Kamenný vodopád, najvyššie položený hrad či krásy Gemera. Na strednom Slovensku je čo objavovať

Kamenné gule

Najväčšími kamennými guľami v Európe sa môžu pýšiť Kysuce. V čadčianskej mestskej časti Milošová našli v roku 1988 tieto záhadné kamenisté útvary guľovitého či vajcovitého tvaru. Nazývajú sa Megonky či Megoňky a ich priemer sa pohybuje od tridsať centimetrov do troch metrov.

Bohužiaľ, práve tá najväčšia kamenná guľa s veľkosťou päť metrov praskla počas odstrelov. Napriek tomu sa tu nachádza najväčšie nálezisko týchto zvláštnych skalných útvarov v celej Európe, pričom podobné nálezy nájdete až na Kostarike či Novom Zélande.

Bohužiaľ, mnoho z týchto gúľ padlo medzičasom za obeť ľuďom, ktorí si ich odvliekli do svojich súkromných zbierok či záhrad. V minulosti sa niektoré schválne rozbíjali v nádeji, že sa v nich skrývajú drahé kovy. Megoňky boli v roku 2003 vyhlásené za prírodnú pamiatku a ide nielen o európsky, ale aj svetový unikát.  

Liptovský hrad

Na vrchole Sestrč v Chočských vrchoch leží zrúcanina hradu známeho ako Liptovský, Sielnický či Liptovský Starý hrad. Nachádza sa vo výške 999 metrov nad morom, čo z neho robí najvyššie položený slovenský hrad a jeden z najvyššie položených hradov v celej strednej Európe.

Prvá zmienka o tomto kamennom hrade pochádza z 13. storočia. Postavený bol na mieste niekdajšieho hradiska a počas svojej relatívne krátkej histórie bol viackrát zničený a obnovený. Definitívne bol rozvrátený za vlády Mateja Korvína v roku 1471.

Z hradu sa preto zachovala len veľmi malá murovaná časť. Celý areál je však voľne prístupný a dá sa sem dostať po červenej a žltej turistickej značke, pričom okrem nádychu dejín ponúkne hrad i krásny výhľad do okolia. V neďalekej obci Liptovská Sielnica si môžete užiť i termálny prameň.

Skrytá tiesňava i vodopád

Na skok od mesta pod Urpínom leží obec Králiky, ktorá skrýva prekrásnu Králickú tiesňavu a Králický vodopád. Nejde o najväčší vodopád na Slovensku, no voda tu aj tak padá z úctyhodnej výšky 7 metrov.

Tiesňavu obkolesujú skalné bralá, niektoré vysoké aj 20 metrov. Celá trasa je pritom nenáročná, takpovediac skoro prechádzka, takže si ju môžu užiť aj menej skúsení výletníci. Na mieste je možné aj opekať. V obci je rozvinutá i zimná turistika.

Ak sa rozhodnete Králiky navštíviť, určite sa zastavte i v susednej obci Tajov. Nájdete tu rodný dom spisovateľa Jozefa Gregora Tajovského či vynálezcu Jozefa Murgaša. Obec sa môže pochváliť i kostolom zo 16. storočia.

Hrad, najväčšia rotunda či vysoká pec

Na Slovensku máme viacero krajov, ktoré by si zaslúžili väčšiu pozornosť návštevníkov – domácich i zahraničných. Medzi nich jednoznačne patrí Gemer, ktorý je priam posiaty rôznymi pamiatkami. Ponúkneme vám preto trochu obšírnejšie okolie Revúcej.

Okrem samotného okresného mesta s prvým slovenským gymnáziom môžete navštíviť napríklad neďalekú Jelšavu, kde sa dajú obdivovať staré banské domy, kaštieľ Koháryovcov, miestne kostoly či zrúcanina hradu Jelšava.

Na skok odtiaľ leží i obec Šivetice, ktorá sa hrdí najväčšou románskou rotundou v strednej Európe. Toto sídlo bolo v minulosti preslávené svojou keramikou, ktorú poznali hádam v celom Rakúsko-Uhorsku.

Nakoniec, blízko sa nachádza i Sirk, ktorý sa pýši významnou technickou pamiatkou – vysokou pecou, ktorá mala svojho času viac ako 13 metrov. Na miestnej fare prežil svoje detstvo známy zberateľ ľudovej slovesnosti Pavol Dobšinský.

A keď už budete v tejto oblasti, po ruke máte i obec Muráň. Tá sa môže pýšiť hradom, ktorý sa nachádza v prekrásnej prírode Muránskej planiny vo výške 935 metrov nad morom – je tretím najvyššie položeným hradom na Slovensku. S touto stavbou sa spája aj jedna z najstarších dochovaných slovenských piesní – Píseň o zámku Muránském, ktorú zložil turkobijec Martin Bošňák v 16. storočí.

Divín

Obec Divín v okrese Lučenec môže milovníkom našich dejín ponúknuť množstvo pamiatok na objavovanie. Zaujme kaštieľ Zičiovcov, ktorý bol v nedávnej dobe reprezentatívne opravený. Nad obcou sa vypína aj zrúcanina hradu Divín, ktorý pochádza z prelomu 12. a 13. storočia.

Obec tiež má dvojvežový kostol Všetkých svätých, okolo ktorého stojí obdĺžnikový ochranný múr s baštami. Miestna fara pochádza z 18. storočia a má na sebe namaľované údajne najstaršie slnečné hodiny v Novohrade.