Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Ukrajina plánuje po vojne zriadiť elektronické hlasovanie vo voľbách

Po skončení vojny chce zabezpečiť voľby aj pre občanov žijúcich v zahraničí a na okupovaných územiach.

Olena Šuliak, predsedníčka Výboru Organizácie štátnej moci v ukrajinskom parlamente, potvrdila, že vláda skúma možnosti vrátane online hlasovania, poštového hlasovania a osobného hlasovania v zahraničí.

Ako píše Politico, vláda študuje európske volebné modely, ktoré by zabezpečili slobodné a spravodlivé voľby aj pre jej občanov roztrúsených po celom svete.

Najväčším problémom bude zabezpečiť účasť pre 6,5 milióna vnútorne vysídlených ľudí a ukrajinských občanov na okupovaných územiach.

Hlasovanie cez internet a iné technologické možnosti skúmajú aj z pohľadu IT bezpečnosti, čo môže byť kľúčové pre stabilizáciu krajiny a jej cieľ vstúpiť do EÚ po vojne.

(lipa)

Minúta  |  

Nemecko do konca roka zatvorí opravovňu vojenskej techniky v Michalovciach

Opravárenský uzol pre vojenskú techniku z Ukrajiny plánuje ministerstvo obrany do 31. decembra presunúť do Nemecka, citovala stredajšie vyhlásenie rezortu agentúra DPA.

Nemecký rezort obrany prostredníctvom svojho hovorcu spresnil, že dôvodom takéhoto kroku je zmena rámcových podmienok a sčasti aj „mimoriadne zložité“ opravné postupy, ktoré sa musia na poškodenej ukrajinskej vojenskej technike vykonávať.

Opravárenské centrum na Slovensku funguje od konca roka 2022 pre samohybné húfnice 2000, kolesové obrnené vozidlá Dingo, delostrelecký raketový systém MARS II a protilietadlové delové tanky typu Gepard, priblížila DPA.

Ďalšie opravárenské centrá prevádzkované Nemeckom sa nachádzajú aj v Litve a na Ukrajine. „Opravy ukrajinských zbraňových systémov zostávajú zabezpečené,“ ubezpečilo ministerstvo.

Spolupráca so slovenskou stranou ohľadne prevádzky spomínaného opravárenského centra bola podľa DPA „ťažkopádna“, a to predovšetkým v otázke výkladu európskych colných pravidiel.

(tasr)

Minúta  |  

Ruský vyšetrovací výbor zadržal podozrivého z vraždy Kirillova a jeho asistenta

Ich smrť spôsobila bomba ukrytá v kolobežke.

Ruský vyšetrovací výbor oznámil, že zadržal 29-ročného občana Uzbekistanu, ktorý je podozrivý zo zabitia veliteľa jednotiek radiačnej, chemickej a biologickej obrany ruských ozbrojených síl generálporučíka Igora Kirillova a jeho asistenta. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP a stanice BBC.

Kirillov spolu so svojím asistentom zahynul v utorok ráno pri výbuchu v ruskej metropole. Explózia nastala približne o šiestej hodine ráno miestneho času. Spôsobila ju bomba ukrytá v elektrickej kolobežke odstavenej pri vchode do bytového domu na Riazanskom prospekte.

„Občan Uzbekistanu, narodený v roku 1995, bol zadržaný pre podozrenie zo spáchania útoku, pri ktorom zahynul veliteľ jednotiek radiačnej, chemickej a biologickej obrany ruských ozbrojených síl Igor Kirillov a jeho asistent Iľja Polikarpov," uviedol vo vyhlásení ruský vyšetrovací výbor.

Ďalej dodal, že podozrivého "naverbovali ukrajinské špeciálne jednotky", píše AFP.

Vyšetrovací výbor podľa Reuters tiež vyhlásil, že podozrivý počas výsluchu povedal, že prišiel do Moskvy, kde dostal improvizované výbušné zariadenie na vykonanie útoku. Za jeho úlohu pri vražde mu objednávatelia ponúkli 100-tisíc dolárov a pobyt v jednej z európskych krajín.

Výbuch v Moskve zabil generála, ktorý mal nariadiť chemické útoky na ukrajinských vojakov

Mohlo by Vás zaujímať Výbuch v Moskve zabil generála, ktorý mal nariadiť chemické útoky na ukrajinských vojakov

Podozrivý podľa AFP tiež uviedol, že kamera namontovaná na palubnej doske prenajatého auta zaparkovaného pred budovou, pred ktorou došlo k výbuchu, natočila útok a vysielala ho „naživo organizátorom útoku v (ukrajinskom) meste Dnipro".

Vyšetrovatelia oznámili, že identifikujú ďalšie osoby zapojené do útoku. Ruský denník Kommersant informoval, že bol zadržaný ďalší podozrivý, píše agentúra Reuters, ktorá dodáva, že nedokázala túto informáciu nezávisle overiť.

Kirillov bol najvýznamnejším vojenským predstaviteľom zavraždeným v Rusku, odkedy Kremeľ pred takmer tromi začal svoju inváziu na Ukrajinu, uvádza AFP.

Služba bezpečnosti Ukrajiny (SBU) v pondelok obvinila Kirillova z vojnových zločinov, pričom tvrdila, že práve on nariadil použiť proti ukrajinským silám vo vojne na Ukrajine zakázané chemické zbrane. Agentúra AFP s odvolaním na zdroj z SBU v utorok informovala, že za výbuchom stojí práve SBU, ktorá útok nazvala "špeciálnou operáciou" a Kirillova označila za „vojnového zločinca".

(tasr)

Minúta  |  

V Drážďanoch ku koncu koncertu prišlo zle divákom a zakrátko aj ošetrujúcim zdravotníkom

Čo presne sa stalo a čo to spôsobilo, zatiaľ nie je známe.

Viacero účastníkov koncertu v priestoroch Semperovej opery v Drážďanoch museli ošetriť po tom, čo sa im náhle zhoršil zdravotný stav. Následne však ochoreli aj niektorí zo zasahujúcich zdravotníkov, uvádza agentúra DPA.

Niekoľko účastníkov koncertu sa začalo sťažovať na ťažkosti s dýchaním a krvným obehom, pričom dvoch ľudí museli aj hospitalizovať, spresnil vo vyhlásení drážďanský hasičský zbor.

Štyria zdravotníci, ktorí týmto ľuďom poskytovali pomoc, však neskôr zaznamenali tie isté syndrómy.

Hasiči preto povolali špecializované jednotky s dýchacími maskami. Zdravotníkov prehliadol lekár a tamojšia polícia uviedla, že jeden človek v hľadisku upadol do bezvedomia.

V budove sa však nakoniec nenašli žiadne škodlivé látky. Príčina incidentu preto zostáva nejasná a prípad začala vyšetrovať polícia.

Návštevníkom prišlo nevoľno počas koncertu Saského krajinského orchestra pod vedením dirigenta Philippeho Herrewegheho. Keďže sa však koncert v čase incidentu už končil, k evakuácii budovy opery nebolo potrebné pristúpiť, dodali na záver hasiči.

(tasr)

Minúta  |  

Lídri EÚ sa stretnú so západobalkánskymi štátmi a diskutovať budú aj o Ukrajine

Rokovať budú o regionálnej integrácii, podporách Ukrajiny v boji proti Rusku, ako aj o globálnych výzvach, migrácii a strategickej úlohe EÚ vo svete.

Šéfovia vlád a štátov krajín EÚ v Bruseli sa v stredu večer zúčastnia na summite EÚ – západný Balkán, kde sa stretnú s lídrami krajín z tohto regiónu. Vo štvrtok lídri EÚ prerokujú vopred stanovenú pracovnú agendu.        

Nový predseda Európskej rady António Costa v pozývacom liste pre premiérov a prezidentov spresnil, že stredajší summit bude venovaný úsiliu o regionálnu integráciu, ako aj možnostiam ďalšieho pokroku v postupnej integrácii medzi EÚ a regiónom západného Balkánu. Pracovná večera sa zameria na geopolitické výzvy spoločné pre EÚ a spomínaný región.

Štvrtkový program je venovaný Ukrajine, úlohe Únie vo svete, Blízkemu východu, migrácii a otázke zahraničnej politiky.

Costa zdôraznil, že v popredí diskusií bude situácia na Ukrajine. Vyjadril presvedčenie, že Únia musí urobiť všetko pre to, aby boli útočiace ruské jednotky porazené.

„Decembrové zasadnutie je dôležitou príležitosťou na vyslanie jednotného a jednoznačného posolstva o podpore Ukrajiny za komplexný, spravodlivý a trvalý mier. Pozval som prezidenta Volodymyra Zelenského do Bruselu, aby sa s nami podelil o najnovší vývoj a o svoje názory na to, ako môže Európa najlepšie podporiť Ukrajinu," uviedol Costa.

Naznačil, že na summite chce prediskutovať najlepší spôsob, ako splniť záväzky EÚ voči ukrajinskému ľudu.

Zelenskyj sa stretne s lídrami EÚ hneď po úvodnom príhovore šéfky Európskeho parlamentu Roberty Metsolovej.

Costa dodal, že úloha a angažovanosť EÚ vo svete je ďalšou silnou témou zasadnutia a zdôraznil, že Únia potrebuje komplexnú a strategickú diskusiu o tom, ako posilniť svoju globálnu angažovanosť a priority v multipolárnom prostredí. V tomto smere považuje ďalšie rozšírenie EÚ za hlavnú geopolitickú investíciu a vyslovil sa za vytvorenie širšej a hlbšej siete partnerov po celom svete.

Podľa jeho slov musí EÚ určiť, ako na jednej strane možno posilniť transatlantické puto, a na strane druhej brániť svoje vlastné ekonomické záujmy. To sa týka aj úsilia viac sa podieľať na ochrane vlastnej bezpečnosti a budovať spoločnú obranu.

Costa upozornil, že súčasťou štvrtkových diskusií bude aj otázka rozvoja vzájomných vzťahov so Spojeným kráľovstvom, najmä v oblasti bezpečnosti a obrany.

Decembrové debaty lídrov sa nevyhnú téme migrácie, pričom podľa Costu treba zintenzívniť implementáciu dohodnutého komplexného prístupu EÚ k migrácii a opatrení, ktoré boli prijaté na predošlých zasadnutiach Európskej rady.

„Zameriame sa aj na rýchlo sa vyvíjajúcu situáciu na Blízkom východe, vrátane toho, ako môže EÚ čo najlepšie prispieť k úsiliu o deeskaláciu napätia," vysvetlil Costa v pozývacom liste.

Koniec summitu by sa mal niesť prezentáciou výsledkov končiaceho maďarského predsedníctva v Rade EÚ, ktoré na začiatku budúceho roka prevezme Poľsko.

(tasr)

Minúta  |  

Jermak: Rokovania o mieri začnú, až keď Rusko stratí zdroje na vojnu

Vedúci kancelárie prezidenta upozornil, že ruská propaganda sa snaží presadiť „ruský diktát“, no Ukrajina musí zostať silná a dosiahnuť spravodlivý mier.

Andrij Jermak, vedúci kancelárie ukrajinského prezidenta, vyjadril názor, že k reálnym rokovaniam o prímerí dôjde až vtedy, keď Rusko stratí schopnosť pokračovať vo vojne.

Na zasadnutí Kongresu miestnych a regionálnych orgánov v Ľvove Jermak zdôraznil, že Ukrajina musí zostať silná, aby mohla dosiahnuť udržateľný mier. Podľa jeho slov sa skutočné rokovania začnú až v momente, keď nepriateľ nebude mať dostatok zdrojov na ďalší vojenský konflikt, uviedla tlačová agentúra UNIAN.

Jermak tiež upozornil na plán víťazstva, ktorý predstavil Volodymyr Zelenskyj 24. októbra, a ktorý získal širokú podporu miestnych rád na Ukrajine. Tento plán je zároveň adresovaný medzinárodným partnerom a stanovuje konkrétne kroky a posolstvo na ukončenie vojny. 

„Náš nepriateľ nechce ukončiť vojnu, chce našu kapituláciu, našu a našich spojencov. Ak Rusko nebude donútené k spravodlivému mieru, žiadny mier nebude. Nastane pauza a Moskva túto pauzu využije na obnovenie svojich síl a pokračovanie v ofenzíve,“ vysvetlil.

Jermak zdôraznil, že ruská propaganda sa snaží presvedčiť svet o nevyhnutnosti „ruského diktátu“, avšak Ukrajina musí zostať odhodlaná v boji za spravodlivý mier, ktorý Rusko musí byť nútené prijať.

(lipa)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.