadla a zasiahla poľskú dedinu Przewodów, kde zabila dvoch ľudí. Podľa neho Zelenskyj spočiatku obvinil zo smrti Poliakov Rusko.
Nominácia Kasha Patela na čelo FBI vyvolala v Spojených štátoch kontroverziu. Kritici vrátane bývalých federálnych úradníkov varujú, že Patel by mohol využiť FBI na prenasledovanie Trumpových politických oponentov a oslabiť nezávislosť a profesionalitu úradu.
Oslabenie Sýrie a Hizballáhu poskytlo Izraelu príležitosť na zásah, no rozhodujúcou môže byť ochota USA zapojiť sa do konfliktu. Irán je však podľa izraelského premiéra najslabší za posledné roky.
Izraelskej armáde sa podarilo podľa niektorých informácií zlikvidovať približne 80 percent vojenského vybavenia sýrskej armády a podstatne oslabila aj hnutie Hizballáh, iránskeho spojenca v regióne.
Tento vývoj vytvára podľa izraelských činiteľov „jedinečnú príležitosť“ na rozhodujúci úder voči Iránu, ktorého jadrový program označuje izraelský premiér Benjamin Netanjahu dlhodobo za hrozbu pre globálnu bezpečnosť.
„Irán je na najslabšom a najnižšom bode za posledných 30 rokov. Všetky teroristické organizácie, ktoré financoval a vybudoval, padli jedna po druhej. Teraz je čas na úder, ktorý destabilizuje režim zla a teroru v Teheráne,“ povedal pre Telegraph izraelský premiér.
Plány na útok boli podľa zdrojov z prostredia izraelskej vlády už pripravené, no ich uskutočnenie bude pravdepodobne závisieť od podpory USA.
Na základe správ denníka Wall Street Journal novozvolený americký prezident Donald Trump podobný úder voči iránskym jadrovým zbraniam nevylučuje.
Podľa bývalého šéfa Mossadu, Amnona Sofrina, niektoré ciele - ako iránske zariadenie Fordow, nachádzajúce sa hlboko pod zemou - môžu byť náročné na zničenie.
Sofrina však zdôraznil, že pri útoku by Izraelu pomohla spolupráca s USA, Spojeným kráľovstvom, Francúzskom a Nemeckom.
Americká lyžiarka o pláne rekonvalescencie zatiaľ nemá jasno.
Americká lyžiarka Mikaela Shiffrinová podľa vlastných slov podstúpila neočakávanú operáciu po páde v obrovskom slalome SP v Killingtone.
„Vo štvrtok som odstúpila menšiu nečakanú operáciu, pretože som sa necítila dobre. Bolo potrebné vypláchnuť, zašiť a drenážovať malú dutinu, ktorá sa nachádzala hlbšie než bolo viditeľné na povrchu. Ďalšie informácie oznámime, keď budeme poznať podrobný plán rekonvalescencie," citovala lyžiarku agentúra DPA.
Shiffrinová spadla v obrovskom slalome v Killingtone 30. novembra, keď útočila na svoj stý triumf. Pri páde utrpela vážne svalové zranenie a poranenie brušnej steny.
V plnej rýchlosti zachytila hranu lyže a narazila do ochrannej siete, pričom zostala ležať niekoľko minút, kým ju odviezli na vyšetrenie.
Naím Kásim priznal, že strata kľúčového zdroja podpory ich núti prispôsobiť stratégiu novým podmienkam.
Libanonské hnutie Hizballáh prišlo po páde Asadovho režimu o možnosť vojenského zásobovania zo Sýrie, vyhlásil v sobotu podľa agentúry AFP vodca hnutia Naím Kásim.
„Hizballáh prišiel o vojenské zásobovanie zo Sýrie," oznámil Kásim počas príhovoru vysielaného televíziou. „Odpor sa bude musieť prispôsobiť okolnostiam," dodal.
Sýrski povstalci vedení islamisticko-povstaleckou Organizáciou pre oslobodenie Levanty (Hajat Tahrír aš-Šám - HTS) spustili koncom novembra nečakanú ofenzívu proti režimu dlhoročného sýrskeho prezidenta Bašára Asada.
V rýchlom slede obsadili veľké mestá ako Aleppo, Dajr az-Zaur, Hamá a Homs. Na záver bleskovej ofenzívy dobyli v noci na 8. decembra aj Damask a zvrhli Asada, ktorý následne ušiel do Moskvy.
Zvrhnutím režimu sa v Sýrii skončila vyše 50-ročná vláda klanu Asadovcov.
Hnutie Hizballáh podporovalo Asadov režim počas občianskej vojny v Sýrii, ktorá vypukla v roku 2011 po tom, čo prezident Bašár Asad potlačil protivládne protesty.
Do následných bojov sa zapojili aj zahraničné mocnosti a džihádisti. Tie si vyžiadali státisíce obetí a milióny ľudí opustili svoje príbytky.
Po piatich rokoch od záchrany počas ničivého požiaru bude koruna opäť vystavená v obnovenom parížskom chráme.
Vzácna historická relikvia, údajne tŕňová koruna, ktorá bola položená na hlavu Ježiša Krista pri jeho ukrižovaní, sa vrátila do katedrály Notre-Dame, ktorú roku 2019 zasiahol ničivý požiar.
Ide o pamiatku, ktorú sa podľa BBC podarilo francúzskemu kráľovi Ľudovít IX. v 13. storočí odkúpiť a ktorá bola v minulosti vystavená v pokladnici katedrály, no po požiari ju na čas presunuli do múzea Louvre.
Kruhová relikvia z rašeliny je uložená v zlatej rúrke zdobenej krištáľmi. Jej návrat bol súčasťou slávnostného obradu, ktorý viedol parížsky arcibiskup Laurent Ulrich. Ceremoniálu sa zúčastnili aj členovia katolíckeho Rytierskeho rádu Božieho hrobu.
Koruna bola uložená do novovybudovaného relikviára a pre verejnosť bude vystavená od 10. januára, čím sa stane jedným z hlavných lákadiel katedrály, ktorá sa po rokoch obnovy opäť otvára návštevníkom.
Ďalej bude svetlo odovzdané skautom v Užhorode a poputuje aj do Poľska.
Počas ekumenickej slávnosti vo Viedni ho v sobotu odpálili dievčatá zo skautskej družiny zo 117. zboru Horné Srnie-Nemšová.
Do Prezidentského paláca v Bratislave ho večer prezidentovi SR Petrovi Pellegrinimu priniesli skauti na čele s náčelníkom Slovenského skautingu Mariánom Lezom a skautkami z Družiny roka.
„Betlehemské svetlo, ktoré prinášate, má priniesť pokoj, mier nádej i lásku na Slovensku," uviedol Pellegrini s tým, že plamienok by mal byť aj povzbudením k väčšej úcte a tolerancii.
Zároveň ocenil tradíciu slovenského skautského hnutia, ktoré oslávilo 110. výročie a je jednou z najstarších organizácií pre deti a mládež.
Plamienok z Betlehema v nedeľu (15. 12.) odovzdajú slovenskí skauti počas svätej omše v Katedrále svätého Martina v Spišskej Kapitule skautom z Poľska. V ranných hodinách prinesú svetlo aj do Užhorodu, kde ho prevezmú skauti z Ukrajiny.
Svetlo budú skauti po celej krajine distribuovať prostredníctvom vlakových spojení. Doručia ho do viac ako 300 miest a obcí vrátane nemocníc, azylových domov, domovov sociálnej a opatrovateľskej starostlivosti či na Lomnický štít. Plamienok budú skauti roznášať aj počas Štedrého dňa.
Sýrsky exprezident pár dní pred pádom svojho režimu povedal predstaviteľom Iránu, že povstalci sa tešia podpore Turecka.
Počas stretnutia s iránskym ministrom zahraničných vecí Abbásom Arákčím vyjadril dnes už exprezident Asad nespokojnosť s tým, že Turecko aktívne podporuje sunnitské povstalecké skupiny, ktoré napádajú sýrske vládne sily.
Arákčí v reakcii uistil Asada o pokračujúcej podpore Iránu, ktorý v konflikte dlhodobo stojí na strane Asadovho režimu a rozoberie túto problematiku aj v Ankare.
Deň na to sa uskutočnilo stretnutie medzi iránskym a tureckým ministrom zahraničných vecí Abbásom Arákčím a Hakanom Fidanom.
Podľa agentúry Reuters išlo o veľmi napätú situáciu, pričom Turecko obvinilo sýrskeho prezidenta Asada z neochoty zapojiť sa do skutočných mierových rokovaní, čo podľa Ankary spôsobilo súčasný konflikt.
Asadov pád sa vníma ako veľká rana pre iránsku politiku v regióne, pretože Sýria bola kľúčovým spojencom Teheránu a umožňovala mu šíriť svoj vplyv na Blízkom východe.
Turecko, ktoré od vypuknutia občianskej vojny v Sýrii podporovalo opozičné skupiny, tvrdí, že Asad je zodpovedný za súčasnú krízu v krajine.
Irán, ktorý vynaložil miliardy dolárov na podporu Asadovej vlády, stratou jeho režimu prichádza o dôležitého spojenca, čo môže mať vážne následky pre jeho regionálne ambície.
Akcia bola spojená s predstavením motivačnej knihy plavkyne Sone Rebrovej.
Na bratislavských Zlatých pieskoch v sobotu popoludní vytvoril nový slovenský rekord v počte otužilcov na jednom mieste. Do chladnej vody jazera sa po 14.00 hod. ponorilo 604 otužilcov.
Podľa podmienok museli účastníci podujatia zostať vo vode ponorení tri minúty.
„Tým prekonali doterajší rekord z roku 2017, kedy sa v Nitre na jednom mieste stretlo 267 otužilcov," informoval Michal Svítok z Knihy slovenských rekordov.
Táto akcia bola spojená s predstavením novej knihy diaľkovej plavkyne a otužilkyne Sone Rebrovej Dokážeš to!
Ide o členku klubu Ľadové medvede Bratislava, ktorá ako druhá Slovenka preplávala Lamanšský prieliv a svoje skúsenosti predstavuje v motivačnej publikácii. Odpovedá ňou na otázky, ako vyjsť zo svojej komfortnej zóny, ako začať od nuly a dopracovať sa k výsledkom a splneniu sna.
Vladimir Putin podľa ukrajinského prezidenta odsúva mier na druhú koľaj. Nasadenie vojakov pravidelnej armády z doteraz nezúčastneného štátu totiž podľa neho znižuje šance na urovnanie konfliktu.
Volodymyr Zelenskyj vo svojom prezidentskom príhovore upozornil, že jestvujú dôkazy o tom, že ruské jednotky začali využívať severokórejských vojakov v útokoch proti ukrajinským silám, konkrétne v Kurskej oblasti.
Doplnil, že vojaci KĽDR sú začlenení do kombinovaných ruských jednotiek a má vraj informácie, že Rusi môžu nasadiť Kórejcov aj na iných častiach frontu, uvádza Jevropejska pravda.
Zelenskyj minulý mesiac uviedol, že na západe Kurskej oblasti sa nachádza 11-tisíc vojakov KĽDR a už utrpeli straty, pripomína agentúra AFP.
Tento krok Moskvy podľa Zelenského predstavuje zásadnú eskaláciu konfliktu, keďže Rusko zatiahlo do vojny ďalší štát.
Ukrajinský prezident tiež obvinil ruského lídra Vladimira Putina, že ignoruje výzvy na deeskaláciu a namiesto toho vyvoláva ďalšie problémy v Ázii a vo svete tým, že Severnú Kóreu učí moderným vojenským technikám.
Severná Kórea (KĽDR) a Rusko od začiatku ruskej vojenskej invázie na Ukrajinu vo februári 2022 posilnili vzájomné vojenské vzťahy, oznámila AFP.
Ukrajina sa podľa Zelenského slov naďalej pripravuje na obranu a bude pokračovať v koordinácii so svojimi spojencami.
Zelenskyj dodal, že v nadchádzajúcom týždni sa v Európe bude diskutovať o ďalších sankciách proti Rusku, podpore ukrajinskej obrany a o posilnení spoločnej európskej bezpečnosti.
Ukrajinská armáda počas prekvapivej ofenzívy, ktorá sa začala v auguste 2024, obsadila rozsiahle územia v Kurskej oblasti. Ruskej armáde sa medzitým podarilo postup Ukrajiny zastaviť, do oblasti presunula posily a dobyté územie postupne získava späť, vytláča ukrajinské jednotky.
Zdroj z prostredia ukrajinskej armády minulý mesiac pre agentúru AFP uviedol, že Kyjev stále ovláda približne 800 kilometrov štvorcových Kurskej oblasti. Pôvodne Ukrajina údajne kontrolovala takmer 1400 kilometrov územia.
Podľa novozvoleného prezidenta totiž spôsobuje viac problémov než úžitku a má negatívny vplyv na zdravie.
Donald Trump oznámil, že Republikánska strana sa rozhodla usilovať o zrušenie letného času, ktorý považuje za nepraktický a nákladný. Agentúra Reuters uvádza, že Trump na sociálnej sieti Truth Social zverejnil, že aj keď letný čas má určitú podporu, v skutočnosti spôsobuje viac problémov než úžitku.
Letný čas, ktorý posúva hodiny o hodinu dopredu, aby sa predĺžili večery počas letných mesiacov, sa v posledných rokoch stáva čoraz kontroverznejším a preberanejším, a to aj v Európe.
Podľa portálu Echo24, Trump dodal, že i keď má letný čas niekoľko podporovateľov, najmä z ekonomických dôvodov, jeho dopady na zdravie a kvalitu spánku mnohých Američanov sú príliš veľkým negatívom.
Objavujú sa rôzne návrhy. Niektorí zákonodarcovia by letný čas zrušili úplne, iní zase preferujú jeho zavedenie počas celého roka. Zástancovia letného času po celý rok tvrdia , že by to viedlo k väčšej ekonomickej aktivite v zime a jasnejším popoludniam, no oponenti varujú, že by to znamenalo nebezpečné rána, keď deti pôjdu do školy za tmy.
The Republican Party will use its best efforts to eliminate Daylight Saving Time, which has a small but strong constituency, but shouldn’t! Daylight Saving Time is inconvenient, and very costly to our Nation.
Letný čas počas celého roka už v minulosti v USA platil a to v rokoch druhej svetovej vojny a ropného embarga v roku 1973, ale po negatívnych ohlasoch sa opäť zaviedlo striedanie času.
V Európe mal byť v roku 2021 ukončený povinný systém striedania času, no členské štáty sa dodnes nevedia dohodnúť, ktorý čas by mal zostať v platnosti.
Dielo z ateliéru známej dubnickej výtvarníčky Aleny Teicherovej je už znovu ozdobou nádvoria miestneho kaštieľa. Príbeh narodenia Ježiša je navyše nahovorený sprievodným slovom, čo prináša ešte silnejší zážitok.
Betlehem, ktorý vytvorila v roku 2019, je jedinečný nielen svojím prevedením, ale aj tým, v akom období vznikal. Autorka ho začala tvoriť v čase, keď sa starala o rodičov v jej rodnej obci Domanižská Lehota.
„Mojej mame práve vtedy diagnostikovali nevyliečiteľnú chorobu. Bolo to veľmi ťažké obdobie, no maľovanie tohto diela mi pomáhalo prekonávať smútok, dni naplnené bolesťou i strachom o milovanú a jedinečnú bytosť. Tesne pred Vianocami nám však odišla. Hreje ma ale spomienka, že betlehem, ktorý som namaľovala, stihla po jeho uvedení na nádvorí kaštieľa ešte vidieť,“ povedala pre Štandard Teicherová.
Hľadanie nocľahu sv. Jozefa a Panny Márie. Foto: František Peťko
Pastva pre oči
Betlehem pozostáva celkovo z 19 postáv, 8 zvierat, ako aj vstupnej časti do maštale, kde sa Ježiš narodil, a z jasličiek, v ktorých je uložený. Najviac vynikne večer, keď sa zotmie, pretože atmosféra farebných svetiel, hovorené sprievodné slovo aj s vianočnými piesňami umocní zážitok.
Na maľbu návrhov betlehemu zvolila techniku akvarelu na A3 formát. Takto postupne namaľovala celý príbeh narodenia Ježiša v betleheme.
„Betlehem som maľovala postupne. Začala som v roku 2019, keď som navrhla hlavnú časť celého projektu, anjelov, Pannu Máriu, sv. Jozefa, Ježiška v jasličkách, hľadanie nocľahu Panny Márie s Jozefom, hostinského, pastierov a zvieratká. V nasledujúcom roku pribudli postavy troch kráľov a opäť o ďalší rok Herodes a rímski vojaci. Najlepšie z celého betlehemu sa mi maľovala Panna Mária a anjeli,“ objasnila autorka.
Na maľovanie postáv jej poslúžili rodinní príslušníci, ktorí jej pózovali. V súčasnosti premýšľa nad možnosťou domaľovať niektoré časti príbehu, kde by doplnila zvieratá či palmy. „Techniku akvarelu by som tiež ponechala, lebo je ľahká, jemná a vzdušná,“ ozrejmila.
Anjel ohlasujúci radostnú zvesť. Foto: František Peťko
Presahuje hranice regiónu
Vtedajší vedúci oddelenia kultúry na Mestskom úrade v Dubnici nad Váhom Richard Benech dal akvarelové obrazy vytlačiť na hliníkoplast v životnej veľkosti. Kompletný výjav jednotlivých postáv nechal nasvietiť a hovorené sprievodné slovo zveril hercovi s podmanivým hlasom Martinovi Kaprálikovi.
Betlehem vznikol na objednávku mesta a najvhodnejším priestorom na jeho umiestnenie bol podľa nich kaštieľ. „Vďaka realizácii tohto nápadu v tíme, v ktorom bola autorka, ale aj riaditeľka múzea Monika Schwandtnerová či iní technickí odborníci, sa podarilo toto dielo zrealizovať,“ skonštatoval pre redakciu Benech.
Pri vzniku nápadu bol aj vtedajší viceprimátor Dubnice nad Váhom Tomáš Truchlý. „Chceli sme ľuďom poskytnúť možnosť stretnúť sa s umením aj touto formou, čo sa podarilo. Návštevníci si betlehem obľúbili, odozvy sú dobré. Myslím si, že toto dielo presahuje hranice nášho mesta i regiónu,“ poznamenal pre nás Truchlý.
Hoci uvažovali, že by originálny betlehem pri príležitosti piateho výročia mohli nainštalovať v centre mesta na Námestí Matice slovenskej, napokon ho ponechali aj tento rok na tradičnom mieste.
„Betlehem bol maľovaný do priestorov nádvoria Dubnického kaštieľa, kde má podľa mňa lepšiu a krajšiu atmosféru. Je to unikátne prostredie, pretože sa využívajú aj priestory, kde boli okná, v ktorých sú umiestnené postavy ako Herodes, krčmár, ale aj anjeli,“ vyhlásila Teicherová.
Pre Štandard hovorí dubnická výtvarníčka Alena Teicherová. Zdroj: Ľubomír Chochula
Dielo chodia obdivovať nielen Dubničania, ale aj ľudia z okolia, ako napríklad Anna Jakubíková z Púchova. „Je to úžasná myšlienka a obdivuhodné spracovanie. Keď som ho videla po prvý raz, bola som z neho unesená. Je to famózne dielo, jemne urobené a krásne namaľované. Zaslúži si, aby ho videlo čo najviac ľudí. Neviem o tom, že by namaľovaný celý príbeh narodenia Ježiška v betleheme v životnej veľkosti bol ešte niekde inde na Slovensku, lebo väčšinou sú v mestách a v obciach len drevené prevedenia,“ podotkla pre redakciu Jakubíková.
„Sme hrdí na to, že v našom meste máme takúto umelkyňu, ktorá vytvorila tento pekný a moderný betlehem. Ten sa na nádvorie kaštieľa celkom hodí, lebo my v okolí jedného či druhého kostola nemáme taký priestor,“ povedal nám Marián Bielik zo Saleziánskej farnosti dona Bosca v Dubnici nad Váhom.
Verejnosť môže betlehem navštevovať od 6. do 29. decembra. „Bude k dispozícii počas otváracích hodín Dubnického múzea. Vstup je voľný,“ informovala redakciu vedúca oddelenia kultúry na Mestskom úrade v Dubnici nad Váhom Zuzana Múkerová.
Traja králi prichádzajú k Ježišovi. Foto: František Peťko
Predvianočná tvorba
Na betlehem sa rada príde pozrieť aj jeho autorka, hoci má v tomto období veľa práce. „Predvianočný čas so sebou prináša aj viac objednávok na darčeky pod vianočný stromček, ktoré okrem ikon na starom dreve a obrazov, zahŕňajú aj maľbu na sklenené vianočné ozdoby. Napriek tomu sa však snažím využívať svoj čas spravodlivo a užívať si ho aj s mojou rodinou a priateľmi,“ poznamenala umelkyňa.
Verí, že jej dielo umožní ľuďom nájsť v adventnom období pokoj. „Mnohí z nás vedú uponáhľaný život. Preto je potrebné spomaliť, pozastaviť sa, aby sme načerpali novú energiu a novú silu na prekonávanie zložitých životných situácií. Celá naša spoločnosť žije v napätí. Prežívame ťažké časy. Máme obavy z toho, čo bude. Každý by si mal uvedomiť, o čom je život. Nesmieme zabúdať na vyšší zmysel ľudstva a nielen sebecky hľadieť na svoje pozemské potreby,“ dodala.
„Vianoce sú časom pokoja. Máme možnosť sa zastaviť, nazrieť do svojho vnútra. Ak pociťujeme potrebu nejakej zmeny, je tu jedinečná príležitosť začať práve od seba,“ uzavrela maliarka.
Pastieri so zvieratami pri jasličkách. Foto: František PeťkoJežiš sa narodil za čias krutého vládcu Herodesa v judskom Betleheme. Foto: František PeťkoPohľad na celý betlehem na nádvorí kaštieľa. Vľavo hore v okne je krčmár, vpravo Herodes. Foto: František Peťko
Obvinený je aj bývalý prezident Jair Bolsonaro a ďalších 35 ľudí.
Walter Braga Netto, bývalý minister obrany a blízky spolupracovník exprezidenta Jaira Bolsonara, bol zatknutý brazílskou políciou v rámci vyšetrovania údajného pokusu o štátny prevrat. Polícia zadržala i ďalšie osoby, uviedol nemenovaný zdroj blízky vyšetrovaniu podľa agentúr AFP a AP.
Dôvodom zatykača a zadržania osôb boli obavy polície z možného bránenia vyšetrovaniu, dodal zdroj.
Braga Netto bol spolu s Bolsonarom a 35 ďalšími osobami obvinený z plánovania štátneho prevratu, ktorým by sa exprezident udržal v úrade po tom, ako bol v roku 2022 porazený v prezidentských voľbách.
Netto zatiaľ nebol oficiálne obžalovaný, podľa vyhlásenia brazílskej federálnej polície bol zatknutý pre obavy zo zasahovania do procesu vyšetrovania. Údajne sa usiloval zistiť, čo bývalý asistent exprezidenta Bolsonara, ktorý bol tiež zatknutý, vypovedal úradom, píše agentúra AP s odvolaním na miestne brazílske médiá.
Polícia tiež vykonala dva príkazy na domovú prehliadku.
Braga Netto bol v rokoch 2020 až 2021 šéfom Bolsonarovho štábu, od 2021 do 2022 zastával post ministra obrany. Jeho právni zástupcovia bezprostredne nereagovali na žiadosť o vyjadrenie, v minulosti sa však vyjadrili, že pred vydaním vyhlásenia sa musia oboznámiť s obsahom policajných dokumentov.
O piate miesto si v nedeľu zahrajú proti favorizovanému Švajčiarsku.
Slovenskí florbalisti zvíťazili v zápase o 5. - 8. miesto na majstrovstvách sveta (MS) v Malmö nad Nemeckom 4:1. Slováci tak dosiahnu svoje historicky najlepšie umiestnenie na MS. Dva góly SR strelil Michal Dudovič.
V nedeľu o 12.30 h budú bojovať o konečné 5. miesto proti favorizovanému Švajčiarsku. Doteraz bola ich maximom siedma priečka z predchádzajúcich dvoch šampionátov.
Zverenci trénera Radomíra Mrázka sa ujali vedenia v 16. minúte, keď Matúš Gajdoš premenil trestné strieľanie. Na konci druhej tretiny pri vylúčení Ladislava Mirta unikol v oslabení Dudovič a zvýšil náskok, Nemci však vzápätí využili presilovku zásluhou Janosa Brokera.
Tretia časť sa niesla v taktickom duchu, ani jeden z tímov nechcel urobiť chybu. Upokojenie do slovenských radov priniesol až gól Michala Šifru v 55. minúte, triumf spečatil v závere do prázdnej bránky Dudovič.
Slováci si na šampionáte pripísali druhé víťazstvo. V základnej B-skupine prehrali so Švédmi (4:12) a Fínmi (1:7) a remizovali s Lotyšskom (4:4). V play off zdolali Estónsko 9:5 a vo štvrťfinále podľahli Česku 1:9.
MS v Malmö - o 5. - 8. miesto: SLOVENSKO - Nemecko 4:1 (1:0, 1:1, 2:0).
Spojené štáty americké plánujú zaviesť finančné sankcie proti srbskému ropnému gigantu Naftna Industrija Srbije (NIS), ktorý je väčšinovo vlastnený ruskými spoločnosťami Gazprom a Gazprom Neft.
Sankcie by mohli nadobudnúť účinnosť už od 1. januára, uviedol srbský prezident Aleksandar Vučić v rozhovore pre televíziu Informer TV, referuje Politico.
Podľa Vučića by podobné opatrenia mohli prijať aj Veľká Británia a Európska únia, čo by mohlo zastaviť dodávky ropy cez ropovod z Chorvátska.
„Dostali sme potvrdenie, že v najbližších dňoch USA zavedú sankcie proti NIS kvôli ruskému vlastníctvu. Stále čakáme na oficiálny dokument s podrobnosťami," uviedol Vučić.
Americké ministerstvo financií sa k tejto záležitosti zatiaľ nevyjadrilo. Agentúra Reuters informovala, že žiadosť o komentár zostala bez odpovede.
Poslanci ju mohli na tento post zvoliť už v septembri, avšak nezískala podporu parlamentu.
Na post sudkyne Ústavného súdu (ÚS) SR sa opätovne hlási len jedna uchádzačka, a to Lívia Trellová. Návrhy sa mohli podávať do 5. decembra. Oznámil to odbor komunikácie Kancelárie Národnej rady (NR) SR.
Poslanci majú voliť kandidátov na ústavného sudcu na februárovej schôdzi, keďže sa im na jeseň ani v opakovanej voľbe nepodarilo zvoliť žiadneho kandidáta. Vybrať uchádzača sa parlament neúspešne pokúšal už aj pred letom.
Trellovú nominoval tak ako minule dekan Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave Eduard Burda. O funkciu ústavnej sudkyne sa ako jediná uchádzala aj v predošlej voľbe v septembri. Hoci parlament mal voliť dvoch kandidátov, rozhodoval len o nej, a to neúspešne.
Parlament by sa mal pokúsiť kandidátov opäť voliť na schôdzi, ktorá sa podľa plánu začína 4. februára. Uchádzačku ešte pred voľbou v pléne čaká verejné vypočutie pred parlamentným ústavnoprávnym výborom.
Na Ústavnom súde SR chýba jeden sudca. Miesto sa uvoľnilo pred vyše rokom, keď sa v septembri 2023 funkcie vzdala Jana Laššáková. Parlament štandardne volí dvojnásobok potrebného počtu, zvoliť má preto aktuálne dvojicu kandidátov. Z nich si jedného vyberá prezident SR a vymenuje ho za ústavného sudcu.
Počet civilistov zabitých počas konfliktu v Gaze bol podľa štúdie think tanku Henry Jackson Society (HJS) zámerne nadhodnotený pre účely propagandy.
Štúdia obviňuje ministerstvo zdravotníctva v Gaze, že do štatistík zahŕňa prirodzené úmrtia, neodlišuje civilné a bojové straty a umelo navyšuje počet žien a detí medzi obeťami, referuje denník Telegraph.
HJS tvrdí, že údaje poskytnuté Hamasom, ktorý riadi územie Gazy, boli manipulované na vytváranie dojmu, že izraelské obranné sily (IDF) cielené útočia na civilistov. Medzinárodné médiá podľa HSJ tieto údaje preberajú bez dostatočného overenia.
Ministerstvo zdravotníctva v Gaze uvádza viac ako 44-tisíc obetí od začiatku izraelskej vojenskej odpovede na útoky zo 7. októbra. HJS na základe správ izraelských a amerických tajných služieb odhaduje, že približne 17-tisíc z nich boli bojovníci Hamasu.
Výskumníci identifikovali prípad, keď sa vek obetí umelo znižoval, aby sa zvýšil počet zabitých detí. Rovnako boli do štatistík zahrnuté obete zabité pri chybne odpálených raketách Hamasu alebo pri distribúcii humanitárnej pomoci.
Autori štúdie kritizujú, že iba malé percento médií využíva údaje poskytované izraelskými autoritami, pričom väčšina preferuje údaje ministerstva zdravotníctva v Gaze. Táto situácia podľa HJS vytvára skreslený obraz, v ktorom sú všetky obete vnímané ako civilisti, čím sa posilňuje medzinárodná kritika Izraela.
Palestínski predstavitelia označili správu HSJ za pokus obhájiť izraelské vojenské zásahy. Veľvyslanec Dr. Husam Zomlot tvrdí, že údaje od ministerstva zdravotníctva v Gaze potvrdili viaceré medzinárodné organizácie, pričom skutočný počet obetí je pravdepodobne ešte vyšší.
Pokiaľ sa predseda SNS Andrej Danko nevráti k dôslednému rešpektovaniu koaličnej zmluvy, bude dávať každému poslancovi koalície signál, že dohody sa dodržiavať nemusia.
Vyhlásila to strana Hlas v reakcii na Dankove sobotňajšie vyjadrenia. Hlas zdôraznil, že hlavným dôvodom sporov v koalícii je pohŕdanie základnými pravidlami z koaličnej dohody. Stranu mrzí, že Danko útočil na koaličného partnera aj na prezidenta Petra Pellegriniho.
„Hlavným dôvodom sporov vo vládnej koalícii je otvorené pohŕdanie základnými pravidlami stanovenými v koaličnej zmluve. Pokiaľ sa predseda SNS nevráti k jej dôslednému rešpektovaniu, bude dávať každému jednému koaličnému poslancovi signál, že dohody sa dodržiavať nemusia a každý má právo sa rozhodnúť, ktoré spoločné záväzky bude rešpektovať a ktoré nie," zdôraznila strana Hlas-SD v stanovisku, ktoré TASR zaslali z tlačového oddelenia.
Danko podľa strany v sobotnej diskusnej relácii naletel na opozičnú hru a pri niektorých odpovediach poskytol zbytočný priestor svojim prílišným emóciám. „Blížia sa nám sviatky, sme v adventnom období a nastal čas, aby sme aspoň počas tohto obdobia nezaťažovali verejnosť ďalšími zbytočnými politickými hrami a vyhláseniami," skonštatoval Hlas.
Šéf SNS v sobotu vyhlásil, že za rebéliou poslancov Hlasu i nezaradených poslancov okolo Rudolfa Huliaka je prezident, ktorému by vyhovovala úradnícka vláda. Spomenul aj vzťah medzi Pellegrinim a premiérom Robertom Ficom (Smer), ktorý je podľa neho stále zlý. Neverí, že dôjde k predčasným voľbám, reálne vidí skôr alternatívu úradníckej vlády. Hovoril o hre Hlasu, ktorá speje k úradníckej vláde.
Najmenej jeden človek zahynul a 200 migrantov sa podarilo zachrániť počas troch separátnych operácií v noci na sobotu v gréckych vodách, uviedla tamojšia pobrežná stráž.
Desiatky ľudí sú stále nezvestné po tom, čo sa tri člny dostali do problémov v približne rovnakom čase pri pobreží gréckeho ostrova Gavdos na juh od Kréty, uviedla pobrežná stráž.
Na palube jedného dreveného člna, ktorý sa potopil, bolo 39 ľudí. Po potopení člna sa doposiaľ našlo jedno telo.
Do pátracej operácie sa popri hliadkach pobrežnej stráže zapojili aj vrtuľníky a lietadlo.
Zachránení pasažieri uviedli, že na palubách člnov bolo zrejme o desiatky osôb viac, citoval grécky denník Kathimerini.
Grécke úrady sa často podieľajú na záchrane migrantov podstupujúcich nebezpečnú cestu z Turecka alebo Líbye na preplnených plavidlách, ktoré ani nie sú vhodné na plavbu po mori, pripomína DPA.
Podľa Úradu vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR) prišlo tento rok do Grécka takmer 58-tisíc migrantov. Pre porovnanie, v roku 2022 predstavoval tento počet 49-tisíc.
Kurdské milície v Sýrii podporované Spojenými štátmi sa musia „buď rozpustiť, alebo budú rozpustené," vyhlásil v noci na sobotu turecký minister zahraničných vecí Hakan Fidan.
Všetci nesýrski bojovníci zo zahraničia v radoch kurdských milícií Jednotky na ochranu ľudu (YPG) musia „čo najskôr" opustiť Sýriu, vyhlásil Fidan počas rozhovoru pre tureckú spravodajskú televíziu NTV.
Počas druhej fázy musí opustiť Sýriu aj celé velenie YPG a zostávajúce jednotky musia zložiť zbrane, dodal turecký minister zahraničia.
Nová sýrska vláda by mala potlačiť IŠ, ktorý v Sýrii zostáva naďalej aktívny a má v krajine uväznených stúpencov, dodáva Fidan.
Turecko sa spolu s Ruskom a Iránom rozhodlo zdržať vojenského zásahu, keď povstalci postupovali na Damask, doplnil minister.
Kurdské milície YPG ovládajú rozsiahle časti územia na severovýchode Sýrie pozdĺž hranice s Tureckom. Ankara ich považuje za teroristickú organizáciu a predĺženú ruku militantov zo zakázanej Strany kurdských pracujúcich (PKK), ktorá proti tureckému štátu bojuje už 40 rokov. USA však považuje YPG za cenného spojenca v boji proti džihádistom Islamského štátu v Sýrii.
Po zmene režimu je Turecko považované za najvplyvnejšieho zahraničného účastníka konfliktu v Sýrii.
