Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Estónsko a Litva majú stále sovietsku mentalitu, reagovalo Gruzínsko na sankcie

Vláda v Tbilisi považuje sankcie, ktoré uvalili Tallinn a Vilnius na gruzínskych predstaviteľov, sú „protigruzínske“, odvetné opatrenia však neprijme „z úcty k litovskému a estónskemu ľudu“, píše portál stanice Echo Kaukazu.

Estónsko v nedeľu v reakcii na násilné potlačenie proeurópskych protestov v Gruzínsku uvalilo sankčné opatrenia na ďalších 14 osôb, ktoré za postup bezpečnostných zložiek nesú zodpovednosť. Medzi nimi je aj premiér Irakli Kobachidze. Osoby uvedené na tomto sankčnom zozname nebudú môcť cestovať do Estónska.

Po dohode s Estónskom rozšírila zoznam sankcionovaných osôb v Gruzínsku aj Litva, a to o ďalších 17 politikov a úradníkov, ktorí sa podieľali na potláčaní protestov v Gruzínsku.

Litovský minister zahraničných vecí Kęstutis Budrys spresnil, že ide o zákaz vstupu do Litvy. Dodal tiež, že „je čas podniknúť spoločné kroky na úrovni EÚ“.

Gruzínska vláda vo svojom vyhlásení v pondelok uviedla, že napriek sankciám sa rozhodla zostať v režime jednostranného partnerstva s oboma štátmi, aby zo svojej strany neohrozila tradičné priateľstvo medzi gruzínskym, estónskym a litovským národom.

Vláda v Tbilisi vo svojom vyhlásení označila Estónsko a Litvu za štáty, ktoré „majú v súčasnosti najobmedzenejšiu suverenitu v rámci Európskej únie, a ktorých vlády nekonajú v záujme svojich vlastných občanov, ale podľa pokynov administratívy cudzieho štátu“.

„Toto je hlavný dôvod, prečo sú vlády týchto krajín nútené konať proti vlastnej dôstojnosti,“ píše sa vo vyhlásení gruzínskej vlády, ktorá dodala, že vedenia Litvy a Estónska sa „napriek 33-ročnej histórii nezávislosti stále nedokázali zbaviť sovietskej mentality“.

Ešte predtým Litva, Lotyšsko a Estónsko uvalili sankcie na zakladateľa vládnej strany Gruzínska túžba, miliardára Bidzinu Ivanišviliho, ako aj na predstaviteľov gruzínskeho ministerstva vnútra, pretože údajne nesú zodpovednosť za porušovanie ľudských práv v Gruzínsku.

Po Kobachidzeho rozhodnutí odložiť prístupové rozhovory s EÚ do konca roka 2028 vypukli koncom októbra v uliciach hlavného mesta Tbilisi a na iných miestach Gruzínska protesty.

Demonštranti protestujú aj proti parlamentným voľbám, ktoré sa konali koncom októbra, a ktoré vyhrala Gruzínska túžba. Opozícia a prezidentka Salome Zurabišviliová tento oficiálny výsledok volieb neuznávajú a hlasovanie bez dôkazov označujú za zmanipulované.

Ďalšie protesty vypukli po sobotňajších prezidentských voľbách, v ktorých bol zborom voliteľov za hlavu štátu zvolený kandidát Gruzínskej túžby a bývalý futbalový reprezentant Micheil Kavelašvili.

(tasr)

Minúta  |  

Ukrajina potrebuje prímerie, nie zbrane, vyhlásil Szijjártó pred Radou EÚ

Maďarský minister zahraničia v príspevku na Facebooku priblížil, že Budapešť čaká na pondelkovom zasadnutí členských štátov „ťažký boj“, maďarská vláda však podľa neho neustúpi z mierovej pozície.

„Ani blížiace sa Vianoce nedokážu potlačiť vojnovú atmosféru. Napriek nastoleniu možnosti vianočného prímeria a masovej výmeny väzňov dnes chcú uvoľniť viac ako šesť miliárd eur na zásielky zbraní,“ avizoval šéf maďarskej diplomacie Péter Szijjártó.

„Tlačia na Ukrajincov, aby poslali 18-ročných chlapcov na front, a zároveň chcú zaradiť gruzínskych predstaviteľov na sankčný zoznam, pretože ľudia v Gruzínsku sa odvážili zvoliť si suverénnu vládu,“ dodal.

Mierové urovnanie vojny na Ukrajine stále neprichádza do úvahy, povedal minulú stredu ruský prezident Vladimir Putin v telefonickom rozhovore s predsedom maďarskej vlády Viktorom Orbánom, ktorý rozhovor inicioval. Ten prejavil snahu o spoločné hľadanie politického a diplomatického riešenia krízy, a pripomenul okrem iného svoje vzťahy s mnohými západnými lídrami.

Ruská hlava štátu načrtla svoje hodnotenie súčasného vývoja situácie okolo Ukrajiny s tým, že deštruktívne smerovanie kyjevského režimu naďalej vylučuje možnosť mierového urovnania konfliktu.

(tasr)

Minúta  |  

Merz odmieta prijímať ďalších migrantov zo Sýrie

Predseda opozičnej CDU navrhol, aby sa sýrski utečenci, ktorí už sú v Nemecku, ale odmietajú sa „integrovať“, vrátili do Sýrie, píše denník Süddeutsche Zeitung.

„V každom prípade je správne, aby sme teraz neprijímali ďalších utečencov zo Sýrie,“ povedal opozičný líder Friedrich Merz v televízii ARD. „Pretože tí, ktorí prichádzajú, mohli byť aj členmi Asadových milícií a tie teraz v Nemecku nemôžeme mať,“ dodal.

Šéf Kresťanskodemokratickej únie Nemecka (CDU) tak vyjadril obavy veľkej časti Nemcov z toho, že by krajina mohla v rámci svojich štedrých azylových pravidiel prijať na svoje územie predstaviteľov zvrhnutej vlády sýrskeho prezidenta Bašára Asada a iných podporovateľov jeho režimu, ktorí sa pravdepodobne dopúšťali mnohých zločinov proti ľudskosti.

Viaceré európske krajiny vyzývajú EÚ na urýchlenie procesu reemigrácie

Mohlo by Vás zaujímať Viaceré európske krajiny vyzývajú EÚ na urýchlenie procesu reemigrácie

Sýrčania, ktorí odmietajú integráciu do nemeckej spoločnosti, by sa podľa Merza mali vrátiť, keďže im už z hľadiska medzinárodného práva nehrozí nebezpečenstvo, pre ktoré utiekli.

„Tak či tak sme už dlho toho názoru, že sa už dávno mohli vrátiť aspoň na sever, a teraz aj do iných častí krajiny,“ povedal s tým, že pracujúci a „dobre integrovaní“ utečenci môžu „samozrejme“ zostať v Nemecku.

V súčasnosti Nemecko hostí približne 975-tisíc Sýrčanov, citovala Süddeutsche Zeitung dáta spolkového ministerstva vnútra. Väčšina z nich prišla v roku 2015, pričom podľa Herberta Brückera, výskumníka v oblasti migrácie z Inštitútu pre výskum zamestnanosti (IAB), je ich miera zamestnanosti na úrovni 40 percent.

Brücker pre denník Rheinische Post tiež dodal, že ľudia, ktorí aj v minulosti pracovali, by mali mať možnosť vrátiť sa do Nemecka. Ak chcú Nemci vracať Sýrčanov domov napriek nedostatku kvalifikovanej pracovnej sily, podľa výskumníka je možnosť návratu najlepším riešením.

Česká polícia v spolupráci s kolegami zo Slovenska zadržala arabského prevádzača

Mohlo by Vás zaujímať Česká polícia v spolupráci s kolegami zo Slovenska zadržala arabského prevádzača

„Ukazuje to výskum: Ľudia sa s väčšou pravdepodobnosťou vrátia dobrovoľne, ak majú túto možnosť,“ vyhlásil s tým, že aktívne posielať pracujúcich do Sýrie by „nemalo zmysel“.

(sab)

Minúta  |  

Kyjev údajne v Kurskej oblasti vyradil z boja najmenej 30 vojakov KĽDR

Ukrajinská armáda tvrdí, že v bojoch v Kurskej oblasti na západe Ruska prišlo cez uplynulý víkend o život alebo bolo zranených najmenej 30 severokórejských vojakov – Moskva situáciu správy o kórejských vojakoch dlhodobo nekomentuje.

Ukrajinská armáda sa v auguste pri svojej ofenzíve zmocnila časti územia Kurskej oblasti. Ruské jednotky sa toto územie snažia dobyť, a podľa ukrajinských zdrojov aj za pomoci vojakov zo Severnej Kórey, ktorí boli do tohto regiónu vyslaní ako posily.

"V dňoch 14. a 15. decembra utrpeli armádne jednotky z Kórejskej ľudovodemokratickej republiky (KĽDR) značné straty pri obciach Plechovo, Vorožba, Martynovka v Kurskej oblasti - najmenej 30 vojakov bolo zabitých a zranených," uviedla v pondelok ukrajinská vojenská rozviedka HUR.

HUR hlási aj troch nezvestných severokórejských vojakov, doplnila britská stanica BBC. Ukrajinská rozviedka tiež tvrdí, že po stratách živej sily sú jednotky "dopĺňané čerstvým personálom" zo Severnej Kórey, ktorá podľa odhadov západných predstaviteľov vyslala Moskve na pomoc najmenej 10-tisíc vojakov.

Politico: Vojaci z KĽDR oživili debaty o vyslaní západných vojakov na Ukrajinu

Mohlo by Vás zaujímať Politico: Vojaci z KĽDR oživili debaty o vyslaní západných vojakov na Ukrajinu

Na to, že Rusko začalo údajne do útokov v Kurskej oblasti nasadzovať "značný počet" Severokórejčanov, upozornil opäť aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Podľa jeho informácií Rusi zaraďujú Severokórejčanov do takzvaných kombinovaných jednotiek.

Ukrajinský prezident dodal, že Severokórejčania majú byť údajne použití aj v iných častiach frontovej línie a že "straty v tejto kategórii sú už tiež badateľné".

Ruské ministerstvo obrany minulý týždeň uviedlo, že jeho vojaci v Kurskej oblasti opäť dobyli niekoľko malých osád. Minulý mesiac zdroj z ukrajinskej armády agentúre AFP povedal, že Kyjev má v tomto ruskom regióne pod kontrolou 800 štvorcových kilometrov územia.

Pred tým ukrajinské jednotky podľa vlastných tvrdení ovládali asi 1 400 štvorcových kilometrov územia Kurskej oblasti.

(tasr)

Minúta  |  

Pekárom na Slovensku chýba 1500 pracovníkov. Varujú pred obmedzením dodávok

Slovenský sektor pekárov, cukrárov a cestovinárov čelí vážnemu nedostatku pracovnej sily.

Aktuálne chýba viac ako 1500 pracovníkov, čo môže v prípade zhoršenia zdravotnej situácie, ako bola minuloročná chrípková epidémia, viesť k obmedzeniu dodávok potravín.

Slovenský zväz pekárov, cukrárov a cestovinárov vyzýva vládu, aby upravila zdaňovanie príplatkov za prácu v noci, cez víkendy a štátne sviatky. Tieto náklady totiž tvoria viac ako polovicu celkových výdavkov na pracovnú silu v pekárskom sektore, ktorý je najväčším zamestnávateľom v slovenskom potravinárstve.

Predseda predstavenstva zväzu Milan Lapšanský upozorňuje, že sektor čelí veľkým problémom, keďže štát síce zvyšuje minimálnu mzdu, no príplatky za nočnú prácu, víkendy a sviatky sú zdanené tak, že po odpočítaní daní a odvodov zostáva pracovníkom menej. Tento stav podľa neho nie je dlhodobo udržateľný a ohrozuje stabilitu cien potravín.

Zväz zároveň zdôraznil, že slovenské potravinárstvo potrebuje investície do moderných technológií a kvalifikovaných pracovníkov, aby zostalo konkurencieschopné. Ak sa nebudú reflektovať aktuálne potreby sektora, hrozí úpadok potravinárstva a znižovanie potravinovej sebestačnosti Slovenska.

Lapšanský uzavrel, že investičný dlh slovenského potravinárstva presahuje jednu miliardu eur, a preto je nevyhnutné podporiť najmä spracovateľský sektor.

(tasr)

Minúta  |  

Spojené štáty dodali Taiwanu 38 tankov M1A2 Abrams na posilnenie obrany proti Číne

Napriek tomu, že Taiwan má vlastný obranný priemysel a modernizuje vybavenie svojej armády, naďalej sa vo veľkej miere spolieha na predaj zbraní z USA, píše AFP.

Taiwan si v roku 2019 objednal od USA celkovo 108 tankov M1A2 Abrams. Prvé tanky dorazili na ostrov v nedeľu neskoro večer a previezli ich na armádnu výcvikovú základňu v oblasti Sin-ču nachádzajúcej sa južne od hlavného mesta Tchaj-pej, informovalo tamojšie ministerstvo.

Podľa miestnej tlačovej agentúry Central News Agency sú tanky M1A2 Abrams prvými novými tankami dodanými na Taiwan za posledných 30 rokov.

Zvyšné tanky objednané taiwanskou armádou dodajú Spojené štáty pravdepodobne v rokoch 2025 a 2026, uviedol pre agentúru AFP armádny predstaviteľ.

Spojené štáty sú najdôležitejším medzinárodným podporovateľom a dodávateľom zbraní pre Taiwan, hoci s vládou na ostrove prerušili diplomatické styky na začiatku 70. rokov 20. storočia.

Peking, ktorý považuje Taiwan za súčasť svojho územia, v posledných rokoch zvýšil počet vojnových lodí a preletov stíhačiek v okolí ostrova. Komunistická Čína opakovane deklaruje, že demokratický Taiwan jedného dňa ovládne.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.